Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4R/1/2016

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie navrhovateľa - dlžníka: ALS COLOUR, spol. s r.o., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 17 327 385, správcom ktorého je: JUDr. Gabriela Bírošová, so sídlom kancelárie: Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina, o návrhu predkladateľa na potvrdenie plánu, takto

rozhodol:

I. N a h r á d z a súhlas skupiny č. 2 - veriteľov s nezabezpečenými pohľadávkami - verejný sektor s reštrukturalizačným plánom dlžníka zo dňa 21.09.2016, o ktorom účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na schvaľovacej schôdzi dňa 03.11.2016.

II. Reštrukturalizačný plán dlžníka, prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 03.11.2016, tvoriaci prílohu tohto uznesenia, p o t v r d z u j e.

III. U k o n č u j e reštrukturalizáciu dlžníka: ALS COLOUR, spol. s r.o., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 17 327 385.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 23.3.2016, doručeným súdu dňa 24.3.2016, sa navrhovateľ - dlžník domáhal, aby súd povolil jeho reštrukturalizáciu. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že je v úpadku, a to z dôvodu platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 a zároveň, že je predlžený podľa § 3 ods. 3 ZKR. Dlžník uviedol, že v dôsledku toho, že sa dostal do úpadku, poveril JUDr. Gabrielu Bírošovú, správcu zapísaného v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Správca v posudku zo dňa 8.3.2016 reštrukturalizáciu odporučil. Podľa dlžníka sa predpokladá, že v prípade povolenia reštrukturalizácie budú veritelia uspokojení vo väčšom rozsahu, ako keby sa dostal do konkurzu.

2. Uznesením č. k. 4R/1/2016-152 zo dňa 08.04.2016 rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka.

3. Uznesením č.k. 4R/1/2016-158 zo dňa 29.04.2016 rozhodol súd o povolení reštrukturalizácie dlžníka. Za správcu súd ustanovil JUDr. Gabrielu Bírošovú, so sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina.

4. Návrhom podaným na súde dňa 11.11.2016, dlžník požiadal súd, aby nahradil súhlas skupiny veriteľov s nezabezpečenými pohľadávkami - verejný sektor a potvrdil reštrukturalizačný plán.

5. Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

6. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov (ďalej len , reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

7. Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník.

8. Podľa § 135 ods. 1 ZKR, opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením, b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu, ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, c) údaj o spôsobe hlasovania o pláne.

9. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) ZKR, opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné.

10. Podľa § 136 ods. 1 ZKR, záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.

11. Podľa § 136 ods. 2 ZKR, ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku predpokladaného plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie požadovaného prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.

12. Podľa § 137 ods. 1 ZKR, na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.

13. Podľa § 137 ods. 3 ZKR, ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

14. Podľa § 137 ods. 5 ZKR, ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky.

15. Podľa § 142 ZKR, prílohy plánu tvoria neoddeliteľnú súčasť plánu. Prílohu plánu okrem iných zákonom predpokladaných listín tvorí vždy zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka a priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená ku dňu povolenia reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami dlžníka vyhotovenými vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie. Ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, prílohu plánu tvorí tiež správa audítora.

16. Podľa § 143 ZKR, záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

17. Podľa § 146 ods. 5 prvá a druhá veta ZKR, schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín; právo hlasovať nemajú účastníci plánu zaradení do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu týchto pohľadávok, ako aj účastníci plánu zaradení do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu pohľadávok popretých čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosť.

18. Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

19. Podľa § 148 ods. 2 ZKR, skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nikto nehlasoval z dôvodu neprítomnosti.

20. Podľa § 148 ods. 3 ZKR, veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

21. Podľa § 151 ods. 1 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

22. Podľa § 152 ods. 1 ZKR, Ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak, b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

23. Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

24. Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e), e) plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod. f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

25. Podľa § 155a ods. 1 ZKR, dlžník alebo preberajúca osoba, nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok; na tieto účely pôvodná pohľadávka do výšky 50 % nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov. Pohľadávka podľa predchádzajúcej vety je do splnenia plánu alebo do neúčinnosti plánu nevymáhateľná.

