Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-275-2010.pdf
PDF · 166.54 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/275/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: P.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX,bytom Na Z. M. XX B., XXX XX Ž., zastúpeného : Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o. , so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50120000, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava 829 48, IČO: 31 335 004, o zaplatenie 21.969,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12. 889,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12. 889,41 eur od 22. 07. 2010 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 13,98 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 21.969,27 eur a na náhradu trov konania, titulom nároku na vyplatenie odstupného zo Zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 05.03.2008 ( ďalej len Zmluva).
2/ Svoj nárok žalobca odôvodnil tým , že dňa 05.03.2008 uzavrel so žalovaným Zmluvu o obchodnom zastúpení , predmetom ktorej bol záväzok žalobcu pre žalovaného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmlúv o stavebnom sporení , vlastnú akvizíciu u klientov a potencionálnych klientov a vykonávať poradenstvo pred týchto klientov po dobu trvania zmluvného vzťahu a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi províziu. Dňa 06.02.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným novú zmluvu o obchodnom zastúpení.
3/ V zmluve sa zmluvné strany dohodli , že v prípade ukončenia zmluvy dohodou alebo výpoveďou zo strany žalovaného má žalobca právo na odstupné v zmysle ust.§ 669 a nasl. Obch. zák..
4/ K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo výpoveďou zo strany žalovaného dňa 09.04.2009 s uplynutím výpovednej doby dňa 30.06.2009, čím vzniklo žalobcovi právo na odstupné.
5/ Žalobca požiadal dňa 24.07.2009 o vyplatenie odstupného, ktoré mu bolo zo strany žalovaného vyplatené, avšak len v sume 295,-€.
6/ Keďže došlo k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení má obchodný zástupca nárok na odstupné v zmysle Obch. zák..
7/ Na spôsob určenia výšky odstupného sa taktiež použije úprava uvedená v ust. § 669 Obch. zák. , a to aj napriek tomu , že v zmluve o obchodnom zastúpení je uvedené, že na výpočet výšky odstupného sú schválené "Podmienky vyplatenia odstupného", ktoré boli schválené predstavenstvom PSS , a.s. / žalovaného / dňa 30. 11. 2004 a s ktorými bol obchodný zástupca oboznámený a s ktorými súhlasil . Uvedené podmienky vyplatenia odstupného síce boli schválené predstavenstvom žalovaného , ale žalobca ako obchodný zástupca s nimi nebol oboznámený a tak nie je možné v zmysle Obch. zák. postupovať podľa týchto podmienok .
8/ Žalobca si svojou žalobou uplatnil odstupné v súlade s kogentným ustanovením § 669 ods. 1 , ods. 2. Obch. zák. a to za 17 mesiacov trvania Zmluvy v sume 22.264,27 eur, od ktorej odpočítal sumu už vyplateného odstupného 295,-eur a preto žalobcom uplatnený nárok na doplatenie odstupného predstavuje čiastku 21.969,27 eur, ktorú si uplatňuje žalobou v tomto konaní.
9/ Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.02.2011, v ktorom potvrdil uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení so žalobcom dňa 05.03.2008, avšak uviedol, že dňa 06.02.2009 bola medzi účastníkmi uzatvorená len dohoda o zodpovednosti za mobilný komplet, teda dohoda priamo súvisiaca so zmluvou o obchodnom zastúpení.
10/ Zmluva o obchodnom zastúpení, bola zo strany žalovaného vypovedaná dňa 09.04.2009, pričom výpovedná doba uplynula dňa 30.06.2009.
11/ Žalovaný nepopieral žalobcov nárok na odstupné , avšak namietol výšku uplatnenej sumy, čo odôvodnil tou skutočnosťou, že súčasťou Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 05.03.2008 konkrétne čl. VII bod 5 je aj dohoda z 30.11.2004, že základom pre výpočet odstupného je interný prepis Prvej stavebnej sporiteľne ( ďalej len PSS)" Podmienky vyplatenia odstupného", pričom zástupca (žalobca), podpisom Zmluvy potvrdil, že bol s interným predpisom oboznámený a s obsahom predpisu súhlasí.
12/ Žalobca taktiež obdržal list - Informáciu pre obchodných zástupcov o podmienkach vyplatenia odstupného určených rozhodnutím predstavenstva PSS z 30.11.2004. Z uvedeného ako aj z ust. § 669 ods. 2 Obchod. zák. vyplýva, že tento interný predpis sa použil na výpočet výšky odstupného. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o vypočítaní a vyplatení odstupného , preto bola výška odstupného vypočítaná v zmysle uvedeného prepisu. Takto vypočítaná výška odstupného / 295,-€ / bola žalobcovi riadne vyplatená.
13/ Žalovaný namietol aj žalobcom uplatnený počet trvania Zmluvy v dĺžke 17 mesiacov s uvedením, že Zmluva trvala len 16 mesiacov.
14/ Z čl. VII bod 5 Zmluvy o obchodnom zastúpení vyplýva, že ak dôjde k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení dohodou, alebo výpoveďou zo strany zastúpeného, má zástupca právo na odstupné podľa § 669 a nasl. Obch. zák.. Zmluvné strany sa dohodli, že výpočet výšky odstupného je stanovený podľa " Podmienok vyplatenia odstupného" schválených predstavenstvom PSS, a.s. dňa 30.11.2004, s ktorými bol zástupca oboznámený pred podpisom tejto zmluvy a s ich obsahom súhlasí, čo potvrdzuje svojím podpisom.
15/ Súd rozhodol vo veci rozsudkom dňa 16. 2. 2012 , ktorým žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 22.613,93,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.613,93,- € od 22. 7. 2010 do zaplatenia.
16/ Žalobcov nárok na odstupné vyhodnotil ako dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z výpovedí svedkov a žalobcu mal súd za preukázané , že interná smernica síce existovala a upravovala podmienky vyplatenia odstupného avšak, žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosť, že by žalobcu s touto internou smernicou oboznámil, nakoľko nepredložil žalobcom podpísanú internú smernicu a taktiež táto smernica netvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o obchodnom zastúpení.
Ustanovenie čl. VII bod 5 Zmluvy síce obsahuje ustanovenie týkajúce sa podmienok vyplatenia odstupného , o ktorých mal byť žalobca oboznámený pred podpisom Zmluvy a s ktorých obsahom súhlasil, čo potvrdil podpisom, avšak z tohto ustanovenia nie je jasné či podpisom Zmluvy alebo podpisom na internej smernici. Podľa názoru súdu sa podpis na zmluve o obchodnom zastúpení nevzťahoval na skutočnosť , že žalobca bol s internou smernicou naozaj oboznámený.
