Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18P-62-2014.pdf
PDF · 122.99 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/62/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. K., narodený XX.X.XXXX, bytom ako otec, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matky: Z. E., narodená XX.X.XXXX, bytom U. republiky, XXX XX Z., ul. S. XX, občan SR a otca: S. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom D., ul. U. XX/ X, občan SR o návrhu otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, úpravu styku matky a návrhu matky na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti zamieta.
II. Súd návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti zamieta.
III. Súd mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/60/2012-51 zo dňa 03.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/81/2013-70 zo dňa 31.10.2013 tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého R. K., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne, ktoré je povinná poukazovať k rukám starých rodičov R. K. a S. K. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
IV. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletým R. K., narodeným XX.X.XXXX každý nepárny víkend v kalendárnom mesiaci vždy v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 16.00 hod. s účinnosťou od vyhlásenia tohto rozsudku. V stanovené dni a hodiny je matka maloletého dieťaťa oprávnená dieťa pred bytom starých rodičov prevziať a v stanovené dni a hodiny sú starí rodičia povinní dieťa matke pred ich bytom odovzdať. V stanovené dni a hodiny sú starí rodičia maloletého dieťaťa povinní dieťa na styk s matkou pripraviť a styk matke s dieťaťom umožniť.
V. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
VI. Súd priznáva štátu náhradu trov konania v rozsahu 50 % t.j. v sume 410,36 eur, ktorú sumu sú povinní štátu uhradiť obaja rodičia a to otec v rozsahu jednej polovice t.j. v sume 205,18 eur v lehote do 31.03.2017 a matka v rozsahu jednej polovice t.j. v sume 205,18 eur v lehote do 31.03.2017.
VII. Vo zvyšku súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Otec maloletého dieťaťa sa návrhom, podaným na Okresný súd Prievidza dňa 8.10.2014 domáhal zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti, do ktorej bol maloletý zverený rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 9P/60/2012-51 z 3.5.2013 a zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa v sume 60,- eur mesačne a úpravy styku matky s maloletým dieťaťom. Svoj návrh odôvodnil tým, že pominuli dôvody , pre ktoré bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom. Otec žije na území Slovenskej republiky v domácnosti starých rodičov maloletého dieťaťa, je zamestnaný a s maloletým žije v jednej domácnosti, zabezpečuje mu každodenné potreby. Maloletý navštevuje materskú školu v Handlovej. Ďalej uviedol, že starí rodičia s podaným návrhom súhlasia.
2.Matka maloletého dieťaťa podala dňa 24.10.2014 na Okresný súd Prievidza návrh o zverenie maloletého syna do svojej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti otcovi v sume podľa úvahy súdu. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa dlhodobo zdržuje v Českej republike, kde je zamestnaná, býva v nájomnom byte 3+1 v rodinnom dome na adrese S. XX, Z.. S maloletým synom nestratila kontakt, pravidelne sa s ním stýka, riadne platí starým rodičom výživné a prispieva i nad rámec stanoveného výživného. Maloletému nakupuje všetko, čo aktuálne potrebuje. V auguste 2014 mu napr. zakúpila potreby do školy, ktoré mu osobne odovzdala pri styku s ním. V súčasnej dobe má matka vytvorené všetky podmienky, vrátane finančných, pre zaistenie osobnej starostlivosti o maloletého syna a k tomu, aby zaistila jeho riadny, zdravý vývoj. Pracuje v mieste svojho bydliska , kde sa nachádza aj základná škola. Maloletý R. rovnako vyjadril prianie byť s matkou, neďaleko bydliska matky v Plzni žije aj babička s matkinej strany G. E. a sestra matky Z. E., takže maloletý tu má dostatočné zázemie zo strany príbuzných. Matka má za to, že v súčasnej dobe je v záujme maloletého, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti. K návrhu otca sa matka vyjadrila tak, že namietla skutočnosť, že otec je zamestnaný, a ak tak neuvádza kde , od kedy, akú má pracovnú dobu, príjmy a výdavky. Matka poukázala na to, že otec po dobu 6 rokov neprejavil o maloletého skutočný záujem. Často striedal zamestnania, opakovane s ním bol ukončený pracovný pomer z dôvodu práce pod vplyvom alkoholu, s požívaním ktorého má otec vážny problém. Matka je presvedčená, že návrh otca je čisto účelový, lebo ak by bol maloletý zverený do jeho starostlivosti, na súčasnom stave by sa nič nezmenilo, pretože by sa o maloletého starali starí rodičia, s ktorými otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti. Pokiaľ otec dieťaťa navrhol upraviť styk matky s dieťaťom len na území Slovenskej republiky, matka toto považuje za porušovanie práv dieťaťa, ktoré má právo tráviť čas s rodičmi v prostredí, v ktorom žijú.
