Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-4C/219/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Michal CALKO v právnej veci žalobcu O. O., nar. XX.X. XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanej Q. O., rod. E., nar. X.X. XXXX, bytom V. Z. č. XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova 12, 080 01 Prešov, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. P r i p u š ť a späťvzatie žalobného návrhu v časti článku II. AKTÍVA bodu (položky) číslo: 3 - televízor Orava zakúpený v roku 2001, č. 4 - gaučová súprava zakúpená v roku 1996, č. 5 - stolík zakúpený v roku 1996, č. 6 - mikrovlna rúra zakúpená v roku 2001, č. 7 -práčka zakúpená v roku 2007, č. 8 - chladnička s mrazničkou zakúpená v roku 2006, č. 9 - počítač zakúpený v roku 2005, č. 10 - detská izba zakúpená v roku 2004, č. 11 - motorové vozidlo Škoda Favorit, rok výroby 1991, č.12 - elektrický krájač chleba zakúpený v roku 2005, č. 13 - elektrická fontána zakúpená v roku 2007, č. 14 - video kamera zakúpená v roku 2006, č.15 - jedálenská súprava riadu zakúpená v roku 2007 a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí :

1/ nehnuteľnosť - byt č. 38 na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo 699 na (pozemku) parcele KN C 726/2 vo vchode č. 15 a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k (pozemku) - parcele KN C 726/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 542 m2 vo výške podielu 7421/326752 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2694 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov.

2/ nehnuteľnosť - garáž súpisné číslo 1716552 na (pozemku) parcele KN C 740/53 a (pozemok) parcelu KN C 740/53 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2896 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov.

3/ Zostatok dlhu zo stavebného sporenia Prvej stavebnej sporiteľni číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 5106,09 eur.

III. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva:

-2- 4C/219/2011

A) žalobcu p r í k a z u j e

1/ nehnuteľnosť - byt č. 38 na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo 699 na (pozemku) parcele KN C 726/2 vo vchode č. 15 a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k (pozemku) - parcele KN C 726/2 - zastavané plochy a nádvoria vo

výmere 542 m2 vo výške podielu 7421/326752 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2694 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov.

2/ Zostatok dlhu zo stavebného sporenia Prvej stavebnej sporiteľni číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v sume 5106,09 eura.

B) žalovanej p r í k a z u j e

1/ nehnuteľnosť - garáž súpisné číslo 1716552 na parcele KN C 740/53 a parcele KN C 740/53 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2896 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov.

IV. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 66,00 euro cestou prevádzkovateľa systému v lehote 15 dni od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 539,50 eura na účet Okresného súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku platobným predpisom.

VII. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť štátu za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 180,00 eura na účet Okresného súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, platobným predpisom.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa upravenou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, ktorý odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 27.1.2010, sp. zn. 2C/96/2009-69 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené. Pôvodne žalobca do aktív zahrnul veci uvedené v žalobe článku 2 aktíva pod bodom 1 - 15 (1-byt č. 38, sup. číslo 699, 2- garáž, sup. číslo 171652, 3- televízor Orava, 4 -gaučová súprava, 5- stolík, 6- mikrovlna rúra, 7-práčka, 8- chladnička s mrazničkou, 9- počítač, 10- detská izba, 11- motorové vozidlo Škoda Favorit, 12 - elektrický krájač, 13-elektrická fontána, 14 - video kamera, 15 - jedálenská súprava. Počas konania žalobca vykonal čiastočné späťvzatie ktoré odôvodnil tým, že od podania žaloby uplynulo viac ako štyri roky a hodnota hnuteľných veci sa podstatne znížila preto možno konštatovať, že je zanedbateľnou k hodnote vyporiadavaných nehnuteľnosti, ba dokonca niektoré hnuteľné veci už zanikli, ďalej v otázke rozsahu hnuteľných veci, ich ceny ani ich užívania účastníkmi po zániku manželstva nie je spor. Titulom čiastočného späťvzatia žalobca zobral žalobný návrh späť v rozsahu položky 2 bodu 3-15 navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Z pohľadu pasív žalobný návrh odôvodnil tým, že za trvania manželstva bola uzatvorená zmluva s Prvou stavebnou sporiteľňou - zmluvu o stavebnom sporení, ktorá bola vedená na meno žalovanej. Cieľová suma bola 10 000,00 eur, po zrušení BSM rozvodom žalobca začal splácať stavebné sporenie a toto spláca doposiaľ v mesačných splátkach po 74,00 eur. Zo stavebného sporenia čerpali medziúver 10 000,00 eur ako doplatok ceny na kúpu bytu v roku 2009. Ku dňu rozvodu bol dlh na stavebnom sporení cca 5 000,00 eur titulom úverovej zmluvy číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Aj napriek skutočnosti, že žalobca počas -3- 4C/219/2011

manželstva stále pracoval v Tesle, a.s. Stropkov, jeho zárobok bol na regionálnej úrovni cca 400 - 500 eur mesačne čo nepostačovalo na slušné živobytie pre päťčlennú rodinu s tromi maloletými deťmi, preto súhlasil aby žalovaná v roku 2003 odišla pracovať ako zdravotná sestra (opatrovateľka) do Rakúska. Zároveň súhlasil, aby v čase voľna študovala vysokú školu, pričom toto pre žalobcu ako otca troch maloletých deti znamenalo zvýšenú zaťaž na osobnú starostlivosť o deti, chod domácnosti. V záujme potrieb rodiny žalobca sa obetoval a takmer 6 rokov sa prakticky staral osobne o deti, pričom žalovaná pracovala v Rakúsku a keď bola doma navštevovala vysokú školu. S výchovou maloletých deti mu pomáhala matka aj svokrovci. Keď žalovaná začala študovať vysokú školu bola medzi nimi dohoda, že po jej ukončení už nebude pracovať v Rakúsku, vráti sa na Slovensko a budú žiť ako rodina stále spolu. Žalovaná sa postupom času odcudzovala, v čase jej pobytu na Slovensku sa venovala

kamarátkam, často chodila na zábavu a deťom sa takmer nevenovala, nadviazala mimomanželský vzťah, zinscenovala rodinný konflikt a v júni 2009 odišla zo spoločnej domácnosti. V tom čas dcéra O. mala 14 a pol roka, syn Z. nemal 13 rokov a syn M. mal 11 a pol roka. Žalovaná opustila svoje tri deti v čase keď ju najviac potrebovali. Postoj žalovanej je ľahkovážnym prístupom matky troch maloletých deti k životu a k rodine, pričom jej postoj odsúdili aj jej vlastní rodičia. Je až nepochopiteľné, aby slušná, vysokoškolsky vzdelávaná žena, matka troch maloletých deti, sa svojich deti jednoducho vzdala, nechala ich otcovi a ešte predstierala pred deťmi mimoriadny záujem o nich. Zo súdneho spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/96/2009 navrhol oboznámiť výsluchy účastníkov, svedkov a znalecký posudok znalkyne z odboru psychológie PhDr. Dariny Hubovej. Žalobný návrh právne odôvodnil ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých deti, nato, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a nato, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných veci. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že základným princípom pri vyporiadavaní BSM je princíp rovnosti podielov vyporiadavaného majetku. Navrhol, aby súd v danom prípade prihliadal predovšetkým na potreby maloletých deti a na osobnú starostlivosť otca deti už pred zrušením BSM rozvodom, ale aj po ňom, ďalej je potrebné prihliadať aj na výnimočnú nezodpovednosť matky - žalovanej voči rodine, ale najmä voči svojím trom maloletým deťom, taktiež na jej egoistický prístup k životu a záujmom rodiny. S prihliadnutím na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka navrhol, aby súd rozhodol o disparite podielov vo vyporiadavanom majetku z BSM účastníkov v prospech žalobcu, navrhol, aby súd žalobcu nezaviazal zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu žiadnu sumu. Poukázal zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a tak disparita môže byť vyjadrená nielen percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, že pokiaľ ide o túto vec je zaviazaný na finančné vyrovnanie s druhým manželom (rozsudok NS ČR z 25.10.2001 sp. zn. 22Cdo/2914/1999). Titulom úpravy navrhol, aby súd: 1/ z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov do výlučného vlastníctva žalobcu O. O., rod. O., rodné číslo XXXXXX/XXXX prikázal nehnuteľnosť - byt č. 38 na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo 699 na parcele KN C 726/2 vo vchode č. 15 a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku KN C 726/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 542 m2 vo výške 7421/326752 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2694 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov. 2/ Z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd do výlučného vlastníctva žalovanej Q. O., rod. E., rodné číslo XXXXXX/XXXX prikazuje nehnuteľnosť - garáž súpisné číslo 1716552 na parcele KN C 740/53 a parcele KN C 740/53 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2896 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov. 3/ Zostatok dlhu zo stavebného sporenia Prvej stavebnej sporiteľni číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX súd prikazuje splácať až do jeho úplného zaplatenia žalobcovi O. J.. Žalobca požadoval náhradu trov konania na účet právneho zástupcu. Žalobe navrhol vyhovieť.

2) Žalovaná nepripojila sa k žalobe. -4- 4C/219/2011

3) Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy a zistil tento stav:

4) Podľa výpisu z účtu Prvá stavebná sporiteľňa za rok 2010 číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, cieľová suma 10 000,00 eur, dátum vzniku zmluvy 1.2.2003, názor účtu Q. O., M. XXX/XX, XXX XX A., stavebný úver - prevod zostatku z 31.12.2009 plus 5106,09 eur.