17/ Taktiež pokyn regionálneho riaditeľa, na ktorý poukazoval žalovaný a ktorý žalobca osobne podpísal a v ktorom sú použité informácie zo smernice ešte neznamená, resp. nedokazuje, že žalobca bol s internou smernicou oboznámený. Pokyn regionálneho riaditeľa, obsahoval len spôsob výpočtu odstupného ( krátenie odstupného) a neupravoval podmienky vyplatenie odstupného.
18/ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol oboznámený so smernicou upravujúcou podmienky vyplatenia odstupného, platia v uvedenom prípade ustanovenia § 669 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce spôsob a výšku vyplatenia odstupného, v súlade s ktorými si žalobca vypočítal výšku sumy odstupného. Preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy , ktorá predstavovala odstupné vypočítané žalobcom podľa vyššie uvedeného zák. ustanovenia.
19/ Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. 5. 2013, č. k. 3 Cob 211/2012 -127 rozsudok Okresného súdu Bratislava II zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke.
V uznesení okrem iného uviedol , že odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa , že žalobca nebol pred podpisom zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 5. 3. 2008 oboznámený s podmienkami vyplatenia odstupného schválenými predstavenstvom žalovaného dňa 30. 11. 2004 . Túto skutočnosť potvrdili v konaní vypočutí svedkovia, keď svedok P.. Z. vypovedal, že informácie ohľadom spôsobu výpočtu odstupného v prípade , kde môžu informácie nájsť, mala na starosti pani M. a on žiadne žalobcovi nepredkladal a svedkyňa M. vypovedala, že konkrétne ona žalobcu neoboznamovala s internou smernicou určovania pravidiel pri výpočte odstupného, ale táto smernica bola k dispozícii na nástenke v zasadačke , myslí, že mu nepovedala, že smernica visí na nástenke v zasadačke a tiež vypovedala , že súčasťou interného pokynu regionálneho riaditeľa nebola smernica ohľadne výpočtu odstupného , ale boli tam použité len informácie z tejto smernice. Vzhľadom na uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo medzi účastníkmi v zmluve o obchodnom zastúpení k dohode účastníkov o spôsobe výpočtu a výške odstupného žalobcu pre prípad ukončenia zmluvy výpoveďou zo strany žalovaného.
20/ Krajský súd citoval ust. § 669 ods. 2 Obch. zák. a uviedol, že aj podľa názoru odvolacieho súdu toto ustanovenie upravuje maximálnu výšku odstupného , nevyplýva však z neho priamo povinnosť pre žalovaného zaplatiť žalobcovi najvyššie možné odstupné v prípade, že nie je vopred účastníkmi výška odstupného dohodnutá . Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa preto pochybil , keď bez ďalšieho s poukazom na ust. § 669 ods. 2 Obch. zák. žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia najvyššieho možného odstupného , vyhovel. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
21/ Tým, že bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené uznesením Krajského súdu a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie , je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu / § 391 C. s. p. /. 22/ Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, výsluchom žalobcu, svedkov P.. F. M., P.. A. Z., P.. M. Ď., P.. Z. M., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav: 23/ Sporové strany uzatvorili dňa 05.03.2008 Zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vyvíjať pre žalovaného činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmlúv o stavebnom sporení, vlastnú akvizíciu u klientov a potenciálnych klientov a vykonávať poradenstvo pre týchto klientov v súlade so zákonom 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a v súlade s platnými Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení v oboch fázach stavebného sporenia, po dobu trvania zmluvy a žalovaný sa zaviazal za túto činnosť žalobcu zaplatiť mu províziu.
24/ Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 22. 6. 2011 požiadal o zmenu petitu, nakoľko v žalobe bola nesprávne vypočítaná výška odstupného z dôvodu, že pri jeho výpočte
sa zohľadňovalo 17 mesiacov výkonu práce a nie 16 mesiacov. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhol zmenu petitu jeho rozšírením a to o 644,66 eur a o úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 22.613,93 eur od 22.07.2010 do zaplatenia a žiadal pripustiť zmenu petitu v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet žalobcu sumu 22.613,93,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.613,93 ,-€ od 22. 7. 2010 do zaplatenia.
25/ Súd na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2011 za prítomnosti oboch účastníkov konania zmenu žalobného petitu pripustil.
26/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na znenie Zmluvy čl. VII pod 5 posledná veta, kde je uvedené, že žalobca bol s podmienkami vyplatenia odstupného oboznámený pred podpisom tejto zmluvy a s ich obsahom súhlasí, čo potvrdzuje svojím podpisom. Uviedol, že táto formulácia je nejasná, pretože je na mieste pochybovať o tom, či "potvrdenie svojím podpisom" sa vzťahuje na podpis na samotnej zmluve alebo nie. Dal do pozornosti Nález Ústavného súdu SR z 19. 6. 2008 č. 1 ÚS 243/2007 v zmysle ktorého Ústavný súd uviedol, že ak sú v zmluve nejasnosti , ktoré možno vykladať rozdielne , javí sa byť spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil.
27/ Žalobca v rámci svojho prednesu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu a žiada aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby. Uviedol, ešte pred podpisom Zmluvy absolvoval jedno školenie, kde bol okrem iného oboznámený o skutočnosti, že existuje spôsob výpočtu odstupného, ktorý si určil žalovaný. Tento listinný doklad, nejaké interné nariadenie však nevidel. Pri podpise zmluvy nebol oboznámený s so žiadnym listinným dokladom -podmienkami vyplatenia odstupného . Tento doklad mu nebol odovzdaný ani ako príloha k zmluve .
28/ Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval skutočností uvedených vo vyjadrení s tým, že uviedol, že tvrdenia žalobcu sú v rozpore s čl. VII bodom 5 Zmluvy, kde je okrem iného uvedené, že spôsob výpočtu odstupného určuje žalovaný s čím žalobca súhlasil a zmluvu podpísal. Je pravdou, že sa ku každej zmluve nedáva písomné vyhotovenie interného predpisu ,avšak predpokladá sa, že všetci obchodní zástupcovia si prečítajú zmluvu a aj interný predpis týkajúci sa odstupného, ktorý je k dispozícii na každej regionálnej pobočke.