3.Uznesením č.k. 18P/62/2014 - 11 z 18.11.2014 súd spojil konania, vedené pod sp. značkami 18P/62/2014 a 16P/60/2014 na spoločné konanie pod spisovú značku 18P/62/2014.
4.Dňa 10.11.2014 matka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia k úprave jej styku s maloletým, o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 18P/62/2014-24 z 8.12.2014 tak, že návrh matky zamietol. O druhom návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia, podanom dňa 23.2.2015 súd rozhodol tak, že vydal predbežné opatrenie, ktorým upravil dočasne styk matky s maloletým, proti tomuto uzneseniu podala matka odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.
5.Súd vykonal dokazovanie a to najmä vypočul matku, otca maloletého dieťaťa, maloleté dieťa, starých rodičov, ktorým je maloletý zverený do náhradnej starostlivosti, nariadil znalecké dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria spis 18P/62/2014, s obsahom spisu 9P/60/2012 a zistil tento skutkový stav:
6.Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/60/2012-51 z 3.5.2013 súd maloletého zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov R. K. a S. K., otcovi aj matke určil vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne, odvolací súd zmenil výšku vyživovacej povinnosti matky na maloletého sumou 60,- eur mesačne, vo zvyšku rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé, že v čase zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti boli obaja starí rodičia plné spôsobilí na výkon tejto starostlivosti o dieťa, keď platové a bytové pomery matky neumožňovali zverenie dieťaťa do jej starostlivosti a otec dieťa nežiadal zveriť do svojej starostlivosti pretože v Prievidzi nebola pre neho práca a pracuje mimo okresu.
7.Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odboru sociálnych vecí a rodiny z 2.11.2014 mal súd preukázané, že maloletý žije spolu so starými rodičmi, svojim otcom a strýkom ( bratom otca ) v spoločnej domácnosti dvoch jednoizbových bytov , ktoré sú prepojené. Maloletý R. má vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývin, maloletý navštevuje MŠ v D., jeho zdravotný stav je dobrý, máva bežné
detské ochorenia. Podľa vyjadrenia starých rodičov otec podal návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti po zrelej úvahe. V čase, keď bol maloletý zverený do ich náhradnej osobnej starostlivosti otec pracoval v Českej republike, svoje pomery si upravil a od konca roka 2013 žije v ich domácnosti, našiel si prácu na Slovensku. Na jeho strane tak pominuli dôvody, pre ktoré bola náhradná osobná starostlivosť nariadená. Otec má so synom vytvorený veľmi pekný vzťah, matka bola s maloletým v osobnom kontakte naposledy v mesiaci august 2014. Vykonaným pohovorom s maloletým bolo zistené, že ten má vytvorené pozitívne citové väzby ku starým rodičom, ale aj k svojmu otcovi , tieto sú mu vzájomne opätované. Starú matku oslovuje a považuje za svoju matku, osobu matky maloletý akceptuje len ako existujúcu osobu a city jej nevie opätovať, neteší sa z jej prítomnosti a nechce sa s ňou stretávať. Vianočné sviatky chce maloletý tráviť v kruhu svojej najbližšej rodiny, ktorú pre neho predstavuje otec, starí rodičia a strýko. Zo správy kolízneho opatrovníka z 