Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cpr-3-2020.pdf
PDF · 159.7 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobkyne G.. S. O., nar. XX. 8. XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX T., zast. advokátkou JUDr. Mária Staríčková, Paulínska 19A, 917 01 Trnava, IČO: 42 296 498, proti žalovanému PPS Group, a.s. Tajovského 7/7, 962 12 Detva, IČO: 36 011 509, zast. advokátskou kanceláriou CREDIS LAW, s.r.o. Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e že skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 31. 10. 2019 je n e p l a t n é .
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti Uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania, na účet právnej zástupkyne žalobkyne.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou, došlou na tunajší súd dňa 19. 4. 2020 domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Svoju žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19. 9. 2011 a následne uzavretej dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 28. 3. 2012 s vymedzením druhu práce - referent. Dňa 18. 11. 2019 doručil žalovaný na pracovisko žalobkyne výpoveď podľa § 67 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobkyňa sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 8. 10. 2019 o organizačných zmenách, ktoré spočívali v znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na vybraných pracoviskách z dôvodu poklesu objednávok od zahraničných odberateľov. Na základe uvedeného rozhodnutia došlo k zrušeniu pracovného miesta referent v stredisku finálne opracovanie na ktorom bola v tom čase zaradená žalobkyňa a to dňom 1. 2. 2020. V danom prípade začala plynúť výpovedná doba dňom 1. 12. 2019 a skončila uplynutím troch mesiacov, t.j. 29. 2. 2020. Zároveň žalovaný v písomnej výpovedi zo dňa 31. 10. 2019 skonštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Z obsahu predmetnej výpovede vyplýva, že žalovaný prerokoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 74 Zákonníka práce pre doručenie výpovede dňa 28. 10. 2019 s výborom ZO OZ KOVO. Vzhľadom na to, že žalobkyňa považovala skončenie pracovného pomeru uplatnené žalovaným vo vzťahu k nej za neplatné, oznámila žalovanému písomným podaním zo dňa 26. 2. 2020, že výpoveď zo dňa 31. 10. 2019, ktorá jej bola doručená dňa 8. 11. 2019, považuje za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 79 Zákonníka práce, trvá na ďalšom zamestnávaní v dôsledku čoho jej pracovný pomer neskončil a preto žiada žalovaného, aby jej ďalej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Na uvedené písomné oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní žalovaný nereagoval vôbec. Žalobkyňa uviedla, že považuje skončenie pracovného pomeru, uplatnené zo strany žalovaného za neplatné z toho dôvodu,
že ak žalovaný zrušil jej pracovné miesto dňom 1. 2. 2020 potom jej predsa po tomto dni nemohol viac prideľovať prácu, keďže jej pracovné miesto neexistovalo. Za účelom preukázania vyššie uvedenej skutočnosti žalobkyňa súdu preukázala listinu a to prehľad zosnímaných a ručne dodaných prechodov za obdobie február 2020, v ktorej listine sú zaevidované príchody a odchody z práce. Nahliadnutím do tejto listiny je nesporné, že žalobkyňa vykonávala prácu odo dňa 3. 2. 2020 až do 27. 2. 2020. Ďalším nesporným dôkazom toho, že žalobkyňa prácu vykonávala aj v mesiaci február 2020 je výplatná páska z uvedeného obdobia. Pre úplnosť uvádzam, že dňa 17.02.2020, t. j. po doručení výpovede, žalovaný ponúkol s účinnosťou od 01.03.2020 žalobkyni druh práce - logistický pracovník, útvar Logistika, s adaptačným procesom začínajúcim 17.02.2020 na uvedenom pracovisku. Žalobkyňa túto ponuku neprijala z toho dôvodu, že jej nevyhovuje zmenový režim, keďže sa stará o maloleté dieťa a je osamelou zamestnankyňou. Žalobkyňa mala za to, že v danom prípade neplatnosť výpovede uplatnenej žalovaným voči žalobkyni spočíva v tom, že neexistovala príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnou zmenou zamestnávateľa, ako jedna zo zákonných podmienok výpovede z pracovného pomeru podľa §-u 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Uvedený názor žalobkyňa prezentuje v dôsledku toho, že ak žalovaný zrušil jej pracovné miesto písomným rozhodnutím o organizačných zmenách dňom 01.02.2020, potom jej predsa nemohol po dni 01.02.2020 ( deň zrušenia pracovného miesta žalobkyne ) prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, nakoľko pracovné miesto žalobkyne neexistovalo. Keďže žalovaný žalobkyni pracovné miesto prideľoval a to v priebehu celého kalendárneho mesiaca február 2020, znamená to, že výkon prác dohodnutý v pracovnej zmluve žalobkyne bol naďalej pre žalovaného potrebný, práce žalobkyňa pre žalovaného vykonávala v pôvodnom rozsahu, preto nemožno hovoriť o nadbytočnosti žalobkyne. Uvedený skutkový stav vyvoláva pochybnosti o tom, či žalovaný skutočne svojím rozhodnutím o organizačných zmenách sledoval zefektívnenie práce na vybraných pracoviskách z dôvodu poklesu objednávok od zahraničných odberateľov, resp. žalovaný svojím rozhodnutím o organizačných zmenách len predstieral zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov z dôvodu dosiahnutia efektivity práce. Žalovaný tým, že žalobkyni naďalej prideľoval prácu v pôvodnom rozsahu v zmysle pracovnej zmluvy aj po dni účinnosti realizovanej organizačnej zmeny, nepreukázal, že žalobkyňa sa pre žalovaného stala nadbytočnou v príčinnej súvislosti s realizovanou organizačnou zmenou zo dňa 08.10.2019.