5) Z listu vlastníctva č. 2896 okres Stropkov, obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov, parcely registra C, parcelné číslo 470/53 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, stavby sup. číslo 171652 na parcele 740/53 - garáž, vlastníci a iné oprávnené osoby pod B/1 O. O., nar. XX.X.XXXX a Q., rod. E., nar. X.X.XXXX, M. XXX/XX, A..

6) Titulom podanej žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 24.4.2012. Žalovaná podala žiadosť o odročenie pojednávania pre vážne pracovné dôvody, nesúhlasila, aby pojednávanie bolo vykonávané v jej neprítomnosti, súd pojednávanie odročil na 18.6.2012 o 11:30 hod., ktoré bolo odročené z dôvodu, že právny zástupca JUDr. Lukáš Kišeľak oznámil prevzatie právneho zastupovania žalovanej, pojednávanie

žiadal odročiť, súd pojednávanie odročil na deň 24.10.2012, následne právny zástupca JUDr. Lukáš Kišeľak oznámil súdu, že dňom 6.9.2012 došlo k ukončeniu právneho zastupovania žalovanej a oznámené, aby všetky listiny adresované právnemu zástupcovi boli zasielané žalovanej na adresu trvalého bydliska E.Súd pojednávanie odročil na 29.1.2013. Žalovaná zásielky nepreberala v odbernej lehote, preto doručovanie bolo vykonávané cestou OO PZ Prešov - Juh - podľa relácie žalovaná nebola zastihnutá, menovaná je s priateľom pánom P. v Rakúsku, v evidencií obyvateľov je naďalej prihlásená k trvalému pobytu na uvedenej adrese. Ďalej o súčinnosť súd požiadal obec V. Ves, ktorá oznámila, že žalovaná ma trvalý pobyt v obci V. Z. č. XX avšak sa v obci trvale nezdržiava, na trvalý pobyt je prihlásená v rodinnom dome MUDr.XX.X.XXXX. v tomto rodinnom dome by mala žiť so svojím druhom pánom XX.X.XXXX, ktorý sa so žalovanou v obci nezdržujú a žijú v zahraničí pre obec na neznámom mieste, preto obec nemôže žalovanú upovedomiť o termíne pojednávania. Súd pojednávanie nariadil na deň 7.5.2013, nakoľko žalovaná zásielky nepreberala (neprevzaté v odbernej lehote) súd tejto ustanovil opatrovníka (matku) J.uznesením z 1.3.2013, ktorá na pojednávaní uviedla, že ma telefónny kontakt na žalovanú, ďalej, že dňa 9.3.2013 zomrel jej manžel Z., pohreb bol 13.3.2013 a dcéra Q. bola na pohrebe, cca hodinu pred pohrebom prišla a hodinu po pohrebe odišla späť a vtedy žalovanej oznámila, že vo veci je nariadené pojednávanie na deň 7.5.2013 pričom žalovaná sa mala vyjadriť, aby ako opatrovníčka nikam nešla, že ona si to zariadi. Žalovaná dňa 23.5.2013 sama sa ohlásila, termín pojednávania 25.9.2013 vzala na vedomie, medzitým súd zisťoval aktuálnu adresu miesta pobytu žalovanej cestou Notárskeho úradu v dedičskej veci 5D 89/2013, Dnot 43/2013-13, kde 4.7.2013 notár oznámil, že vec nie je ukončená. Žalovaná dňa 14.8.2013 doručila súdu návrh vyporiadania BSM, ktorý okrem iného odôvodnila tým, že po ukončení materskej dovolenky zamestnávateľ NsP Svidník jej neumožnil návrat z dôvodu znižovania stavu zdravotných sestier, nemocnica prechádzala do rúk súkromného vlastníka a v tom čase bola núdza o prácu, nemohla sa zamestnať vo svojom odbore. V záujme záchrany rodiny žalovaná bola nútená nedobrovoľne sa pokúsiť o prácu v Rakúsku ako opatrovateľka, bola to obeta na 6 rokov odísť od milovaných deti, psychicky trpieť ich odlúčením, navrhla, aby z bezpodielového spoluvlastníctva súd prikázal byť č. 38 v bytovom dome sup. číslo 699 do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že dovŕšením 18 rokov jemu zverených detí musí žalobca byť č. 38 opustiť. Ďalej žalobca môže si ponechať všetky hnuteľné veci v bytovom priestore a garáž. Zároveň doplnila, že z finančného vyrovnania nárokuje si byť č. 38 v hodnote 23 100,00 eur s tým, že žalobcovi vznikne povinnosť vyplatiť žalovanej sumu 1 908,33 eura.

7) Žalobca titulom návrhu žalovanej podal stanovisko z obsahu ktorého vyplýva, že v žalobe určili rozsah aktív a pasív majetku patriaceho do BSM, poukázali na daný prípad z pohľadu prístupu žalovanej k manželstvu a starostlivosti a o maloleté deti s tým, že navrhli prelomiť zásadu parity pri vyporiadaní BSM. Návrh ktorý predložila žalovaná je neracionálny, vychádza zo skutočnosti, že do

-5- 4C/219/2011

BSM patrí aj 2-izbový byt č. 18 na prízemí bytového domu s.č. XXX, číslo vchodu 17, k.ú. Stropkov avšak tento bol za trvania manželstva odpredaný a výťažok z jeho predaja bol použitý na splatenie pôžičiek a dlho, preto nemôže byť zaradený do rozsahu prejednávaného BSM. Okrem toho poukázal, že žalovaná navrhla prikázať byť č. 38 v bytovom dome s.č. 699 v katastrálnom území A. do jej výlučného vlastníctva s tým, že po dovŕšení 18 rokov jemu zverených deti žalobca musí tento opustiť. Tento návrh zapadá do celkového kontextu správania sa žalovanej voči žalobcovi a celej rodine za posledné roky pred rozvodom manželstva, je v ňom opäť cítiť egoizmus a dôraz na vlastné potreby. Slova žalovanej, že v záujme záchrany rodiny keď už nebolo z čoho žiť bola donútená nedobrovoľne sa pokúsiť o prácu v Rakúsku ako opatrovateľka, pričom to bola jej obeta na 6 rokov odísť od milovaných deti a psychicky trpieť ich odlúčením, okrem iného to pre žalobcu znamenalo zvýšenú zaťaž na osobnú starostlivosť o deti a chod domácnosti, pričom do rozvodu manželstva sa prakticky 6 rokov osobne staral o výchovu deti, pritom mu pomáhala jeho matka, svokrovci avšak žalovaná sa nevrátila k deťom, ale našla si mimomanželský vzťah a obetovala rodinu, ale najmä 3 maloleté deti svojím záujmom a preukázala sa ako egoistická a nezodpovedná matka. Doplnil, že ak žalovaná tvrdí, že psychicky trpela odlúčením od milovaných deti potom je potrebné dať do pozornosti jej návrh na rozvod manželstva, doručený súdu 7.7.2009 kde navrhuje svoje tri maloleté deti zveriť na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca. Keď žalobca poukázal svojím vyjadrením k návrhu na rozvod na ľahkovážny postoj žalovanej k životu, rodine a deťom, žalovaná zmenila svoju stratégiu a uviedla, že jej návrh bol unáhlený, bola v citovom vypätí a chcela pre deti to najlepšie, preto volila verziu, že žalobca zostane s deťmi a ona sa postará o finančné prostriedky. Zmenila svoj návrh a žiadala deti zveriť do svojej starostlivosti. S tým však žalobca nesúhlasil a znalkyňa

z odboru psychológie v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom v konaní sp. zn. 2C/96/2009 PhDr. Darina Hubová navrhla deti zveriť na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca. V znaleckom posudku č. 109/09 uviedla, že sa počas šiestich rokov a aj v súčasnej dobe otec riadne stará o maloleté deti a ma v porovnaní s matkou lepšie citové i osobnostné predpoklady poskytnúť im stabilnú osobnú starostlivosť aj do budúcna. Psychologička charakterizovala žalovanú ako osobu, ktorá v posledných rokoch začala uprednostňovať vlastné potreby a záujmy nad potrebami a záujmami rodiny najmä maloletých deti. V manželstve bola nespokojná, hľadala z neho únik, rozhodla sa študovať a potom aj zmeniť partnera. Potrebuje žiť životom ktorý zodpovedá jej temperamentovej výbave. V plnej miere sa prejavila ako osobnosť nezrelá a nezodpovedná. Navrhol, aby celkom zreteľnú výnimočnosť tohto prípadu posúdil súd ako vážny dôvod pre rozhodnutie o disparite pri vyporiadaní majetku zo zaniknutého BSM.

8) Na pojednávaní konanom dňa 25.9.2013 súd vypočul žalobcu, žalovanú, pričom žalovaná vo všeobecnosti k hnuteľným veciam, pasívam nemala námietky, k zostatkovej hodnote 3-izbového bytu č. 38 sa vyjadrila, že so znaleckým posudkom Ing. Dubasa Ladislava, ktorým bol predmetný byt ocenený na sumu 23 100,00 eur súhlasí.

