Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/59/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Valenta a členiek senátu JUDr. Dariny Peťovskej a Mgr. Denisy Žiakovej, v trestnej veci obžalovaného L.. H. D. a spol. pre zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. júla 2022, takto

rozhodol:

rozhodol:

obžalovaný:

L.. H. D., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v H., trvale bytom P.G. XXX/X, A. X - adresa úradu, prechodne bytom: bez prihlásenia U. X, L. A. W., štátny občan Českej republiky,

a

obžalovaná:

L.. N. D., nar. XX. XX. XXXX/XXXX v N., trvale bytom U. X, L. A. W.,

sa uznávajú za vinných, že

obvinený H. D. a obvinená L.. N. D. ovládajúci spoločnosti OLAFSSON, s. r. o., so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 750 263, VINOTÉKA 34, s. r. o., so sídlom Panská 37, Bratislava, IČO: 36 291 307, NANOTECHNOLOGY CENTER, s. r. o. so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 46 010 343 uskutočnili po vzájomnej dohode v mesiaci november 2013 prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Ivanka pri Dunaji pozemok registra C KN parcelné číslo 741/7, zastavané plochy a nádvoria o výmere 917 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 742/8, orná pôda o výmere 42 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 744/6, záhrady o výmere 5335 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 744/12, zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 928/30, ostatné plochy o výmere 159 m2, rozostavaná stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C KN s parcelným číslom 714/7, zastavané plochy a nádvoria o výmere 917 m2, rozostavaná stavba bez súpisného čísla na pozemku registra C KN s parcelným číslom 744/12, zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2/ a to medzi obvinenými a ovládanými spoločnosťami nasledovne:

- kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi OLAFSSON s. r. o. , IČO: 36750263, Panenská 18, Bratislava ako predávajúcim, zastúpený L.. H. D. a spol. VINOTÉKA 34, s. r. o. ako kupujúcim, zastúpený

L.. N. D. pričom, kúpna cena za nehnuteľnosti bola určená vo výške 1 000 000,-€, DPH v kúpnej cene nebola vyčíslená,

- kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi VINOTÉKA 34, s. r. o. ako predávajúcim, zastúpený L.. N. D. a spol. NANOTECHNOLOGY CENTER, s. r. o., ako kupujúcim, zastúpený R. A., pričom kúpna cena za nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 3 895 000, -€, bez DPH,

- kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi NANOTECHNOLOGY CENTER, s. r. o., ako predávajúcim, zastúpený L.. H. D. a spol. OLAFSON, s. r. o., ako kupujúci, zastúpený L.. H. D., pričom kúpna cena za nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 900 000,-€ s DPH,

- kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi predávajúcim OLAFSSON, s. r. o., zastúpený L.. H. D. a kupujúcimi L.. H. D. ako kupujúci v 1. rade a L.. N. D. ako kupujúca v 2. rade. L.. N. D., pričom kúpna cena za nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 999 000 ,- €, DPH nebola uvedená,

pri týchto predajoch nehnuteľnosti obvinení v skutočnosti len predstierali ich odplatnosť, predaje a kúpy týchto nehnuteľností nemali hospodársku podstatu a jediným účelom uskutočnenia týchto prevodov bolo vylákanie daňovej výhody vo forme vyplatenia nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty, ktorý si dňa 15.11.2013 uplatnila podaním daňového priznania spoločnosť NANOTECHNOLOGY CENTER, s. r. o. k DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 na Daňový úrad Bratislava, v ktorom tento daňový subjekt pri určovaní daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty vykázal nadmerný odpočet na DPH v celkovej výške 777.677.25 €, pričom odpočítanie dane si uplatnil na základe kúpy vyššie uvedených nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.11.2013 medzi spoločnosťou VINOTÉKA 34, s. r. o. ako predávajúcim a spoločnosťou NANOTECHNOLOGY CENTER, s. r. o. ako kupujúcim, za v zmluve deklarovanú kúpnu cenu 3.895.000,- €, podľa vystavenej faktúry č. 20130011 zo dňa 30.10.2013 s DPH vo výške 779.000,-€, avšak uplatnený nadmerný odpočet nebol správcom dane priznaný ani vyplatený, zároveň uplatnením odpočítania dane na základe uvedeného zdaniteľného obchodu znížili vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti NANOTECHNOLOGY CENTER, s. r. o. na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 v rozsahu 1.322,75 €,

teda

obvinení si spoločným konaním neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a súčasne v malom rozsahu skrátili daň,

čím spáchali

zločin daňového podvodu podľa , v jednočinnom súbehu s prečinom skrátenia dane a poistného podľa spáchané formou spolupáchateľstva podľa .

