Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-9-2016.pdf
PDF · 112.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: J. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. Y. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie peňažnej pohľadávky 250,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 142,90 eur s úrokom z omeškania:
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10,70 eur od 24.03.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.04.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.05.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.06.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.07.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.08.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.09.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.10.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.11.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.12.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.01.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.02.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10,70 eur od 01.03.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3,80 eur od 01.04.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta .
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.02.2016 domáhal zaplatenia sumy 250,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24.03.2013 do zaplatenia. V žalobe uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých na základe zmluvy o pôžičke č. 11354878, uzatvorenej 03.09.2012 medzi ním a žalovaným, poskytol žalovanému pôžičku vo výške 272,30 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach po 11,22 eur. Do začatia konania uhradil 33,14 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 14.03.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.
2. Žalobca ako dôkazy označil a predložil zmluvu o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky platné od 01.10.2010, predžalobnú upomienku zo dňa 14.03.2013 s doručenkou a prehľad splátok a úhrad.
3. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky vyplývajúce z § 297 písm. a) CSP, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok vyhlásil verejne dňa 25.11.2016 v súlade s § 219 CSP. Pritom súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe.
5. Zo zmluvy o pôžičke č. 11354878 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku na nákup detskej postele s matracom a zásuvkami v kúpnej cene 207,10 eur, čo bola suma pôžičky, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 splátkach po 10,90 eur (bez poistenia) alebo 11,22 eur (s poistením). Akontácia bola 10,70 eur. Ako celková suma pôžičky bola uvedená suma 261,60 eur (s poistením 269,28 eur). Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) bol v zmluve vymedzený ako 8/2014, ročná úroková sadzba bola uvedená 26,23 %, priemerná hodnota RPMN 45,60 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 54,50 eur.
6. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil spolu sumu 33,14 eur. Ku dňu 31.12.2015 bol dlh žalovaného 250,28 eur, z toho 35 eur tvorí pokuta.
7. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí pôžičky (ďalej ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
12. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
13. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí pôžičky, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
24. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalovaný). Na strane druhej bola právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (žalobca). Záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, vyhodnotil súd ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to napriek tomu, že sa jedná o zmluvu, ktorá bola podpísaná ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a vzťahy s nimi súvisiace.
25. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa 06.03.2012, v ktorom bolo skonštatované, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom uvedené je nevyhnutné spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. S poukazom na uvedené súd v danom spore aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka aj na otázku premlčania.
26. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd primárne zisťoval, či má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) tohto zákona, a to termín konečnej splatnosti úveru a výšku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
27. V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (10,70 eur ) a počte splátok (24). Údaj o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje a uvedené jednoznačne nevyplýva ani zo všeobecných obchodných podmienok. Súd sa podrobne oboznámil s bodom 6 všeobecných obchodných podmienok, z ktorého je zrejmé, že suma a termíny mesačných splátok sú prednostne určené splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo v podmienkach (špeciálne obchodné podmienky) alebo vo VOP. Bod 6.2 stanovuje, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/ alebo zmluve a/ alebo Podmienkach a /alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. To znamená, že termíny splátok možno zistiť buď zo splátkového kalendára alebo z bodu 6.2 zmluvných podmienok. Bod 6.2 zmluvných podmienok stanovuje splatnosť splátok na 20. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, avšak len za podmienky, že splátkový kalendár alebo zmluva alebo Podmienky alebo VOP neurčujú inak. Splátkový kalendár súdu predložený nebol, pričom zmluva deň splatnosti splátok neurčuje. Preto podľa názoru súdu len na základe bodu 6.2 nie je možné jednoznačne vyvodiť, že splátky sú splatné vždy 20. dňa mesiaca. Preto podľa názoru súdu jednotlivé splátky sú splatné posedný deň daného kalendárneho mesiaca.
28. V súvislosti s tým, že v zmluve nie je určitým spôsobom uvedený termín splatnosti splátok, súd konštatuje, že dostatočne určito nebola vymedzená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto
čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky, pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca spotrebiteľský úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom.
