Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-19-2015.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. F. R. X, XXXX K., F., o zaplatenie 45,86 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 45,86 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 45,86 € od 29.07.2013 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. III. Súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.01.2015, doručenou súdu dňa 21.01.2015, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 45,86 € s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,86 € od 29.07.2013 do zaplatenia titulom žalovaným neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej žalobcom dňa 28.06.2013 za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanému.
2. Podanie žaloby na súd žalobca odôvodnil tým, že dňa 28.06.2013 bola u žalobcu žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť, za ktorú žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 45,86 € so splatnosťou dňa 28.07.2013.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby na súd predstavoval sumu 45,86 €.
4. Súd vydal dňa 11.09.2015 pod sp. zn. 51C/19/2015 európsky platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy. Nakoľko sa európsky platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 20.01.2016, č.k.: 51C/19/2015-25 podľa § 173 ods. 2 zák č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06.2016 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
5. Súd dňa 25.11.2016 prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal vykázané doručenie predvolania, žaloby a poučenia v súlade s § 116 v spojení s § 106 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov: faktúra č. XXXXXXXXXX, I. Upomienka zo dňa 25.07.2013, II. Upomienka zo dňa 06.08.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalovanému bola dňa 28.06.2013 v zdravotnom zariadení žalobcu poskytnutá zdravotná starostlivosť.
Za poskytnutie zdravotnej starostlivosti mu žalobca vystavil dňa 28.06.2013 faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 45,86 €, splatnú dňa 28.07.2013, ktorú žalovaný osobne prevzal.
Listom zo dňa 25.07.2013 - I. Upomienka a listom zo dňa 06.08.2013 - II. Upomienka žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej pohľadávky.
Napriek opakovaným výzvam žalovaný neuhradil žalobcovi ani časť žalovanej pohľadávky.
7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd považoval za nesporné, že žalobcovi voči žalovanému vznikla pohľadávka vo výške 45,86 €. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah, nakoľko žalobca poskytol žalovanému zdravotnú starostlivosť. Za poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 45,86 €, ktorú žalovaný do dnešného dňa neuhradil.
9. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, a to počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti žalobcovej pohľadávky (29.07.2013).
10. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na začatie konania je dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto by mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalobcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
12. V zmysle § 155 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku má každý právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, účastníkovi preto nemožno uložiť povinnosť takéto trovy konania nahradiť. Vzhľadom na uvedené súd štátu sa náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).