9) Žalovaná cestou právnej zástupkyne dňa 9.10.2013 doručila súdu vyjadrenie z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že je zarážajúce, že právny zástupca žalobcu sa v spomínanom písomnom stanovisku venuje otázke za akých došlo k rozvodu manželstva, dovoľuje si hodnotiť postoj a pohnútky žalovanej, jej vzťah k maloletým deťom a to aj napriek tomu, že žalobca podal návrh na vyporiadanie BSM a to čo žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dáva súd do pozornosti, načo poukazuje nemá a nemôže mať žiaden vplyv, že v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní BSM sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, ďalej skutočnosti vedúce k rozpadu manželstva nie sú pre stanovenie výšky vyporiadacieho podielu významné pokiaľ nemali priamy dopad na hospodárenie so spoločným majetkom alebo na starostlivosť o rodinu. Žalovaná uvádza, že podiely oboch manželov sú rovnaké, minimálne rovnakou mierou sa o nadobudnutie tohto majetku pričinili a z toho dôvodu nevidí žalovaná dôvod na prelomenie zásady parity pri vyporiadaní BSM ako to navrhuje žalobca. Žalovaná zastáva názor, že tomu z manželov ktorému boli na čas po rozvode manželstva zverené do výchovy maloleté deti nemožno len z toho dôvodu určiť vyšší podiel na spoločnom majetku a táto skutočnosť teda nemôže -6- 4C/219/2011

odôvodňovať zníženie podielu na spoločnom majetku pre jedného z manželov, v danom prípade žalovanej tak ako to navrhuje žalobca. Pre žalovanú je neprijateľný žalobný návrh, aby do výlučného vlastníctva žalobcu pripadla nehnuteľnosť byt č. 38 a žalovanej do výlučného vlastníctva garáž bez toho, aby žalobca bol povinný vyplatiť žalovanej peňažnú sumu na vyrovnanie jej podielu na vyporiadanie spoločného majetku nadobudnutého počas trvania manželstva. Žalovaná ďalším listom z 8.11.2013 označeným ako návrh na vyporiadanie BSM dohodou navrhla, aby byt č. 38, garáž pripadla do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcovi aby bola určená povinnosť na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanej 15 000,00 eur. Žalobca s návrhom žalovanej nesúhlasil s tým, že vychádza z návrhu ktorý prezentoval písomne.

10) Prvá stavebná sporiteľňa podaním z 31.1.2014 zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX upovedomila, že k 23.3.2010 existovala zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 2XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX v ktorom O. vystupoval ako spoludlžník, k 30.6.2010 zúčtovaním konta sporenia a prislúchajúceho medzi úverového konta došlo k prideleniu stavebného úveru č. 2582993602 so stavom na účte mínus 4 872,68 eura. Z listu zároveň vyplýva, že všetky splátky realizované na konto stavebného úveru resp. medzi úveru po dátume 23.3.2010 boli realizované z účtu s názvom O..

11) Zo zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 22.1.2009 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi predávajúcimi O. (ako predávajúci) a Q. rod. TI. (ako kupujúci). Predmetom zmluvy (LV č. 2694) podľa článku 2 bodu 1 písm.a/ byt č. 38 na 2.poschodí bytového domu so s.č. 6XX na ul. Mlynská, vchod č. 15, k.ú. Stropkov v podiele 1/1 (vcelku) písm. b/ k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu so s.č. 699, ktorý je postavený na pozemku s parc. číslom 726/2 v podiele 7421/326752 z celku, písm. c/ k bytu prislúchajúci

spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanom bytovým domom so s.č. 699 a to k pozemku parc. číslo KN 726/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2, v podiele 7421/326752 z celku, vklad povolený 23.3.2009 pod číslom V63/09.

12) Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava listom z 24.3.2014 upovedomila, že k úverovému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zostatok úveru vrátane nepripísaných úrokov je 2 454,57 eura. Vklady na splátky úveru boli vykonávané z účtu pod názvom O. 13) Žalobca podaním doručeným súdu 13.5.2014 upovedomil, že dňa 22.1.2009 spolu so žalovanou nadobudli do BSM byt č. 38 (3-izbový) na 2.poschodí bytového domu s.č. 699 na parcele KN C 726/2 vo vchode č. 15 a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku KN C 726/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 542 m2 vo výške 7 421/326752 k.ú. Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV 2694 pre obec Stropkov, k.ú. Stropkov. V čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti spolu s deťmi bývali v byte č. 18 (2-izbový) na prízemí bytového domu s.č. 699 na parcele KN C 726/2 vo vchode č. 17. Dvojizbový byt im nepostačoval nakoľko dcéra O. mala 14 rokov, syn Z. takmer 13 rokov a najmladší syn M. mal 11 rokov. V januári 2009 nemali dostatok finančných prostriedkov preto bola kúpa 3-izbového bytu financovaná z pôžičiek od rodičov žalovanej nebohého Z. v celkovej výške 3 652,00 eur, pôžičky od matky žalobcu Q. vo výške 3 320,00 eur, pôžičky zo spoločnosti VÚB vo výške 10 520,00 eur, finančných prostriedkov Prvej stavebnej sporiteľne vo výške cca 10 000,00 eur a vlastných finančných úspor. Až dňa 29.6.2009 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu na základe ktorej sa im podarilo predať 2-izbový byt patriaci do BSM, kúpna cena bola dojednaná vo výške 18 256,66 eura. Z kúpnej ceny za predaj 2-izbového bytu boli uhradené splátky úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX v spoločnosti VÚB, a.s. v celkovej výške 538,74 eura (3x 179,58 eura) a zostatok úveru vo výške 10 456,57 eura, pôžičku poskytnutú od otca žalovanej nebohého Z. vo výške 1 992,00 eura, pôžičku poskytnutú od otca žalovanej nebohého Z. vo výške 1 660,00 eur, pôžičku poskytnutú od matky žalobcu Q.o výške 3 320,00 eur. Po predaji 2- izbového bytu v júni 2009 spolu s deťmi sa nasťahovali k rodičom žalobcu -7- 4C/219/2011

nakoľko do kúpeného 3-izbového bytu z dôvodu rekonštrukcie nebolo možné sa nasťahovať. Kompletná rekonštrukcia trvala vyše roka, túto vykonával žalobca svojpomocne za pomoci priateľov. Kúpa 3- izbového bytu ako aj predaj 2-izbového bytu boli uskutočnené počas trvania manželstva. Úkony v súvislosti so získaním pôžičiek vykonával žalobca, musel si požičať peniaze od svojich rodičov, rodičov žalovanej a zaobstaral úver, všetko robil v záujme deti pretože 2-izbový byt už s tromi dospievajúcimi deťmi nepostačoval. Žalovaná ani v tomto prípade sa nezaujímala o potreby rodiny a žiadnym spôsobom sa nezaujímala odkiaľ budú finančné prostriedky. Aj z uvedeného vyplýva jej ľahostajný prístup k rodine a predovšetkým jej ľahostajný prístup k potrebám deti. Z potvrdenia banky vyplýva splátka úveru v sume 179,58 eura, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Z potvrdenia Z. vyplýva, že títo dňa 3.7.2009 prevzali finančné prostriedky vo výške 1 660,00 eur od O. ako zábezpeku v prípade nesplácania pôžičky budú ju splácať ako ručitelia, z potvrdenia vyplýva podpis O. Z potvrdenia o splatení pôžičky vyplýva vrátenie dlžnej sumy - pôžičky vo výške 1 992,00 eur poskytnutej dcére Q. a jej manželovi O. za účelom 3- izbového bytu s tým, že ak odpredajú 2-izbový byt bude im vrátená dlžná suma 1 992,00 eur, splatené 3.7.2009, podpisy O.á. Z potvrdenia o splatení pôžičky vyplýva vrátenie dlžnej sumy vo výške 3 320,00 eur poskytnutej synovi O.i a jeho manželke Q. za účelom 3-izbového bytu s tým, že ak odpredajú 2- izbový byt bude im vrátená dlžná suma 3 320,00 eur, splatené 4.7.2009, podpis O., Q. 14) Žalovaná vyjadrením z 30.5.2014 poukázala, že podľa jej názoru je potrebné určiť aktuálnu cenu nehnuteľnosti - je potrebné vychádzať z ceny aktuálnej v čase vyporiadania, teda v čase kedy súd o vyporiadaní rozhodne. Na časový odstup medzi zistením ceny majetku BSM, ktorá v danom prípade bola určená začiatkom roku 2010 znaleckým posudkom č. 3/2010 (3-izbový byt) a súdnym rozhodnutím je nevyhnutné prihliadať nato, že ceny nehnuteľnosti nie sú stále pretože ma nespochybniteľný dopad na určenie základnej hodnotovej veličiny od ktorej sa v rámci vyporiadania BSM odvíjajú ďalšie výpočty. Je preto nevyhnutné oceniť resp. určiť hodnotu aj ďalšej nehnuteľnosti ktorá patrí do BSM a tou je garáž. Žalovaná predložila súdu ponuky realitných kancelárií týkajúcich sa 3-izbových bytov v meste Stropkov z ktorých je zrejme, že na trhu s realitami sa hodnota 3-izbového bytu pohybuje v rozpätí od 40 000 eura do 47 000 eura preto nie je možné vziať na zreteľ znalecký posudok Ing. Dubasa o hodnote 3- izbového bytu 23 100 eur. Z realitnej ponuky Stropkov, ul. Hlavná exkluzívne Halo reality ponúkame na predaj 2-izbový byt v Stropkove na Hlavnej ul. v centre mesta, byt v osobnom vlastníctve na 4. poschodí, orientovaný na východ - západ s rozlohou 64 m2, tehlový byt po kompletnej rekonštrukcií vrátanie rekonštrukcie elektro 41 000,00 eur, predaj 3-izbového bytu - ponúkame na predaj 3-izbový byt

s balkónom v panelovom dome na ul. Krátkej v Stropkove, byt je na 4/8 poschodí, nové bezpečnostné dvere, plastové okna, murované jadro, byt je stredný, teplý s bezbariérovým prístupom cena 41 000,00 eur, 3-izbový byt Matice Slovenskej, nachádza sa na 1 poschodí, orientovaný východ - západ s rozlohou 75 m2 po komplexnej rekonštrukcií - 47 000 eur. 4-izbový byt, Stropkov, ul. Hrnčiarska, osobnom vlastníctve nachádza sa 6/8 poschodí orientovaný východ - západ s rozlohou 81 m2 po komplexnej rekonštrukcií - 45 000 eur.