Za to sa

odsudzujú

obžalovaný L.. H. D.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. per analogiam k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h ) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá peňažný trest vo výške 2.500,- ( dvetisíc päťsto ) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 3 roky.

Podľa § 61 ods. 1 , ods. 6 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky v podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti na 6 (šesť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr zák. súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 29.03.2022 a právoplatného dňa 28.06.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

obžalovaná L.. N. D.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. per analogiam k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd obžalovanej podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h ) Tr. zák. súd obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 61 ods. 1 , ods. 6 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky v podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti na 6 (šesť) rokov.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaný L.. H. D. a obžalovaná L.. N. D. na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I a po poučení podľa , , , , , , a , s poučením o následkoch vyhlásenia podľa , , v rozsahu podľa až ods. 8 , a o tom, že majú právo poradiť sa so svojimi obhajcami, urobili vyhlásenie podľa teda, že sú vinní zo

spáchania skutkov uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. zo dňa 05. 12. 2017.

Vzhľadom na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného L.. D. a obžalovanej L.. D., predseda senátu týmto položil otázky uvedené v , , , a s tým, že obaja obžalovaní na všetky odpovedal „áno“.

Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie oboch obožalovaných, súd podľa prijal vyhlásenie obžalovaných o tom, že sú vinní zo skutkov uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. zo dňa 05. 12. 2017.

Súd ďalej vyhlásil, že podľa dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

* * *

Pri zvažovaní druhu trestu a jeho výmery súd bral do úvahy najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a osobu obžalovaných. Zároveň súd hodnotil pomery oboch obžalovaných a možnosti ich nápravy, ako aj na všetky ďalšie základné zásady ukladania trestov vyjadrených v § 34 Tr. zák. s dôrazom aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

U oboch obžalovaných boli vzhliadnuté dve poľahčujúce okolnosti a to, že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a že sa priznali k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovali (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Zároveň, u oboch obžalovaných, bola zistená jedna priťažujúca okolnosť a to, že spáchali viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.).

Zákonom ustanovená trestná sadzba za prerokúvaný trestný čin - zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. je v rozpätí 7 rokov až 12 rokov a za prerokúvaný trestný čin - prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák. je zákonom ustanovená trestná sadzba v rozpätí 1 rok až 5 rokov.

Pri prevahe poľahčujúcich okolností došlo teda k úprave trestnej sadzby tak, že sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák.).

Vzhľadom na skutočnosť, že súd odsudzoval obžalovaných za dva trestné činy spáchané v jednočinnom súbehu ukladal u obžalovanej L.. D. úhrnný trest (§ 41 ods. 1 Tr. zák.) a u obžalovaného L.. D. trest súhrnný (§ 42 ods. 1 Tr. zák.) podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (vzhľadom k predchádzajúcemu odsúdeniu rozvedenému nižšie). Súd teda vychádzal z absorbčnej zásady tak, že úhrnný (aj súhrnný) trest uložil podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, teda podľa § 277a ods. 3 Tr. zák.

Primárne je nevyhnutné uviesť, že trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege sine crimine sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu) tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu ( Tr. zák.). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu a aj tým je určená jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú v zásade súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ďalším ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa rozumie nie len určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu (napr. určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, určenie rozsahu majetku, ktorý prepadá v prospech štátu, určenie podmienok obmedzení alebo povinností pri podmienečnom odsúdení). Práve rozpätie zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri určitých trestoch umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zák.

A práve pre zhora konštatované dospel konajúci senát k názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery oboch obžalovaných má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej bolo pre obžalovaných neprimerane prísne (už uvádzaná trestná sadzba 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace po znížení hornej hranice aplikujúc Tr. zák.) a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Z tohto dôvodu súd u oboch obžalovaných aplikoval zákonné ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa Tr. zák. rešpektujúc pri tom reštrikčné ustanovenie Tr. zák. neumožňujúce ukladanie trestu odňatia slobody kratšieho ako dva roky, keďže je v osobitnej časti dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Ako už bolo zmieňované vyššie, trest musí byť, okrem iného, prísne individualizovaný s ohľadom na § 34 ods. 3, ods. 4, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.

