Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-5-2015.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, v sporovej veci žalobkyne: N. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, XXX XX C., právne zast. JUDr. Alexej Ivanko, advokát, Nám. osloboditeľov 73, 071 01 Michalovce a žalovaného: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Michalovce dňa 16.01.2015, postúpenou na tunajší súd dňa 19.10.2015, domáhala určenia, že jej štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol Rozhodnutím č.p.: VEL-72-49/2002 zo dňa 31.05.2002 trvá. 2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutím č.p. VEL-72-49/2002 zo dňa 31.05.2002 bola podľa § 17 a § 154 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe s účinnosťou od 1.6.2002 vymenovaná do dočasnej štátnej služby. 3. Rozhodnutím vedúceho služobného úradu Územnej vojenskej správy Michalovce č.p. OÚ-43-55/2003 zo dňa 29.09.2003 bola z funkcie štátneho zamestnanca odvolaná podľa § 163 ods. 1 a 3 zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe z dôvodu zníženia štátnozamestnaneckých miest na základe uznesenia vlády SR č. 851/2003 dňom 29.09.2003. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Úrad pre štátnu službu Bratislava rozhodnutím zo dňa 17.12.2003 rozhodnutím č. UŠS-25434-10/2003 odvolanie navrhovateľky zamietol a potvrdil rozhodnutie vedúceho služobného úradu Územnej vojenskej správy Michalovce č.p. VEL-72-49/2003 zo dňa 29.09.2003. Proti rozhodnutiu Úrad pre štátnu službu Bratislava č. UŠS-25434-10/2003 podala žalobkyňa správnu žalobu. Najvyšší súd SR rozhodnutím č. 2Sž/5/2004 zo dňa 31.05.2005 rozhodnutie Úrad pre štátnu službu Bratislava č. UŠS-25434-10/2003 zrušil z dôvodov podľa §250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému - úradu pre štátu službu, na ďalšie konanie. 4. Pre nečinnosť správneho orgánu žalobkyňa iniciovala na Krajskom súde v Košiciach správne konanie podľa § 250 O.s.p. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S 58/2009 vedúci služobného úradu Územnej vojenskej správy Košice začal konať vo veci. Územná vojenská správa Košice rozhodnutím č. ÚVSKE-25-12/2010-OÚ zo dňa 28.02.2010 potvrdila Rozhodnutie vedúceho služobného úradu Územnej vojenskej správy Michalovce č.p. OÚ-43-55/2003 zo dňa 29.03.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Proti rozhodnutiu Územnej vojenskej správy Košice č.k. ÚVS KE-25-12/2010-OÚ zo dňa 28.02.2010 podala žalobkyňa na Krajský súd v Košiciach žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 7S/27/2012-48 zo dňa 04.06.2014 prejudiciálne rozhodol o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a zrušil rozhodnutie Územnej vojenskej správy Košice č. ÚVS KE-25-12/2012-OÚ zo
dňa 28.02.2010, ako aj rozhodnutie vedúceho služobného úradu Územnej vojenskej správy Michalovce zo dňa 29.09.2003 č.p. OÚ-43-55/2003 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. Následne žalovaný zaslal žalobkyni potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyni ku dňu 31.05.2004 s poukazom na ust. § 56 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Vzhľadom k uvedenému má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že jej štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol Rozhodnutím, č.p.:VEL-72-49/2002 zo dňa 31.05.2002, naďalej trvá. 6. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila listinné dôkazy: Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 31. mája 2002, Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 29. septembra 2003, Rozhodnutie o odvolaní č.j. USŠ-25434-10/2003, Rozsudok NS SR sp. zn. 2Sz 5/2004 zo dňa 31.05.2005, Rozsudok KS v Košiciach, č.k. 7S/27/2012-48, Potvrdenie Okresného úradu Košice o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona - odpoveď, datované 13.11.2014. 7. Žalovaný podaním doručeným Okresnému súdu Michalovce dňa 11.09.2015 žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa bola vymenovaná do dočasnej štátnej služby ako odborný referent od 1.6.2002 v trvaní najviac 2 roky v služobnom úrade Okresná vojenská správa Michalovce rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby č.p. VEL-72-49/2002 zo dňa 31.05.2002. Nakoľko žalobkyňa bola vymenovaná do dočasnej štátnej služby v služobnom úrade Okresná vojenská správa Michalovce, Okresný úrad Košice postupom podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe vydal písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, v ktorom sa štátnozamestnanecký pomer skončil dňom 31.05.2004 t.j. uplynutím dočasnej štátnej služby, pretože objektívne nastal zákonom predpokladaný stav spojený s uplynutím času. K skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky tak došlo na základe zákona dňa 31.05.2004, a to bez ohľadu na prebiehajúce správne konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Všetky mzdové nároky do 31.05.2004 si služobný úrad so žalobkyňou za obdobie trvania štátnozamestnaneckého pomeru dňa 05.12.2014 vysporiadal. Vzhľadom k uvedenému nie je preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu žalobkyne na navrhovanom určení. Záverom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. 9. Podľa § 319 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz, na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo požadovať. 10. Podľa § 322 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany sporu súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona. 11. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného zástupcu žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, konkrétne Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby č.p. VEL-72-49/2002 zo dňa 31. mája 2002, Potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona č. OU-KE-2014/040800-010 datované 13.11.2014, ako aj Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.p. OÚ-43-55/2003, Rozhodnutie o odvolaní č.j. USŠ
- 25434-10/2003, žalobu na preskúmanie rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, Rozsudok NS SR 2Sž 5/2004, Rozsudok KS Košice č.k. 7S/27/2012-48. Súd postupom podľa § 319 CSP pripojil a oboznámil kompletný spisový materiál KS Košice sp. zn. 7S 27/2012, ako aj osobný spis žalobkyne vedený služobným úradom. 13. Žalobkyňa, ani jej právny zástupca sa na nariadené súdne pojednávanie opakovane nedostavili, súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Výsluch žalobkyne nebol zo strany žalovaného navrhovaný. Ten poukazoval na už právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 6Cpr/1/2015-75, v spojení s rozsudkom KS Bratislava č.k. 2CoPr 15/2015-94, vydanom v skutkovo a právne obdobnom pracovnom spore. 14. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Rozhodnutím Okresnej vojenskej správy Michalovce č. p.: VEL-72-49/2002 zo dňa 31.05.2002 bola žalobkyňa vymenovaná do dočasnej štátnej služby podľa § 154 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, odbor - štátna správa na úseku obrany, do funkcie „odborný referent pre evidenciu brancov“, dátum vzniku štátnozamestnaneckého pomeru bol určený na 01.06.2002, na dobu najviac 2 roky v súlade s § 154 ods. 2 zákona o štátnej službe. Rozhodnutím vedúceho služobného úradu Územnej vojenskej správy Michalovce č. p. OÚ- 43-55/2003 zo dňa 29.09.2003 bol dňom 29.09.2003 skončený so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer z dôvodu zníženia štátnozamestnaneckých miest, s odkazom na Uznesenia vlády č. 851/2003.