29/ Svedkyňa P.. F. M. na pojednávaní uviedla, že žalobca bol o internej smernici, ktorá určuje pravidlá pri výpočte odstupného oboznámený pánom Z.. V čase keď sa podpisovala zmluva mal žalobca čas, aby si zmluvu prečítal a opýtal sa na nejasnosti. Svedkyňa uviedla, že ona žalobcu neoboznamovala s internou smernicou. Táto smernica však bola na nástenke v zasadačke, kde sa podpisovala zmluva. Ak si niektorí z obchodných zástupcov chceli smernicu pozrieť, mali možnosť ju vidieť na nástenke v zasadačke.
30/ Svedkyňa uviedla, že si nemyslí, že by povedala žalobcovi, že smernica visí na nástenke. V čase podpisu zmluvy žalobca od nej nežiadal internú smernicu k nahliadnutiu. Obchodní zástupcovia mali informácie o odstupnom, či už z porád ako aj z interného pokynu regionálneho riaditeľa, kde bol uvedený plán úloh ako aj skutočnosti, že v prípade nesplnenia plánu môže dôjsť ku kráteniu odstupného.
31/ Pokyn regionálneho riaditeľa neobsahoval smernicu ohľadom výpočtu odstupného, ale boli tam použité informácie z tejto smernice. Svedkyňa ďalej uviedla, že obchodní zástupcovia nepodpísali doklad o tom, že sa s internou smernicou oboznámili. S celým obsahom smernice ich svedkyňa neoboznámila, len im uviedla v čom spočíva princíp výpočtu.
32/ Žalobca k výpovedi svedkyne uviedol, že z dôvodu, že sa mu čiastka vyplateného odstupného zdala smiešna, išiel sa informovať k pani M., ktorá z tlačiarne alebo šuflíka vytiahla nejaký listinný doklad, bez dátumu a čísla, ktorý bol označený ako príloha 1 k niečomu. V prípade, ak má niečo byť považované za nejaký dokument očakáva podpis, pečiatku a odvolanie na prípadné schválenie predstavenstva, čo sa však na tomto dokumente nenachádzalo. Žalobca uviedol, že znenie smernice sa nikdy nedozvedel a nikdy ju nevidel v zasadačke kde podpisoval zmluvu.
33/ Svedok P.. A. Z. v rámci svojej výpovede uviedol že v čase podpisu Zmluvy bol regionálnym riaditeľom . Súčasťou vstupného rozhovoru bolo aj informovať obchodných zástupcov ohľadom odstupného, jeho výšky a spôsobu vyčíslenia. Informácie ohľadom spôsobu výpočtu odstupného a to,
kde môžu informácie nájsť mala na starosti pani M.. Svedok uviedol, že on žiadne písomné doklady ohľadom informácie o spôsobe výpočtu a určenia odstupného žalobcovi nepredkladal, len ho informoval, že takáto možnosť je.
34/ Žalobca k uplatneniu si maximálnej výšky odstupného uviedol, že veľmi rýchlo postupoval v rámci hierarchie žalovaného a dostal sa po 6. stupeň. K dosiahnutiu 7. stupňa ako manažéra predaja nedošlo, pretože s ním žalovaný ukončil zmluvu. Žalovaný mal krátkodobé a dlhodobé motivačné súťaže. V mesiacoch jún, júl a august 2008 žalobca krátkodobé súťaže vyhral. V dlhodobej súťaži o zájazd na Bali sa umiestnil na 11 pozícii v jeho kategórii. V tejto kategórii sa zúčastnilo okolo 300 a viac obchodných zástupcov , z toho 15 sa mohli zúčastniť zájazdu na Bali . Toho zájazdu sa žalobca nakoniec nezúčastnil, nakoľko 2 dni pred odchodom mu žalovaný oznámil, že s ním ukončuje zmluvu. Udržiavacie kritéria plnil žalobca na 136 %. Zo strany žalovaného počas trvania zmluvného vzťahu nebol žalobcovi ani raz vytknuté , že by žalovaný nebol spokojný s jeho prácou , pokiaľ by žalovaný nebol spokojný s prácou žalobcu, nepostupoval by v hierarchii až na 6. stupeň. Systém u žalovaného bol nastavený tak, že pokiaľ žalobca plnil kritéria , postupoval v rámci hierarchie vyššie a pokiaľ by žalobca neplnil kritéria ,klesal by na nižšiu pozíciu , alebo by s ním žalovaný ukončil zmluvu.
35/ Poverený zástupca žalovaného A.. A. M. k uplatneniu si maximálnej výšky odstupného žalobcom predložil súdu súhrnné zoznamy zmlúv , ktoré zabezpečovala skupina žalobcu a zoznam zmlúv, ktoré boli uzatvorené priamo žalobcom. Podľa týchto zoznamov za obdobie 16 mesiacov bolo uzatvorených 748 zmlúv štruktúrou žalobcu v celkovom objeme 10.222.928,-€. Z týchto zmlúv samotný žalobca sprostredkoval iba 93 zmlúv , z toho prvých zmlúv iba 40 a následných zmlúv 53 v celkovom objeme 1.935.047,-€ . Nešlo teda o produkciu samotného obchodného zástupcu s viac ako 80 % , ale išlo o produkciu ostatných obchodných zástupcov , ktorí boli v štruktúre.
Vlastné nové zmluvy uzatvorené žalobcom už v súčasnej dobe vo veľkej väčšine neexistujú / stratili platnosť / , z 40 nových zmlúv , ktoré uzavrel priamo žalobca je aktívnych cca 12.
36/ Žalovaný má za to, že je absolútny nepomer z hľadiska nároku , aby žalobca za 16 mesiacov činnosti u žalovaného žiadal odstupné cca 22.000,-€ aj vzhľadom na skutočnosť , že 80 % sprostredkovanej produkcie nebola produkcia žalobcu , ale iných obchodných zástupcov.
37/ Je dôležité si pri určení zákonného odstupného uvedomiť, že samotná zmluva o obchodnom zastúpení neurčovala konkurenčnú doložku , na ktorú sa odvoláva § 672 a Obch. zák. v súvislosti s § 669 ods. 1 písm. b/ Obch. zák.. Podľa názoru žalovaného samotný žalobca nezískal pri uskutočňovaní obchodov žiadny významný počet nových klientov , nerozvinul významne obchod s doterajšími klientmi a žalovaný z týchto obchodov nemá žiadne významné výhody. Žalobca má nárok na zákonné odstupné vo výške už vyplateného zmluvného odstupného , t.j. 295,-€.