Pokiaľ sa týka druhu a výmery trestu u obžalovaného L.. H. D. tomuto súd ukladal mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 5 rokov s probačným dohľadom preto, pretože má za to, že takto vymeraný trest splní tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu. Obžalovaný je starobným dôchodcom s tromi vyživovacími povinnosťami, pred spáchaní prerokúvaného skutku nebol súdne trestaný, k trestnej činnosti sa doznal, túto úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, možné dôsledky a dopady trestu na jeho rodinu vo vzťahu ku ktorej si riadne plní vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, ktoré má so spoluobžalovanou, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a kontraproduktívne ukladanie represívneho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podmienečným trestom odňatia slobody teda nedôjde k obmedzeniu ani výraznejšiemu zásadu do bežného života obžalovaného a jeho spoločenských väzieb jeho izoláciou od spoločnosti. Súd uložil obžalovanému skúšobnú dobu na 5 rokov, pri ktorej zohľadnil závažnosť jeho konania pre spoločnosť, pričom dĺžka skúšobnej doby súdu poskytuje dostatočne dlhý čas na to, aby obžalovaný presvedčil nielen súd, ale i spoločnosť, že uložený podmienečný trest odňatia slobody si zasluhuje a skutočne má zámer viesť riadny život.

Pre posilnenie výchovného účinku trestu súd obžalovanému uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorá povinnosť by ho mala viesť k vedeniu riadneho života a zároveň je takého charakteru, že obžalovaný si uvedomí dôsledky svojho konania pre spoločnosť.

Súd obžalovanému uložil aj peňažný trest, pretože sa dopustil úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech, pričom pri jeho ukladaní súd prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovaného. Z výpisov dopytovaných peňažných ústavov bolo zistené, že obžalovaný L.. D. je, ako fyzická osoba, majiteľom bežného účtu vedeného v Tatra banke, a. s. s aktuálnym zostatkom ku dňu 04. 03. 2022 vo výške 4.012,31 Eur. Obžalovaný je síce disponentom účtov vedených vo Fio banke, a. s., pobočke zahraničnej banky, avšak tam vedené účty patria právnickým osobám.

Návrh prokurátora okresnej prokuratúry na uloženie peňažného trestu vo výške minimálne 10.000,- Eur by bol podľa názoru súdu jednak neprimerane prísny a jednak nevykonateľný. Peňažný trest totiž nie je možné uložiť, ak je zrejmé, že ho obžalovaný nebude schopný zaplatiť, ako aj vtedy, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný. Vzhľadom na preukázané majetkové pomery obžalovaného je sankčný postih vo forme peňažného trestu v uloženej výške 2.500,- Eur, ako zásah do majetkovej sféry obžalovaného, z hľadiska druhu trestu a v predmetnej veci aj výmery, adekvátnym zásahom do majetkových pomerov obžalovaného a zodpovedajúci charakteru i závažnosti spáchanej trestnej činnosti. Pokiaľ sa týka

náhradného trestu odňatia slobody až vo výmere 3 roky - pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, tento bol ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestu a súd ho považuje za spravodlivý a objektívne proporcionálny nie len k výmere uloženého peňažného trestu, ale aj k tomu, aby slúžil ako odstrašenie a zároveň motivácia na to, aby obžalovaný zaplatil peňažný trest v uloženej výške 2.500,- Eur.

Keďže súd odsudzoval obžalovaného L.. D. za zločin podľa Tr. zák. ukladal mu i trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, ktorá podľa Tr. zák. predstavuje 1 rok až 10 rokov. Je tomu tak preto, pretože pri spáchaní určených daňových trestných činov novela () účinná od 01. 10. 2012 zaviedla obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti. Výmera trestu zákazu činnosti, pri ktorej došlo k spáchaniu trestnej činnosti obžalovaným zodpovedá podľa názoru súdu závažnosti, rozsahu a charakteru trestnej činnosti a zároveň spĺňa časové kritériá uvedené v už spomínanom zákonnom ustanovení , Tr. zák.

