Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-535-2014.pdf
PDF · 67.24 KB
Case nature
Subarea
17Er/535/2014
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Mesto Martin, Vajanského námestie č. 1, 036 49 Martin, IČO: 00316792, proti povinnému: H. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. O. O., XXX XX O., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti 45,- € a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Martinom Pírym pod sp. zn. EX 224/2014 z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na tunajší súd bola dňa 18.02.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Marina Píryho o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, ktorý bol na úrad súdneho exekútora doručený dňa 12.02.2014 a na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Mesta Martin č. 1550856928/2012 zo dňa 20.01.2012. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5506 106035 zo dňa 19.02.2014.
2. Súdny exekútor podal dňa 29.07.2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a vzhľadom na to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 39,83 € vrátane DPH.
3. Súd následne vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu súdneho exekútora. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2016 oprávnený uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko je tu predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok a v prípade, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, žiadal, aby neboli súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
4. Súd následne vyzval súdneho exekútora na predloženie dodatočných listín, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. Dňa 21.11.2016 doručil súdny exekútor súdu exekučný spis s prípisom, v ktorom uviedol, že trvá na svojom podnete zo dňa 16.07.2015 a že nežiada priznať trovy exekúcie.
4. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. V zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Ako vyplýva z predloženého spisu exekútora a odpovede na výzvu súdu zo dňa 18.11.2016, súdny exekútor vykonal šetrenie po majetku povinného so záverom, že povinný nie je vlastníkom žiadneho majetku, a teda majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd mal zo spisu a odpovede exekútora za preukázané, že exekútor šetril po majetku povinného, avšak zo šetrenia vyplýva, že povinný nemá žiadny majetok. Lustrácie bánk, Sociálnej poisťovne, Katastra nehnuteľností SR,
Okresného dopravného inšpektorátu boli negatívne. Povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, motorové vozidlo, nie je poberateľom úrazovej dávky, nemocenskej dávky, dávky v nezamestnanosti a ani žiadnej dôchodkovej dávky. Súdny exekútor nezistil existenciu akýchkoľvek exekvovateľných pohľadávok povinného a na jeho účet dosiaľ neboli zaslané žiadne finančné prostriedky. Súdnym exekútorom bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, v ktorej má povinný vedený účet, avšak bezvýsledne. Povinnému sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie na adresu trvalého pobytu, ktorú má vedenú na meste Martin. Na základe týchto skutočnosti súd konštatoval nemajetnosť povinného a rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, prípadne sa zamestnať nie je sama osebe dôvodom na to, aby súd nemohol rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na druhej strane, oprávnenému nič nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, ak sa stane povinný opäť solventným. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
7. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Vzhľadom na to, že si súdny exekútor trovy exekúcie neuplatnil, súd mu ich nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p.).