Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5T-51-2015.pdf
PDF · 85.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/51/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného Z. X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25. 11. 2016 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný Z. X., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom W., V. XXX/XX,
uznáva sa za vinného, preto že
napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/610/06-19 zo dňa 18. 12. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 2006, bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu svojej maloletej dcéry J. V., narodenej XX. XX. XXXX zvýšeným výživným vo výške 1.000,- Slovenských korún (33, 19 Eur), počnúc dňom 01. 01. 2007 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa T. V., narodenej XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, prechodne W., Š. X, si takto určenú výšku vyživovacej povinnosti v W. a na iných miestach, kde sa pohybuje, riadne včas neplní, opakovane bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi, naposledy do 10. 07. 2014, opakovane bol zamestnancom dohodárom, nie je poberateľom sociálnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, pričom mu za obdobie od 29. 09. 2012 do 25. 11. 2016 vznikol dlh na výživnom vo výške 129,57 Eur,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania- po dlhší čas,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 31. 03. 2015 na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/629/14/6611 obžalobu na Z. X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Obžalovaný Z. X. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku nespravil žiadne vyhlásenie. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že využíva svoje právo a nevypovedal.
Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku preto bola na návrh prokurátorky prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorého po zákonnom poučení uviedol, že ku trestnému činu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie sa priznáva, jeho konanie ho mrzí a ľutuje to. Je ochotný dlžné výživné uhradiť v plnej výške, prípadne ho splácať v mesačných splátkach popri bežnom výživnom.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica o výsluchu svedkyne T. V.C. z prípravného konania zo dňa 20. 03. 2015, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedla, že z jej vzťahu s obžalovaným Z. X. sa narodila dcéra J. V., ktorá bola zverená do jej opatery rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. Nc/744/99 zo dňa 28. 09. 1999 a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry vo výške 200,- Sk mesačne k jej rukám do 15-teho dňa príslušného mesiaca. Túto povinnosť si obžalovaný plnil. Následne rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/610/2006 zo dňa 18. 12. 2006 bolo výživné zvýšené na sumu 33,19 Eur, a túto povinnosť si už obžalovaný už riadne neplnil, o čom bolo vedené aj trestné stíhanie, ktoré bolo zastavené dňa 29. 09. 2012. Od tej doby si však obžalovaný naďalej neplní vyživovaciu povinnosť až do súčasnosti. Dcéra navštevuje prvý ročník Hotelovej školy vo Z. - L.. Z dôvodu neplnenia výživného požiadala ÚPSVaR Z., pracovisko W., o vyplácanie náhradného výživného, ktoré je jej poskytované vo výške 33,19 Eur od decembra 2014. Obžalovaný jej je teda dlžný na výživnom sumu 995,70 Eur. Počas tejto doby bola zamestnaná v spoločnosti Brother v W., kde má príjem 380,- Eur mesačne. Okrem toho ešte poberá prídavky na deti, má ešte syna J. V. a dcéru W. V., obžalovaný ale nie je ich otcom. Nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku, býva v nájomnom mestskom byte. Z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti dcéra netrpela núdzou, obžalovaný o dcéru neprejavuje záujem, neberáva si ju k sebe, nedáva jej žiadne vecné ani finančné dary.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že s dcérou sa stretáva, niekedy spolu chodia aj po meste.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica o výsluchu svedkyne N. X. z prípravného konania zo dňa 20. 03. 2015, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedla, že k veci nebude vypovedať, pretože obžalovaný Zdenko Bartoš je jej manžel. S ktorým žije dlhodobo v spoločnej domácnosti, teda je s ním v príbuzenskom pomere.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica o výsluchu svedkyne Y.. N. Č. z prípravného konania zo dňa 25. 03. 2015, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedla, že na základe žiadosti T. V. o vyplácanie náhradného výživného zo dňa 31. 10. 2014 na dieťa J. V. bolo menovanej vyhovené, a rozhodnutím ÚPSVaR č. ZV2/USVR/SOC/2014/41635-0002 zo
dňa 28. 11. 2014 bol priznaný nárok na náhradné výživné vo výške 33.19 Eur, počnúc dňom 01. 07. 2014 mesačne za povinného Z. X., pretože tento si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/610/2006 zo dňa 18. 12. 2006. Aj ku dňu výsluchu svedkyne trval nárok maloletej J. V. na vyplácanie náhradného výživného za povinného Z. X.. S poukazom na zákon č. 201/2008 Z. Z. O náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov vyplatené náhradné výživné sa nevymáha od povinnej osoby, preto ich úrad vyplatenú sumu na náhradnom výživnom nepovažuje za dlh Z. X. z dôvodu zanedbania povinnej výživy.
Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: trestné oznámenie (č.l. 1), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/610/2006 (č.l. 2 - 3), rodný list a potvrdenie o návšteve školy (č.l. 23 - 25), žiadosť o náhradné výživné a rozhodnutie ÚPSVaR (č.l. 20 - 22), uznesenie o zastavení trestného stíhania (č.l. 26 - 28), správy na obžalovaného (č.l. 30 - 54), doklady o úhrade zameškaného výživného (č.l. 67, 76, 79, 82, 85, 88, 89, 92, 98, 104, 111, 114, 122), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 123).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom.
Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď z prípravného konania, v rámci ktorej sa ku spáchaniu trestného činu priznal, a toto konanie úprimne oľutoval, ako aj vzhľadom na výpoveď svedkyne T. V. a Y.. N. Č. nepochybná, navyše potvrdená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. V zmysle uvedeného potom súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, s úpravou rozhodného obdobia a výšky zameškaného výživného v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona, prihliadnuc na jednotlivé úhrady zameškaného výživného od podania obžaloby po vyhlásenie rozsudku. Výška zameškaného výživného tak za obdobie od 29. 09. 2012 do 25. 11. 2016 predstavuje sumu 129,57 Eur.
Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného, než občianskoprávny súd.
Obžalovaný Z. X. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd preto musel podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil jedného priestupku v oblasti cestnej premávky. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.
Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov, teda opäť na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti, ako aj na výšku zameškaného výživného. Zároveň súd v zmysle § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť zameškané výživné. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného a určenú skúšobnú dobu súd túto povinnosť neuložil podľa schopností a možností obžalovaného, pretože aj z jednotlivých úhrad zameškaného výživného od podania obžaloby je zrejmé, že obžalovaný má záujem zameškané výživné uhradiť, a je to aj v jeho schopnostiach a možnostiach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.