5.10.2016 bolo zistené, že v čase návštevy bol maloletý v škole. Starý otec je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 300,- eur mesačne, stará matka bola v práci, jej zamestnávateľom je Q. farma v D., dosahuje príjem v sume 400,- eur mesačne, otec maloletého dieťaťa pracuje v S. v D.. Maloletý chodí do druhého ročníka základnej školy , učí sa dobre, chodí do družiny a na obedy. Otec má s maloletým vybudovaný skôr kamarátsky vzťah, sám by sa o maloletého nedokázal postarať. Matka žije v Českej republike, výživné za mesiac október neposlala, tvrdí, že peniaze poslala a museli sa niekde stratiť. O maloletého sa vôbec nezaujíma, nekontaktuje sa so synom telefonicky ani ho nenavštevuje. Starí rodičia maloletému dieťaťu zabezpečujú každodennú starostlivosť. Dňa 10.10.2016 bol s maloletým vykonaný pohovor, v ktorom uviedol, že do školy chodí rád, má samé jednotky, má kamarátov, domáce úlohy si robí s ,,maminou“, aj sa s ňou učí, starý otec s ním chodieva do školy ráno, ocino býva veľa v práci, keď má čas, chodí s ním na prechádzky. Maloletý uviedol, že starých rodičov najmä ,,mamu“ má veľmi rád, je mu s nimi dobre a nič by na tom nechcel meniť. Mama s ním ani netelefonuje a on ku nej nechce ísť ani na návštevu, chce byť so starými rodičmi.
8.Z výsluchu maloletého mimo pojednávania súd vyvodil záver, že starostlivosť o maloletého riadne zabezpečujú jeho starí rodičia.
9. Otec na pojednávaní dňa 14.01.2015 uviedol, že si našiel prácu v okrese Prievidza, so synom chodia spolu von, trávia spolu voľný čas, otec je doma každý deň, venuje sa synovi. Otec uviedol, že syn ho sám požiadal, aby už zostal doma a nikam nevycestoval. Návrh na zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti podal po tom, čo mu bola predĺžená pracovná zmluva. Na pojednávaní dňa 25.11.2016 že by sa časom chcel osamostatniť a založiť si vlastnú domácnosť , za rok za dva. O syna zabezpečujú starostlivosť jeho starí rodičia spolu s ním. Ku kontaktu s matkou sa maloletý vyjadruje v tom zmysle, že by k nej nechcel ísť bývať, nechcem matku navštíviť ani cez prázdniny, odmietol to.
10.Matka na pojednávaní dňa 14.01.2015 uviedla, že k podaniu návrhu na zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti ju viedlo to, že jej nebolo umožnené byť s maloletým v kontakte osamote, nebolo jej umožnené aby dieťa zobrala do svojho bydliska do Čiech, nedalo sa dohodnúť so starými rodičmi. Matka uviedla, že býva v rodinnom dome spolu so svojim snúbencom, s ktorým majú v práci prehodené zmeny a striedavo by tak zabezpečovali starostlivosť o maloletého. Snúbenec súhlasí, aby maloletý s nimi býval v spoločnej domácnosti. Syn by nastúpil do školy v Čechách, matka by chcela so snúbencom uzavrieť manželstvo, ale až za predpokladu, že už bude mať syna pri sebe. Matka potvrdila, že styk prebieha raz za 2-3 mesiace, pretože pracovne si nemôže dovoliť vycestovať častejšie. Matka potvrdila, že výživné na syna platí a to aj nad rámec a aj napriek tomu, nemôže syna vidieť. Matka uviedla, že mala konflikt so starým otcom dieťaťa, ktorý zakázal maloletému stretnutie s ňou, vulgárne jej nadával. Chcela sa na úprave styku dohodnúť, dozvedela sa však, že majú strach, že ho unesie, preto žiada syna zveriť do svojej starostlivosti.