Predmetné rozhodnutie služobného úradu bolo potvrdené Rozhodnutím o odvolaní vydanom Úradom pre štátnu službu č.j. UŠS-25434-10/2003 zo dňa 17.12.2003. Najvyšší súd SR svojim rozhodnutím sp. zn. 2Sž 5/2004 zo dňa 31.03.2005 zrušil rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č.j. UŠS-25434-10/2003 zo dňa 17.12.2003 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom KS v Košiciach č.k. 7S/27/2012-48 bolo zrušené aj následné rozhodnutie ÚVS Košice vydané vo veci služobného pomeru žalobkyne zo dňa 28.02.2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu ÚVS Michalovce zo dňa 29.09.2003 č.p. OÚ-43-55/2003. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2014. 15. Podľa § 4 zákona č. 312/2001 o štátnej službe (účinný od 01.06.2002), štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v a) prípravnej štátnej službe (§ 19), b) stálej štátnej službe (§ 24) a c) dočasnej štátnej službe (§ 25).
16. Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona, dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe. 17. Podľa § 39 ods. 1 písm. e) cit. zákona, štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43). 18. Podľa § 39 ods. 2 cit. zákona, štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43). 19. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) cit. zákona, štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby. 20. Podľa § 154 ods. 2 cit. zákona, dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej službe štátny zamestnanec absolvuje odborné vzdelávanie, ktorého účelom bude doplnenie požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe zabezpečuje úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode odborné vzdelávanie zabezpečujú tieto služobné úrady.
21. Posúdiac zistený, a v bode 14 až 20 tohto odôvodnenia popísaný skutkový a právny stav prejednávanej veci, súd dospel k záveru, že žaloba na určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne založený Rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby č.p. VEL-72-49/2002 je nedôvodná. Žalobkyňa pri koncipovaní žaloby dňa 15.01.2015 zjavne opomenula tú právnu skutočnosť, že do štátnej služby bola menovaná len dočasne podľa § 154 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. dňom 31.05.2002. Tak jej dočasný štátnozamestnanecký pomer skončil podľa ust. § 43 ods. 1 písm. b) cit. zákona, priamo zo zákona dňom uplynutia dočasnej štátnej služby, t.j. dňom 31.05.2004. Z ust. § 154 ods. 2 cit. zákona jednoznačne vyplývalo, že dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej službe mal štátny zamestnanec absolvovať odborné vzdelávanie, ktorého účelom bolo doplnenie požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby potom bolo absolvovanie tohto odborného vzdelávania zavŕšeného skúškou pred komisiou. Z obsahu pripojeného osobného spisu žalobkyne však absolvovanie príslušného odborného vzdelávania, ani absolvovanie zákonom predpísanej skúšky pred komisiou nevyplýva. K vymenovaniu žalobkyne do stálej štátnej služby nikdy nedošlo. Na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe objektívnej skutočnosti predpokladanej zákonom /uplynutím času/ tak nemala vplyv skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie vedúceho služobného úradu Územnej vojenskej správy Michalovce č. p. OÚ-43-55/2003 zo dňa 29.09.2003, bolo rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 7S/27/2012-48 zrušené. 22. V tejto súvislosti je bez právnej relevancie, kedy bolo žalobkyni doručené Potvrdenie služobného úradu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko vydanie potvrdenia o tom, že nastala skutočnosť presne vymedzená ustanovením § 43 zákona o štátnej službe nie je rozhodnutím, a ani nezakladá oprávnenie podať opravný prostriedok, t.j. odvolanie. Vydanie uvedeného potvrdenia nie je podmienkou platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. 23. Sumarizujúc zistený skutkový a právny stav veci, berúc do úvahy aj právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 6Cpr 1/2015-75 v spojení s rozsudkom KS Bratislava č.k. 2CoPr 15/2015-94, súdu neostávalo nič iné ako žalobu pre jej nedôvodnosť zamietnuť.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §262 ods. 1 CSP. Nakoľko však plne procesne úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd z dôvodu zásady hospodárnosti civilného sporového konania /inak by v konaní podľa § 262 ods. 2 CSP musel rozhodovať o nulovej výške neuplatnených trov/ rozhodol tak, že mu trovy nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Bratislava I ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.