Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-58-2022.pdf
PDF · 74.98 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/58/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. júla 2022, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného Q. M., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 2T/135/2020 zo dňa 5. 4. 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. M. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 2T/135/2020 zo dňa 5. 4. 2022 bol obž. Q. M. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že
dňa 18.04.2019 v čase o 19,35 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, ev. č. PO XXX GB, po rýchlostnej ceste R1 v smere Žiar nad Hronom - Zvolen tým spôsobom, že v km 124,00 jazdil v ľavom jazdnom pruhu, pričom nedodržal bezpečnú vzdialenosť od pred ním jazdiaceho osobného motorového vozidla zn. Hyundai i30, ev. č. TR 064 AN, ktoré viedla V.. B. R., nar. XX.XX.XXXX, ľavou prednou časťou vozidla Renault Megane narazil do zadnej časti vozidla Hyundai i30 a následne po tejto zrážke do zadnej časti jeho vozidla narazilo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Yeti, ev. č. BB XXX GF, ktoré viedla J.. P. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom spolujazdec vo vozidle Renault Megane J.. R. K., nar. XX.XX.XXXX, pri dopravnej nehode utrpel zranenia - tržnomliaždenú ranu v čelovej oblasti vpravo, krvné výrony v čelovej oblasti vpravo a v oblasti oboch očníc, trieštivú zlomeninu čelovej a spánkovej kosti vpravo s posunom do lebky, s otvorením do lebečnej dutiny, krvný výron pod tvrdú mozgovú plenu v čelovo-spánkovej temennej oblasti vpravo s presunom stredočiarových štruktúr doľava, trieštivé zlomeniny predných a zadných stien oboch čelových dutín, pomliaždenie a prekrvácanie mozgu v čelovej oblasti vpravo, zlomeniny nosovo-očnicovo-čuchovo čeľustného komplexu obojstranne, štrbinovitú zlomeninu pravej pyramídy so zakrvácaním v stredoušnej dutine a iné, ktoré si podľa znaleckého posudku Znaleckej lekárskej organizácie, s.r.o., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, chirurgia vyžiadali dobu liečenia 6-10 mesiacov, pričom bol poškodený závažným spôsobom obmedzovaný v obvyklom spôsobe života 4-6 mesiacov, spolujazdkyňa N. S., nar. XX.XX.XXXX, utrpela pomliaždenie hrudníka, ktoré si podľa lekárskej správy ošetrujúceho lekára vyžiadalo dobu liečenia 5 dní a pri nehode poškodením zvodidiel vznikla Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Bratislava, IČO: 35919001 škoda vo výške 2 218,36 Eur.
Za toto konanie okresný súd obžalovaného odsúdil podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 56 ods. 2 Tr. zákona k peňažnému trestu vo výmere 800,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona súd ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku cestou svojho zvoleného obhajcu podal odvolanie obž. Q. M..
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva jednak voči výroku o vine, ako aj voči výroku o uloženom treste. V prvom rade má za to, že prvostupňový súd nesprávne posúdil všetky dôkazy, ale ich hodnotil len tak, aby boli v neprospech obžalovaného. Zákon o cestnej premávke v žiadnom ustanovení neustanovuje povinnosť vodiča, aby zabezpečil tú skutočnosť, aby sa iná osoba sediaca vo vozidle pripútala bezpečnostným pásom alebo iným zariadením. V znaleckom posudku nie je uvedené, či by zranenia poškodeného boli vznikli, keby bol býval pripútaný alebo vznikli len z toho dôvodu, že nebol pripútaný. Sú preto pochybnosti o tom, či je medzi konaním obžalovaného a následkom, teda zranením poškodeného príčinná súvislosť. V tomto smere obhajoba uvádza, že podľa jej názoru je táto súvislosť prerušená.