11.Starý otec vo výpovedi po otvorení pojednávania dňa 14.01.2015 uviedol, že obaja rodičia maloletého v roku 2010 odišli pracovať do Českej republiky. V roku 2012 prišli na Slovensko, keď mal maloletý narodeniny, otec vtedy prosil matku dieťaťa, aby zostali na Slovensku, ale ona odišla, vyzývali ju, aby sa vrátila, nemala záujem. Potom podali návrh na zverenie maloletého do ich starostlivosti. Otec má so synom po tom, čo sa zamestnal na Slovensku lepší vzťah, každý deň je s ním, ich vzťah sa zlepšil, starý otec potvrdil, že maloletý starú matku vníma ako svoju matku, podľa neho sa maloletý bojí odchodu do Čiech, má z toho obavy, lebo je u nich odmalička. Starý otec sa vyjadril, že podľa neho by to malo zostať tak ako doteraz a maloletý by mal zostať v ich starostlivosti. Matke styk s dieťaťom umožňovali, v súdnom rozhodnutí však styk upravený nebol, matka im začala posielať výhražné sms-ky a oni začali
mať obavu z prípadného únosu maloletého do Čiech, styk je pravdou, že prebiehal vždy v prítomnosti starej matky dieťaťa.
12.Stará matka maloletého dieťaťa vo výpovedi po otvorení pojednávania dňa 14.01.2015 uviedla, že maloletého vychováva tak, že je jeho stará matka nie matka, pričom on reaguje tak, že je jeho matka. Stále ju tak oslovuje. Maloletý matku pri ich styku neustále odmieta, pričom by jej umožnili sa s ním stýkať aj v ich neprítomnosti, on však nechce s matkou nikam ísť sám, preto musí stará matka ísť s nimi. Maloletý sa spontánne sám od seba na matku nepýta.
13.Kolízny opatrovník navrhol na pojednávaní 14.01.2015 ďalšie dokazovanie. Na pojednávaní dňa 25.11.2016 uviedol, že počas prešetrovania pomerov v rodine v októbri 2016 bol vykonaný pohovor aj s maloletým R.. V rodine starých rodičov má maloletý aktuálne vytvorené vhodné podmienky. Maloletý je na starých rodičov silne citovo fixovaný a prevažnú ťarchu starostlivosti o neho aj reálne nesú starí rodičia dieťaťa. Starú matku nazýva mamina. Matka o maloletého prejavuje len verbálny záujem. Navyše nie je ani známe aktuálne bydlisko matky, nie sú známe ani pomery, v ktorých matka momentálne žije. S poukazom na výsledky znaleckého posudku v súčasnej dobe nie je vhodné zverovať maloletého do starostlivosti matky. Navyše sám maloletý uviedol, že ho matka nekontaktuje a on sa s ňou nechce stretnúť, nemá o tento kontakt záujem. Napriek tomu starí rodičia uvádzajú, že nebránia v stretávaní sa matky so synom, avšak na území SR, nakoľko nepoznajú prostredie a bytové pomery, v ktorých matka žije. Odchod maloletého do ČR by sa zrejme realizoval na dlhšiu dobu a z toho majú starí rodičia obavy, práve pre nepreukázané vhodné podmienky k zabezpečeniu starostlivosti o syna zo strany matky. Kolízny opatrovník žiadal návrh matky zamietnuť, maloletého ponechať v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Otec je v súčasnej dobe zamestnaný s pracovnou dobou takmer celodennou a preto by nebol schopný poskytovať maloletému každodennú starostlivosť 24 hodín denne, aj s poukazom na skôr kamarátsky vzťah medzi otcom a synom. Navrhol výživné rodičov ponechať tak ako doposiaľ.
14. Z matkou predloženej zmluvy o nájme bytových priestorov v dome z 1.6.2014 bolo preukázané, že matka dieťaťa si spolu s priateľom M. S. prenajala byt na prvom podlaží rodinného domu s.č. XX v obci Z. na dobu neurčitú s výškou mesačného nájomného 2000,- Kč.