26. Podľa § 156 ZKR, zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

27. Podľa čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, 1. Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. 2. S vnútorným trhom je zlučiteľná: a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov; b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami; c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší toto písmeno. 3. Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia; b) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu; c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom; d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom; e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh Komisie.

Podľa čl. 108 Zmluvy o fungovaní EÚ,

1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví. Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej únie. Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených v článku 109 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady. Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia. 3. Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku 107, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou. 4. Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa článku 109 rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3 tohto článku.

28. Podľa § 3 zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje na minimálnu pomoc a na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi predpismi spoločenstva o skupinových výnimkách.

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.

30. Podľa § 5 ods. 2 písm. e) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.

31. Súd sa oboznámil s reštrukturalizačným plánom dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza, návrhom na potvrdenie plánu, zápisnicou o priebehu schvaľovacej schôdze, pričom vo svojom rozhodnutí vychádzal aj z ďalších skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania a zistil, že dňa 12.10.2016 schválil návrh reštrukturalizačného plánu veriteľský výbor, ktorý zároveň požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze, ktorá sa uskutočnila dňa 03.11.2016. Zo zápisnice o schvaľovacej schôdzi a schváleného reštrukturalizačného plánu vyplýva, že boli vytvorené 3 skupiny veriteľov, a to: 1.skupina pre veriteľov s nezabezpečenými pohľadávkami - bankový sektor, 2.skupina pre veriteľov s nezabezpečenými pohľadávkami - verejný sektor a 3.skupina pre veriteľov s nezabezpečenými pohľadávkami - obchodný styk. Za prijatie plánu hlasovali 2 skupiny veriteľov z celkového počtu 3 skupiny, do ktorých boli veritelia reštrukturalizačným plánom rozdelení. Plán nebol prijatý v skupine pre veriteľov s nezabezpečenými pohľadávkami - verejný sektor.

32. Úloha súdu v reštrukturalizačnom konaní smeruje najmä k dohľadu nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie. V týchto intenciách sú formulované v ustanovení § 154 ods. 1 aj dôvody, pri naplnení ktorých súd reštrukturalizačný plán zamietne, hoc by s ním jeho účastníci súhlasili. Dôvody na zamietnutie plánu sú stanovené v tomto ustanovení v zásade taxatívne a súd pre potreby tohto rozhodnutia musí vykonať test každého z nich:

a) podstatné porušenie ustanovení o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

Vzhľadom na skutočnosti, ktoré plynú z priebehu konania súd konštatuje, že v celom priebehu reštrukturalizačného konania nenachádza také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali podstatné porušenie

ustanovení ZKR, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Tento dôvod teda naplnený nie je.

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,

Skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z predloženého plánu a priebehu konania neindikujú prijatie záveru, že niektorému z jeho účastníkov boli poskytnuté osobitné výhody, resp. že by prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním. Tento dôvod teda naplnený nie je.

c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,

Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze plynie záver, že reštrukturalizačný plán schvaľovacou schôdzou nebol prijatý, keďže za jeho prijatie nehlasovala jedna skupina veriteľov a to skupina č.2 - veritelia s nezabezpečenými pohľadávkami - verejný sektor. Predmetný záver vyplýva z ustanovenia § 148 ods. 3 ZKR, nakoľko veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci. V predmetnej skupine sa však schôdze veriteľov nezúčastnil jediný veriteľ zaradený do tejto skupiny, a nakoľko ide o veriteľa, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, v súlade s ustanovením § 148 ods. 3 sa táto skupina považuje za nesúhlasiacu s plánom. Dlžník v návrhu na potvrdenie plánu navrhol súhlas tejto skupiny nahradiť rozhodnutím súdu, na čo je súd oprávnený za podmienok vymedzených v § 152 ods. 1 ZKR:

ca) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak (§ 152 ods. 1 písm. a))