15) Žalobca stanoviskom doručeným súdu 3.7.2014 poukázal, že žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že je považuje za potrebné určiť aktuálnu cenu bytu č. 38 na 2.poschodí vo vchode č. 15 bytového domu s.č. 699 postaveného na pozemku parc. číslo 726/2 a podielu 7421/326752 na pozemku - parcela registra C č. 726/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 542 m2, k.ú. Stropkov, LV 2694. Poukázal na ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V zmysle takto vymedzenej právnej úpravy dňa 23.3.2010 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 27.1.2010 sp. zn. 2C/96/2009-69 ktorým bolo manželstvo medzi žalobcom a žalovanou rozvedené teda zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo. Je pravdou, že súd pri vyporiadavaní majetku patriaceho do BSM prihliada na cenu majetku v čase jeho vyporiadania, avšak podľa konštantnej judikatúry je pre určenie ceny majetku rozhodujúci stav veci ku dňu zániku BSM, teda ku dňu rozvodu manželstva. Poukázal na právny názor vymedzený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2012 sp. zn. 4Cdo -8- 4C/219/2011

110/2011 v zmysle ktorého pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen ta skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to, v akom stave vtedy bola napr. z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebovania. Tento stav je rozhodný aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcich či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov či vývoja cien veci cenám platným v dobe kedy sa vykonáva vyporiadanie. Rovnako právny názor je vymedzený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.12.1999 sp. zn. 2Cdon/2060/1997 pre ocenenie veci na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je určujúci stav veci v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám platným v čase keď sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava. V zmysle takto vymedzenej úpravy je teda pri určovaní ceny 3-izbového bytu pri vyporiadaní BSM rozhodujúci stav, v akom sa tento byt nachádzal v čase zániku BSM. V čase zániku BSM bol predmetný 3-izbový byt v dezolátnom stave, bol neobývateľný a bolo nevyhnutné ho rekonštruovať. Dňa 8.9.2010 teda 6 mesiacov po zániku BSM bol Ing. Ladislavom Dubasom vypracovaný znalecký posudok č. 31/2010 ktorým bol predmetný 3-izbový byt ocenený na sumu 23 100,00 eur. Samotný znalec Ing. Ladislav Dubas v posudku na strane 6 uvádza, že pre plnohodnotné užívanie bytu je potrebné ukončiť povrchy podláh vo všetkých izbách, kuchyni a predsieni, maľby v obývacej izbe, predsieni a kuchyni, zárubne a dvere vo všetkých izbách, kuchynskú linku, kuchynské spotrebiče - sporák, digestor, elektroinštalačné prvky - časť vypínačov a zásuvky, vymeniť okna z južnej strany v kuchyni a obývacej izbe s loggiou. Z posudku taktiež vyplýva, že byt bol rozostavaný 89,97 %, aj samotná foto dokumentácia nehnuteľnosti ktorá je súčasťou posudku, dokazuje, že 3-izbový byt bol neobývateľný a vyžadoval rekonštrukciu. Navyše v čase medzi zánikom BSM a vypracovaním znaleckého posudku (6 mesiacov) bol 3-izbový byt neustále svojpomocne z prostriedkov žalobcu rekonštruovaný, samotný stav 3-izbového bytu bol teda v čase zániku BSM ešte v horšom stave ako to uvádza posudok č. 31/2010. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná bola v priebehu konania so znaleckým posudkom Ing. Ladislava Dubasa oboznámená, nerozporovala ho, dokonca na pojednávaní 25.9.2013 na otázku právneho zástupcu žalobcu na akú sumu oceňuje 3-izbový byt č. 38 uviedla ja to oceňuje na sumu 23 000,00 eur. Na pojednávaní 25.9.2013 výslovne súhlasila so znaleckým posudkom Ing. Ladislava Dubasa a rovnako vyjadrila svoj súhlas s cenou 3-izbového bytu vo výške 23 100,00 eur. Taktiež právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní 18.2.2014 pri návrhu na vyporiadanie BSM vychádzala z ceny 3-izbového bytu vo výške 23 100,00 eur. Žalobca nerozumie prečo žalovaná potom ako opakovane súhlasila s cenou 3-izbového bytu a so znaleckým posudkom Ing. Ladislava Dubasa namieta hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako neobstojí ani argumentácia žalovanej v zmysle ktorej je zrejme, že na trhu s realitami sa hodnota 3-izbového bytu pohybuje v rozpätí od 40 000 eur do 47 000 eur. Cena nehnuteľnosti závisí od množstva parametrov akými sú lokalita, stav, občianska vybavenosť, dopravná vybavenosť, obchodná poloha a iné. Na posúdenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sú nevyhnutné odborné znalosti a v občianskom súdnom konaní sa spravidla za týmto účelom ustanovuje znalec. Jedine znalec príslušného odboru je totiž spôsobilý na posúdenie odborných skutočnosti. Činnosť vykonáva pod prísahou, je poistený, odborne skúšaný

a pre prípad pochybenia sankcionovaný. V zmysle uvedeného je pre určenie stavu a ceny 3-izbového bytu významným dôkazom znalecký posudok Ing. Ladislava Dubasa č. 31/2010 zo dňa 8.9.2010 ktorý doposiaľ v konaní nebol rozporovaný ani spochybňovaný. Ak doposiaľ vyhovovala žalovanej cena 3- izbového bytu stanoveného znaleckým posudkom a tento žiadala prikázať do svojho vlastníctva, zdá sa, že žalovaná si uvedomuje, že 3-izbový byt je spravodlivé prikázať do vlastníctva žalobcovi s ktorým zostali bývať aj ich 3 deti a preto namietanie uvedenej ceny bytu je zo strany žalovanej iba účelová špekulácia. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu 30.5.2014 rovnako uvádza a považuje za nevyhnutné oceniť resp. určiť hodnotu ďalšej nehnuteľnosti a do garáže s. č. 171652 na parcele registra C číslo 740/53 a pozemku parcela registra C č. 740/53 - zastavané plochy a nádvoria a o výmere 18 m2, k. ú. Stropkov. Dňa 15.11.2014 bol zo strany žalovanej doručený návrh na vyporiadanie BSM dohodou v ktorom žalovaná určila polovicu majetku patriaceho do BSM na sumu 15 000,00 eur (30 000 : 2 = 15 000). Túto sumu konkretizovala právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 18.2.2014 kedy uviedla, že vychádzala z hodnoty 23 100 eur + pripočítala k tomu 7 000 eur približne za garáž a s prihliadnutím na hodnotu tých veci, ktoré ste vy uviedli v návrhu v hodnote okolo 71 000 eur. V zmysle uvedeného žalovaná pri návrhu na vyporiadanie BSM -9- 4C/219/2011

vychádzala z hodnoty garáže 6 000 eur. Žalobca súhlasí s cenou garáže 6 000 eur ako to navrhovala žalovaná. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu doposiaľ vykonaného dokazovania účastníci zhodne uvádzali hodnotu oboch nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM a súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

16) Žalobca vyjadrením doručeným 24.2.2015 zotrval na podanej žalobe, ďalej pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov pričom právna úprava SR v odôvodnených prípadoch pripúšťa odklon od tohto princípu. Práve zo skutkového stavu prejednávanej veci možno jednoznačne vyvodiť opodstatnenosť aplikácie princípu disparity pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Disparita podielov pri vyporiadaní BSM je v predmetnej právnej veci odôvodnená predovšetkým zjavnou nerovnomernosťou účasti manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť, potrebám deti a ďalšími negatívnymi okolnosťami v manželstve. Žalovaná v roku 2003 začala pracovať v Rakúsku, je pravdou, že mzda žalobcu plne nepokrývala potreby 5-člennej rodiny, avšak rodine zabezpečoval svojou stálou prácou stabilitu. Na Slovensku je nespočetné množstvo rodín, v ktorých žena v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie odchádza za prácou do Rakúska a napriek tomu takéto rodiny žijú plnohodnotným rodinným životom. Žalovaná sa však začala svojej rodine odcudzovať v čase kedy nebola v Rakúsku a mohla sa venovať rodine a maloletým deťom, trávila svoj voľný čas s kamarátkami a často chodila za zábavou. V roku 2009 odišla zo spoločnej domácnosti pričom starostlivosť o 3 maloleté deti a celú domácnosť nechala na žalobcovi. Následne podala návrh na rozvod v ktorom navrhovala zveriť maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, čím naplno prejavila svoj postoj ako matky k svojím deťom. Potom ako jej zo strany žalobcu takéto správanie bolo na súde vytknuté žalovaná zmenila svoju retoriku a formálne prejavila záujem o svoje deti avšak na celkovom prístupe k maloletým deťom a starostlivosti o nich sa nič nezmenilo. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 22.10.2010 sp. zn. 22Cdo/3350/2010 k odklonu od rovnosti podielov zákon nevyžaduje, aby starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti zabezpečoval len jeden z manželov, k odklonu postačí, že ten, koho podiel na nadobúdaní a udržiavaní spoločných veci pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti bol menší, nevyužíval svoje schopnosti a možnosti. Dôvodom vedúcim k disparite podielov nepochybne patria aj potreby deti ktoré boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca. Žalobca žije so svojimi troma deťmi a zabezpečuje im primerané podmienky pre život, štúdium a ich ďalší rozvoj. Všetky tri deti sú odkázané na pomoc otca s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí zo dňa 14.12.2011 sp. zn. 22Cdo/3272/2010 potreby maloletých deti môžu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov viesť k odklonu od princípu rovnosti podielov. Najvyšší súd ČR sa zároveň v citovanom rozhodnutí priklonil k nerovnomernému určeniu podielov manželov za situácie, kedy boli jednému z manželov zverené do osobnej starostlivosti dve maloleté deti vo veku blízkom dospelosti. Manželovi ktorému boli deti zverené do výchovy bol príkazný do výlučného vlastníctva byt v ktorom spolu s deťmi býval a z dôvodu disparitného určenia podielov súd znížil čiastku ktorú bol tento manžel povinný vyplatiť druhému manželovi na vyrovnanie podielov. Okrem iného žalobca doplnil, že nežiada aby mu bol prikázaný do výlučného vlastníctva celý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez povinnosti akéhokoľvek vyporiadania sa so žalovanou. Práve naopak žalobca navrhuje, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej garáž v hodnote 6 000,00 eur čím by došlo k čiastočnej

modifikácií veľkosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Taktiež bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existoval spoločný dlh manželov vo výške 5 029,43 eura, ktorý žalobca sám zo svojich vlastných finančných prostriedkov uhrádzal a uhrádza. Skutkové okolnosti v prejednávanej veci z hľadiska dobrých mravov ako aj základného súkromno-právneho princípu odôvodňujú disparitu podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov čím dôjde k dosiahnutiu spravodlivého usporiadania vzťahov bývalých manželov.