38/Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je pravdou, že všetky zmluvy neuzatváral osobne , ale školil svoj tím ľudí, ktorí pracovali pod ním. Minimálne 1x alebo 2x do týždňa mali v rámci tímu porady, kde riešili obchodné prípady ,marketingové spôsoby vyhľadávania klientov . S mladšími spolupracovníkmi sa žalobca zúčastňoval výjazdov za klientmi . Robil školenia aj bankového charakteru , nakoľko mal s tým skúsenosti z predchádzajúceho zamestnania. S jeho odchodom odišla aj časť jeho tímu a nebolo možné zabezpečovať servis na týchto zmluvách. Žalobca nemá žiadne záznamy k jednotlivým zmluvám , preto sa nevie vyjadriť k zoznamu predložených zmlúv žalovaným. Po ukončení zmluvy so žalovaným začal žalobca pracovať pre spoločnosť Salve Finance , a.s. na pozícii obchodného zástupcu. Predmetom činnosti tejto firmy je poskytovanie finančného poradenstva .
39/ K vyjadreniu žalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že samotný žalovaný mal určené provízne sadzby a stupne províznych sadzieb tak, že jednotliví obchodní zástupcovia boli odmeňovaní aj za prácu ich podradených obchodných zástupcov , ktorých si sám žalobca našiel, vyučil. Čo sa týka zmlúv , žalobca mohol veľakrát sám uzavrieť tieto zmluvy , ale posielal svojich podriadených obchodných zástupcov , aby ich motivoval , bol s nimi aj priamo uzatvárať zmluvy ako poradca a pritom zmluva bola evidovaná na jeho podriadených.
40/ V písomnom podaní doručenom súdu dňa 14. 2. 2014 poverený zástupca žalovaného uviedol, že je potrebné , keďže nevznikol žalobcovi nárok na zmluvné odstupné , nepriznávať mu automaticky nárok na maximálne zákonné odstupné , ale skúmať, či žalobcovi nárok na odstupné vôbec vznikol a ak mu vznikol , na akú výšku zákonného odstupné nárok vznikol.
41/ Podľa názoru žalovaného nezískal žalobca pri uskutočňovaní obchodov významný počet nových zákazníkov , nerozvinul významne obchod s doterajšími zákazníkmi a žalovaný z týchto obchodov nemá žiadne významné výhody. Žalobca neprišiel v dôsledku ukončenia zmluvy o žiadnu províziu. Zmluva neurčovala konkurenčnú doložku , na ktorú sa odvoláva § 672 písm. a/ Obch. zák. teda zákaz vykonávať činnosť nejakú dobu po ukončení zmluvy a žalobca to plne využil , nakoľko prakticky hneď po skončení zmluvy začal vykonávať finančné sprostredkovanie pre inú spoločnosť následne rozšírené v registri úverov a vkladov , teda podľa názoru žalovaného by vyplatenie odstupného nebolo spravodlivé. Žalobca teda nesplnil podmienky určené v § 669 ods. 1 písm. a/ ani v písm. b/ Obch. zák. a právo na vyplatenie odstupného mu vôbec nevzniklo.
42/ Ak súd napriek názoru žalovaného dospeje k záveru, že žalobcovi právo na odstupné vzniklo, nemalo by byť určené žalobcovi automaticky maximálne možné odstupné . Uplatnené odstupné žalobcom vychádza zo všetkých provízii , ktoré boli žalobcovi vyplatené počas jeho činnosti pre žalovaného , teda aj z provízii za obchody , ktoré sprostredkovali iní obchodní zástupcovia a nie žalobca a jeho výška je voči žalovanému nespravodlivá. Obchodní zástupcovia síce patrili v rámci obchodnej siete pod odbytovú štruktúru žalobcu, ale išlo o samostatné subjekty vykonávajúce činnosť na vlastné riziko a zodpovednosť a ich sprostredkovateľská činnosť bola zásadne samostatná , za sprostredkované obchody dostali dohodnuté provízie. Činnosť žalobcu voči jeho obchodnej štruktúre bola výlučne podporná / administratívna podpora, školenie a pod. / a za túto podpornú činnosť aj dostával dodatočnú odmenu v zmysle zmluvy.
43/ Za predpokladu, že súd dospeje k názoru, že žalobcovi vzniklo právo na zákonné odstupné , žalovaný navrhuje , aby základom pre výpočet boli výlučne provízie vyplatené žalobcovi zo strany žalovaného za jeho vlastnú sprostredkovateľskú činnosť. Za 16 mesiacov sprostredkoval žalobca 93 zmlúv v objeme 1.935.047,-€ a za túto činnosť mu bola vyplatená provízia 13.748,4,-€ . Mesačná provízia vychádza 859,28,-€ , ročná provízia , ktorá by mala byť maximálnym základom odstupného teda vychádza na 10.311,36,-€ . Uvedený základ pre výpočet odstupného je v plnom súlade s § 669 ods. 2 Obch. zák., ktorý určuje iba maximálne odstupné , pričom umožňuje aj vyplatenie nižšieho odstupného / viď rozsudok odvolacieho súdu v tejto veci /. Z uvedeného základu na odstupné 10.311,36,-€ by mala byť odpočítaná provízia za zmluvy , ktoré boli po uzavretí zrušené z dôvodu nezaplatenia poplatku a výpovede , teda zo zmlúv, z ktorým nemal žalovaný žiadny zisk a úžitok. Z 93 zmlúv sprostredkovaných žalobcom bolo 28 zmlúv zrušených z titulu neuhradenia poplatku a 13 zmlúv z titulu výpovede. Za 28 zrušených zmlúv a 13 vypovedaných zmlúv by mala byť z základu pred odstupné odpočítaná provízia 7 789,9,-€ . Po odpočítaní tejto provízie vychádza konečné odstupné vo výške 5.958,6,-€ . Takto vypočítané odstupné je podľa názoru žalovaného spravodlivou a primeranou výškou odstupného / ak súd napriek stanovisku žalovaného rozhodne o existencii nároku na zákonné odstupné / .
44/ Z výpovede svedka P.. M. Ď. súd zistil, že žalobcu pozná od r. 1996. Žalobca ho oslovil, že má u žalovaného manažérsku pozíciu a potrebuje pomôcť s biznisom. Svedok so žalovaným uzavrel v 7/2008 nepomenovanú zmluvu a nastúpil na pozíciu reprezentant, čo bolo v rámci hierarchie tretí stupeň, mohol robiť akvizície, mohol podpisovať aj zmluvy, ale nemohol ich podpisovať samostatne ale s nadriadeným, ktorým bol žalobca. Predtým, ako mohol podpisovať zmluvy (resp. uzatvárať) musel byť zaškolený, prešiel viacerými školeniami, ktoré robil žalobca. Žalobca organizoval aj školenia, predmetom ktorých boli metodické usmernenia, jednania s klientmi ohľadne zmluvy. V kancelárii žalobcu sa v rámci tímu žalobcu robili pravidelné porady, min. 1x do týždňa, bývalo to aj častejšie. Žalobca platil svedkovi a ešte jednému konzultantovi kanceláriu, v druhej prenajatej kancelárii bola ďalšia časť skupiny. Školenia prebiehali hlavne na začiatku, aby sa ako skupina zaškolili.