15.Z potvrdenia o príjme otca maloletého dieťaťa spoločnosťou B. spol. s.r.o. z 1.12.2014 bol zistený v období od 05/2014 do 11/2014 priemerný mesačný príjem 328,- eur. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa D., a.s. z 21.10.2016 bolo zistené, že otec bol v tejto spoločnosti zamestnaný od 1.7.2015 do 29.2.2016 a dosiahol v priemere čistý zárobok 253,13 eur, pracovný pomer bol ukončený výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu neospravedlnenej absencie po ukončení práceneschopnosti bez udania dôvodu nenastúpil do zamestnania.
16.Z potvrdenia o príjme matky maloletého dieťaťa spoločnosťou www. brigadnici.com <http:// www.brigadnici.com> s.r.o. bol zistený priemerný čistý mesačný príjem matky v období od 02/2014 do 07/2014 v sume 381,60 eur mesačne, z potvrdenia L. Q. X. L. Q. s.r.o. mal súd zistený priemerný čistý mesačný príjem v období od 08/2014 do 10/2014 vo výške v prepočte 723,41 eur. Z potvrdenia o príjme matky v spoločnosti L. Q. X. L. Q. s.r.o. za obdobie od 10/2015 do 03/2016 matka dosiahla v priemere čístý mesačný príjme 14.713 Kč ( t.j. 543,80 eur ) a v období od 04/2016 do 09/2016 v priemere 16.694,- Kč ( t.j. 617,72 eur)
17.Zo znaleckého posudku č. 95/2015, predloženého ustanoveným súdnym znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí S.. B. C. mal súd preukázané zo záverov tohto posudku, že rodičovské kompetencie otca dieťaťa neboli počas doterajšieho vývinu maloletého R. dostatočne uplatnené, je diskutabilné v akej miere by bol schopný zabezpečovať starostlivosť a výchovu maloletého bez pomoci jeho matky. Otec má síce vybudovaný so synom vzťah, ale táto vzťahová väzba medzi ním a maloletým vykazuje absenciu prirodzenej rodičovskej resp. otcovskej autority. Vzťah je budovaný skôr na kamarátstve a rovnocennosti, bez významnejšieho uplatňovania výchovného usmernenia, rodič je pre dieťa skôr kamarát ako autorita a dieťa vo vzťahu k rodičovi potom nie je ani kritické, keďže ani nemá dôvod. Maloletý prechováva voči otcovi istý stupeň dôvery. K matke dieťaťa znalec uviedol, že prípadnú nespokojnosť maloletého dieťaťa spája s jeho údajným ovplyvňovaním. Aj v rámci predmetnej
veci sleduje viac vlastné záujmy ako potreby dieťaťa, ktorý bol doteraz vychovávaný bez jej osobnej účasti a nemá tak vytvorenú vzťahovú citovú väzbu voči matke, čo z psychologického hľadiska zásadne sťažuje uvažovanie o okamžitom vyňatí maloletého z jeho doterajšieho prostredia starej matky. Maloletý nevníma matku ako matku v plnom psychosociálnom význame. Znalec uviedol, že matka by mala mať určený styk s maloletým pri zachovaní zverenia dieťaťa v jeho doterajšom prostredí, teda u starých rodičov, v rámci styku je možné uvažovať aj o prespávaní maloletého u matky a to najmä v období školských prázdnin resp. sviatkov. Zverenie dieťaťa do starostlivosti jeho biologickej matky by t.č. vzhľadom k dosiahnutému vývinu predstavovalo pre maloletého zásadnú emočnú traumatizáciu, ktorá by mala zásadný dopad na jeho psychosociálny vývin. Z tohto hľadiska znalec zverenie maloletého do starostlivosti matky zásadne neodporúča, maloletý nemá s matkou vybudovaný vzťah na takej úrovni, aby vzhľadom k jeho veku bol schopný nastálo bývať s matkou. Znalec v závere uviedol, že prístup oboch rodičov k dieťaťu bol v zmysle rodičovstva nezodpovedný, maloletého sa ujala stará matka, ktorá je t.č. nosnou osobou v zmysle zabezpečovania starostlivosti a výchovy maloletého R., stará matka ja určitým sprostredkovateľom budovania vzťahu otca a syna. Matka by mala pokračovať v stretávaní sa so synom, maloletý si musí vybudovať voči matke dôveru, ktorá mu t.č. voči matke chýba, prespávanie maloletého u matky, resp. jeho zverenie do jej starostlivosti je až následným prejavom dôvery maloletého voči osobe matky, na čo by matka maloletého nemala primárnej tlačiť. Otec by mal postupne preberať povinnosti v súvislosti so starostlivosťou a výchovou maloletého, keďže vzhľadom na generačný vekový rozdiel medzi synom a starou matkou to bude potrebné.