Súd v rámci rozhodovania o nahradení súhlasu skúma, či účastníci hlasujúci proti prijatiu plánu, nebudú v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade prijatia plánu, pričom vychádza z reštrukturalizačného plánu. V reštrukturalizačnom pláne je pre túto skupinu veriteľov vyhradená suma na ich uspokojenie vo výške 100% prihlásených pohľadávok, pričom daných 100% zistenej pohľadávky je uhrádzaných v pravidelných rovnomerných 12-tich štvrťročných splátkach k ultimu kalendárneho štvrťroka. 1. štvrťročná splátka bude uhradená k 31.03.2017 vo výške 1042,30 eur, 2.-11. splátka bude uhradená k ultimu kalendárnych štvrťrokov nasledujúcich po prvej splátke k 31.03., k 30.06., k 30.09., k 31.12. vo výške 1042,30 eur a 12. splátka bude uhradená k 31.12.2019 vo výške 1042,33 eur.

Zo skutočností plynúcich z opisnej častí plánu vyplýva, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, by miera uspokojenia veriteľov nezabezpečených pohľadávok z bankového sektora, verejného sektora a obchodného styku predstavovala 23,56%.

Pri skupine veriteľov z verejného sektora súd nemá v zásade pochybnosti o tom, že pri prijatí plánu sa nezhorší postavenie veriteľa v tejto skupine oproti situácii vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Je tomu tak z dôvodu, že tento veriteľ sú veriteľom nezabezpečeným a súd vychádzajúc z indikátorov uvedených v opisnej časti plánu (súd nemá k dispozícii v zásade iné podklady a v konaní je povolaný zisťovať skutkový stav veci) musí nevyhnutne konštatovať, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, by sa nezabezpečení veritelia uspokojovali z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do všeobecnej podstaty. Zo speňaženia majetku zo všeobecnej podstaty sa predpokladá výťažok 15.737 eur. Z toho suma 3.134,40 eur + DPH 626,88 eur by pripadla na odmenu správcu a suma 1.880 eur by predstavovala ďalšie náklady konkurzu. Na uspokojenie nezabezpečených veriteľov by tak ostala suma 10.095,72 eur. Ak suma nezabezpečených pohľadávok predstavuje 27.684,53 eur, nezabezpečení veritelia nemôžu očakávať vyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok v konkurze ako v prípade reštrukturalizácie, lebo ani pri nezohľadnení pohľadávok proti podstate by miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov v konkurze nedosiahla 100%. Po zohľadnení pohľadávok proti podstate miera uspokojenia pohľadávky veriteľa z verejného sektora v konkurze musí nevyhnutne klesnúť a nemôže dosiahnuť mieru uspokojenia porovnateľnú s mierou uspokojenia pohľadávok tohto veriteľa zakotvenú pre neho v reštrukturalizačnom pláne. Všetky prepočty a predpoklady sú iba hypotetické a

