Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-213-2015.pdf
PDF · 99.35 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/213/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu JUDr. Matúš Košara, Piaristická 276/46, Trenčín, správca konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31 629 733 proti žalovanému Hrušecká stavební spol. s r.o. so sídlom U zbrojnice 588, 691 56 Hrušky, ČR, IČO 255 85 142, zast. JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO 36 860 654, o zaplatenie 95 080,30 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 95 080,30 € do konkurznej podstaty úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze a náhrady trov konania. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.02.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze so sídlom Svätoplukova 1733, Púchov, IČO 31 629 733, pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Žalovaný ako dodávateľ vystavil úpadcovi Pozemné stavby Púchov, s.r.o. ako odberateľovi faktúru č. 112003 v sume 95 080,30 € za vykonanie stavebných prác na stavbe Hotela Javorník. Faktúra bola úpadcom uhradená v plnej výške, hoci úpadcovi nebolo, podľa názoru správcu, poskytnuté žiadne plnenie. Nie je zrejmé, z akého právneho titulu bola uvedená faktúra uhradená, a preto považoval žalobca existenciu, prípadne platnosť „nejasnej“ zmluvy za spornú, ako aj z dôvodu absencie podstatných náležitostí tejto zmluvy, nejasnosti jej formy a dátumu jej uzavretia. Žalobca žiadal, aby sa súd ako predbežnou otázkou zaoberal otázkou platnosti zmluvného vzťahu - zmluvy medzi úpadcom a žalovaným. Pokiaľ súd ustáli neplatnosť zmluvy pre jej neurčitosť, nejasnosť, absenciu podstatných náležitostí, nejasnosti jej formy, či dátumu uzavretia, prípadne z iných dôvodov, žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel právnym titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca za to, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške žalovanej sumy z dôvodu absolútnej neplatnosti neznámeho právneho úkonu, z ktorého žalovaný odvodzuje právo na zaplatenie a na základe ktorého úpadca plnil. Žalovaný sa plnením úpadcu na neplatný právny úkon bezdôvodne obohatil, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Ak právny úkon trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný a takýto úkon nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva ex lege a pôsobí ex tunc voči každému, t.j. každý kto má na tom naliehavý právny záujem môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto právneho úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Neplatnosť právneho
úkonu je v tomto prípade absolútna, t.j. z dôvodu neplatnosti „zmluvy“, na základe ktorej mali plniť obe strany, nastupuje povinnosť vrátenia si poskytnutého plnenia (tzv. obojstranná reštitúcia“), v tomto prípade však má túto povinnosť len žalovaný, nakoľko z jeho strany nedošlo k poskytnutiu plnenia (vykonaniu stavebných prác). 1.1 Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. 112003 zo dňa 23.07.2012 a výpis z účtu za obdobie od 01.07.2012 do 31.07.2012.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 19.01.2016 trval na tom, aby súd preskúmal podmienky tohto konania, pretože žalobca podal dňa 21.11.2013 na okresný súd žalobu (37Cbi/49/2013), kde sa domáha takisto zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 95 080,30 € a určenia, že právny úkon úpadcu - zmluva o vykonaní prác, na základe ktorého žalovaný vystavil a úpadca uhradil faktúru č. 112003 splatnú 06.08.2012, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Vec nie je ukončená. Podľa názoru žalovaného, je tu neodstrániteľná podmienka konania - litispendencia, keď začaté konanie bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde to isté konanie. Aj v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 37Cbi/49/2013 sa žalobca domáha zaplatenia 95 080,30 € a toho istého sa domáha aj v tomto konaní, pričom skutkovo ide o tú istú faktúru. V týchto konaniach ide o rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, ktorý sa posudzuje podľa petitu, a aj o rovnaké skutkové okolnosti , ktoré tvoria len iné právne vývody žalobcu, v jednom konaní odporovateľnosť, v druhom konaní absolútna neplatnosť, pričom neuniesol ani bremeno tvrdenia, a ani dôkazné bremeno. Podstatou zákonného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto bezdôvodné obohatenie vydať. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cbo/117/2001 zo dňa 28.05.2012). Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Musí ísť o získanie bezdôvodného obohatenia určite osoby - obohateného v dôsledku protiprávneho úkonu a musí byť preukázaná majetková ujma, ktorá postihuje postihnutého a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo toto bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/92/2010 zo dňa 19.01.2012). Žalobca v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 37Cbi/49/2013 tvrdil, že predmetná faktúra je platná, pretože inak by nemohol odporovať neplatnej faktúre.
