Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-336-2015.pdf
PDF · 63.47 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-3Er/336/2015
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného - N. C. A., A..P..U.. so sídlom O. Č.. X, XXX XX K., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou M. L., A..P..U.. so sídlom O. Č.. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX proti povinnému - Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Č.. XXXX/X, XXX XX K. o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 767,97,- € s príslušenstvom, ako aj trovy exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie, ktoré začalo na návrh oprávneného zo dňa 26.03.2015 na Exekútorskom úrade B.. C. L. v konaní vedenom pod spisovou značkou EX 593/2015 a na Okresnom súde Čadca pod spisovou značkou 3Er/336/2015 z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie voči oprávnenému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Exekučný súd uznesením č.k. 3Er/336/2015-14 zo dňa 29.06.2016 žiadosť súdneho exekútora B.. C. L., Exekútorský úrad so sídlom F. XX. Q. X, K., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2016.
Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V predmetnej veci bola uznesením súdu zamietnutá žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdu tak vzniká zákonná povinnosť zastaviť exekučné konanie po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Uznesenie č. k. 3Er/336/2015-14 zo dňa 29.06.2016, ktorým súd žiadosť súdneho exekútora B.. C. L. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2016 (čl. 14 spisu). Vzhľadom na danú skutočnosť súd v zmysle ust. § 44 ods. 4 EP predmetné exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Nakoľko súd exekúciu zastavil, bolo potrebné v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnúť o trovách exekúcie. Exekučný poriadok neupravuje otázku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, ak je exekučné konanie zastavené skôr ako bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie
určitému súdnemu exekútorovi. Súd preto o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie analogicky aplikoval ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ktoré upravuje otázku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, že povinný uhradil pohľadávku po začatí exekučného konania a skôr ako mu uplynula lehota na podanie námietok. V tomto prípade má súdny exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Nakoľko v tomto prípade súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie nebolo udelené a súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 EP). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 240, § 242 CSP). V sťažnosti sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť musí byť podpísaná. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 CSP). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.