Po zaškolení žalobca poskytol skupine databázu klientov, ktorých potom oni oslovovali a uzatvárali kontrakty. Prvý kontakt s klientom mali ako konzultanti, a pokiaľ klient prejavil záujem došlo k stretnutiu klienta aj so žalobcom, nakoľko žalobca mal väčšie skúsenosti a vedel pripraviť a následne uzavrieť takú zmluvu, aby to bolo pre klienta výhodné.
Každú jednu zmluvu, ktorú pre žalovaného uzatváral, uzatváral po konzultácii so žalobcom. Systém žalovaného mal rôzne možnosti uzatvárania zmlúv, svedok a celá skupina sa vždy snažili nájsť zmluvu, ktorá by bola pre klienta najvýhodnejšia a z tohto dôvodu fungovali ako tím. Pokiaľ zistili, že pre klienta by bola nejaká zmluva nevýhodná, upozornili ho na to a zmluvu neuzavreli.
45/ Počas pôsobenia svedka u žalobcu nenastala situácia , že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom vytýkal žalobcovi jeho prácu, resp. neplnenie si povinnosti v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení. Práve naopak, žalobca bol vyzdvihovaný ako jeden z najlepších manažérov, vyhral viaceré súťaže a mal postúpiť v rámci hierarchie žalovaného na stupeň č. 7 - manažér predaja.
Žalovaný im prispieval tým, že dostali počítač, reklamné predmety. Telefón si musel kúpiť na vlastné náklady, aj platiť faktúry. Kanceláriu mu platil žalobca.
Žalobca mal databázu klientov, v tom čase sa robilo oslovovanie obcí, bola to akcia žalovaného, túto akciu robil svedok spolu so žalobcom. Robil sa prieskum v rámci obce, či majú ľudia záujem, či poznajú produkty žalovaného, tým sa vlastne robila priama reklama žalovanému.
Zmluvy sa koncipovali tak, aby sa dali ďalej rozširovať o nových klientov, napr. rodinných príslušníkov toho ktorého klienta, alebo známych. Nebolo to teda tak, že uzavreli zmluvu s klientom a ďalej sa o neho nestarali. Svedok uviedol, že nemohol sám samostatne podpisovať zmluvy , spolupráca so žalobcom bola na dennej báze , denne komunikoval so žalobcom a veľa veci konzultovali telefonicky.
46/ Žalobca k výsluchu svedka uviedol, že boli 3 kancelárie, ktoré zazmluvnil a ktoré platil pre svojich pracovníkov v štruktúre. Žalovaný mu na tieto kancelárie neprispieval žiadnou finančnou čiastkou. Mal na starosti v rámci svojho tímu cca 8 ľudí. Telefón si hradil sám, žalovaný mu neprispieval na úhradu faktúr, reklamné predmety mu boli poskytnuté zo strany žalovaného len za odmenu, keď splnil nejaký plán, alebo keď vyhral nejakú súťaž. Inak reklamné predmety poskytované neboli. Takto to bolo nastavené štandardne pre všetkých obchodných zástupcov zo strany žalovaného.
47/ Skupina žalobcu - týkalo sa to celého Žilinského regiónu mala na starosti tvoriť databázu potenciálnych klientov v rámci obcí v danom kraji , kde navštevovali jednotlivých občanov a navrhovali im uzatvorenie zmlúv, alebo vytvárali databázu, kde boli klienti uvedení, ako potencionálni klienti pre uzavretie zmlúv v budúcnosti, program sa nazýval EVIT PRO. Žalovaný neprispieval ani na benzín, žalobca sám na vlastné náklady chodil po obciach a vytvoril databázu budúcich možných klientov žalovaného.
48/ K listinným dokladom -hlavne k percentuálnemu výpočtu ukončených zmlúv, či už z dôvodu výpovede, alebo neuhradenia poplatku žalobca uviedol že sa k tomu nevie kvalifikovane vyjadriť, nakoľko nedisponuje žiadnymi dokladmi, nakoľko všetky zmluvy ako aj databázu klientov má žalovaný. Po ukončení zmluvného vzťahu musel odovzdať počítač so všetkými údajmi, zmluvami a databázou klientov žalovaného.
49/ Z písomného stanoviska žalobcu zo dňa 7. 10. 2014 k zoznamu nových a následných zmlúv uzavretých štruktúrou žalobcu súd zistil, že zoznam nezahŕňa zmluvy , na ktorých bolo realizované zvýšenie cieľovej skupiny . Toto výrazným spôsobom skresľuje žalobcovu produkciu. K ďalším zrušeným zmluvám uviedol, že tieto boli zrušené až po odchode žalobcu v rokoch 2010 až 2012. Žalobca ukončil spoluprácu so žalovaným k 30. 6. 2009 , pričom už od 21. 4. 2009 mu bol znemožnený prístup do informačného systému žalovaného a preto nemohol poskytovať kvalitný servis jeho klientom a ani aktívne rozvíjať obchodné činnosti. Žalobca teda už nemohol vplývať na konanie klientov a niesť zodpovednosť za tieto zmluvy.
50/ Pracovná pozícia stupeň 6 - koordinátor predaja / na tejto bol žalobca od 1. 10. 2008/ zahŕňala hlavne budovanie tímu spolupracovníkov , podporu a vzdelanie tímu , pomoc pri obchodných rokovaniach s klientom , uzatváranie zmlúv , servis k zmluvám jeho klientov , ale aj k zmluvám iných obchodných zástupcov a pod.. Prioritou tejto pozícii nebolo uzatváranie zmlúv s klientmi, ale ani sa to nevylučuje. Hlavným kritériom hodnotenia každého obchodného zástupcu sú vstupné a udržiavacie kritéria, ktoré žalobca v pozícii stupeň 6 -koordinátor predaja plnil na 136 %.
51/ Žalobca sa ďalej na pojednávaní dňa 3. 11. 2015 vyjadril k dokladu a to zoznamu zmlúv uzatvorených v jeho odbytovej štruktúre /č. l. 192-200 / a uviedol, že iba jedna zmluva bola zrušená počas jeho pôsobenia a to č. 281913601 dňa 9.2.2009, iné zmluvy boli zrušené až po jeho odchode a žalobca nemôže zodpovedať za zmluvy, ktoré boli zrušené, pokiaľ pre žalovaného už nepracoval.