Podľa obhajcu musí byť jednoznačne preukázané, že konkrétne konanie a to teda nepripútanie sa poškodeného vyvolalo následok v rámci relácie príčinnej súvislosti. Je síce pravdou, že vo všeobecnosti platí, že trestné činy uvedené v § 155 až 158 Tr. zák. je možné spáchať tak konaním, ako aj opomenutím konania, avšak v danom prípade podľa názoru obhajoby, musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, teda nepripútaním sa poškodeného bezpečnostným pásom. V tomto smere obhajca teda uviedol, že nie je možné požadovať, aby sa osoby sediace vo vozidle mimo miesta vodiča prinútili k tomu, aby boli pripútané. Naviac je obhajca toho názoru, že prvostupňový rozsudok vybočil zo základných zásad trestného konania, preto je nespravodlivý, nezákonný a navrhol preto, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený.
Na verejné zasadnutie krajského súdu, kde tento konal o odvolaní obžalovaného, sa riadne a včas dostavil obhajca obžalovaného, ako aj krajský prokurátor. Samotný obžalovaný sa nedostavil, avšak cestou obhajcu predložil súhlas s vykonaním verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, čo v konečnom dôsledku potom, aj po návrhu krajského prokurátora, krajský súd urobil a vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.
V konečnom návrhu potom krajský prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný, spoluzavinenie poškodeného na spôsobených zraneniach bolo zohľadnené vo výroku o uloženom treste a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu naopak uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania, judikatúra v tejto oblasti ešte nie je jednoznačná, ale vodič nemá povinnosť prinútiť spolujazdca k tomu, aby bol pripútaný. Podľa názoru obhajcu nepripútaný spolujazdec utrpel ťažké zranenia len z toho dôvodu, že nebol pripútaný, druhá spolujazdkyňa, ktorá bola pripútaná, tá utrpela len ľahké zranenia, preto tu chýba príčinná súvislosť medzi konaním a následkom a z toho dôvodu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, prípadne vec postúpiť na prejednanie priestupku.
Krajský súd v Banskej Bystrici potom na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Q. M. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na viacerých hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo , ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa názoru krajského súdu v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré všetky skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.
Aj podľa názoru krajského súdu je z odôvodnenia rozsudku zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a prečo sa nestotožnil s jeho tvrdením, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi konaním obžalovaného, teda dopravnou nehodou a následkom, teda zraneniami poškodeného v dôsledku tejto nehody.
Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových a právnych zistení uvedených v napadnutom rozsudku, tieto zodpovedajú aj podľa názoru krajského súdu výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach a aj podľa názoru krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný Q. M. za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa dostatočne, podrobne a presvedčivo poukazuje v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací o týchto záveroch pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že obžalovaný nemôže za následok, ktorý nastal v prípade poškodeného a to jeho zranenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 18.4.2019, tak ani krajský súd sa s takouto argumentáciou nemohol stotožniť. Na tomto mieste je treba uviesť, že obhajoba už v prípravnom konaní, aj v priebehu hlavných pojednávaní na okresnom súde poukazovala na to, že nebol obžalovaný povinný zabezpečiť, aby sa poškodený pripútal pásom a v takom prípade ani nemôže niesť následky za to, že takto nepripútaný utrpel pri dopravnej nehode zranenia. Krajský súd takejto argumentácii obhajoby neuveril, nestotožnil sa s ňou, pretože príčinná súvislosť toho, že poškodený utrpel zranenia, bola to, že obžalovaný nedal pozor pri jazdení a v dôsledku toho spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodený zranenia utrpel.
Je nepochybné, že skutočnosť, že poškodený nebol pripútaný, prispeli k tomu, že utrpel ťažké a zdraviu škodlivé zranenia, avšak to, že sa nepripútal a v dôsledku toho aj utrpel ďaleko ťažšie zranenia, ako keby bol pripútaný, zohľadnil prvostupňový súd už v treste, ktorý obžalovanému uložil , keďže mu uložil len peňažný trest vo výmere 800,- € bez ďalších trestov a to či už trestu zákazu činnosti alebo povinnosti nahradiť poškodenej strane škodu.
Krajský súd je toho názoru, že daný rozsudok je vo všetkých svojich výrokoch správny a zákonný a preto, keďže sa s odvolaním obžalovaného nestotožnil, musel ho ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.