17) Žalovaná vyjadrením doručeným súdu 20.3.2015 nesúhlasila so stanovením hodnoty 3-izbového bytu č. 38 vo výške 23 100,00 eur podľa znaleckého posudku Ing. Ladislava Dubasa. Poukázala na kúpnu zmluvu z 22.1.2009 a podľa nej predmetný byt účastníci nadobudli ako manželia za kúpnu cenu 940 000,- Sk/31 202,28 eura a podľa jej názoru hodnota predmetného bytu nemohla byť v roku 2010 -10- 4C/219/2011

(rok po jeho kúpe) nižšia o 8 102,28 eura. Okrem toho poukázala k nadobudnutiu bytu č. 18 (2-izbový byt) finančné prostriedky na nákup nového bytu, pôžičky od rodičov, matky žalobcu, banky VÚB a zo stavebného sporenia. Taktiež poukázala na rozostavanosť bytu 89,87 % a podľa nej nešlo o rozostavaný byt, preto je potrebné vychádzať pri jeho vyporiadaní z aktuálnej ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania. Poukázala na ponuky realitných kancelárií týkajúcich za 3-izbových bytov a cenové relácie od 40 000 eur do 47 000 eur. Pri určení podielov účastníkov na vyporiadavanom majetku je potrebné vychádzať z rozdielu súčtu aktív 49 955 eur (3-izbový byt 43 000 eur + garáž 6 000 eur, hnuteľné veci 955 eura) a pasív pozostávajúceho z nesplatenej časti úveru vo výške 5 029,43 eura čo predstavuje sumu 44 925,57 eura a teda podiel každého z manželov je 22 462,78 eura. Žalovaná navrhuje, aby žalobcovi bol do výlučného vlastníctva prikázaný 3-izbový byt č. 38 na 2.poschodí bytového domu sup. číslo 699 postavený na pozemku parc. číslo C KN 726/2 vo vchode č. 15 a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku zapísané na LV 2694 k. ú. Stropkov, garáž s.č. 171652 postavenej na parcele KN C 740/53 a parcely KN C 740/53 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 zapísanú na LV 2896 k. ú. Stropkov. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené pri určení výšky náhrady za podiel odporkyne je potrebné vychádzať zo sumy 22 462,78 eura od ktorej sa odpočíta hodnota hnuteľných veci a tak výsledná suma vo výške 22 137,78 eura predstavuje hodnotu náhrady spoluvlastníckeho podielu ktorú ma žalobca žalovanej zaplatiť.

18) Prvá stavebná sporiteľňa listom z 13.11.2015 k úverovému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. oznámila, že k 23.3.2010 existovala zmluva o medzi úvere a stavebnom úvere č. 2582993602 a č. 2582993303 v ktorom O. vystupoval ako spoludlžník. Stav účtu k 23.3.2010 na konte sporenia 2582993602 plus 5 090,09 eura, stav účtu k 23.3.2010 na konte medziúveru č. 2582993303 - 9 999,58 eura, k 30.6.2010 zúčtovaním konta sporenia a prislúchajúceho medzi úverového konta došlo k prideleniu stavebného úveru č. 2582993602 so stavom na účte mínus 4872,68 eura. Všetky splátky realizované na konto stavebného úveru resp. medzi úveru po dátume 23.3.2010 boli realizované z účtu s názvom O. Ďalším podaním doručeným súdu 29.2.2016 upovedomila stav úverového účtu č.2582993602/5900 k 24.2.2016 na konte úveru mínus 996,43 eura vrátane nepripísaných úrokov. Všetky splátky realizované na konto stavebného úveru resp. medzi úveru po dátume 23.3.2010 boli realizované z účtu s názvom O.

19) Žalobca podaním doručeným súdu 26.2.2016 oznámil , že návrh na začatie konania berie z časti späť a to v rozsahu hnuteľných veci označených v článku 2 žaloby pod bodom 3 - 15 berie späť a konanie v tejto časti navrhuje zastaviť. Čiastočné späťvzatie odôvodnil tým, že od podania žaloby uplynulo viac ako štyri roky a hodnota hnuteľných veci sa podstatne znížila preto možno konštatovať, že je zanedbateľnou k hodnote vyporiadavaných nehnuteľnosti, ba dokonca niektoré hnuteľné veci už zanikli, v otázke rozsahu hnuteľných veci, ich ceny ani ich užívania účastníkmi po zániku manželstva nie je spor. Titulom späťvzatia v časti navrhol žalobný petit v tomto znení: 1/ z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd do výlučného vlastníctva žalobcu O., rodné číslo XXXXXX/XXXX prikázal nehnuteľnosť

- byt č. 38 na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo 699 na parcele KN C 726/2 vo vchode č. 15 a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku KN C 726/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 542 m2 vo výške 7421/326752 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2694 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov. 2/ Z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd do výlučného vlastníctva žalovanej Q., rod. E. rodné číslo XXXXXX/XXXX . prikazuje nehnuteľnosť - garáž súpisné číslo 1716552 na parcele KN C 740/53 a parcele KN C 740/53 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere

18 m2 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2896 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov. 3/ Zostatok dlhu zo stavebného sporenia Prvej stavebnej sporiteľni číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX súd prikazuje splácať až do jeho úplného zaplatenia žalobcovi O.. Žalobca požadoval náhradu trov konania na účet právneho zástupcu.

21) Žalobca podaním doručeným súdu 14.6.2016 uviedol, že sú splnené podmienky, aby súd

-11- 4C/219/2011

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal odklonom od princípu parity a v rámci disparity po čiastočnom späťvzatí návrhu a rozhodol v zmysle upraveného žalobného návrhu.

22) Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/96/2009 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 27.1.2010 sp. zn. 2C/96/2009-69 (rozsudok vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 23.3.2010), vo výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť 28.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 18.5.2010 sp. zn. 9Co 19/2010-148, manželstvo účastníkov bolo rozvedené, mal. deti O., Z.k a M. boli zverené do osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. O. 130,00 eur mesačne, na výživu mal. Z. 110,00 eur mesačne, na výživu mal. M. 110,00 eur mesačne, dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zo strany 3 rozsudku vyplýva odkaz zo záveru znaleckého posudku z odboru psychológie č. 109/09 znalkyne PhDr. Dariny Hubovej je zrejme, že matka v posledných rokoch začala uprednostňovať vlastné potreby a záujmy nad potrebami rodiny najmä maloletých deti. V manželstve bola nespokojná, hľadala z neho únik, rozhodla sa študovať a potom aj zmeniť partnera. Potrebuje žiť životom ktorý zodpovedá jej temperamentovej výbave. V plnej miere sa prejavila ako osobnosť nezrelá a nezodpovedná. Deťom vie poskytnúť osobnú starostlivosť aj plytkú citovú podporu či porozumenie, ale pocit rodinného bezpečia a istoty prežívajú vo vzťahu k otcovi. Otec sa počas šiestich rokov, a aj v súčasnej dobe riadne stará o maloleté deti, má lepšie citové i osobnostné predpoklady v porovnaní s matkou, aby im poskytol stabilnú osobnú starostlivosť aj do budúcna.

23) Z rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 14.10.2010 sp. zn. 7P/26/2010-32 (právoplatný 5.1.2011), o návrhu otca o dlžné výživné vyplýva, že matka maloletých Q. je povinná prispievať na výživu maloletej O. sumou 130,00 eur mesačne, mal. Z. O. sumou 110,00 eur mesačne, mal. M. 110,00 eur mesačne od 21.6.2009 pod následkami výkonu rozhodnutia. Nedoplatok na výživnom na mal. O.u vo výške 1 017,50 eura, mal. Z.a vo výške 866,25 eura, mal. M. vo výške 866,25 eura za obdobie od 21.6.2009 do 28.5.2010 je matka povinná zaplatiť do troch dni od právoplatnosti rozsudku.

24) Zistený stav súdne právne uzatvára:

25) V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania, len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka ( § 143 Občianskeho zákonníka ).

26) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 ( § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

27) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom ako sa vyporiadali (§ 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

28) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

29) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny

a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné ( § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ). -12- 4C/219/2011

30) Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( § 150 Občianskeho zákonníka ).

31) Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že účastníci nadobudli počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva hnuteľné veci ktoré vzájomne počas konania vyporiadali a tieto už netvoria predmet vyporiadania, preto v tejto časti pripustil späťvzatie žalobného návrhu a konanie v tejto časti zastavil.