3. Súd vykonal dokazovanie listinami - žaloba, faktúra č. 112003 zo dňa 23.07.2012, sprievodka k uvedenej faktúre, položkový rozpočet, výpis z účtu za obdobie od 01.07.2012 do 31.07.2012, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.01.2016 a žaloba zo dňa 15.11.2013 podaná v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 37Cbi/49/2013.
4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že faktúrou č. 112003 zo dňa 23.07.2012, splatnou 06.08.2012 vyfakturoval žalovaný ako dodávateľ úpadcovi Pozemné stavby Púchov, s.r.o. ako odberateľovi vykonané stavebné práce - zhotovenie fasády a opornej steny na Hoteli Javorník na základe položkového rozpočtu v sume 95 080,30 €. Podľa výpisu z účtu úpadca túto faktúru uhradil dňa 26.07.2012.
5. Zo súdneho spisu vedeného v konaní pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 37Cbi/49/2013 súd zistil, že dňa 21.11.2013 podal žalobca proti žalovanému žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu úpadcu - zmluvy o vykonaní prác, na základe ktorého žalovaný vystavil a žalobca uhradil faktúru č. 112003 zo dňa 23.07.2012, splatnú 06.08.2012 v sume 95 080,30 € voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.02.2013 na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o., IČO 31 629 733. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 95 080,30 € do konkurznej podstaty úpadcu.
6.1 Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6.2 Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Vzhľadom k tomu, že v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 37Cbi/49/2013 je predmetom konania odporovateľnosť predmetného právneho úkonu voči konkurzným veriteľom a vrátenie peňažného plnenia 95 080,30 €, poskytnutého na základe neúčinného právneho úkonu, do konkurznej podstaty v zmysle § 57 a nasl. ZKR a predmetom konania vedeného pod sp. zn. 36Cb/213/2015 je vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 95 080,30 € v zmysle § 451 a nasl. Obč. zák., súd v konaní nezistil prekážku listispendencie, a teda ani nedostatok procesnej podmienky v zmysle § 161 ods. 1 CSP, a preto súd konanie vedené okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/213/2015 nezastavil podľa § 161 ods. 2 CSP. Podľa názoru súdu, v uvedených konaniach sa uplatňuje vždy iné právo, na základe iných rozhodujúcich okolností, i keď niektoré skutkové skutočnosti sa v oboch konaniach prelínajú.
8.1 Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
8.2 Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8.3 Podľa § 454 obč. zák. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
8.4 Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
8.5 Podľa § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
9. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd žalobu o zaplatenie sumy 95 080,30 € v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ods. 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia piata je obsiahnutá v § 454). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie
výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 92/2010 zo dňa 19.01.2012). 11. O plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 237/2005 zo dňa 15.12.2005)
12. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité však je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Môže ísť napríklad o prípad platenia nájomného a úhrad za užívanie bytu iba jedným z rozvedených manželov, hoci byt užívajú aj po rozvode spoločne. Nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu je povinný platiť nájomca; ak právo nájmu patrí viacerým osobám a nejde o spoločný nájom bytu manželmi, je každá z nich (pokiaľ nebolo dohodnuté inak) povinná platiť na ňu pripadajúci podiel úhrady. Ak rozvedená manželka po rozvode, avšak v čase keď ešte obaja účastníci mali právo spoločného nájmu bytu a byt zároveň spoločne užívali, platila celú úhradu za užívanie bytu, plnila za rozvedeného manžela, čo mal žalovaný plniť sám, takže jemu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 ObčZ. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 210/2005). Bezdôvodné obohatenie v takom prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva k okamihu, kedy veriteľ plnenie príjme. Existencia právnej povinnosti, ktorá môže vyplývať zo zákona, zo zmluvy či inej právnej skutočnosti, je preto nevyhnutným predpokladom nároku podľa § 454 ObčZ, nakoľko bez nej by takto definovaný prospech povinnej osobe nevznikol. Právna povinnosť musí existovať k okamihu, kedy je subjektom, ktorý za iného plní, plnenie poskytnuté (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1213/2007).