Naostatok súd rozhodol o zrušení výroku o trestne uloženom obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 29. 03. 2022, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Je tomu tak z dôvodu, lebo súd odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Obdobné závery možno ustáliť aj u obžalovanej L.. N. D., ktorej súd ukladal mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 5 rokov s probačným dohľadom. Obžalovaná L.. D. má zverené do osobnej starostlivosti tri maloleté deti vo veku 11 rokov a 14 rokov, ktorým poskytuje dennodennú starostlivosť, doposiaľ nebola súdne trestaná, k trestnej činnosti sa doznala a túto úprimne oľutovala a na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine.

S prihliadnutím na osobu obžalovanej, možné dôsledky a dopady trestu na jej rodinu, primárne vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré má so spoluobžalovaným, by bolo pre túto neprimerane prísne a kontraproduktívne ukladanie represívneho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podmienečným trestom odňatia slobody teda nedôjde k obmedzeniu ani výraznejšiemu zásadu do bežného života obžalovanej a jej spoločenských väzieb jej izoláciou od spoločnosti. Súd uložil obžalovanej skúšobnú dobu na 5 rokov, pri ktorej zohľadnil závažnosť jej konania pre spoločnosť, pričom dĺžka skúšobnej doby súdu poskytuje dostatočne dlhý čas na to, aby obžalovaná presvedčila nielen súd, ale i spoločnosť, že uložený podmienečný trest odňatia slobody si zasluhuje a skutočne má zámer viesť riadny život.

Pre posilnenie výchovného účinku trestu súd rovnako ako obžalovanému Ing. Novosadovi, ako aj pre rovnaké dôvody, uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Pokiaľ sa týka trestu zákazu činnosti, aj u obžalovanej L.. D. možno formulovať identické právne závery ako u spoluobžalovaného L.. D..

Vzhľadom na vykonané dokazovanie má súd za to, že bolo nevyhnutné vykonať individualizáciu ukladaných trestov pre už zmieňované základné zásady trestania. Súd tresty individualizoval v podstate tak, že obžalovanej uložil kratší trest odňatia slobody a neukladal jej trest peňažný. Obžalovaného L.. D. súd totiž odsudzoval za v podstate tri trestné činy, keďže ukladal trest súhrnný a obžalovanú Ing. Novosadovú „len“ za dva trestné činy vo forme trestu úhrnného. Pri súhrnnom treste súd musel brať zreteľ i na zákonné ustanovenie veta druhá Tr. zák. podľa ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Uvedené ustanovenie bolo naplnené práve uložením peňažného trestu, ktorý sprísňuje trest uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 29. 03. 2022.

Spoločne k obom obžalovaným konajúci súd dodáva, že konanie obidvoch obžalovaných bolo a je nežiadúce avšak k činu sa priznali a svoje konanie úprimne oľutovali. Treba mať na pamäti, že nemožno preceňovať účel trestu z hľadiska generálnej prevencie a morálneho odsúdenia páchateľov spoločnosťou na úkor individuálnej prevencie trestu. V osobách obžalovaných nejde o skúsených kriminálnikov (najmä pokiaľ sa týka obžalovanej L.. D.), ale o osoby s „nepoškvrnenou“ minulosťou pred

spáchaním skutkov, pričom ich prospech z preukázanej trestnej činnosti a následok ich konania nemožno označiť za fatálny. Podľa názoru súdu „len“ podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a uloženou povinnosťou, ako aj trestom zákazu činnosti a u obžalovaného L.. D. i trestom peňažným, je dostatočným a spravodlivým obrazom potrieb a účelu trestu ako z hľadiska generálnej, tak aj individuálnej prevencie a samozrejme morálneho odsúdenia páchateľov spoločnosťou. Možno dôvodne predpokladať, že takýto trest (v spojení s ďalšími uloženými) zaručí, aby ani jeden z obžalovaných v budúcnosti už nikdy neporušil a bude do budúcna výrazným mementom pre prípadných páchateľov obdobnej hospodárskej trestnej činnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.

Okresný súd Bratislava I, odd. 8T V Bratislave, dňa 14. júla 2022

JUDr. Michal Valent

predseda senátu