18.Z oznámenia Z. Z. z 26.10.2016 bolo zistené, že matka maloletého dieťaťa sa na adrese S. XX, XXX XX Z. zdržiavala len do začiatku januára 2016, kedy sa odsťahovala, jej súčasná adresa bydliska mestu nie je známa.
19.Zo správy spoločnosti Power team Slovakia .s.r.o. z 9.11.2016 bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa je v tejto spoločnosti zamestnaný na základe dohody o pracovnej činnosti , ešte nič neodpracoval, lebo absolvuje potrebné zdravotné prehliadky, školenia C. a skúšky z odbornej spôsobilosti a po ich absolvovaní bude zamestnaný na trvalý pracovný pomer.
20. Právne súd návrhy posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 44 ods.1 - 3 písm. a) Zákon o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“).
Podľa § 45 ods. 1 až 8 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého
dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21.Súd rozhodol vo veci samej v neprítomnosti matky, ktorá mala predvolanie na pojednávanie dňa 25.11.2016 riadne doručené. Pokiaľ v podaní, doručenom súdu dňa 17.8.2016, žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu, že si potrebuje niečo zariadiť a urovnať, (aby bolo všetko pripravené a urobené, keby syn prišiel za ňou do U.), súd tejto žiadosti vyhovel a pojednávanie, vytýčené na 17.8.2016 odročil. Na ďalšie pojednávanie dňa 25.11.2016 sa matka nedostavila. V podaní, doručenom súdu 10.11.2016 uviedla, že nevidí dôvod, prečo by mal byť maloletý v starostlivosti starých rodičov, uviedla tiež, že ak sa nebude môcť dostaviť na súdne pojednávanie dňa 25.11.2016 oznámi to vopred súdu, nakoľko jej zdravotný stav nie je priaznivý, ale má záujem sa o syna starať. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že nie sú splnené zákonné podmienky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. V konaní bolo dostatočne preukázané, že v najlepšom záujme maloletého R. bude jeho ponechanie v terajšom výchovnom prostredí, t.j. v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Otec, žijúci v
spoločnej domácnosti starých rodičov spolu s maloletým synom aktuálne nie je plne schopný zabezpečiť dieťaťu potrebnú nepretržitú starostlivosť, jeho pracovné zaradenie (ako sám na poslednom pojednávaní uviedol, keď pracuje denne od 10.00 hod. do 22.00 hod.,) mu neumožňuje zabezpečiť starostlivosť o syna. V konaní bolo preukázané, že matka nemá aktuálne vytvorené stabilné bytové prostredie, súd zistil, že z adresy, ktorú udáva ako miesto jej pobytu v U. republike sa odsťahovala v januári 2016. Súd tiež poukazuje na zrejmé zdravotné problémy u matky, na ktoré sa ona sama v písomnom podaní odvoláva. S poukazom na to, že matka súdu nepreukázala takú zmenu jej pomerov, ktorá by odôvodnila zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, s poukazom aj na výsledky vykonaného dokazovania vrátane záverov znaleckého posudku súd jej návrh zamietol, zároveň však upravil styk matky s dieťaťom, ktorý styk sú starí rodičia, ako osoby, ktorým zostávala maloletý v starostlivosti povinní matke umožniť a dieťa na styk pripraviť. Matka žiadala upraviť styk tak, aby mohla s maloletým vycestovať do miesta jej bydliska v Českej republike, súdu však nebolo umožnené prešetriť aktuálny bytové pomery matky, v čase rozhodovania nemal totiž vedomosť o tom, kde matka t.