Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-7-2022.pdf
PDF · 101.7 KB
No categories available
7Cob/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: LENOX GROUP, s.r.o., so sídlom Na letisko 95, 058 01 Poprad - Veľká, IČO: 36 473 090, zastúpenému JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, so sídlom Okružná 789/16, 058 01 Poprad, IČO: 30323312, o zaplatenie 3.304,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18Cb/102/2015-463 zo dňa 21.10.2021, takto
rozhodol:
Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.304,68 eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 22.11.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou zo dňa 26.3.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.304,68 eur s 5,25 % p.a. úrokom z omeškania od 22.11.2013 do zaplatenia dôvodiac, že bol odobratý zemný plyn bez zmluvy o dodávke plynu v období od 29.7.2012 do 28.3.2013, a teda došlo k neoprávnenému odberu plynu a vznikla škoda vyčíslená vo faktúre č. 9000161241.
3. Žalobca si uplatnil z titulu neoprávneného odberu zemného plynu, na základe údajov zistených na odbernom mieste dňa 28.3.2013 - 6454 m3 zemného plynu za obdobie od 29.7.2012 do 28.3.2013 v zmysle faktúry č. 9000161241 za spôsobenú škodu vo výške 5.304,68 eur, pričom žalovaný dňa 21.11.2013 čiastočne uhradil 2.000,- eur z uvedenej faktúry.
4. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu a skutočnosť, že nešlo o neoprávnený odber, nakoľko existovala platne uzavretá zmluva s dodávateľom a vzniesol námietku premlčania.
5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že v období od 29.7.2012 do 28.3.2013 mohlo dôjsť k odberu zemného plynu, kde bol zistený stav na meradle v rozsahu 6454 m3. Žalovanému bola vystavená faktúra č. 9000161241 so splatnosťou 6.8.2013, pričom čiastočne uhradil z tejto faktúry sumu 2.000,- eur dňa 21.11.2013 a žalobca je aktívne legitimovaný ako prevádzkovateľ distribučnej siete a bol oprávnený uplatňovať si v prípade neoprávneného odberu náhradu škody. Otázku premlčania súd posudzoval podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, nakoľko nejde o záväzkový
vzťah medzi stranami sporu, ale o nárok podľa osobitného predpisu. Súd mal za nesporné, že k neoprávnenému odberu dochádzalo a o tom mal žalobca vedomosť už dňa 6.11.2012, a to na základe listu s požiadavkou o ukončenie neoprávneného odberu zemného plynu a mal vedomosť o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá, a teda nemožno stanoviť lehotu na deň 28.3.2013. Žalobca sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dňa 6.11.2012 a 2-ročná subjektívna premlčacia lehota uplynula 6.11.2014 a objektívna premlčacia lehota by uplynula za 3 roky, a to dňa 6.11.2015. Subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej lehoty. To znamená, že k subjektívnej vedomosti žalobcu naplnením predpokladov vedomosti o škode a o osobe za škodu zodpovednej môže dôjsť kedykoľvek v rámci plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Ak by oprávnený nadobudol subjektívnu vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, námietka premlčania zo strany povinnej osoby by už nebola úspešná. Objektívna premlčacia lehota nijakým spôsobom nepredlžuje lehotu subjektívnu. Ak časové okamihy plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty sú totožné, právo sa premlčí už márnym uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty. Vzhľadom k skutočnosti, že obe lehoty sú rovnocenné a na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich, v danom prípade márnym uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty sa nárok premlčal. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.304,68 eur s 5,25 % p.a. úrokom z omeškania od 22.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
9. Namietal, že pri neoprávnenom odbere zemného plynu žalobcovi vzniká škoda a právo na náhradu škody až odberom tohto plynu, škoda (a právo) mu nevzniká skôr, ako k neoprávnenému odberu vôbec dôjde. Hoci súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumu 3.304,68 eur ako premlčaný, pričom tento sa mal začať premlčovať dňa 6.11.2012, žalobca voči žalovanému k 6.11.2012 takéto právo nemal. Žalobca nikdy netvrdil, že by ku dňu 6.11.2012 mal voči žalovanému právo na náhradu škody vo výške 3.304,68 eur. Túto skutočnosť netvrdil ani žalovaný. A túto skutočnosť netvrdí ani súd prvej inštancie. Táto skutočnosť nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Nakoľko dňa 6.11.2012 voči žalovanému právo na náhradu škody vo výške 3.304,68 eur nemal, toto právo sa dňa 6.11.2012 nemohlo začať premlčovať. V prípade neoprávneného odberu vzniká žalobcovi osobitná škoda za každý deň neoprávneného odberu. Škoda za jeden konkrétny deň je oddeliteľná od škody za iný konkrétny deň a každá z týchto škôd je osobitne žalovateľná. Neoprávnený odber ako taký môže trvať i jeden deň.
10. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na list žalobcu zo dňa 6.11.2012, je zrejmé, že tento list by sa mohol len teoreticky posudzovať ako poznatok o neoprávnenom odbere, ku ktorému by došlo do 6.11.2012. Skutočnosť, že k neoprávnenému odberu dochádzalo v období do 6.11.2012, nezakladá žiaden záver o tom, že k neoprávnenému odberu dôjde i po 6.11.2012 a že žalobca mal o takomto budúcom neoprávnenom odberu konkrétnu vedomosť už pri vyhotovení uvedeného listu. Žalobca bez prístupu k meradlu nemal až do dňa 28.3.2013 reálnu vedomosť o stave spotreby zaznamenanej meradlom a teda následne o tom, že na odbernom mieste žalovaného vzniká škoda tým, že tu dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu. Dňa 6.11.2012 nemohol mať žalobca vedomosť o žiadnej konkrétnej škode, nakoľko žalobca stav meradla na odbernom mieste žalovaného nepoznal. Bez týchto informácií žalobca nemohol mať vedomosť o škode a nemohla preto plynúť subjektívna premlčacia doba. Žalobca nezískal vedomosť o možnej škode v dôsledku neoprávnenom odberu žalovaného v období od 22.12.2012 do 28.3.2013 skôr ako dňa 28.3.2013. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca získal vedomosť o možnej škode v dôsledku neoprávneného odberu žalovaného v období od 22.12.2012
do 28.3.2013 skôr, ako dňa 28.3.2013. Dňa 6.11.2012 k neoprávnenému odberu po 6.11.2012 ešte nedošlo, škoda v dôsledku neoprávneného odberu po 6.11.2012 mu ešte nevznikla. Právo na náhradu škody sa tak nemohlo začať premlčovať skôr, ako ku vzniku škody vôbec došlo. Podobne, pred vznikom škody ešte za túto nikto nezodpovedá a poškodený tak nemôže mať vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
11. Dňa 6.11.2012 by nebolo možné určiť škodu v dôsledku neoprávneného odberu (ku ktorému ešte ani nedošlo) i s ohľadom na to, že pre rôzne druhy neoprávneného odberu sú stanovené rôzne spôsoby výpočtu škody. Pri neoprávnenom odbere bez uzavretej zmluvy sa množstvo odobratého zemného plynu podľa zákona o energetike v spojení s vykonávacou vyhláškou č. 449/2012 Z.z. určí podľa stavu meradla. Avšak pri neoprávnenom odbere s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, sa hodnota z tohto meradla použiť nemôže a postupuje sa najčastejšie podľa typového diagramu dodávky. Je odlišný postup v závislosti či ide o objekt na bývanie, podnikanie, či ide o prvý neoprávnený odber atď. Škoda teda môže byť určená v inej výške. Podozrenie na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii pritom môže vzniknúť až pri fyzickej kontrole meradla, ktoré sa následne potvrdí, alebo nepotvrdí znaleckým posudkom. Až dňa 28.3.2013 bola zistená nezhoda na meradle u žalovaného s predchádzajúcim fakturovaným stavom a tiež to, že toto meradlo nemalo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zistilo sa teda, že naozaj došlo k neoprávnenému odberu, pričom zo stavu meradla vyplynul spôsob, ako možno škodu následne určiť.
12. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s podaním žalobcu zo dňa 16.9.2021, ani s jeho prednesmi na pojednávaní konanom dňa 23.9.2021. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza to, že právne argumenty žalobcu v jeho podaní zo dňa 16.9.2021, či prednesené na pojednávaní konanom dňa 23.9.2021 posúdil, z nejakého konkrétneho dôvodu neposúdil, resp. posúdiť nemal, či nemusel, nejakou konkrétnou odôvodnenou úvahou (ktorú by uviedol) vyvrátil, pričom by jasne a výstižne vysvetlil ich vyvrátenie a toto presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom, napadnuté rozhodnutie odporuje § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania v jeho podaní zo dňa 16. 9. 2021. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza to, že dôkazy navrhnuté žalobcom v jeho podaní zo dňa 16.9.2021 vykonal a ako ich posúdil, z nejakého konkrétneho dôvodu odmietol vykonať, resp. vykonať nemal, či nemusel, presvedčivo odôvodnil, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal.
13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením sa obsahom vystavenej faktúry č. 9000161241, montážnym listom meradla č. 1000254673 zo dňa 28.3.2013, montážnym listom meradla č. 1100119206, zápisom zo dňa 31.7.2012, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
15. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 18Cb/102/2015 bolo zaplatenie sumy 3.304,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 22.11.2013 do zaplatenia z dôvodu, že na odbernom mieste žalovaného bol odobratý zemný plyn bez zmluvy o dodávke plynu v období od 29.7.2012 do 28.3.2013, čím došlo k neoprávnenému odberu plynu.
16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.
17. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že na odbernom mieste žalovaného došlo v období od 29.7.2012 do 28.3.2013 k odberu zemného plynu v objeme 6301 m3, pričom v uvedenom období nebola na odber zemného plynu na tomto odbernom mieste uzatvorená žiadna zmluva o dodávke zemného plynu. Posúdením týchto skutočností podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike bolo potrebné dospieť k záveru, že daný odber plynu na odbernom mieste žalovaného v uvedenom období je nutné považovať za neoprávnený odber plynu, keď išlo o odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu.
18. Podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
19. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, keď dospel k záveru o premlčaní nároku žalobcu z dôvodu, že o neoprávnenom odbere mal žalobca vedomosť už dňa 6.11.2012, a to na základe listu s požiadavkou o ukončenie neoprávneného odberu zemného plynu, teda už vtedy mal vedomosť o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dňa 06.11.2012 a 2-ročná subjektívna premlčacia lehota uplynula 06.11.2014.
20. Uvedený záver súdu prvej inštancie nie je správny.
21. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
22. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
23. V ustanovení § 106 Občianskeho zákonníka sa využíva normatívny konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade škodná udalosť (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 759 - 763).
24. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty závisí od nadobudnutia vedomosti oprávneného subjektu o zákonom predpokladaných skutočnostiach. V prípade podľa § 106 OZ je oprávneným subjektom poškodený a práve na jeho osobu je viazaná požiadavka zákonodarcu, aby nadobudol subjektívnu vedomosť o definovaných skutočnostiach. Nestačí teda možnosť, či pravdepodobnosť získania tejto vedomosti, poškodený musí uvedenými vedomosťami reálne disponovať. Začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na preukázateľnú vedomosť poškodeného o dvoch skutočnostiach a to o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
25. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.4.2015 sp. zn. 4MCdo/13/2013).
26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody na súde prvej inštancie dňa 26.3.2015 s odôvodnením, že žalovaný v období od 29.7.2012 do 28.3.2013 na odbernom mieste Velické námestie 1203/4, Poprad, odoberal zemný plyn bez zmluvy o jeho dodávke.
27. Žalobca v konaní preukázal, že už dňa 31.7.2012 vyslal pracovníka na odberné miesto žalovaného za účelom vykonania demontáže meradla spotreby plynu č. plynomeru: 7010604, pričom žalovaný demontáž plynomeru neumožnil. Uvedené preukazuje montážny list meradla číslo: 1100119206 a zápis zo dňa 31.7.2012, z ktorých je zrejmé i to, že žalovaný okrem toho, že neumožnil vykonať demontáž plynomeru, plynomer ani nesprístupnil (t.j. žalobca nemohol zistiť, či dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, t.j. či žalobcovi vznikla škoda).
28. Žalobca súčasne v konaní preukázal i to, že dňa 28.3.2013 pri kontrole odberného miesta žalovaného bol na meradle č. 7010604, POD: SKSPPDIS021019000249 zaznamenaný stav spotreby zemného
plynu 6.454 m3 (t.j. až dňa 28.3.2013 sa žalobca dozvedel, že mu škoda vznikla, a kto za ňu zodpovedá). Žalobca tak preukázateľne zistil, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu až dňa 28.3.2013. Od tohto dňa začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 28.3.2015, pričom žaloba v prejednávanej veci bola súdu prvej inštancie doručená dňa 26.3.2015, teda ešte pred jej uplynutím.
29. Nemožno prijať argumentáciu žalovaného, že žalobca sa mal o škode dozvedieť už 6.11.2012, nakoľko z dôvodu konania žalovaného (zamedzovania prístupu k plynomeru pracovníkom žalobcu) nebolo možné dňa 31.7.2012 plynomer demontovať, a rovnako ani zistiť jeho stav na číselníku (t.j. bolo možné len predpokladať či na predmetnom odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu alebo nie, a rovnako nebolo možné zistiť, aká prípadná škoda (ak vôbec) žalobcovi vznikla), pričom žalobca až dňa 28.3.2013 preukázateľne zistil, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k spotrebe zemného plynu (t.j. až dňa 28.3.2013 sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá).
30. Pri posudzovaní plynutia objektívnej premlčacej doby bolo potrebné zohľadniť, kedy k neoprávnenému odberu došlo. V konaní si žalobca uplatňuje náhradu škody titulom neoprávneného odberu za obdobie od 29.7.2012 do 28.3.2013. S prihliadnutím na uvedené doposiaľ neuplynula ani objektívna premlčacia lehota žalobcom uplatneného nároku za obdobie od 29.7.2012 do 28.3.2013, nakoľko žaloba súdu prvej inštancie došla dňa 26.3.2015, teda ešte pred uplynutím premlčacej lehoty.
31. Preto nedošlo k uplynutiu ani subjektívnej ani objektívnej premlčacej doby.
32. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo v období od 29.7.2012 do 28.3.2013 k neoprávnenému odberu zemného plynu, pričom to bol práve žalovaný, ktorý v období od 29.7.2012 do 28.3.2013 uvedenú spotrebu zemného plynu realizoval. Preukázané bolo i to, že žalovaný za uvedenú spotrebu zemného plynu nezaplatil žiadne inej, tretej osobe (napr. svojmu dodávateľovi zemného plynu). V neposlednom rade bolo preukázané, že spotreba zemného plynu v objeme 6.301 m3, v období od 29.7.2012 do 28.3.2013, je skutočnou spotrebou zemného plynu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Za týchto okolností bolo dôvodné žalobe žalobcu vyhovieť.
33. Odvolací súd žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.304,68 eur od 22.11.2013 do zaplatenia v súlade s § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka.
34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
35. O nároku na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP. S prihliadnutím na to, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).