13. Z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 01.07.2012 do 31.07.2012 je nesporné, že úpadca Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze uhradil žalovanému dňa 26.07.2012 na faktúru č. 112003 sumu 95 080,30 €. Z faktúry č. 112003 zo dňa 23.07.2012 je zrejmé, že touto faktúrou vyfakturoval žalovaný úpadcovi stavebné práce, a to zhotovenie fasády a opornej steny na Hoteli Javorník, na základe položkového rozpočtu, ktorý žalovaný v konaní predložil. Žalobca v konaní nespochybnil, že stavebné práce vyfakturované faktúrou č. 112003 boli žalovaným vykonané.
14. V tomto konaní nebola preukázaná existencia písomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, ktorej predmetom by bolo zhotovenie predmetných prác. Taktiež nebolo preukázané, že by strany sporu uzavreli predmetnú zmluvu ústne alebo konkludentne. Súd podotýka, že, i keď strany sporu poukazovali na konanie vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 37Cbi/49/2013, jednotlivé dôkazy z uvedeného súdneho spisu vykonať nenavrhli. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebola preukázaná zmluva medzi úpadcom a žalovaným ako právna skutočnosť, na základe ktorej by bol žalovaný vykonal stavebné práce úpadcovi a úpadcovi by bola vznikla zmluvná povinnosť uhradiť žalovanému ich cenu. Vzhľadom k tomu v konaní nebola preukázaná skutková podstata bezdôvodného plnenia v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák., keďže v konaní nebolo preukázané zaplatenie predmetnej faktúry na základe neplatnej zmluvy, a teda ani povinnosť žalovaného uhradiť žalovanú sumu v zmysle § 457 Obč. zák. do konkurznej podstaty úpadcu.
15. Z faktúry, položkového rozpočtu, výpisu z účtu a vyjadrení strán sporu je však nesporné, že žalovaný predmetné stavebné práce vykonal, na základe čoho mu vzniklo právo na zaplatenie ich
hodnoty. Úpadca uhradil žalovanému fakturovanú týchto prác, predmetnú faktúru nerozporoval. Z toho možno vyvodiť záver, že úpadca považoval záväzok uhradiť cenu predmetných prác za svoj vlastný. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vykonal stavebné práce pre inú osobu. Vzhľadom k tomu v konaní neboli preukázané ani zákonné predpoklady skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia upravené v § 454 Obč. zák, teda že by úpadca uhradil predmetnú sumu za iného dlžníka. Okrem toho, prijatie žalovanej sumy v tomto prípade nemožno považovať za hodnotu, o ktorú by sa navýšil majetok žalovaného, nakoľko prijatá cena predstavuje hodnotu stavebných práv, ktoré žalovaný vykonal, a preto nebol preukázaný ani vznik bezdôvodného obohatenia u žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by poskytnuté peňažné plnenie nezodpovedalo obvyklej hodnote predmetných prác v danom čase za obdobných obchodných podmienok. Súd podotýka, že samotný žalobca, ktorý je ako správca oboznámený so stavom záväzkov úpadcu podrobnejšie než ako súd na základe navrhnutých a predložených dôkazov v tomto konaní, podaním žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu úpadcu voči konkurzným veriteľom (37Cbi/49/2013) pripustil existenciu záväzku úpadcu uhradiť žalovanému sumu 95 080,30 € na základe vykonaných stavebných prác.
16. Žalovaný v konaní navrhol vypočuť svedkov, ktorí už boli vypočutí v konaní 36Cbi/42/2013 na preukázanie skutočnosti, že úpadcovi bola uhradená ceny predmetných stavebných prác iným subjektom. Súd tieto dôkazy nevykonal, nakoľko ich za danej dôkaznej situácie nepovažoval za spôsobilé privodiť iný výsledok konania.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.