nemožno ich označiť za exaktné a zabezpečiť ich úplné naplnenie v budúcnosti. Možno však dodať, že zásadnou výhodou reštrukturalizácie oproti konkurzu z hľadiska miery uspokojenia nezabezpečených veriteľov je skutočnosť, že do výťažku v rámci reštrukturalizácie spadajú aj výnosy z pokračujúcej podnikateľskej činnosti dlžníka, ktoré v konkurze logicky nepripadajú do úvahy (s výnimkou prípadu, ak sa správca rozhodne pokračovať v prevádzkovaní podniku dlžníka, avšak toto nie je účelom konkurzu, ktorý má smerovať k rozpredaju aktív dlžníka ukončeniu podnikateľskej činnosti dlžníka). Významným argumentom v prospech reštrukturalizácie sú vyššie náklady na speňažovanie a správu aktív v konkurze oproti reštrukturalizácii. Ak teda súd vykonal test trhového veriteľa, musí skonštatovať, že veriteľ z verejného sektora dosiahne v reštrukturalizácii vyššiu mieru uspokojenia ako v potencionálnom konkurze a ak by na jeho mieste bol imaginárny veriteľ správajúci sa trhovo, musel by tento, vzhľadom na vyššiu mieru uspokojenia v reštrukturalizácii oproti konkurzu, prijať rozhodnutie o podpore plánu. Test trhového veriteľa v prípade, že reštrukturalizačný plán predpokladá 100%-tné uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý je potencionálnym poskytovateľom štátnej pomoci, môže dopadnúť v neprospech nahradenia súhlasu skupiny veriteľov len v tom prípade, ak by hodnota majetku dlžníka presahovala jeho záväzky (tým by bolo zabezpečené uspokojenie veriteľov v konkurze na 100%), čo by bolo možné iba vtedy, keby dlžník bol v úpadku alebo mu hrozil úpadok z dôvodu platobnej neschopnosti, nie predĺženia. V posudzovanom prípade hodnota majetku dlžníka nedosahuje výšku jeho záväzkov, test trhového veriteľa pri 100%-tnom navrhovanom uspokojení veriteľa v reštrukturalizačnom pláne, preto nemôže viesť k inému výsledku ako konštatovaniu, že imaginárny trhovo sa správajúci veriteľ by za plán hlasoval.

Pri skupine veriteľov z verejného sektora je však pred súd postavená zásadnejšia otázka a síce, či vôbec a ak, tak za akých podmienok môže súd nahrádzať nesúhlas skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, ktorí zároveň nehlasujú za prijatie plánu. V tomto ohľade má súd na zreteli čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré je súd povinný priamo aplikovať z úradnej povinnosti (súd poukazuje na závery plynúce napr. z rozhodnutia ESD zo dňa 14.12.1995, spojené konania C - 430/93a C - 431/93, Van Schijndel a Van Veen, ECR I-1995 str. 4705), ako aj ustanovenia zákona č. 231/1999Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov.

Zo skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania, nemá súd osvedčené, že by tzv. štátni veritelia notifikovali možné poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii resp. postupovali v zmysle výnimiek pre notifikáciu, ktorými sú buď prípady skupinových výnimiek alebo prípady pomoci v rámci pravidiel de minimis (§ 3 zákona č. 231/1999 Z.z.). Súd vychádzajúc z judikatúry ESD má za to, že v konaniach má právomoc a povinnosť samostatne posúdiť, či v danom konaní ide o štátnu pomoc, alebo nie. Takéto posúdenie sa musí zakladať na jasných kritériách a musí prebehnúť v súlade s právom EÚ, judikatúrou ESD, ako aj predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie v obdobných prípadoch, pričom aj po takomto posúdení má na zreteli, že jeho stanovisko nie je možné považovať z pohľadu budúceho preskúmania tej istej pomoci Komisiou, za záväzné.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či v prejednávanej veci môže ísť o štátnu pomoc. Na takto nadnesenú otázku odpovedá súd pozitívne, pričom poukazuje, že štátnou pomocou nemusí byť len priame poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, definícia pomoci je širšia ako definícia dotácie, keďže zahŕňa aj také opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú obvyklé náklady podnikov (napr. vec C-143/99 Adria-Wien Pipeline GmbH e Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke GmbH proti Finanzlandesdirektion für Kärnten [2001] ECR I-6717, ods 90). Uplatnenie konkurzného resp. reštrukturalizačného konania na zadlžený podnik nepredstavuje samo osebe štátnu pomoc (napr. vec C - 342/96, Španiesko v. Komisia [1999] ECR I-2459, ods. 46), avšak z konania resp. nekonania orgánov verejnej moci v takomto konaní, môže pre takýto podnik predstavovať určitú hospodársku výhodu. V prejednávanej veci môže štátna pomoc vyplynúť z odkladu splatnosti pohľadávok veriteľa, ktorý je orgánom verejnej správy, keďže týmto je dlžník v stave získať finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania, či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností plynúcich z verejného práva (inak povedané, podstata tkvie v časovej hodnote peňazí).