29. Keďže v zmluve nie je uvedený termín splatnosti splátok, potom nebola dostatočne určito vymedzená ani náležitosť podľa písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce konečná splatnosť úveru. V zmluve sa uvádza, že termín konečnej splatnosti je 8/2014, teda pripadá na august 2014, avšak v ktorý deň v tomto mesiaci sa stane splatnou posledná splátka, zo zmluvy nevyplýva. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. Bez uvedenia dňa splatnosti poslednej splátky len údaj o mesiaci a roku jej splatnosti súdu nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti bol uvedený presne a určito.
30. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, pričom už len absencia čo i len jednej z týchto náležitostí spôsobuje uvedený následok.
31. Vzhľadom na uvedené bolo možné žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov po odčítaní úhrad úveru, avšak len to, čo nebolo premlčané.
32. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
33. Súd v súlade s citovaným ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je premlčaný.
34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
36. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
37. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
38. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje znížením možnosti jeho úspešného uplatnenia.
39. Z predloženej zmluvy o poskytnutí pôžičky mal súd preukázané, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 24 mesačných splátkach po 10,90 eur (z predloženej zmluvy nevyplýva, že by žalovaný vyjadril súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky, preto mal súd za to, že dohodnutá výška splátok bola 10,70 eur, pričom opak súdu preukázaný nebol). Prvá splátka mala byť splatná (podľa prehľadu splátok a úhrad) v septembri 2012. Žaloba bola podaná na súde dňa 12.02.2016. Premlčané sú teda všetky splátky splatné spätne 3 roky pred podaním žaloby, teda všetky splátky splatné do 11.02.2016. Premlčaných je potom 5 splátok (53,50 eur). Nepremlčaných je 13 splátok a k tomu suma 3,80 eur, počnúc splátkou splatnou posledný deň vo februári 2013 (keďže termín splatnosti splátok nebol v zmluve presne určený, splátky boli splatné posledný deň príslušného mesiaca). Žalovaný od premlčania splátok neuhradil nič, preto je povinný uhradiť žalobcovi sumu 142,90 eur. Súd nezistil, že by sa zmluvné strany dohodli na možnosti jednorazového zosplatnenia úveru, a preto podľa názoru súdu na základe predžalobnej upomienky zo dňa 14.03.2013 nemohol takýto účinok nastať. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo.
40. Mesačná splátka úveru bola 10,70 eur, pričom žalobca súdu nepredložil rozpis jednotlivých splátok úveru v členení na istinu a úroky, ktorým by bol súd viazaný. Preto súd rozpočítal nepremlčaný dlh žalovaného na 13 splátok v sume 10,70 eur a sumu 3,80 eur. V konaní nebolo preukázané, že by táto suma bola uhradená, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel, a to vrátane úrokov z omeškania, počnúc dňom 24.03.2013, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku, zohľadniac nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
41. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
43. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Podľa 544 ods. 1 a 2 § Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
45. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty (stĺpček „pokuta“). Súd nepovažoval žalobu v tejto časti za dôvodnú, nakoľko zmluvná pokuta nebola dohodnutá priamo v zmluve, ale bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom jej výška bola určená jednostranne veriteľom. Pokiaľ teda zmluvná pokuta (ale aj akékoľvek iné sankcie postihujúce žalovaného) nebola v zmluve obojstranne účastníkmi dohodnutá, od žalovaného takúto sankciu nemožno požadovať. Pre bežného spotrebiteľa sú sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve, ale drobným písmom vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neprehľadné a nezrozumiteľné, pričom veľkosť písma, ktorým sú písané obchodné podmienky, hraničí s čitateľnosťou a na to, aby sa účastník zmluvy mohol presne oboznámiť s ich znením, by potreboval množstvo času a optickú pomôcku. Okrem uvedeného, sankcie obsiahnuté v bode 11 všeobecných obchodných podmienok považoval súd za neprimerané vo vzťahu k výške splátok. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd sumu uplatnenú titulom zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania, ktorý k tejto sume prislúcha, zamietol.
46. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie príslušnej časti poistného, nakoľko z predloženej zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by žalovaný vyjadril súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko súd prepočtom zistil, že úspech žalobcu a žalovaného bol v konaní takmer totožný (úspech žalobcu 51,08 %, úspech žalovaného 48,92 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).