32) Titulom vykonaného dokazovania, úpravy žalobného návrhu bolo preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nehnuteľnosti - byt č. 38 na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo 699 na parcele KN C 726/2 vo vchode č. 15 a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku KN C 726/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 542 m2 vo výške 7421/326752 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2694 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov, nehnuteľnosť - garáž súpisné číslo 1716552 na parcele KN C 740/53 a parcela KN C 740/53 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2896 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov, (pasíva) zostatok dlhu zo stavebného sporenia Prvej stavebnej sporiteľni číslo účtu: 2582993602/5900.

33) Po ustálení predmetu vyporiadania, nakoľko medzi žalobcom a žalobkyňou nedošlo k dohode ohľadom vyporiadania nehnuteľnosti a každá strana mala svoj pohľad na vec a predmet konečného vyporiadania súd začal toto vyporiadanie posudzovať z pohľadu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka podľa ktorého - pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti . Žalobca podal žalobu dňa 10.11. 2011, titulom podanej žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 24.4.2012, pričom žalovaná podala žiadosť o odročenie pojednávania pre vážne pracovné dôvody, nesúhlasila, aby pojednávanie bolo vykonávané v jej neprítomnosti, súd pojednávanie odročil na 18.6.2012 o 11:30 hod., ktoré bolo odročené z dôvodu, že právny zástupca JUDr. Lukáš Kišeľak oznámil prevzatie právneho zastupovania žalovanej, pojednávanie žiadal odročiť, súd pojednávanie odročil na deň 24.10.2012, následne právny zástupca JUDr. Lukáš Kišeľak oznámil súdu, že dňom 6.9.2012 došlo k ukončeniu právneho zastupovania žalovanej a oznámené, aby všetky listiny adresované právnemu zástupcovi boli zasielané žalovanej na adresu trvalého bydliska V. Súd pojednávanie odročil na 29.1.2013. Žalovaná zásielky nepreberala v odbernej lehote, preto doručovanie bolo vykonávané cestou OO PZ Prešov - Juh - podľa relácie žalovaná nebola zastihnutá, menovaná je s priateľom pánom P. v Rakúsku, v evidencií obyvateľov je naďalej prihlásená k trvalému pobytu na uvedenej adrese. Ďalej o súčinnosť súd požiadal obec Dulová Ves, ktorá oznámila, že žalovaná ma trvalý pobyt v obci V. avšak sa v obci trvale nezdržiava, na trvalý pobyt je prihlásená v rodinnom dome MUDr. G., v tomto rodinnom dome by mala žiť so svojím druhom pánom T. ktorý sa so žalovanou v obci nezdržujú a žijú v zahraničí pre obec na neznámom mieste, preto obec nemôže žalovanú upovedomiť o termíne pojednávania. Súd pojednávanie nariadil na deň 7.5.2013, nakoľko žalovaná zásielky nepreberala (neprevzaté v odbernej lehote) súd tejto ustanovil opatrovníka (matku) M.znesením z 1.3.2013, ktorá na pojednávaní uviedla, že ma telefónny kontakt na žalovanú, ďalej, že dňa 9.3.2013 zomrel jej manžel -13- 4C/219/2011

Z., pohreb bol 13.3.2013 a dcéra Q.a bola na pohrebe, cca hodinu pred pohrebom prišla a hodinu po pohrebe odišla späť a vtedy žalovanej oznámila, že vo veci je nariadené pojednávanie na deň 7.5.2013 pričom žalovaná sa mala vyjadriť, aby ako opatrovníčka nikam nešla, že ona si to zariadi. Žalovaná dňa 23.5.2013 sama sa ohlásila, termín pojednávania 25.9.2013 vzala na vedomie, medzitým súd zisťoval aktuálnu adresu miesta pobytu žalovanej cestou Notárskeho úradu v dedičskej veci 5D 89/2013, Dnot 43/2013-13, kde 4.7.2013 notár oznámil, že vec nie je ukončená. Žalovaná dňa 14.8.2013 doručila súdu návrh vyporiadania BSM, ktorý okrem iného odôvodnila tým, že po ukončení materskej dovolenky zamestnávateľ NsP Svidník jej neumožnil návrat z dôvodu znižovania stavu zdravotných sestier, nemocnica prechádzala do rúk súkromného vlastníka a v tom čase bola núdza o prácu, nemohla sa zamestnať vo svojom odbore. V záujme záchrany rodiny žalovaná bola nútená nedobrovoľne sa pokúsiť o prácu v Rakúsku ako opatrovateľka, bola to obeta na 6 rokov odísť od milovaných deti, psychicky trpieť ich odlúčením navrhla, aby z bezpodielového spoluvlastníctva súd prikázal byť č. 38 v bytovom dome sup. číslo 699 do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že dovŕšením 18 rokov jemu zverených detí musí žalobca byť č. 38 opustiť. Ďalej žalobca môže si ponechať všetky hnuteľné veci v bytovom priestore a garáž. Zároveň doplnila, že z finančného vyrovnania nárokuje si byť č. 38 v hodnote 23 100,00 eur. Bolo preukázané, že dňa 22.1.2009 (V63/09) žalobca a žalovaná spolu za trvania manželstva nadobudli do BSM byt č. 38 (3-izbový) na 2.poschodí bytového domu s.č. 699 na parcele KN C 726/2 vo vchode č. 15 a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku KN C 726/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 542 m2 vo výške 7 421/326752 k.ú. Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV 2694 pre obec Stropkov, k.ú. Stropkov. V čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti spolu s deťmi bývali v byte č. 18 (2-izbový) na prízemí bytového domu s.č. 699 na parcele KN C 726/2 vo vchode č. 17. Dvojizbový byt im nepostačoval nakoľko dcéra O.a mala 14 rokov, syn Z. takmer 13 rokov a najmladší syn M.š mal 11 rokov. V januári 2009 nemali dostatok finančných prostriedkov preto bola kúpa 3-izbového bytu financovaná z pôžičiek od rodičov žalovanej nebohého Z. v celkovej výške 3 652,00 eur, pôžičky od matky žalobcu Q. O.j vo výške 3 320,00 eur, pôžičky zo spoločnosti VÚB vo výške 10 520,00 eur, finančných prostriedkov Prvej stavebnej sporiteľne vo výške cca 10 000,00 eur a vlastných finančných úspor. Až dňa 29.6.2009 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu na základe ktorej sa im podarilo predať 2-izbový byt patriaci do BSM, kúpna cena bola dojednaná vo výške 18 256,66 eura. Z kúpnej ceny za predaj 2- izbového bytu boli uhradené splátky úveru z úverovej zmluvy č. 000291311210109 v spoločnosti VÚB, a.s. v celkovej výške 538,74 eura (3x 179,58 eura) a zostatok úveru vo výške 10 456,57 eura, pôžičku poskytnutú od otca žalovanej nebohého Z. a matky M. vo výške 1 992,00 eura, pôžičku poskytnutú od otca žalovanej nebohého Z. E. vo výške 1 660,00 eur, pôžičku poskytnutú od matky žalobcu Q. vo výške 3 320,00 eur. Po predaji 2-izbového bytu v júni 2009 spolu s deťmi sa nasťahovali k rodičom žalobcu nakoľko do kúpeného 3-izbového bytu z dôvodu rekonštrukcie nebolo možné sa nasťahovať. Kompletná rekonštrukcia trvala vyše roka, túto vykonával žalobca svojpomocne za pomoci priateľov. Kúpa 3-izbového bytu ako aj predaj 2-izbového bytu boli uskutočnené počas trvania manželstva. Úkony v súvislosti so získaním pôžičiek vykonával žalobca, musel si požičať peniaze od svojich rodičov, rodičov žalovanej a zaobstaral úver, všetko robil v záujme deti pretože 2-izbový byt už s tromi dospievajúcimi deťmi nepostačoval. Žalovaná ani v tomto prípade sa nezaujímala o potreby rodiny a žiadnym spôsobom sa nezaujímala odkiaľ budú finančné prostriedky. Z pohľadu pasív bolo preukázané, že podľa výpisu z účtu Prvá stavebná sporiteľňa za rok 2010 číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: A., cieľová suma 10 000,00 eur, dátum vzniku zmluvy 1.2.2003, názor účtu Q., stavebný úver - prevod zostatku z 31.12.2009 + 5106,09 eur, ďalej k úverovému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX oznámila, že k 23.3.2010 existovala zmluva o medzi úvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. v ktorom O. vystupoval ako spoludlžník. Stav účtu k 23.3.2010 na konte sporenia 2582993602 + 5 090,09 eura, stav účtu k 23.3.2010 na konte medziúveru č. 2582993303 - 9 999,58 eura, k 30.6.2010 zúčtovaním konta sporenia a prislúchajúceho medzi úverového konta došlo k prideleniu stavebného úveru č. 2582993602 so stavom na účte - 4872,68 eura. Všetky splátky realizované na konto stavebného úveru -14- 4C/219/2011

resp. medzi úveru po dátume 23.3.2010 boli realizované z účtu s názvom O.. Ďalším podaním upovedomila, že stav úverového účtu č.2582993602/5900 k 24.2.2016 na konte úveru - 996,43 eura vrátane nepripísaných úrokov. Všetky splátky realizované na konto stavebného úveru resp. medzi úveru po dátume 23.3.2010 boli realizované z účtu s názvom O.. Aj napriek slovám, ktoré žalovaná uviedla v záujme záchrany rodiny žalovaná bola nútená nedobrovoľne sa pokúsiť o prácu v Rakúsku ako opatrovateľka, bola to obeta na 6 rokov odísť od milovaných deti, psychicky trpieť ich odlúčením, táto dňa 7.7. 2009 podala návrh na rozvod manželstva. Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp.