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22. 5 . 2020 uviedol, že pokiaľ žalobkyňa odôvodňuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru jedinou okolnosťou skončenia pracovného pomeru a to faktom, že žalovaný zrušil pracovné miesto ku dňu 1. 2. 2020 a žalobca chodil do práce do uplynutia výpovednej doby , t.j. do 29. 2. 2020 s tým, že tieto skutočnosti žalobkyňa preukazovala prehľadom zosnímaných a ručne dodaných prechodov za obdobie február 2020 a výplatnou páskou za február 2020, tieto dôkazy svedčia len o tom, že žalobkyňa bola na pracovisku ale nie skutočnosť, že by žalobkyňa na pracovisku aj reálne vykonávala nejakú prácu. Bez ohľadu na to, keby aj zamestnanec nejakú prácu vykonával aj po 1. 2. 2020, neznamená to automaticky, že organizačná zmena bola predstieraná ako uvádza žalobca. V danom prípade bolo dôvodom organizačnej zmeny zníženie stavu na stredisku finálne opracovanie z dôvodu poklesu objednávok od zahraničných odberateľov. Uvedené znamená, že agenda, ktorú na pracovisku vykonávala žalobkyňa, bola vykonávaná aj inými zamestnancami a v dôsledku organizačnej zmenu ju vykonával v súčasnosti iba menší počet zamestnancov, t.j. agenda sa nezrušila ako celok, iba vzhľadom na menší objem objednávok ju dokáže zabezpečiť menší počet zamestnancov. Keďže agenda ako taká sa nezrušila, neobstojí ani argument žalobkyne, že organizačná zmena je účelová, keďže ju žalobkyňa vykonávala aj po 1. 2. 2020. Takýto záver nemožno vyvodiť ani zo súčasnej súdnej praxe. Zo súdnej praxe akurát vyplýva, že ak organizačná zmena nastane skôr, ako uplynie výpovedná doba a z tohto dôvodu nebude mať možnosť zamestnávateľ zamestnancovi prideľovať dohodnutý druh práce, na strane zamestnávateľ nastane prekážka v práci. Uvedené však nevylučuje prideľovať zamestnancovi prácu v rámci dohodnutého druhu práce ani po účinnosti organizačnej zmeny. Z rozhodnutia NS ČR 21Cdo 1790/2000 zo dňa 14 10. 2001 sa výslovne uvádza, že pridelenie práce zamestnancovi počas výpovednej doby po účinnosti organizačnej zmeny nemá vplyv na platnosť výpovede. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 6. 2020 uviedla, že sa s právnym názorom žalovaného, v ktorom sa vyjadroval k podanej žalobe nestotožňuje a v plnom rozsahu popiera tvrdenie žalovaného, že aj po nadobudnutí účinnosti organizačnej zmeny žalovaného bolo možné naďalej žalobkyni prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Podľa nej v tomto smere jednotná aj súdna prax pokiaľ ide o výklad existencie prekážok práce na strane zamestnávateľa v situácii, keď po účinnosti organizačnej zmeny nebude mať zamestnávateľ možnosť plniť si svoju povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, pretože zamestnanec sa pre neho stáva od účinnosti organizačných zmien nadbytočným. Na strane zamestnávateľa nastane prekážka práci s povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
4. Na pojednávaní dňa 22. 9. 2020 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na podanej žalobe zotrvávajú, ako aj na svojich doterajších vyjadreniach. Z ich pohľadu je neplatné skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že ak žalovaný rozhodol o organizačnej zmene s účinnosťou od 1. 2. 2020 podľa ich názoru pracovné miesto žalobkyne už nemohlo existovať a podľa ich názoru žalovaný už nemohol prideľovať žalobkyni prácu podľa pracovnej zmluvy. Prácu však žalobkyňa vykonávala kontinuálne až do 29. 2. 2020. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že mal diktívny dôvod, že musel zrušiť pracovné miesto a to z dôvodu poklesu zahraničných objednávok, žalobkyňa sa dozvedela, že žalovaný v posudzované obdobie dokonca prijímal zamestnancov. Súčasne žiadala, aby súd dopytom na Sociálnu poisťovňu zistil, či si zamestnávateľ splnil svoju ponukovú povinnosť a teda či mal možnosť žalobkyňu naďalej zamestnávať. Žalovaný totiž tvrdí, že žalobkyni nemohol ponúknuť žiadne miesto a to ani na kratší pracovný čas.
5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.9. 2020 uviedla, že ona pracovala ako referentka, konkrétne robila plánovačku. Bola v dielni na hale, tam mala kanceláriu a mala na starosti prácu, ktorá sa týkala opieskovania a opracovania s tým, že zabezpečovala pre zamestnancov pracovné pomôcky, ochranné pomôcky, robila ochranné príkazy, dokumentácie, výkresy, vytláčala a to tie, ktoré boli potrebné pre opracovanie týchto výrobkov. Prijímala všetky položky, ktoré chodili na jej dielňu, napríklad rámy, zvarence, plechy, prijímala ich buď čipovačom alebo cez počítač a tak povediac prevádzala operácie , ktoré sa u nich vykonávali na hale. Toto všetko išlo cez počítač. Nakoniec, keď výrobky boli hotové, opieskované tak ich na týchto pracovných výkazoch odviedla. A toto robila počas celého februára 2020. Náplň jej práce sa vo februári 2020 nemenil proti mesiacom predtým. Komunikovala so svojím nadriadeným, jej vedúcim, ktorý jej zadával prácu tak, ako mesiace a roky predtým. Dňa 8. 11. 2019 dostala výpoveď , išla si ju prevziať ale vtedy ju nepodpísala. Išla za predsedom odborov KOVO pánom Stanom Ľuptákom a chcela sa poradiť. On jej povedal, že to môže podpísať, tak potom to podpísala. Zistila, že výpovednú dobu v mesiacoch december 2019, január 2020 a február 2020 s tým, že jej pracovné miesto zaniká 1. 2. 2020. Jej prideľoval prácu nadriadený pán Jozef Kypeť a okrem toho jej prideľovali prácu aj dvaja majstri, ktorý robil na smene doobeda a jeden, ktorý robil na smene poobede.
6. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 22. 9. 2020 uviedla, že žalobkyňa vykonávala prácu na pracovisku finálne opracovanie, kde došlo k zníženiu stavu zamestnancov z dôvodu poklesu zahraničných objednávok. Dovtedy túto prácu vykonával istý počet zamestnancov. Od 1. 2. ten istý rozsah prác mal vykonávať menší počet zamestnancov. To znamená , že agenda ako taká sa nezrušila, čiže aj vo firme sa vykonávali všetky činnosti, ktoré pôvodne vykonávala pani Kalamárová a v podstate tieto činnosti sa vykonávali doteraz. Racionalizovalo sa a zistilo sa, že na niektoré činnosti stačí skrátka menší počet ľudí. Presne toto sa stalo aj s agendou žalobkyne. Na tomto pracovisku , kde pracovala ona bolo viac organizačných zmien ale od zamestnávateľa vie, že tú činnosť, ktorú vykonávala žalobkyňa, vykonávala ešte iná zamestnankyňa a zistili, že na túto jednu agendu stačí jedna osoba. Táto jedna osoba túto jednu agendu vykonáva doteraz. Zamestnávateľ nemal potrebu prijať ďalšiu osobu na miesto pani Kalamárovej ani ho neplánuje v budúcnosti, keďže sa preukázalo, že na túto jednu agendu stačí jedna osoba. V podstate nemusel robiť zamestnávateľ nejaké veľké štiepenie organizácie, v podstate túto celú agendu žalobkyne prevzala táto druhá osoba. Táto organizačná zmena sa netýkala len žalobkyne ale ďalších 24 zamestnancov. Rozhodnutie bolo prijaté na najvyššej manažérskej úrovni. Hľadali sa v podstate činnosti, ktoré je možné vykonávať s menším počtom zamestnancov. Takto boli potom nájdené tie konkrétne činnosti, ktoré je možné vykonávať s menším počtom zamestnancov a takto bolo potom nájdených tých 25 zamestnancov, s ktorými bude možné skončiť pracovný pomer. Samotné skončenie pracovného pomeru spĺňa všetky náležitosti formálne aj obsahové. Toto sa plánuje niekoľko mesiacov dopredu tak, aby stihli uplynúť výpovedné lehoty. U pani Kalamárovej je pravda, že táto organizačná zmena uplynula mesiac pred uplynutím výpovednej lehoty. Väčšinou sa to robí tak, že
organizačná zmena je účinná odo dňa kedy skončil pracovný pomer. Pracovný pomer trval do konca februára, za ten mesiac zamestnávateľ aj zaplatil. Taký výklad, ako použila žalobkyňa, že od 1. 2. 2020 ju mal vykázať zo zamestnania, zamedziť jej prístup na pracovisko, je podľa nich nelogický.
7. Svedok C. M. na pojednávaní dňa 27. 5. 2021 uviedol, že žalobkyňu pozná, pretože spolu pracovali na jednom pracovisku vo firme žalovaného. Pokiaľ on bol v práci tak v podstate každý deň mal možnosť vidieť na pracovisku aj žalobkyňu. On je zamestnancom vo výrobe. Jeho pracovná činnosť bola naviazaná na pracovnú činnosť žalobkyne. On si nebol vedomí toho, že by vo februári 2020 na jeho pracovisku sa realizovala nejaká organizačná zmena. Vo februári 2020 chodil do práce a v práci videl aj žalobkyňu. V tom mesiaci so žalobkyňou aj komunikoval. Vo februári 2020 žalobkyňa vykonávala tú istú prácu. Pokiaľ sa týka žalobkyne a jej práce vo februári 2020 uviedol, že si myslí, že stále robila to isté čo aj predtým.
8. Svedok Ivan Kučera na pojednávaní dňa 27. 5. 2021 uviedol, že žalobkyňu pozná ako kolegyňu z firmy žalovaného. Prakticky mu žalobkyňa robila plánovačku, takže mu bola asi nadriadená. On pracoval u žalovaného ako výrobný zamestnanec. Pracoval na rovnakom pracovisku ako žalobkyňa. Počas pracovnej smeny spolu prichádzali do kontaktu. Pokiaľ jemu neprišiel z iného pracoviska pracovný príkaz tak on potom musel ísť za plánovačkou, teda žalobkyňou. On so žalobkyňou spolupracoval až pokiaľ jej neskončil pracovný pomer. Chodil za ňou aj vo februári 2020. V tom čase bola prítomná v práci aj žalobkyňa. Aj v mesiaci február 2020 som pravidelne spolupracoval s ňou. V tom mesiaci sme spolupracovali rovnako ako v predchádzajúcom období. Jemu zamestnávateľ neavizoval žiadnu organizačnú zmenu. Vo februári 2020 nepociťoval že by mali menej práce. Bolo práce rovnako, ako predtým.
9. Svedok U. O. na pojednávaní dňa 27. 5. 2021 uviedol, že pozná žalobkyňu z pracovného vzťahu, pretože bol jej nadriadený. Žalobkyňa vykonávala prácu plánovačky. Rozhodovalo sa o tom, či bude skončený pracovný pomer so žalobkyňou a o tomto rozhodol on. On dostal od priameho nadriadeného personálneho pána Výbošťoka, výrobného riaditeľa pána Stupáka oznámenie, že firma sa rozhodla znížiť stavy plánovačiek a má vybrať jednu osobu. Na jeho pracovisku v tom čase boli dve plánovačky a to žalobkyňa a pani Ďuricová. Po ťažkej úvahe, keďže to nie je jednoduché vybrať jednu z dvoch osôb vzhľadom na množstvo práce, ktoré vykonávala pani Kalamárová v tej hale, kde robila, to považoval za menšie zlo. Z profesionálneho hľadiska mu to vychádzalo tak, že pani Kalamárová mala na starosti len halu 9 a pani Ďuricová mala na starosti haly 6, 5 a 3. Pani Ďuricová mala teda viac agendy. Vzhľadom na to, že na pani Ďuricovej toho bolo viac, bolo tam viac strojov a viac zariadení tak to bolo aj náročnejšie. Myslí si, že väčšie skúsenosti s prácou mala pani Ďuricová, keďže tá robila plánovačku už v totalitných časoch aj keď nevie, kedy začala robiť plánovačku pani Kalamárová. Po odchode pani Kalamárovej z pracoviska on a jeho majstri museli uspôsobiť chod tej haly, strojov a túto evidenciu , ktorú vykonávala pani Kalamárová a dať to pani Ďuricovej. Čiže pani Ďuricová prevzala aj tú halu pani Kalamárovej. Pani Ďuricová teraz robí pôvodné haly 6,5,3 ale aj halu 9. Od tej doby na ich halu ďalšiu plánovačku neprijali. Čiže predtým tie práce vykonávali dve osoby, teraz ju vykonáva iba jedna. Pani Ďuricovú nebolo treba zaúčať na prácu pani Kalamárovej, oni robili v podstate identickú prácu. Pani Ďuricová vedela v podstate zo dňa na deň prevziať tú agendu po pani Kalamárovej. Dátum nevedel presne uviesť, ale prevzala agendu po pani Kalamárovej potom, ako skončila pani Kalamárová. Kedy mala skončiť pani Kalamárová tú presnú informáciu on nemal, to riešil personálny úsek. Uviedol, že vo februári 2020 chodila pani Kalamárová do práce a v priebehu mesiaca február 2020 pani Kalamárová vykonávala tú svoju pôvodnú prácu. O tom, že sa na hale 9 idú robiť organizačné zmeny sa dozvedel vtedy, keď mu volal personálny riaditeľ a výkonný riaditeľ a dali mu pokyn k zníženiu jednej osoby plánovačky. Kedy sa to presne stalo, to si už nepamätal. V tom čase však objednávky išli rapídne dole. Zrejme to z toho usúdili. Vie o tom, že sa znížili stavy plánovačiek aj na iných oddeleniach. Síce sú tam, ale už nerobia plánovačky. Na neho prišla požiadavka, aby znížil stav plánovačiek nie stav výrobných ľudí.