52/ K percentuálnemu vyjadreniu ukončenia zmlúv zo strany žalovaného, kde žalovaný uviedol, že 23 % zmlúv boli ukončené výpoveďou a 20% neuhradením poplatku uviedol, že v obidvoch prípadoch sa jednalo o zmluvy, ktoré boli ukončené po jeho odchode. Iba jedna zmluva bola zrušená počas jeho pôsobenia u žalovaného a tá predstavuje 0,74%.
53/ K námietke žalovaného, že k zmluve nebola dohodnutá konkurenčná doložka uviedol, že spoluprácu so žalovaným ukončil k 30.6.2009 a následne začal vykonávať funkciu finančného poradcu v spoločnosti Salvo Finance, zmluvu so žalovaným dostal predloženú a žiadne zásahy do nej neboli možné. Zmluvu tvoril žalovaný a preto sa nemôže odvolávať na to, že nebola dohodnutá konkurenčná doložka.
54/ Poverený zástupca žalovaného uviedol, že trvá na pôvodnom stanovisku k návrhu, že na zákonné odstupné žalobcovi vôbec nevznikol nárok. Neboli splnené kogentné podmienky ust. v § 669 ods. 1 písm. a) a b) Obch. zák..
Keby tieto podmienky boli splnené , vypočítané spravodlivé odstupné vychádza na čiastku 5.958,6 €. Žalovaný však trvá na tom, že zákonný nárok na odstupné nie je splnený.
55/ Žalovaný nespochybňuje prácu žalobcu pre žalovaného, je ale potrebné si uvedomiť, že zákon pri výpočte odstupného dbá na podmienky, ktoré sa týkajú sprostredkovaných zmlúv a podstatných výhod vyplývajúcich z nich.
56/ Ku konkurenčnej doložke uviedol, že žalobcovi bol predložený návrh zmluvy, ktorý mal možnosť si prečítať, pripomienkovať prípadne vôbec neuzatvoriť. Zmluva neurčovala konkurenčnú doložku v zmysle § 672 a Obchod. zák., teda zákaz vykonávať činnosť nejakú dobu po ukončení zmluvy a žalobca to plne využil, nakoľko prakticky hneď po ukončení zmluvy so žalovaným začal vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pre inú firmu.
Upozornil na § 669 ods. 1 písm. b) Obch. zák. v zmysle ktorého je podmienkou vyplatenia odstupného aj okolnosť, že obchodný zástupca stráca províziu z titulu ukončenia zmluvy a z týchto obchodov. Obchodný zástupca/ žalobca / žiadnu províziu pri ukončení zmluvy nestratil.
57/ Svedok P.. Z. M. vo svojej výpovedi uviedol, že vypracoval zoznam zmlúv, ktoré boli uzavreté v štruktúre žalobcu počas jeho pôsobnosti u žalovaného ako jeho zástupcu. Uvedený zoznam obsahuje čísla jednotlivých zmlúv, označenie či sa jedná o produkciu ktorú uzatvoril samotný žalobca alebo jeho odbytová štruktúra, potom označenie typu konkrétnej Zmluvy, či sa jedná úplné o novú zmluvu alebo následnú zmluvu príp. zvýšenie cieľovej sumy už na existujúcej zmluve. Zoznam obsahuje kedy tá zmluva bola uzatvorená, kedy bol na uvedenej zmluve zaplatený poplatok za uzatvorenie zmluvy, cieľovú sumu na ktorú sa zmluva uzatvorila, výšku provízie za uzatvorenie ktorej z danej zmluvy prislúcha žalobcovi, dôvod ukončenia zmluvy, pokiaľ bola ukončená a dátum ukončenia. Tento zoznam obsahuje celkovo 748 zmlúv a to aj zvýšení ( kedy sa navyšovala cieľová suma) objem 10 222 928 eur a sumárnu výšku provízie ktorá prislúchala žalobcovi vo výške 25.870,9 ,-€. Uvedený zoznam obsahuje sumárne vyjadrenie zmlúv alebo zvýšení ktoré boli ukončené , či už z dôvodu výpovede alebo z dôvodu ukončenia /storna/ zmluvy - je to ukončenie z dôvodu neuhradenia poplatku , či už pri uzatvorení zmluvy alebo poplatku za vedenie účtu. V tabuľke je percentuálne vyjadrené koľko zmlúv bolo ukončených z dôvodu výpovede ( 23 % ) a koľko z dôvodu storna ( 20 % ). 58/ Parametre ktoré boli uvedené v tabuľke nemali žiaden konkrétny vplyv na províziu žalobcu , pretože doklad obsahuje zoznam zmlúv už aj s províziou, ktorá bola žalobcovi uhradená. K otázke aký parameter má vplyv na odmenu provízie obchodných zástupcov uviedol, že v čase keď žalobca pôsobil ako obchodný zástupca pre žalovaného malo vplyv na odmenu provízie pri uzatvorení zmluvy alebo zvýšení cieľovej sumy , to či bol poplatok za uzatvorenie zmluvy uhradený.
59/ Výška provízie závisela od objemu cieľovej sumy zmluvy alebo zvýšenia , takže či urobil obchodný zástupca 10 zmlúv po 1.000 eur alebo jednu zmluvu v hodnote 10. 000 eur , výška celkovej odmeny bola rovnaká.
60/ Právny zástupca žalobcu uviedol, že kritériom na vyplatenie odstupného a jeho výšky je objem plnenia samotného obchodného zástupcu. Predložil súdu tabuľku na vstupné a udržiavacie kritéria ,ktorá preukazuje aký objem je dôvodom na splnenie vstupných a udržiavacích kritérií. Kritériom je objem v miliónoch a vždy sa jedná o stupeň , v ktorom je obchodný zástupca zaradený. Žalobca bol v danom období najprv v stupni 5 a potom v stupni 6 , čo preukazovalo že plnil predmetné objemy na 100 % a viac , taktiež tabuľka ktorá preukazuje plnenie v jeho 6 stupni preukazuje, že v danom období plnil potreby na 136 % s tým, že z tohto by mali vychádzať aj samotné kritéria vyplývajúce na vypočítanie samotného odstupného.