zn. 2C/96/2009 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 27.1.2010 sp. zn. 2C/96/2009-69 (rozsudok vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 23.3.2010), vo výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť 28.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 18.5.2010 sp. zn. 9Co 19/2010-148, manželstvo účastníkov bolo rozvedené, mal. deti O., Z. a M. boli zverené do osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. O.r 130,00 eur mesačne, na výživu mal. Z. 110,00 eur mesačne, na výživu mal. M. 110,00 eur mesačne, dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zo strany 3 rozsudku vyplýva odkaz zo záveru znaleckého posudku z odboru psychológie č. 109/09 znalkyne PhDr. Dariny Hubovej je zrejme, že matka v posledných rokoch začala uprednostňovať vlastné potreby a záujmy nad potrebami rodiny najmä maloletých deti. V manželstve bola nespokojná, hľadala z neho únik, rozhodla sa študovať a potom aj zmeniť partnera. Potrebuje žiť životom ktorý zodpovedá jej temperamentovej výbave. V plnej miere sa prejavila ako osobnosť nezrelá a nezodpovedná. Deťom vie poskytnúť osobnú starostlivosť aj plytkú citovú podporu či porozumenie, ale pocit rodinného bezpečia a istoty prežívajú vo vzťahu k otcovi. Otec sa počas šiestich rokov, a aj v súčasnej dobe riadne stará o maloleté deti, má lepšie citové i osobnostné predpoklady v porovnaní s matkou, aby im poskytol stabilnú osobnú starostlivosť aj do budúcna. V konaní bolo preukázané, že žalovaná pôvodne vychádzal z ceny bytu č. 38 podľa znaleckého posudku Ing. Dubasa Ladislava, neskôr vyjadrením z 30.5.2014 doplnila, že podľa jej názoru je potrebné určiť aktuálnu cenu nehnuteľnosti - je potrebné vychádzať z ceny aktuálnej v čase vyporiadania, teda v čase kedy súd o vyporiadaní rozhodne. Na časový odstup medzi zistením ceny majetku BSM, ktorá v danom prípade bola určená začiatkom roku 2010 znaleckým posudkom č. 3/2010 (3-izbový byt) a súdnym rozhodnutím je nevyhnutné prihliadať nato, že ceny nehnuteľnosti nie sú stále pretože ma nespochybniteľný dopad na určenie základnej hodnotovej veličiny od ktorej sa v rámci vyporiadania BSM odvíjajú ďalšie výpočty. Je preto nevyhnutné oceniť resp. určiť hodnotu aj ďalšej nehnuteľnosti ktorá patrí do BSM a tou je garáž. Žalovaná predložila súdu ponuky realitných kancelárií týkajúcich sa 3-izbových bytov v meste Stropkov z ktorých je zrejme, že na trhu s realitami sa hodnota 3-izbového bytu pohybuje v rozpätí od 40 000 eura do 47 000 eura preto nie je možné vziať na zreteľ znalecký posudok Ing. Dubasa o hodnote 3-izbového bytu 23 100 eur. K aktuálnej cene bytu žalobca poukázal na ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V zmysle takto vymedzenej právnej úpravy dňa 23.3.2010 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 27.1.2010 sp. zn. 2C/96/2009-69 ktorým bolo manželstvo medzi žalobcom a žalovanou rozvedené teda zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo, je pravdou, že súd pri vyporiadavaní majetku patriaceho do BSM prihliada na cenu majetku v čase jeho vyporiadania, avšak podľa konštantnej judikatúry je pre určenie ceny majetku rozhodujúci stav veci ku dňu zániku BSM, teda ku dňu rozvodu manželstva. Poukázal na právny názor vymedzený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2012 sp. zn. 4Cdo 110/2011 v zmysle ktorého pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen ta skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to, v akom stave vtedy bola napr. z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebovania. Tento stav je rozhodný aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcich či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov či vývoja cien veci cenám platným v dobe kedy sa vykonáva vyporiadanie. Rovnako právny názor je vymedzený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.12.1999 sp. zn. 2Cdon/2060/1997 pre ocenenie veci na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je určujúci stav veci v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám platným v čase keď sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava. V zmysle takto vymedzenej úpravy je teda pri určovaní ceny 3-izbového bytu pri vyporiadaní BSM rozhodujúci stav, v akom sa tento byt nachádzal v čase zániku BSM. V čase zániku -15- 4C/219/2011

BSM bol predmetný 3-izbový byt v nevyhovujúcom ( podľa žalobcu v dezolátnom) stave, bol neobývateľný a bolo nevyhnutné ho rekonštruovať. Dňa 8.9.2010 teda 6 mesiacov po zániku BSM bol Ing. Ladislavom Dubasom vypracovaný znalecký posudok č. 31/2010 ktorým bol predmetný 3-izbový byt ocenený na sumu 23 100,00 eur. Samotný znalec Ing. Ladislav Dubas v posudku na strane 6 uvádza, že pre plnohodnotné užívanie bytu je potrebné ukončiť povrchy podláh vo všetkých izbách, kuchyni a predsieni, maľby v obývacej izbe, predsieni a kuchyni, zárubne a dvere vo všetkých izbách, kuchynskú linku, kuchynské spotrebiče - sporák, digestor, elektroinštalačné prvky - časť vypínačov a zásuvky, vymeniť okna z južnej strany v kuchyni a obývacej izbe s loggiou. Z posudku taktiež vyplýva, že byt bol rozostavaný 89,97 %, aj samotná foto dokumentácia nehnuteľnosti ktorá je súčasťou posudku, dokazuje, že 3-izbový byt bol neobývateľný a vyžadoval rekonštrukciu. Navyše v čase medzi zánikom BSM a vypracovaním znaleckého posudku (6 mesiacov) bol 3-izbový byt neustále svojpomocne z prostriedkov

žalobcu rekonštruovaný, samotný stav 3-izbového bytu bol teda v čase zániku BSM ešte v horšom stave ako to uvádza posudok č. 31/2010, ďalej žalovaná bola v priebehu konania so znaleckým posudkom Ing. Ladislava Dubasa oboznámená, nerozporovala ho, dokonca na pojednávaní 25.9.2013 na otázku právneho zástupcu žalobcu na akú sumu oceňuje 3-izbový byt č. 38 uviedla ja to oceňujem na sumu 23 000,00 eur. Na pojednávaní 25.9.2013 výslovne súhlasila so znaleckým posudkom Ing. Ladislava Dubasa a rovnako vyjadrila svoj súhlas s cenou 3-izbového bytu vo výške 23 100,00 eur. Taktiež právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní 18.2.2014 pri návrhu na vyporiadanie BSM vychádzala z ceny 3-izbového bytu vo výške 23 100,00 eur. Žalobca nerozumel prečo žalovaná potom ako opakovane súhlasila s cenou 3-izbového bytu a so znaleckým posudkom Ing. Ladislava Dubasa namieta hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako neobstojí ani argumentácia žalovanej v zmysle ktorej je zrejme, že na trhu s realitami sa hodnota 3-izbového bytu pohybuje v rozpätí od 40 000 eur do 47 000 eur. Cena nehnuteľnosti závisí od množstva parametrov akými sú lokalita, stav, občianska vybavenosť, dopravná vybavenosť, obchodná poloha a iné. Na posúdenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sú nevyhnutné odborné znalosti a v občianskom súdnom konaní sa spravidla za týmto účelom ustanovuje znalec. Jedine znalec príslušného odboru je totiž spôsobilý na posúdenie odborných skutočnosti. Činnosť vykonáva pod prísahou, je poistený, odborne skúšaný a pre prípad pochybenia sankcionovaný. V zmysle uvedeného je pre určenie stavu a ceny 3-izbového bytu významným dôkazom znalecký posudok Ing. Ladislava Dubasa č. 31/2010 zo dňa 8.9.2010 ktorý doposiaľ v konaní nebol rozporovaný ani spochybňovaný. Ak doposiaľ vyhovovala žalovanej cena 3-izbového bytu stanoveného znaleckým posudkom a tento žiadala prikázať do svojho vlastníctva, zdá sa, že žalovaná si uvedomuje, že 3-izbový byt je spravodlivé prikázať do vlastníctva žalobcovi s ktorým zostali bývať aj ich 3 deti a preto namietanie uvedenej ceny bytu je zo strany žalovanej iba účelová špekulácia. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu 30.5.2014 rovnako uvádzala, že považuje za nevyhnutné oceniť resp. určiť hodnotu ďalšej nehnuteľnosti a do garáže s. č. 171652 na parcele registra C číslo 740/53 a pozemku parcela registra C č. 740/53 - zastavané plochy a nádvoria a o výmere 18 m2, k. ú. Stropkov. Dňa 15.11.2014 bol zo strany žalovanej doručený návrh na vyporiadanie BSM dohodou v ktorom žalovaná určila polovicu majetku patriaceho do BSM na sumu 15 000,00 eur (30 000 : 2 = 15 000). Túto sumu konkretizovala právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 18.2.2014 kedy uviedla, že vychádzala z hodnoty 23 100 eur + pripočítala k tomu 7 000 eur. V zmysle uvedeného žalovaná pri návrhu na vyporiadanie BSM vychádzala z hodnoty garáže 6 000 eur. Žalobca súhlasil s cenou garáže 6 000 eur ako to navrhovala žalovaná. Z uvedeného vyplýva, že v priebehu doposiaľ vykonaného dokazovania účastníci zhodne uvádzali hodnotu oboch nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM a súd si osvojuje skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov, teda nepotrebuje ďalšie zisťovanie ceny nehnuteľnosti, ani v tomto smere nepripustil ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie na ich ocenenie. Súd si osvojil prednesy oboch strán, kedy do určitého času tieto v podstate boli zhodné na byte suma 23 100,00 eura a garáž 6000,00 eur, pričom nemôže zostať bez povšimnutia, že žalovaná pôvodne navrhovala byt prikázať jej do výlučného vlastníctva do doby kým deti dovŕšia 18.rokov fyzického veku a po dovŕšení sa žalobca z bytu vysťahuje, už takto navrhované vyporiadanie majú určitú výpovednú hodnotu, pričom výslovne uviedla, že si nárokuje byt č. 38 v hodnote 23 100,00 eur s tým, že žalobcovi vznikne povinnosť vyplatiť žalovanej sumu 1 908,33 eura.