10. Svedok Jozef Výbošťok na pojednávaní dňa 27. 5. 2021 uviedol, že žalobkyňa u nich pracovala ako plánovačka. On pracuje u žalovaného ako riaditeľ ľudských zdrojov a to od roku 2018. Rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou súviselo s dvomi aktivitami, ktorým v tom čase čelil žalovaný a to predikovaný pokles objednávok, ktorý sa následne potvrdil. Hovoril o konci roka 2019. Ďalej sa líšil pomer nevýrobných zamestnancov a výrobných zamestnancov a to z dôvodu zvýšenia efektívnosti, teda zvýšenia podielu výrobných zamestnancov. Do toho všetkého prišiel ešte aj COVID. O tejto situácii sa potom rozprávali s generálnym riaditeľom s tým, že ako to idú riešiť a došli k rozhodnutiu uvoľniť 25
zamestnancov a to aj z výrobnej aj z nevýrobnej sféry a bolo rozhodnuté aj o tom, že je potrebné znížiť stavy plánovačiek, pretože v tom čase mali 14 plánovačiek. Dokopy boli zrušené 3 pozície plánovačiek a to jednak pozícia pani Kalamárovej a potom ešte ďalších dvoch. Tie však ostali u nich zamestnané ale už na inej pozícii. Tá práca tých preradených, resp. prepustených plánovačiek sa potom pridelila iným plánovačkám. O tom, že sa budú rušiť pozície plánovačiek a koľko pozícií sa zruší to bolo po dohode s generálnym riaditeľom. Oni potom oslovili pána Jožka Kypeťa ako vedúceho, aby vybral , ktorá plánovačka ostane a ktorá odíde a pán Kypeť potom určil pani Kalamárovú, že má odísť. Ohľadne jej skončenia pracovného pomeru s ňou potom komunikoval on. V rámci prepustenia týchto 25 ľudí potom hľadali pre nich uplatnenie. Hľadal možnosť týchto ľudí zamestnať aj vo firme Inter Cable s tým, že práca v tejto firme bola ponúknutá aj pani Kalamárovej. Pani Kalamárová mu však povedala, že tam nemôže ísť , pretože je tam dvojsmenná prevádzka. V rámci žalovaného jej neponúkli miesto hneď, nebolo v tej chvíli také miesto možné obsadiť, keď jej dávali výpoveď. V rámci plynutia výpovednej doby, keď ešte bola vo firme sa však uvoľnilo miesto, bolo jej ponúknuté iné miesto, je o tom aj záznam, odmietla ho z dôvodu dvojsmennosti. Pani Kalamárová sa zaujímala ešte aj o iné miesto vo firme. Zaujímala sa o miesto na personálnom úseku, na úseku ľudských zdrojov, kde odchádzala kolegyňa Janka Rapčanová do dôchodku, avšak pani Kalamárová nemohla vedieť o tom, aký majú zámer s týmto miestom po pani Rapčanovej, pretože to už nie je pôvodné personalistické miesto. Na oddelení sú 3 kolegyne a to hlavná mzdárka, dve pomocné mzdárky. Riešili problém nástupníctva po hlavnej mzdárke pani Spišákovej, ktorá je vo veku 58 rokov. Jej pozíciu nemohla prevziať kolegyňa Alena Šufliarska, ktorá má vážne zdravotné problémy, preto sa rozhodlo o tom, že miesto personalistky obsadí osoba, ktorá bude do budúcna hlavnou mzdárkou. Preto boli aj také požiadavky. Jasne uvedené, že je tam podmienka aspoň 5 ročná prax mzdového účtovníctva. Nakoniec bola prijatá pani, ktorá mala 12 ročné skúsenosti, účtovala vo firme nad 500 zamestnancov. V tomto smere mali vtedy šťastie. Na základe toho, že sa mala robiť organizačná zmena on potom požiadal o prerokovanie organizačnej zmeny odborový zväz, ktorý sa k nej aj vyjadril. Boli uvedené konkrétne mená, ku ktorým mali pripomienky. Meno pani Kalamárovej tam však uvedené nie je. Pracovné miesto žalobkyne nebolo zrušené k 31. 1. 2020. pracovné miesto sa zrušilo preto, lebo klesol stav objednávok. Znižoval sa počet nevýrobných zamestnancov. V hale 9 sa znižovalo pracovné miesto nevýrobného pani o Kalamárovú. Zrušili sa však aj ďalšie miesta plánovačiek. O tom, že po 1. 2. 2020 vykonávala prácu žalobkyňa, hoci jej pracovné miesto bolo v tom čase rušené, o tom vedomosť má, stalo sa to preto, že posledný deň mesiaca, kedy mala byť jej doručená výpoveď mala dovolenku a tým pádom sa to potom o mesiac posunulo.
11. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 10. 6. 2021 vyplýva, že z výpovede jednotlivých svedkov je nepochybné, že žalovaný uviedol nepravdivé skutočnosti pokiaľ ide o posúdenie prítomnosti žalobkyne na pracovisku, pretože všetci štyria svedkovia zhodne potvrdili, že žalobkyňa až do dňa skončenia pracovného pomeru vykonávala prácu podľa pracovnej zmluvy aj napriek tomu , že s účinnosťou od 1. 2. 2020 bolo jej pracovné miesto zrušené a túto prácu vykonávala za nezmenených pracovných podmienok až do uplynutia výpovednej lehoty.
12. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 1. 7. 2021 vyplýva, že podľa nej žalobca vo svojom vyjadrení nepravdivo interpretuje vyjadrenie žalovaného zo dňa 22. 5. 2020. Žalovaný v uvedenom vyjadrení poukázal predovšetkým na to, že nie je relevantné pre platnosť skončenia pracovného pomeru , či žalobca v čase od 1. 2. 2020 do 29. 2. 2020 vykonával nejakú prácu na pracovisku a poukázal v danom vyjadrení na to, že žalobcom tvrdené skutočnosti nevyplývajú z dôkazov, ktoré v tom čase žalobca predložil. Predvolaní svedkovia sa navyše nemali vyjadrovať iba k tomu, či žalobkyňa vykonávala aj nejakú prácu v čase od 1. 2. 2020 do 29. 2. 2020 ale celkovo k okolnostiam skončenia pracovného pomeru.
13. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 3. 8. 2021 uviedla, že ak žalovaný vydal rozhodnutie o organizačnej zmene, kde účinnosť organizačnej zmeny nastala k 1. 2. 2020, t.j. že odo dňa účinnosti organizačnej zmeny došlo k zrušeniu pracovného miesta, čiže toto miesto reálne neexistovalo. V tomto smere poukázal na odborné výklady a ustálenú súdnu prax. V prípade, keď pracovné miesto zamestnanca už neexistuje, potom nie je možné, aby žalovaný ako zamestnávateľ prideľoval nejakú prácu, lebo logicky, ak je raz zrušené pracovné miesto, ustálená súdna prax je v tomto smere konštantná, kde vysvetľuje, že nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, keď už zamestnávateľ nesmie, nemôže reálne nevie prideľovať prácu, ktorú zamestnankyňa mala deklarovanú v pracovnej zmluve a to buď vôbec alebo v obmedzenom rozsahu. Pokiaľ žalobkyni bola táto práca prideľovaná, to znamená, že toto miesto nezaniklo. Ďalšia vec je to, že pre platné skončenie pracovného pomeru z titulu nadbytočnosti
je potrebné, aby žalovaný realizoval ponukovú povinnosť. Počas konania bolo aj výpisom zo Sociálnej poisťovne zistené, že žalovaný prijal niekoľko zamestnancov, t.j. že mal nejaké voľné pracovné miesta. Do dňa doručenia výpovede, čo je nesporné a je to preukázané v tomto konaní , je to 8. 11. 2019, k tomuto dňu nebola zo strany žalovaného splnená žiadna ponuková povinnosť. Poukázala na to, že ustálená súdna prax konštatuje, že ponukovú povinnosť si musí zamestnávateľ splniť ku dňu doručenia výpovede. Keď je už doručená výpoveď, už nemajú čo plniť ponukovú povinnosť. Tu poukázala aj na rozhodnutie NS SR. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že si splnil svoju ponukovú povinnosť, je to jediný záznam o ponúkaní práce zo dňa 13. 2. , t.j. v čase, keď už žalobkyňa požiadala o právne zastúpenie a túto skutočnosť avizovala zamestnávateľom. Ponukovú povinnosť si teda zamestnávateľ splnil až 13. 2. 2020, t.j. po doručení výpovede. Toto je absolútne irelevantné pre vedenie tohto sporu a pre ustálenie toho, či si žalovaný splní svoju ponukovú povinnosť.
14. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 9. 2021 uviedol, že žalovaný si splnil svoju ponukovú povinnosť dňa 13. 2. 2020, čo vyplýva aj zo záznamu o ponúknutí práce. V čase podania výpovede, ako už aj vyplýva zo samotného textu výpovede, nemal zamestnávateľ možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný pomer, t.j. nebolo v danom čase u žalovaného voľná vhodná pracovná pozícia, ktorú by mohol ponúknuť žalobcovi. Preto ani nemohlo byť žalobkyni ponúknuté iné vhodné miesto. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo svedeckej výpovede riaditeľa ľudských zdrojov spoločnosti pána Jozefa Výbošťoka. Poukázali aj na judikát NS SR z ktorého vyplýva, že „ ponuková povinnosť je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať preto, že takúto prácu preňho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadáva. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie o preukazovaní, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca“.
15. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 19. 10. 2021 uviedla, že pokiaľ sa týka splnenia ponukovej povinnosti, žiadajú, aby súd vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu, aby tá oznámila, či v období od 8. 10. 2019 do 8. 11. 2019 prijal do pracovného pomeru žalovaný zamestnancov. Do pozornosti dala situáciu u žalovaného v roku 2019, ktorá sa dotýka pani Záchenskej, kde bolo takisto uplatnený u nej dôvod na skončenie pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti a takisto ako v tomto prípade žalobkyňa po účinnosti organizačnej zmeny naďalej vykonávala prácu s tým, že pani Záchenská požiadala odborovú organizáciu OZ KOVO o právne zastúpenie, bola podaná žaloba a na základe podanej žaloby žalovaný ustálil, že predmetné skončenie pracovného pomeru bolo neplatné. Na základe toho sa potom mimosúdne dohodli.
16. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 19. 10. 2021 uviedla, že prípad pani Záchenskej nesúvisí s týmto prípadom a nemá zmysel tieto dva prípady porovnávať.
17. Svedok Jozef Výbošťok na pojednávaní dňa 17. 5. 2022 uviedol, že pokiaľ sa týka vhodnosti pracovnej pozície pre žalobkyňu, ktoré boli obsadené v časovom období 8. 10. 2019 - 8. 11. 2019, vyjadril sa k daným pozíciám podľa zoznamu, ktorý poslala Sociálna poisťovňa dňa 22. 10. 2021. Pán Zoltán Berky a pán Pavel Brťka sú brúsiči na platni s tým, že táto práca nie je celkom vhodná pre ženy, pretože je to veľmi ťažká a fyzická práca, je to obrusovanie obrobkov veľkou brúskou. K tomuto pripojil aj fotodokumentáciu. Je to tak ťažká práca, že ju nechcú robiť ani chlapi. Špecializácie sa na tom nevyžadujú. Pani Monika Dalíková ja vedúca projektu Volvo, to je projekt, ktorý v tom čase rozbiehali a je to projekt, ktorý momentálne zamestnáva cez 80 ľudí a objemovo je to 15 000 000,- Eur ročne. Oni ju špeciálne kúpili z ČR. Táto pani potom vedie projekt a komunikuje so zákazníkom vo Švédsku a v Nemecku, kde musí vedieť nemecky a anglicky a musí mať skúsenosti s riadením takéhoto projektu. Vyrábajú sa tam v podstate lopaty pre Volvo a ramená pre Volvo. Pán Eduard Drdoš je lakovač s tým, že treba silnú kvalitu lakovania. Je to kvalita na úrovni A. Tu nejde o otvorenie nového pracovného miesta, ale o pokračovanie pracovného pomeru s tým, že pán Drdoš bol na tomto mieste 2 roky cez agentúru dočasného zamestnania a tento zamestnanec bol potom prijatý na riadnu pracovnú zmluvu s tým, že mal skúsenosti. Na pozíciu lakovača buď má človek prax a môže to robiť alebo sa potom pokračuje formou výchovy , kde otvárajú pozíciu pomocného lakovača a ten sa postupne učí, aby potom mohol robiť v budúcnosti lakovača. V tomto období, keď bol prepad tak pozíciu pomocného lakovača však neotvárali. Pán Imrich Kučera uzatvoril s nimi dohodu v podstate pozíciu na odhŕňanie ciest traktorom. V tomto prípade sa vyžaduje, aby mal vodičský preukaz na traktor. On im poskytuje nielen odhŕňanie ale
aj samotný traktor. Pokiaľ sa týka pána Štefana Malčeka, je to elektrikárska pozícia a on je prevádzkový elektrikár a vyžaduje to príslušnú odbornosť. K celej veci uviedol toľko, že oni v tom čase nenašli vhodnú prácu pre pani Kalamárovú a prácu, ktorú jej našli počas trvania výpovednej lehoty, tú odmietla pre zmennosť.
18. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 17. 5. 2022 uviedla, že pokiaľ sa týka pracovnej zmluvy č. 52/2019, ktorá bola uzatvorená s pánom Eduardom Drdošom, pri druhu práce sa uvádza, že sa vykonávajú základné práce v lakovni ako čistenie plôch, ochrana časti páskami, zátkami, pripravujú náterové hmoty, mieša sa farba, leští kov. Tým chcem povedať iba toľko, že nejde o nič také, čo by nezvládla samotná žalobkyňa. Môže súdu doložiť všetky strojárske firmy v Trnave s tým, že tieto zamestnávajú na pozíciu lakovača prednostne ženy, pretože tvrdia, že majú vyšší cit v rukách a dokážu prípadnú nerovnosť povrchu a zlého nástreku odhaliť omnoho rýchlejšie ako muži. Nie je žiadny dôvod, aby táto práca nebola ponúknutá žalobkyni. Svedok ani žalovaný nemali vedomosť, ani sa nezaujímali o vzdelanie, jazykové schopnosti a fyzickú zdatnosť žalobkyne a teda to, či by bola vhodná táto pozícia. V zmysle judikatúry vhodnosť pozície je daná iba tým, či zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady a v prípade, že je potrebná kvalifikácia, ktorú nie je možné nahradiť krátkodobejším doškoľovaním alebo kurzom. Majú na za to, že žalobkyňa bola vhodná na prácu tak pani Dalíkovej, minimálne mala dostať ponukovú povinnosť alebo mala byť vyzvaná, či disponuje predpokladmi a mala jej byť ponúknutá práca pani Dobrockej, ktorá nastúpila do práce dňa 8. 1. 2020 na pozíciu odborný referent. O túto prácu sa žalobkyňa aj zaujímala. Žalobkyňa spĺňa zákonné predpoklady na všetky pozície. Poukázala na to, že žalobkyňa má riadny kurz viazačský, preukaz, teda viazanie ťažkých bremien, ovláda nemecký jazyk, spĺňa predpoklady aj na lakovača a odôvodnenie fyzicky náročnej práce nie je na svedkovi alebo na žalovanom. Svoje fyzické schopnosti si pozná ona sama. Žalobkyňa iba nespĺňa podmienku na pozíciu traktoristky, pretože nemá takéto vodičské oprávnenie.
19. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 16. 6. 2022 uviedla, že na podanej žalobe trvajú s tým, že naďalej trvajú na tom, že nebola splnená ponuková povinnosť tak, ako ukladá § 63 ods. 2 Zákonníka práce a to s ohľadom na skutočnosť, že ku dňu doručenia výpovede evidoval žalovaný voľné pracovné miesto na pozíciu brusič, lakovač, manažérka, ktoré žalobkyni neponúkol, hoci deklaroval, že žalobkyni nemá možnosť ponúknuť inú prácu. Majú teda za to, že žalovaný si nesplnil svoju ponukovú povinnosť, čo je hmotno-právna podmienka platného skončenia pracovného pomeru, z čoho teda vyplýva zákonný následok neplatnosti výpovede. Žalovaný mal možnosť žalobkyňu zamestnávať na pozíciách, ktoré sa v zmysle lustrácie Sociálnej poisťovne preukázali ako voľné, nakoľko boli obsadené v čase doručenia výpovede a teda pozície brusič, lakovač, konkrétne u osôb Berky, Brťka, Dalíková, Drdoš a ide o prácu, na ktorú nie je potrebná zvláštna kvalifikácia. Vyššie vzdelanie žalobkyne nie je v tomto prípade prekážkou. Vzhľadom na situáciu na trhu práce by bola žalobkyňa prijala akékoľvek iné pracovné miesto, ktoré by jej žalovaný ponúkol aspoň do času, kým by sa uvoľnilo iné pracovné miesto u žalovaného, alebo kým by si našla žalobkyňa kvalifikovanejšiu prácu inde. Bolo povinnosťou žalovaného ponúknuť toto pracovné miesto žalobkyni a bolo na zvážení žalobkyne , či by túto ponuku prijala.
20. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16. 6. 2020 uviedol, že majú za to, že zamestnávateľ si splnil aj svoju povinnosť z ponukovej povinnosti, ako podmienku platnosti výpovede a to z dôvodu, že pracovné miesto, ktoré v tom čase boli u zamestnávateľa voľné, neboli vhodné pre žalobkyňu.
21. Súd sa oboznámil so skončením pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 31. 10. 2019, s rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 8. 10. 2019, s prílohou k rozhodnutiu o organizačnej zmene zo dňa 8. 10. 2019, so žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 17. 10. 2019, s oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 26. 2. 2020, s pracovnou zmluvou žalobkyne u žalovaného zo dňa 19. 9. 2011, s dohodou o zmene pracovných podmienok žalobkyne u žalovaného zo dňa 28. 3. 2012, s prehľadu zosnímaných a ručne dodaných prechodov za obdobie február 2020, so záznamov o ponúknutí práce z 13. 2. 2020, s výplatnou páskou žalobkyne za obdobie február 2020, s výpisom z obchodného registra na žalovaného, so správou Sociálne poisťovne zo dňa 29. 9. 2020, s kolektívnou zmluvou na roky 2017, 2018, 2019 medzi výborom Základnej organizácie OZ KOVO Podpolianske strojárne, a.s. a žalovaným, s listom Základne organizácie OZ KOVO Podpolianske strojárne zo dňa 29. 10. 2019, so životopisom Stelly Dobrockej zo dňa 15. 12. 2019, s nezaradenej ponuky v systéme Profesia u žalobkyne, s dohodou o zmene pracovných podmienok medzi žalovaným a Hildou Krokošovou, s hlásenkou o preradení zamestnanca u Hildy Krokošovej, s hlásenkou o preradení
zamestnanca pani Martiny Vilhanovej, s dohodou o splnení pracovných podmienok , uzatvorenej medzi Martinou Vilhanovou a žalovaným, s vývojom roku po mesiacoch u žalovaného za obdobie roku 2020, 2019, 2018, s pracovnou zmluvou č. 18/2020, so správou Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 10 2021 o zozname zamestnancov, zaevidovaných v spoločnosti žalovaného od 8. 10. 2019 do 8. 11. 2019, s fotografiami lakovne, s pracovnou zmluvou č. 49/2019, s dodatkom č. 3 k dohode o dočasnom pridelení zamestnanca Eduard Drdoš na výkon práce u zamestnávateľa, s pracovnou zmluvou 152/2019, s pracovnou zmluvou medzi žalovaným a pani Monikou Dalíkovou, s pracovnou zmluvou č. 50/2019, s pracovnou zmluvou č. 51/2019, s dohodou o vykonaní práce č. 31/2019, s dohodou o pracovnej činnosti č. 4/2019, s fotografiami v pozícii brusič na platni, s odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni k Eduardovi Drdošovi, s fotokópiou preukazu vodiča regálových zakladačov č. 221/2011, s preukazom viazača bremien č. VVZ 0392/08-03.4.
22. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v znení platnom v rozhodnom čase, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
23. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v znení, platnom v rozhodnom čase, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.
24. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, v znení, platnom v rozhodnom čase, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
25. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, v znení, platnom v rozhodnom čase, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, v znení, platnom v rozhodnom čase, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
27. Podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, v znení, platnom v rozhodnom čase, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
28. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, v znení, platnom v rozhodnom čase, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, v znení, platnom v rozhodnom čase, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.
30. Podľa § 74 Zákonníka práce, v znení, platnom v rozhodnom čase, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie
pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
31. Podľa § 77 Zákonníka práce, v znení, platnom v rozhodnom čase, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 19. 9. 2011 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa nastúpila do práce u žalovaného dňa 19. 9. 2011 s tým, že bol dojednaný pracovný pomer na dobu určitú do 31. 3. 2019. Druh práce bol uvedený ako referent. Ďalej bolo preukázané, že na základe dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 28. 3. 2012 bol dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas. Ďalej bolo preukázané, že dňa 8. 10. 2019 došlo k rozhodnutiu o organizačnej zmene u žalovaného s tým, že dôjde k zníženiu stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na vybraných pracoviskách z dôvodu poklesu objednávok u zahraničných odberateľov v počte 25 zamestnancov, uvedených v prílohe. Z uvedenej prílohy vyplýva, že medzi zamestnancami, ktorí sa stali nadbytočnými je uvedená aj žalobkyňa. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný sa obrátil na Základnú organizáciu OZ KOVO Podpolianske strojárne listom zo dňa 17. 10. 2019 so žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnancami podľa prílohy. Súd mal ďalej za preukázané, že Základná organizácie OZ KOVO Podpolianske strojárne listom zo dňa 29. 10. 2019 oznámila žalovanému, že výbor ZO OZ KOVO na svojom mimoriadnom zasadnutí dňa 28. 10. 2019 okrem iného prerokoval rozhodnutie Generálneho riaditeľa PPS Group, a.s. zo dňa 8. 10. 2019 o organizačnej zmene s tým, že výbor prerokoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v zmysle žiadosti zo dňa 17. 10. 2019, ktorá bola doručená odborom dňa 18. 10. 2019, doplnená dodatkom zo dňa 28. 10. 2019. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 31. 10. 2019 skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou z dôvodu , že sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 8. 10. 2019 o organizačných zmenách, ktoré spočívajú v znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na vybraných pracoviskách z dôvodu poklesu objednávok od zahraničných odberateľov. Na základe uvedeného rozhodnutia došlo k zrušeniu pracovného miesta referent, stredisko finálneho opracovania , na ktorom je zaradená a to dňom 1. 2. 2020. Žalovaná túto výpoveď prevzala dňa 8. 11. 2019. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. Medzi stranami sporu nebolo ďalej sporné to, že výpovedná lehota žalobkyne u žalovaného začala plynúť dňa 1. 11. 2019 a uplynula dňa 29. 2. 2020. Takisto v priebehu konania sa stala nespornou aj tá skutočnosť, že aj v období od 1. 2. 2020, teda od účinnosti organizačnej zmeny až do 29. 2. 2020, kedy ukončila žalobkyňa u žalovaného pracovný pomer, vykonávala žalobkyňa rovnaký druh práce.
33. V konaní bolo preukázané, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo zo dňa 8. 10. 2019 a výpoveď bola žalobkyni doručená dňa 8. 11. 2019. Preto posúdenie možnej ponuky inej vhodnej práce je ohraničené týmto obdobím. Je preto absolútne nepodstatné , či žalovaný ponúkol inú vhodnú prácu dňa 13. 2. 2020. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 10. 2021 vyplýva, že v rozhodnom období od 8. 10. 2019 do 8. 11. 2019 prijal žalovaný do zamestnania od 1. 11. 2019 pána Štefana Malčeka, Imricha Kučeru, Eduarda Drdoša, Moniku Dalíkovú, od 4. 11. 2019 Zoltána Berkyho a dňa 14. 10. 2019 pána Pavla Brťka. Tieto skutočnosť strany sporu nepopreli. V konaní žalobkyňa uviedla, že v rozhodnom čase jej žalovaný neponúkol žiadnu inú vhodnú prácu. V zásade toto nepoprel ani žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyni síce neponúkol v rozhodnom období inú vhodnú prácu, avšak v tom čase pre žalobkyňu inú vhodnú prácu ani nemal. V konaní teda ďalej bolo posudzované, či práca, na ktorú boli zamestnaní noví zamestnanci v rozhodnom období od 8. 10. 2019 do 8. 11. 2019 by bola vhodná aj pre žalobkyňu. Podľa názoru súdu vhodnosť pozície je daná iba tým, či zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady a či je prípadne potrebná aj kvalifikácia, ktorú nie je možné nahradiť krátkodobým školením alebo kurzom. Zo spisu vyplýva, že najneskôr 8. 10. 2019 žalovaný vedel o zániku pracovného miesta žalobkyne a napriek tomu jej neponúkol voľné pracovné miesto, na ktoré prijal nových zamestnancov. Bolo teda na žalovanom, aby preukázal, že tie pracovné pozície, ktoré v rozhodnom čase boli voľné, neboli žalobkyni ponúknuté, lebo pri nich nespĺňala žalobkyňa potrebné predpoklady. Ohľadom zdravotného stavu žalobkyne neboli v konaní uvedené žiadne pochybnosti. Potom sa do popredia dostáva otázka len potrebnej kvalifikácie, resp. toho, či by takúto kvalifikáciu bolo možné nahradiť krátkodobým školením alebo kurzom. Samotná žalobkyňa uviedla, že z dotknutých prác nespĺňa predpoklady na pozíciu