Právo EÚ nerozlišuje medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý je v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Pred štát je postavená kautela (v tomto prípade je v pozícii štátu súd) svojim „správaním“ (v tomto prípade rozhodovaním) nedeformovať hospodársku súťaž na trhu. Súd teda v prejednávanom prípade, ak má rozhodnúť o potvrdení plánu, musí vykonať tzv. test veriteľa v trhovom hospodárstve (napr. vec C-245/97, DMT, [1999] ECR I-3913, ods. 25). Test spočíva v

porovnaní, čo by v danej situácií za daných trhových podmienok urobil hypotetický veriteľ, ktorého cieľom by bolo získať plnenie zo svojej investície. Hypotetický súkromný veriteľ je efektívny účastník na trhu, ktorý je schopný identifikovať a efektívne využívať všetky primerané prostriedky na chránenie svojich záujmov. Súd pri tomto posudzovaní z povahy veci v zásade neprihliada na procesné aspekty povinností notifikácie, či procesné aspekty výnimiek pre notifikáciu, ak by sa jednalo o poskytnutie štátnej pomoci podľa pravidiel de minimis resp. v zmysle schválených schém pre skupinové výnimky (má však za to, že existenciu týchto pravidiel môže súd zohľadniť v rámci nezáväzných úvah rozhodnutia tzv. obiter dictum).

Ak má súd podrobiť testu aj udržateľnosť a realizovateľnosť navrhovaných reštrukturalizačných opatrení (súd poukazuje v tejto súvislosti na Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach ((2014/C 249/01)) a na bod 127 Rozhodnutia Komisie zo dňa 7.6.2006 vo veci FRUCONA (C 25/2005), tak konštatuje, že síce existuje určitá pochybnosť súdu o udržateľnosti a realizovateľnosti navrhovaných reštrukturalizačných opatrení, ktorými sú v zásade len modifikácia pohľadávok (predĺženie lehoty splatnosti), avšak táto pochybnosť nie je takej intenzity, aby z tohto dôvodu, vychádzajúc pritom z toho, že v prípade konkurzu by uspokojenie nezabezpečených veriteľov bolo nižšie ako pri reštrukturalizácii, súd súhlas skupiny veriteľov z verejného sektora svojím rozhodnutím nenahradil.

cb) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou

Za prijatie plánu hlasovala väčšina skupín(dve z troch), a teda táto podmienka je splnená.

cc) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

Za prijatie plánu hlasovala potrebná väčšina veriteľov v zmysle výšky ich prihlásených a zistených pohľadávok, a teda táto podmienka je splnená.

Vzhľadom k splneniu všetkých vyššie indikovaných podmienok, súd nahradil chýbajúci súhlas skupiny č. 2 pre veriteľov s nezabezpečenými pohľadávkami z verejného sektora s reštrukturalizačným plánom dlžníka, o ktorom účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na schvaľovacej schôdzi dňa 03.11.2016.

d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e).

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa reštrukturalizačného posudku (čl. 53 spisu) v posledných dvoch rokoch nedošlo k rozdeleniu čistého zisku ani iných vlastných zdrojov dlžníka, táto otázka je vo vzťahu k predmetnej reštrukturalizácii právne irelevantná, preto súd ustálil, že tento dôvod na zamietnutie plánu nebol naplnený.

e) plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod.

Zo schváleného reštrukturalizačného plánu je zrejmé, že do reštrukturalizácie dlžníka nebol prihlásený žiaden zabezpečený veriteľ, preto súd ustálil, že tento dôvod na zamietnutie plánu nebol a ani nemohol byť naplnený.

f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že plán je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

33. Vzhľadom na uvedené mohol súd skonštatovať, že mu nie sú známe dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu dlžníka, a preto pri aplikácii §153 ods. 1 rozhodol o jeho potvrdení a zároveň o skončení reštrukturalizácie dlžníka.

34. Prílohu tohto uznesenia tvorí súdom potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov/.