61/ Žalobca bol naozaj aktívny a teda keď plnil na 136 % , táto skutočnosť je hlavným kritériom na vypočítanie odstupného, a nie počet zmlúv alebo počet zmlúv ktoré boli ukončené dva roky po výpovedi žalobcu , pretože väčšina je ich za obdobie r. 2011 a žalobca ukončil pôsobenie u žalovaného v r. 2009. Percentá ktoré uvádza žalovaný v tabuľke nemajú vplyv na vypočítanie samotného odstupného .
62/ Poverený zástupca žalovaného k tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu uviedol, že s názorom žalobcu čo sa týka výpočtu odstupného nesúhlasí. Žalobca o. i. tvrdí , že zmluvy ktoré boli zrušené napr. v r. 2011 nemôže nijako ovplyvniť , ale aj za tieto zmluvy dostal zaplatenú riadnu províziu. Naďalej trval na tom , že žalobcovi nevznikol zákonný nárok na odstupné, pretože žalobca nesplnil podmienky určené v ust. § 669 ods. 1 Obch. zák., ak by súd prišiel k názoru , že nárok na odstupné žalobcovi vznikol, tak žiadaná výška odstupného je krajné neprimeraná, pretože žalobca žiada za 16 mesiacov výkonu činnosti odstupné viac ako 22.000,-€. V prípade ak by nárok na odstupné vznikol , žalovaným vypočítaná výška konečného odstupného, ktorá by vyplývala z vlastnej produkcie žalobcu a brala by do úvahy platné zmluvy, by predstavovala sumu 5.958,50,-€.
63/ Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých vyjadrení, ktoré rozvádzali samotný žalobný návrh a jeho úpravu čo sa týka výšky a je toho názoru ,že na samotný výpočet odstupného nemá vplyv počet zmlúv , nemá vplyv časové hľadisko, či pracoval jeden a pol roka alebo päť rokov, tieto parametre nie sú uvedené v zákone , ale má vplyv objem a z neho sa vypočítava samotné odstupné tak, ako sa vypočítava z tohto objemu aj provízia. Poukázal že výška objemu za ten čas, kedy žalobca bol obchodným zástupcom žalovaného bola 3 572 000 € ,čo je naozaj veľký objem a len preukazuje , že si žalobca plnil svoje úlohy obchodného zástupcu naozaj nie len na 100 % ale na 136 %. Nemalo by reálny vplyv na výpočet samotného odstupného ani počet zmlúv, ani časové hľadisko , tieto údaje sú už len ako pridružené údaje , ale samotné odstupne tak ako je to uvedené v zákone sa vypočítava z objemu. Preto žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
64/ Poverený zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že žalobca napadol pôvodnú zmluvu , pretože s ním nebol dohodnutý interný predpis o vyplatení odstupného a požadoval za 16 mesiacov činnosti nie zmluvné ale maximálne možné zákonné odstupné vo výške 22.613,-€. Krajský súd na základe odvolania žalovaného pôvodný rozsudok Okresného súdu zrušil a potvrdil, že žalobca bez ďalšieho nemal nárok na maximálne žiadané zákonné odstupné , pretože bolo dokázané, že na zmluvné odstupné nárok nevznikol. Je potrebné podľa názoru žalovaného nepriznávať automatický nárok na odstupné ale skúmať , či žalobcovi na zákonné odstupné vôbec vznikol nárok a v tomto postupovať podľa zákona a ak mu vznikol nárok na odstupné , na akú výšku nárok vznikol.
65/ V § 669 Obch. zák. sa uvádzajú 2 podmienky vyplatenia odstupného písm. a/ a b/ , pričom obe musia byť splnené súčasne. Podľa názoru žalovaného nezískal žalobca pri uskutočňovaní obchodov významný počet nových klientov a nerozvinul významne obchod s doterajšími klientmi žalovaného. Žalovaný z týchto obchodov nemá žiadne významné výhody. Žalobca neprišiel o žiadnu províziu v dôsledku ukončenia zmluvy. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným neurčovala konkurenčnú doložku , na ktorú sa odvoláva § 672 Obch. zák. teda zákaz vykonávať činnosť po ukončení zmluvy , čo žalobca plne využil, nakoľko po 30. 06. 2009 začal od 19. 08. 2009 vykonávať sprostredkovanie pre inú spoločnosť. Teda podľa názoru žalovaného táto podmienka zákona nebola splnená a vyplatenie odstupného by nebolo spravodlivé. Navyše žiadané odstupné je vzhľadom na dĺžku zmluvného vzťahu, celkový objem produkcie žalovaného a celkom vyplatenú províziu jasne neprimeraná.
66/ Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák., tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
67/ Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
68/ Podľa § 652 Obch. zák. zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
69/ Podľa § 669 ods. 1 a 2 Obch. zák., obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.
Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.
70/ Podľa čl. VII bod 5 Zmluvy, ak dôjde k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení dohodou, alebo výpoveďou zo strany zastúpeného, má zástupca právo na odstupné podľa § 669 a nasl. Obch. zák.. Zmluvné strany sa dohodli, že výpočet výšky odstupného je stanovený podľa " Podmienok vyplatenia odstupného" schválených predstavenstvom PSS, a.s. dňa 30.11.2004, s ktorými bol zástupca oboznámený pred podpisom tejto zmluvy a s ich obsahom súhlasí, čo potvrdzuje svojím podpisom.
71/ Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
72/ Podľa § 369 Obch. zák., účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
73/ Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
74/ V súlade s uznesením Krajského súdu , ktorým je súd prvej inštancie viazaný a po opätovnom vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi sporovými stranami bola dňa 05.03.2008 uzatvorená Zmluva o obchodnom zastúpení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmlúv o stavebnom sporení, vlastnú akvizíciu klientov a potenciálnych klientov a vykonávať poradenstvo pre klientov po dobu trvania zmluvného vzťahu.
75/ V zmluve bolo v článku VII. bod 5 o.i. uvedené, že ak dôjde k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení dohodou alebo výpoveďou zo strany zastúpeného / žalovaného / má zástupca / žalobca / právo na odstupné podľa § 669 a nasl. Obch. zák. s tým ,že výpočet výšky odstupného je stanovený podľa "Podmienok vyplatenia odstupného", schválených predstavenstvom žalovaného.
76/ Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 09.04.2009 s dvojmesačnou výpovednou lehotou so začiatkom plynutia 01.05.2009 a s koncom dňa 30.06.2009. Vypovedaním Zmluvy vznikol žalobcovi nárok na odstupné, ktoré žalovaný vyplatil žalobcovi v sume 295,- eur, čím žalovaný považoval nárok žalobcu týkajúci sa odstupného za uspokojený. Vznik nároku žalobcu na odstupné žalovaný nenamietol, teda ani táto skutočnosť, teda vznik nároku žalobcu na odstupné nebola sporná.