traktorista, pretože nemá takéto vodičské oprávnenie. Okrem tejto pozície však bola uzatvorená nová pracovná zmluva s pánom Eduardom Drdošom, kde je uvedený druh práce s tým, že sa vykonávajú základné práce v lakovni, ako je čistenie plôch, ochrana častí páskami, zátkami, pripravujú náterové hmoty, miešajú farby a leští kov. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalovaného, že predpoklad na túto pozíciu žalobkyňa nespĺňa ani po prípadnom kurze alebo doškolení, toto náležite nepreukázal. Podľa názoru súdu nie je dôvod, aby táto práca nebola ponúknutá žalobkyni, pretože žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, či spĺňa predpoklady, keďže sa nezaujímal o to, aké má skúsenosti, keďže túto prácu jej vôbec neponúkol. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pri iných pracovných pozíciách, ktoré boli v rozhodnom čase ponúknuté novým zamestnancom a s ktorými boli uzatvorené pracovné zmluvy sa žalovaný nezaujímal o vzdelanie žalobkyne, o jej jazykové schopnosti, fyzickú zdatnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na pozíciu brusiča, kde bol zamestnaný pán Zoltán Berky a Pavol Brťka, kde žalovaný uvádzal iba to, že sa jedná o fyzicky náročnú prácu a že táto celkovo nie je vhodná pre ženy. Keďže žalovaný v tejto súvislosti sa nezaujímal o fyzickú zdatnosť a schopnosti žalobkyne, nemohol mať vopred vedomosti o tom, či žalobkyňa je vhodná na túto pozíciu. Podľa názoru súdu aj pokiaľ sa týka pozície , ktorú obsadil žalovaný, uzatvorením pracovnej zmluvy s pani Monikou Dalíkovou na projekt „Volvo“, nie je dôvod podľa názoru súdu , aby táto pozícia nebola ponúknutá aj žalobkyni , keďže žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, aké sú jazykové schopnosti žalobkyne, prípadne to, či má skúsenosti s riadením takéhoto projektu, keďže sa o toto žalovaný nezaujímal, keďže túto pozíciu žalobkyni ani neponúkol. Podľa názoru súdu tieto pozície mali byť zo strany žalovaného žalobkyni ponúknuté. Po ponuke týchto prác mohol jednak žalovaný zistiť, či žalobkyňa je vhodná vykonávať práce v týchto pozíciách a žalobkyňa sama mala zhodnotiť , či je v jej schopnostiach a možnostiach takúto prácu vykonávať. V tejto súvislosti žalobkyňa ďalej poukázala na to, že má žeriavnicky preukaz, viazačský preukaz, teda viazanie ťažkých bremien, ovláda nemecký jazyk, spĺňa predpoklady na lakovača a odôvodnenie fyzicky náročnej práce nie je na svedkovi alebo žalovanom. Svoje fyzické schopnosti pozná sama žalobkyňa. Pokiaľ sa týka voľných pracovných pozícií brusič, lakovač u osôb ako pán Brťka, pán Berky, pani Dalíková, pán Drdoš, nejde o prácu, kde je potrebná nejaká zvláštna kvalifikácia a nie je rozhodujúce ani to, že uvedené pracovné miesto by nezodpovedalo kvalifikácii, ktorú má žalobkyňa, teda nie je prekážkou jej vyššie vzdelanie. Každopádne bolo povinnosťou žalovaného ponúknuť tieto pracovné miesta žalobkyni a bolo na zvážení žalobkyne, či by túto ponuku prijala. Podľa názoru súdu iná vhodná práca je taká, na ktorú spĺňa zamestnanec kvalifikačné predpoklady alebo na ktorú sa po predchádzajúcej príprave, trvajúcej primeranú dobu zaučí, resp. na ktorú je zamestnanec prekvalifikovaný. Za vhodnú prácu sa považuje taká práca, pri ktorej zamestnanec dosiahol vyšší stupeň kvalifikácie, ako je určená kvalifikačná požiadavka, teda pri ktorej sa v plnej miere nevyužíva kvalifikácia zamestnanca, resp. ak ide o prácu na kratší pracovný čas. Podľa názoru súdu vhodnou prácou nie je iba taká práca, ktorú nemôže zamestnanec vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav. Zamestnávateľ mal povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek pracovné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede a to nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Samotné rozhodnutie, či takúto ponuku zamestnanec príjme je výlučne na ňom. Ak takúto ponuku odmietne, je potom splnená ponuková povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Takýto výber však v žiadnom prípade nemôže byť na zamestnávateľovi, či uvedená pracovná pozícia je vhodná. Z hore uvedených dôvodov súd potom žalobe žalobkyne vyhovel, pretože podľa názoru súdu si žalovaný nesplnil svoju ponukovú povinnosť, keďže v rozhodnom čase boli voľné pracovné pozície u žalovaného a tieto žalobkyni neboli ponúknuté. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť výpovede aj tým, že k organizačnej zmene došlo od 1. 2. 2019 a ona ešte v mesiaci február 2019 vykonávala tie isté práce ako za obdobie predtým, teda pred organizačnou zmenou, týmto sa súd detailne nezaoberal, pretože žalobe vyhovel z toho dôvodu, že žalovaný si nesplnil svoju ponukovú povinnosť. V krátkosti súd uvedie, že v tomto prípade sa súd nestotožnil s podanou žalobou, pretože síce k organizačnej zmene došlo od 1. 2. 2019 a žalobkyňa vo februári 2019 vykonávala práce tak, ako predtým. Na základe Organizačnej štruktúry nedošlo k zrušeniu týchto prác, ale uvedené práce, ktoré dovtedy vykonávala žalobkyňa, začala vykonávať iná zamestnankyňa, ktorá podobné práce vykonávala na iných halách. To znamená, že tieto práce naďalej existovali, len tieto práce vykonávali nie dvaja ľudia ale iba jeden. Nebol teda žiadny dôvod, aby vo februári 2019 , keďže tieto práce naďalej existovali, nemohla vykonávať žalobkyňa.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Nakoľko vo veci mala plný úspech žalobkyňa , súd jej priznal plnú návrhu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný s ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný s ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Podľa § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1, 2 môže žalovaný podať do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).