-16- 4C/219/2011

Aj napriek pokusu súdu o zmierlivé riešenie, toto sa v priebehu konania nepodarilo dosiahnuť. Žalobca zotrval na podanej žalobe, súd z pohľadu oboch strán pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov, pričom právna úprava SR v odôvodnených prípadoch pripúšťa odklon od tohto princípu. Práve zo skutkového stavu prejednávanej veci možno jednoznačne vyvodiť opodstatnenosť aplikácie princípu disparity pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Disparita podielov pri vyporiadaní BSM je v predmetnej právnej veci odôvodnená predovšetkým zjavnou nerovnomernosťou účasti manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť, potrebám deti a ďalšími negatívnymi okolnosťami v manželstve. Žalovaná v roku 2003 začala pracovať v Rakúsku, bolo pravdou, že zárobok (mzda) žalobcu plne nepokrývala potreby 5-člennej rodiny, avšak rodine zabezpečoval svojou stálou prácou stabilitu. Ďalej je všeobecne známe, že podmienkach Slovenskej republiky je nespočetné množstvo rodín, v ktorých žena (manželka, matka) v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie odchádza za prácou do Rakúska a napriek tomu takéto rodiny žijú plnohodnotným rodinným životom. Žalovaná sa však začala svojej rodine odcudzovať v čase kedy nebola v Rakúsku a mohla sa venovať rodine a maloletým deťom, podľa žalobcu trávila svoj voľný čas s kamarátkami a často chodila za zábavou. V roku 2009 odišla zo spoločnej domácnosti pričom

starostlivosť o 3 maloleté deti a celú domácnosť nechala na žalobcovi. Následne podala návrh na rozvod v ktorom navrhovala zveriť maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, čím naplno prejavila svoj postoj ako matky k svojím deťom. Potom ako jej zo strany žalobcu takéto správanie bolo na súde vytknuté žalovaná zmenila svoju retoriku a formálne prejavila záujem o svoje deti avšak na celkovom prístupe k maloletým deťom a starostlivosti o nich sa nič nezmenilo. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 22.10.2010 sp. zn. 22Cdo/3350/2010 k odklonu od rovnosti podielov zákon nevyžaduje, aby starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti zabezpečoval len jeden z manželov, k odklonu postačí, že ten, koho podiel na nadobúdaní a udržiavaní spoločných veci pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti bol menší, nevyužíval svoje schopnosti a možnosti. Dôvodom vedúcim k disparite podielov nepochybne patria aj potreby deti ktoré boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca. Žalobca žije so svojimi troma deťmi a zabezpečuje im primerané podmienky pre život, štúdium a ich ďalší rozvoj. Všetky tri deti sú odkázané na pomoc otca s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí zo dňa 14.12.2011 sp. zn. 22Cdo/3272/2010 potreby maloletých deti môžu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov viesť k odklonu od princípu rovnosti podielov. Najvyšší súd ČR sa zároveň v citovanom rozhodnutí priklonil k nerovnomernému určeniu podielov manželov za situácie, kedy boli jednému z manželov zverené do osobnej starostlivosti dve maloleté deti vo veku blízkom dospelosti. Manželovi ktorému boli deti zverené do výchovy bol príkazný do výlučného vlastníctva byt v ktorom spolu s deťmi býval a z dôvodu disparitného určenia podielov súd znížil čiastku ktorú bol tento manžel povinný vyplatiť druhému manželovi na vyrovnanie podielov. Ďalej žalobca nežiadal aby mu bol prikázaný do výlučného vlastníctva celý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez povinnosti akéhokoľvek vyporiadania sa so žalovanou. Práve naopak žalobca navrhol, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej garáž v hodnote 6 000,00 eur čím by došlo k čiastočnej modifikácií veľkosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Taktiež bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existoval spoločný dlh manželov vo výške 5 029,43 eura, ktorý žalobca sám zo svojich vlastných finančných prostriedkov uhrádzal na ďalej, taktiež skutkové okolnosti v prejednávanej veci z hľadiska dobrých mravov ako aj základného súkromno-právneho princípu odôvodňujú disparitu podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov čím dôjde k dosiahnutiu spravodlivého usporiadania vzťahov bývalých manželov. Súd upustil od znaleckého dokazovania na ustálenie hodnoty ceny bytu č. 38, pretože žalovaná sama vo svojom vyjadrení, konaní pred súdom súhlasila so znaleckým posudku Ing. Ladislava Dubasa spôsobom ako je vyššie uvedené, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobca má väčšiu mieru pričinenia zásluhovosti z pohľadu ustanovenia Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( štvrtá veta § 150 Občianskeho zákonníka ).

-17- 4C/219/2011

34) Súd vyporiadaval bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Titulom upraveného žalobného návrhu z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu: 1) byt č. 38 na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo 699 na parcele KN C 726/2 vo vchode č. 15 a k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku KN C 726/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 542 m2 vo výške 7421/326752 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2694 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov, 2) pasíva - zostatok dlhu zo stavebného sporenia Prvej stavebnej sporiteľni číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX . súd prikázal splácať až do jeho úplného zaplatenia žalobcovi . Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosť - garáž súpisné číslo 1716552 na parcele KN C 740/53 a parcele KN C 740/53 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2 v katastrálnom území Stropkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 2896 pre obec Stropkov, katastrálne územie Stropkov. Nakoľko v konečnom dôsledku súd sa stotožnil so žalobou rozhodol spôsobom disparity, pričom k tomuto rozhodnutiu dospel titulom doterajšieho stavu medzi stranami, kedy bolo preukázane, že žalobca sa o maloleté deti staral od roku 2003, kedy žalovaná odišla pracovať do Rakúska, avšak úplná - samostatná starostlivosť nastala od rozvodu manželstva (právoplatný 23.3. 2010) a tento stav starostlivosti pretrváva doposiaľ. Bolo preukázané, že aj keď nehnuteľnosti tvoriace predmet vyporiadania strany nadobudli za trvania manželstva, žalobca svojím konaním sa viac zaslúžil o zveľadenie nehnuteľnosti 3-izbového bytu č. 38, snažil sa a vytvárala väčší pocit istoty a domova

mal. deti, ktoré sám za pomoci rodiny vychovával, pričom žalovaná na výživu deti prispievala výživným, pričom aj v tomto sa žalobca musel domáhať zaplatenia dlžného výživného v konaní 7P/26/2010-32. V prejednávanej veci súd sa stotožnil so žalobným návrhom žalobcu na rozhodnutie spôsobom disparity podielov, pretože tento stav vo veci nastal najneskôr v roku 2009, kedy žalovaná odišla zo spoločnej domácnosti, z pohľadu mal. deti žalobca sa viac - osobne staral o deti, rodinu, tejto zabezpečoval rodinné bezpečie, bytové pomery, podmienky na bývanie a udržanie spoločnej domácnosti, teda mal väčšiu mieru pričinenia o nadobudnutie a udržanie nadobnutych veci (nehnuteľnosti), nakoľko žalovaná odišla z domácnosti, má vzťah k inému a mužovi a okrem vyživovacej povinnosti k nadobunutému majetku z manželstva nevykonávala žiadne úkony na ich udržiavanie, ani inak sa o tieto nestarala, teda všetko zabezpečoval žalobca, pričom právna úprava zakotvuje zásadu rovnosti podielov, ktorú žalobca navrhol zmeniť výnimočnosťou prípadu a rozhodnúť spôsobom disparity s tým, že 3-izbový byt č. 38 prípadne jemu v hodnote 23 100,00 eura, vrátane zostatku dlhu v Prvej stavebnej sporiteľni, a garáž v hodnote 6000,00 eura nadobudne žalovaná, bez povinnosti žalobcu vyplatiť žalobkyni podiel na vyrovnaní. Preto bolo potrebné rozhodnúť ako je vyššie uvedené.

35) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci preto vyslovil, že priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet jeho právneho zástupcu o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

36) Žalobcovi uznesením zo dňa 27.2. 2012, sp. zn. 4C/219/2011-24 súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Poplatková povinnosť za podaný návrh predstavuje sumu 66,00 eur podľa zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch, položky 6 písm. a/sadzobníka súdnych poplatkov, preto postupom podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona poplatková povinnosť za podaný návrh prechádza na žalovanú.

37) Súd uložil účastníkom povinnosť zaplatiť štátu poplatok z vyporiadaných vecí - žalobcovi vo výške 539,50 eura ( 23 100 - 5106,09 eura = 17993,10 x 3 = 539,50 ), žalovanej vo výške 180,00 eura ( 6000,00 x 3 = 180,00 eura). Na splnenie povinnosti určil lehotu 15 dni od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Svidník, platobným príkazom (číslu účtu: 7000161711/8180).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu -18- 4C/219/2011

Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 Civilného sporového poriadku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b)pre zmeškania okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli slnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvom podľa § 77.

Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo

vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

-19- 4C/219/2011

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.