Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4C/127/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Secapital S. á.r.l., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX O. N., okres Q., v konaní o zaplatenie 1.112,32 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 02.05.2016, postúpenou Okresnému súdu Revúca dňa 06.06.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.112,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 01.04.2014 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom dňa 28.11.2007 zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 829,85 eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný svoj záväzok nedodržal a dohodnuté splátky riadne a včas nesplnil. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému od svojho právneho predchodcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2013. Žalobca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 21.10.2013. Žalobca a žalovaný dňa 02.01.2014 uzatvorili Dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že doterajší záväzok žalovaného vrátane jeho príslušenstva zanikol a nahradil sa novým záväzkom. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 1.172,32 eur spolu s dohodnutými úrokmi 7% ročne z dlžnej čiastky, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35,- eur, pričom pri omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, sa stáva dlh bez ďalšieho splatný v celku. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkom sumu 1.275,93 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 60,- eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať dlh riadne a do omeškania sa dostal s úhradou splátky splatnej dňa 28.02.2014. Na základe tejto skutočnosti žalobca listom označeným ako Upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu zo dňa 21.03.2016 poskytol žalovanému dodatočnú 15 dňovú lehotu na plnenie. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, pristúpil žalobca k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 07.04.2016. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.112,32 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj úroky z omeškania.

3. Na výzvu súdu žalobca iba uviedol, že svoj žalobný návrh odôvodňuje od dohody o urovnaní uzavretej v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, ktorú považuje za platný právny úkon. Na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2013 sa žalobca stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Ku dňu spísania Dohody o urovnaní bola výška dlžnej, spornej, sumy žalovaného 1.222,07 eur, v rámci ktorej sa pôvodný záväzok nahradil sumou 1.172,32 eur. Žalobca poskytol žalovanému možnosť splatiť dlžnú sumu formou 28 mesačných splátok so 7% ročným úrokom z omeškania, celkovo sa tak zaviazal uhradiť 1.275,93 eur, zmluvný úrok vo výške 7% pritom predstavuje suma 103,61 eur. Po tom, čo žalovaný uhradil dve splátky spolu vo výške 60,- eur, dlžnú sumu neuhradil, a do omeškania sa dostal v poradí s treťou splátkou splatnou dňa 31.03.2014. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlžnej sumy ku dňu 31.03.2014.

4. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.

5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného zástupcu riadne a včas ospravedlnil. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil ani nežiadal o odročenie nariadeného pojednávania. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu.

6. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Dohody o urovnaní, Upozornenia na možnosť zosplatnenia zo dňa 21.03.2016, Oznámenia o zosplatnení dlhu zo dňa 07.04.2016, poštových podacích hárkov, Zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane identifikácie postúpenej pohľadávky a oznámenia o postúpení pohľadávky, Výpisu z obchodného registra Luxemburského veľkovojvodstva, vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Právny predchodca žalobcu, Home Credit Slovakia, a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej právny predchodca žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 829,85 eur (25.000,- Sk). Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnuté peňažné prostriedky v 36 mesačných splátkach vo výške 37,48 eur (1.129,- Sk). Ročná úroková sadzba individuálne dojednaná nebola, ani dátum prvej splátky, rovnako ani termín splatnosti každej ďalšej mesačnej splátky, či termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov právnym predchodcom žalobcu tiež uvedená nebola. Zmluvné strany si nedohodli poistenie úveru a ani iné poplatky.

8. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy zo dňa 31.08.2013 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ako postupcu na žalobcu, ako postupníka.

9. Dňa 02.01.2014 žalobca, v zastúpení spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., uzatvoril so žalovaným Dohodu o urovnaní z dôvodu, že výška záväzku vo výške 1.222,07 eur vrátane príslušenstva, s ktorého zaplatením bol žalovaný v omeškaní mala byť medzi veriteľom a dlžníkom sporná. Zmluvné strany sa dohodli na urovnaní tak, že doterajší záväzok žalovaného vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahrádza sa novým záväzkom. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 388,32 eur spolu s dohodnutými úrokmi 7% ročne z dlžnej sumy, a to v pravidelných 32 mesačných splátkach vo výške 13,- eur, posledná splátka bola dohodnutá vo výške 22,21 eur. Celkovo sa žalovaný zaviazal uhradiť 425,21 eur s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 60,- eur.

10. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tretej splátky zo dňa 31.03.2014, preto žalobca výzvou zo dňa 21.03.2016 upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia dlhu. Svoje oprávnenie požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok žalobca realizoval výzvou zo dňa 07.04.2016, ktorou zároveň vyzval žalovaného na splnenie dlhu vo výške 1.112,32 eur. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a po zosplatnení dlhu tento ani čiastočne neuhradil.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=09.03.2007>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

12. Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej Zmluvy (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Obchodného zákonníka“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

15. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa a o zmene a doplnení, niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 sa na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

18. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

21. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

24. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

28. Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

29. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

30. Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), keďže žalobca je právnickou osobou so sídlom v Luxemburskom veľkovojvodstve a žalovaným je spotrebiteľ s bydliskom na území Slovenskej republiky. Ustanovenia o právomoci súdu členského štátu na konanie s cudzím prvkom sú upravené v II. kapitole Nariadenia, a podľa základnej zásady vyjadrenej v článku 4 bod 1, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak. Z článku 18 ods. 2 Nariadenia zároveň vyplýva, že druhý účastník zmluvy môže spotrebiteľa žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Keďže žalovaný spotrebiteľ má bydlisko na území Slovenskej republiky, konkrétne v okrese Revúca, v danom prípade je na konanie daná právomoc súdu Slovenskej republiky. Žaloba bola podaná na miestne nepríslušnom súde, ktorý ju postúpil miestne príslušnému Okresnom súde Revúca. Z hľadiska aplikácie rozhodného práva, je namieste aplikácia hmotnoprávnych predpisov Slovenskej republiky, keďže predmetom konania je spotrebiteľský zmluvný záväzok a iná dohoda strán sporu o voľbe rozhodného práva v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 z 17.júna 2008 (ďalej len Nariadenie Rím I.) v konaní preukázaná nebola.

31. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dohodou o urovnaní predloženú žalovanému, ako spotrebiteľovi, na podpis dňa 02.01.2014 malo dôjsť urovnaniu doterajšieho „sporného“ záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Urovnaním je potrebné rozumieť dohodu účastníkov záväzkového vzťahu, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tak, že sa rušia a nahrádzajú novými právnymi vzťahmi, pričom sporné otázky sa riešenia formou vzájomných ústupkov s cieľom predísť ďalšiemu sporu.

32. Pôvodný záväzkový vzťah v danom prípade vyplýva z úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 28.11.2007, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 829,85 eur (25.000,- Sk), a ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 37,48 eur (1.129,- Sk). Uzatvorená zmluva je typickou formulárovou zmluvou, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane na predtlačenom formulári uzatváral dodávateľ s veľkým počtom spotrebiteľov, na ktorú sa aplikujú ustanovenia zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj nezapracovanie ustanovení o úrokovej sadzbe a ďalších poplatkov do zmluvy, ale len do všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú mať iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej s konkrétnym dlžníkom. Naopak všeobecné obchodné podmienky nesmú slúžiť k tomu, aby sa do nich dostávali prípadne skrývali dojednania, ktoré sú pre samotného spotrebiteľa rozhodné, a ktoré majú podstatný vplyv na jeho rozhodnutie, či do úverového vzťahu s veriteľom vstúpi alebo nie. Povinnosťou právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa pri vstupovaní do zmluvného vzťahu so spotrebiteľom bolo preto rešpektovať i právnu úpravu spotrebiteľského práva. Neuvedenie výšky úroku a poplatkov priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej podmienkou platnosti je písomná forma, zákon č. 258/2001 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v ustanovení § 4 ods. 5, spája s nemožnosťou veriteľovi uplatnené úroky a poplatky priznať.

33. Z úverovej zmluvy nepochybne vyplýva, že bola uzavretá dňa 02.12.2007 na 36 mesiacov. Údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve nie je uvedený. S prihliadnutím na dobu splácania, možno konštatovať, že konečná splatnosť predmetného spotrebiteľského úveru bola najneskôr dňa 02.12.2010. Týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 02.12.2013. Od uvedeného času do uzavretia dohody o urovnaní dňa 02.01.2014 je namieste otázka premlčania, na ktorú je súd povinný v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať ex offo.

34. Pokiaľ ide dohodu o urovnaní, z ktorej žalobca odvodzuje uplatnený nárok, túto v zastúpení žalobcu uzatvorila spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., hoci žalobca v konaní nepreukázal oprávnenie uvedenej právnickej osoby konať za žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že žalovaného, ako spotrebiteľa zodpovedajúcim spôsobom poučil o právnych následkoch uzavretia takejto Dohody o urovnaní. Z ďalších prejednávaných vecí o rovnakých uplatnených nárokoch žalobcu je skôr zrejmé, že žalobca využil neskúsenosť žalovaného, keď mu pod zámienkou uzavretia dohody o splátkach premlčaného záväzku predložil na podpis dohodu o urovnaní s možnosťou poskytnutých splátok. Z textu samotnej dohody o urovnaní by sa tiež mohlo na prvý pohľad zdať, že nový záväzok žalovaného voči žalobcovi predstavuje oproti pôvodnému, spornému záväzku, nižšiu sumu (pôvodný záväzok v sume 1.222,07 eur a nový záväzok v sume 1.172,32 eur). Z dohody o urovnaní nielenže nevyplýva v čom je potrebné pôvodný záväzok považovať za sporný, ale ani to, aké konkrétne ústupky urobil žalobca voči žalovanému. Z textu dohody o urovnaní tiež vyplýva, že sporný záväzok žalovaného voči žalobcovi ku dňu uzatvorenia tejto dohody pozostával z istiny vo výške 774,52 eur, z úroku a úroku z omeškania vo výške 341,60 eur. Z textu dohody však nie je zrejmé, ako žalobca dospel k výške tohto záväzku, keďže z nej nie je zrejmé, ako boli sumy istiny, úroku a úroku z omeškania, z ktorých sa má dlh žalovaného skladať, vyčíslené, a na základe akých ustanovení úverovej zmluvy boli tieto nároky žalobcom uplatnené, keďže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Uvedená dohoda preto nie je určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť.

35. Preloženie takejto Dohody o urovnaní pôvodného „sporného“ záväzku na podpis žalovanému, pozostávajúceho okrem istiny aj z úrokov, hoci spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný

a bez poplatkov, tiež svedčí skôr o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá viedla k uzavretiu pre neho nevýhodnej dohody, obsah ktorej nemohol ani ovplyvniť. S prihliadnutím na skutočnosť, že v čase uzavretia Dohody o urovnaní bol záväzok žalovaného voči žalobcovi premlčaný, je vysoko pravdepodobné, že jej skutočným cieľom bolo oslabiť právne postavenie žalovaného. Predmetná Dohoda o urovnaní je s poukazom na uvedené, neplatným právnym úkonom aj pre jej rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

36. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu, ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

37. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.