č. býva, nebolo tak možné rozhodnúť o styku v tom zmysle, že dieťa sa bude s matkou stýkať na dlhšie časové obdobie napr. cez školské prázdniny či sviatky, lebo v konaní nebolo preukázané, že bytové pomery matky by spĺňali základné predpoklady miesta, v ktorom matka dokáže dieťaťu poskytnúť náležitú starostlivosť a rovnakom tak podmienky pre jeho zdravý vývin či realizáciu elementárnych každodenných potrieb maloletého dieťaťa. Súd dožiadal príslušné orgány v Českej republike o prešetrenie pomerov v bydlisku matky, avšak s negatívnym výsledkom, keď bolo zistené, že matka sa z miesta, ktoré označila ako svoje bydlisko odsťahovala v januári 2016 a zmenu svojho pobytu trvalejšieho charakteru súdu neoznámila. Pokiaľ sa matka v podaní, doručenom súdu dňa 21.6.2016 vyjadrila o.i. v tom zmysle, že výsledky šetrenia sú zlé, neadekvátne, žiadala zmenu psychológa, nesúhlasila s jeho odmenami, súd po rozsiahle vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pre rozhodnutie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie len z dôvodu, že sa matka maloletého s jeho závermi nestotožnila. Matka namietala tiež výšku priznanej znaleckej odmeny, preto súd aj v dôsledku tej skutočnosti že podľa nového Civilného sporového poriadku trovy znaleckého dokazovania ako vzniknuté trovy štátu uhrádzajú rodičia tomuto návrhu nevyhovel, keď by sa tak podľa súdu nadbytočne navýšili trovy štátu a návrh na ďalšie dokazovanie podaný matkou zamietol.
22.Súd sa ďalej vyporiadal s návrhom na určenie výživného otcovi. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. č.k. 9P/60/2012-51 z 3.5.2013 ktorým súd matke v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu určil vyživovaciu povinnosť v sume 60,- eur mesačne, a otcovi v sume 100,- eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť v tejto výške. Súd dospel k záveru, že v aktuálnych možnostiach matky je prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne s poukazom na zmenu pomerov na strane dieťaťa, ktoré začalo chodiť do školy, v súčasnosti je v druhom ročníku. Matka v podaní na č.l. 112 spisu sama uviedla, že jej plat sa zvýšil. Uspokojovanie základných potrieb detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný vývoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhradené potreby detí súvisiace s ich zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jeho rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. S poukazom na všetko uvedené súd určil matke vyživovaciu povinnosť v sume po 100,- eur mesačne, otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur ponechal v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia nezmenenú.
23.O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
24.O trovách štátu súd rozhodol podľa § 49, § 57 CMP tak, že štátu priznal trovy konania v rozsahu 50% tak, že sumu 410,36 eur sú povinní zaplatiť štátu za znalecké odmenu obaja rodičia, vo zvyšku súd náhradu trov štátu nepriznal s poukazom na to, že bolo najmä v záujme maloletého vykonať znalecké dokazovanie. V nesporových konaniach účastník nenesie dôkazné bremeno, uplatňuje sa tu
vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje v celom rozsahu súd. Pokiaľ matka podala dňa 17.6.2016 odvolanie voči uzneseniu súdu o priznaní znaleckej odmeny uznesením súdu na č.l. 96 spisu zo dňa 9.5.2016, o ktorej rozhodoval vyšší súdny úradník, s poukazom na toto odvolanie aj na odvolanie samotného znalca súd rozhodol uznesením č.k. 18P/62/2014-103, ktoré matka prevzala 27.6.2016, voči nemu už odvolanie nepodala a nadobudlo právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v 6 vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.