Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/97/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: Y. Š., A.. XX.C.Y. XXXX, W. I. XXX/XX, XXX XX Š., o zaplatenie 1.296,72 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 122,07 eur s príslušenstvom a 62,94 eur s príslušenstvom zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 255,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 85,97 eur od 10.04.2013 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 85,97 eur od 10.05.2013 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 83,68 eur od 10.06.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. IV. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.marca 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 1296,72 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 15.apríla 2010 Zmluvu č, XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal platiť dohodnutú cenu služby, na základe vystavených faktúr. Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry v počte 5 ks nezaplatil, pričom ostal dlžný sumou 1296,72 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr. 2. Súdny poplatok žalobca zaplatil 15.apríla 2016 v sume 77,50 eur. 3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk 29.septembra 2016 (č.l. 52) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný však ostal pasívny, k žalobe sa nevyjadril. 4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom v neprítomnosti strán sporu, pričom žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. 5. Je potrebné uviesť, že povinnosťou strán sporu v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“ skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť strán sporu. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení. 6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o pripojení aj s dodatkom z 15.apríla 2010 (č.l. 5 - 6), dodatkami k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo 17.septembra 2012 (č.l. 7 - 8), Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (č.l. 11 - 16), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.marca 2013 na sumu 130,56 eur, z ktorej si

žalobca uplatnil len sumu 122,07 eur (č.l.19), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.apríla 2013 na sumu 90,96 eur (č.l. 22), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.mája 2013 na sumu 130,56 eur (č.l. 25), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.júna 2013 na sumu 123,28 eur (č.l, 28), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 12.februára 2014 na sumu 829,85 eur (č.l. 31), stanoviskom žalobcu z 18.novembra 2016 (č.l. 63 - 65), výňatkom cenníka (č.l. 69 - 70), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 7. Na základe uvedenej zmluvy o pripojení a jeho dodatkov právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby podľa zákona 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a žalovaný sa zaviazal riadne a včas uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vyplývajúcej z neuhradených faktúr, vrátane zmluvnej pokuty a iných poplatkov z titulu porušenia Zmluvy. 8. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného ku dňu podpisu zmluvu (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), (1) Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb; (4) Účastník je povinný b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. 9. Podľa § 43 ods. 1 až 3 zákona č. 610/2003 Z. z., Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. (2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. (3) Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; b) dohodou účastníkov zmluvy; c) odstúpením od zmluvy; d) výpoveďou; e) ak tak ustanovuje osobitný predpis. 10. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. 11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov účinného v čase podpísania zmluvy (od 1.júna 2010 do 31.decembra 2010, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 13. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 15. Podľa § 549 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 16. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Žalovaný nezaplatil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.marca 2013 na sumu 130,56 eur, z ktorej si žalobca uplatnil len sumu 122,07 eur (č.l.19), faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.apríla 2013 na sumu 90,96 eur (č.l. 22), faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.mája 2013 na sumu 130,56 eur (č.l. 25), faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.júna 2013 na sumu 123,28 eur (č.l, 28), faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 12.februára 2014 na sumu 829,85 eur (č.l. 31). 19. Z poslednej faktúry si žalobca uplatnil sumu 766,91 eur s príslušenstvom za zmluvné pokuty. Vo zvyšku vyúčtovanej zmluvnej pokuty 62,94 eur s príslušenstvom ako aj čo do faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 9.marca 2013 na sumu 130,56 eur, z ktorej si žalobca uplatnil len sumu 122,07 eur (č.l.19) s príslušenstvom netrval, v tejto časti zobral späť žalobu, podaním z 18.novembra 2016 (č.l. 63). 20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 21. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo po doručení žaloby žalovanému a pred prejednaním sporu, v časti uvedenej v enunciáte, zastavil. 22. Na základe vykonaného dokazovania preloženými faktúrami, súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške v súhrne 255,62 eur dôvodná, nakoľko žalovaný využíval žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatil v rozpore so zákonom o elektronických komunikáciách. Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania, súd žalobe i v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, počnúc od splatnosti jednotlivých faktúr. 23. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 24. Uvedenými faktúrami však boli žalovanému vyúčtované aj pokuty, a to vo faktúre č. faktúre č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.apríla 2013 na sumu 90,96 eur bola účtovaná upomienka oneskorenej platba vo výške 4,99 eur (neovplyvnené s DPH; č.l. 22), faktúre č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.mája 2013 na sumu 130,56 eur bola účtovaná upomienka oneskorenej platba vo výške 4,99 eur (neovplyvnené s DPH) a iné poplatky a služby (obmedzenie služby - neplatenie) vo výške 33 eur bez DPH (č.l. 25), faktúre č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 9.júna 2013 na sumu 123,28 eur boli účtované iné poplatky a služby (obmedzenie služby - neplatenie) vo výške 33 eur bez DPH (č.l. 28). 25. Čo do zaplatenia týchto zmluvných pokút (1 x 4,99 eur a 2 x 39,60 eur (33 eur + 20% DPH)) v celkovej sume 84,19 eur, táto nebola žalobcom uplatnená dôvodne. Totiž uvedené vyúčtované pokuty znevýhodňujú spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti a ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná. 26. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému tiež faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 12.februára 2014 na sumu 829,85 eur na zmluvné pokuty (č.l. 31). Z uvedenej sumy si žalobca uplatňuje len sumu 766,91 eur, ako zmluvnú pokutu. K tomu uviedol (č.l. 77), že v zmysle cenníka mobilných telefónov si uplatňuje skutočnú cenu zariadenia HTC ONE vo výške 269 eur, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Súd však zistil, tieto neboli žalobcom uplatnené dôvodne. Totiž uvedené vyúčtované pokuty znevýhodňujú spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti a ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná. 27. Základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody (dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia.

28. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvných podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky, všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.). Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného vzťahu niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť predpokladajú aj ustanovenia § 40 a 41 zákona o elektronických komunikáciách. Na platnosť dojednaní obsiahnutých v takýchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené (inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ výslovnú inkorporačnú klauzulu obsahuje, keď vo svojich osobitných a záverečných ustanoveniach hovorí, že všeobecné podmienky, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre zmluvné strany, ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť dojednaní obsiahnutých v týchto dokumentoch potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť zoznámiť sa s ich obsahom pred alebo v rámci kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité, či túto možnosť aj skutočne využili). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti právnych úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 29. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedených v dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013). 30. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach, všeobecných podmienkach, prípadne v cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím podpisom potvrdzuje, že ich prevzal, nie je však uvedené, že aj mal pred podpisom zmluvy možnosť sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z iných žalobcom predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné považovať za riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ. 31. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody o zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme, a preto sú v zmysle § 40 absolútne neplatné. 32. Súd dospel k záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom od spotrebiteľa predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež žalovaný, ako spotrebiteľ sa nemal možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy. Pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navyše žalobca, ako dodávateľ nepreukázal opak. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v tejto časti, ohľadne uplatnených zmluvných pokút aj s uplatneným príslušenstvom zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu vo výroku IV. právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).