77/ Medzi stranami konania bola spornou otázkou výška odstupného, nakoľko žalobca s výškou odstupného, ktorá mu bola vyplatená zo strany žalovaného nesúhlasil a preto svoj nárok uplatnil touto žalobou na súde s tým, že výšku odstupného za 17 mesiacov trvania zmluvného vzťahu určil na sumu 22.264,27 eur, od ktorej odpočítal sumu už vyplateného odstupného 295,-eur, čím jeho nárok uplatnený žalobou predstavoval čiastku 21.969,27 eur.
78/ Žalobca v priebehu konania upravil žalobný petit a to v dôsledku zmeny počtu mesiacov trvania zmluvného vzťahu zo 17 mesiacov na 16 mesiacov, čím došlo k zmeny výšky požadovanej sumy z 21.969,27,-€ na 22.613,93,-€ a žalobca si uplatnil aj nárok na priznanie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy od 22.07.2010.
79/ Žalobca si svoj nárok na odstupné uplatnil v súlade s § 669 ods. 2 Obch. zák. z priemeru získaných provízií za dobu trvania zmluvného obdobia, t.j. za 16 mesiacov trvania zmluvného vzťahu.
80/ Výšku sumy žalobcom požadovaného odstupného, však namietol žalovaný, ktorý tvrdil, že odstupné nebolo vypočítané v súlade s internou smernicou upravujúcou podmienky vyplatenia odstupného.
81/ Následne po zrušení rozsudku Krajským súdom žalovaný namietal, že žalobcovi nárok na zákonné odstupné vôbec nevznikol. V prípade že súd určí, že žalobcovi nárok na odstupné vznikol navrhol , aby základom pre výpočet odstupného boli výlučne provízie vyplatené žalobcovi zo strany žalovaného za jeho vlastnú sprostredkovateľskú činnosť. Takto vypočítané odstupné predstavuje čiastku 5.958,6,-€ a je podľa názoru žalovaného spravodlivou a primeranou výškou odstupného .
82/ Predovšetkým je potrebné uviesť, že nároky obchodného zástupcu po skončení vzťahu obchodného zastúpenia sú v Obchodnom zákonníku obsiahnuté v § 668 a až § 669 a, sčasti aj v § 671. Uvedené ustanovenia predstavujú transpozíciu najmä článku 17 a 18 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov. Podľa názoru súdu je potrebné pri výklade príslušných ustanovení v slovenskom právnom poriadku vychádzať aj zo samotnej smernice.
83/ Článok 17 smernice v odseku 2 uvádza: Obchodný zástupca má nárok na náhradu do takej miery, do akej: priviedol zastúpenému nových zákazníkov alebo podstatne zvýšil finančný objem obchodov s existujúcimi zákazníkmi, a pokiaľ zastúpený má aj naďalej podstatné prínosy z obchodu s týmito zákazníkmi a náhrada je primeraná všetkým skutočnostiam, najmä provízii za obchody, ktoré obchodný zástupca stratil. Členské štáty môžu pre tieto prípady zahrnúť uplatňovanie alebo absenciu ustanovení o obmedzení obchodu v zmysle článku 20
b) výška náhrady nesmie prekročiť čiastku rovnajúcu sa náhrade za jeden rok vypočítanej z priemernej ročnej odplaty obchodného zástupcu počas predchádzajúcich piatich rokov, a pokiaľ dohoda trvala kratšie ako päť rokov, náhrada sa vypočíta ako priemer za toto obdobie.
84/ Podľa § 669 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o obchodnom zastúpení obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak
a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a b) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a. Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.
85/ Z citovaných ustanovení zákona ako aj smernice / smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov/ vyplýva, že základným pravidlom pre spôsob určenia odmeny je zásluhovosť.
86/ Súd mal z výpovede žalobcu a svedkov za preukázané, že interná smernica síce existovala a upravovala podmienky vyplatenia odstupného ,avšak žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosť, že by žalobcu s touto internou smernicou oboznámil, nakoľko nepredložil žalobcom podpísanú internú smernicu a taktiež táto smernica netvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o obchodnom zastúpení. Ustanovenie čl. VII bod 5 Zmluvy síce obsahuje ustanovenie týkajúce sa podmienok vyplatenia odstupného o ktorých mal byť žalobca oboznámený pred podpisom Zmluvy a s ktorých obsahom súhlasil, čo potvrdil podpisom, avšak z tohto ustanovenia nie je jasné či podpisom Zmluvy alebo podpisom na internej smernici.
87/ Podľa názoru súdu sa podpis na Zmluve o obchodnom zastúpení nevzťahuje na skutočnosť, že žalobca bol s internou smernicou naozaj oboznámený.
88/ Taktiež pokyn regionálneho riaditeľa, na ktorý poukazoval žalovaný a ktorý žalobca osobne podpísal a v ktorom sú použité informácie zo smernice ešte neznamená. resp. nedokazuje, že žalobca bol s internou smernicou oboznámený. Pokyn regionálneho riaditeľa, obsahoval len spôsob výpočtu odstupného ( krátenie odstupného) a neupravuje podmienky vyplatenie odstupného.
89/ Rovnako z výpovede svedkyne pani M. vyplýva, že ona žalobcu s internou smernicou neoboznamovala a taktiež svedok pán Z. vo svojej výpovedi uviedol, že ani on žalobcovi nepredkladal žiadne písomné doklady týkajúce sa spôsobu výpočtu a určenia odstupného.
90/ Vzhľadom na uvedené, nedošlo medzi účastníkmi v zmluve o obchodnom zastúpení k dohode účastníkov o spôsobe výpočtu a výške odstupného žalobcu pre prípad ukončenia zmluvy výpoveďou zo strany žalovaného, čo konštatoval vo svojom uznesení aj Krajský súd. Žalobcovi však nárok na odstupné vznikol ,predmetom dokazovania bolo v akej výške má žalobca na odstupné nárok.
91/ Ustanovenie § 669 ods. 2 Obch. zák. upravuje maximálnu výšku odstupného , nevyplýva však z neho priamo povinnosť pre žalovaného zaplatiť žalobcovi najvyššie možné odstupné v prípade, že nie je vopred účastníkmi výška odstupného dohodnutá.
92/ Preto súd doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že žalobcov nárok na výšku odstupného je dôvodný v sume 12.889,41,- , na ktorú zaviazal žalovaného.
93/ Zákonná úprava v ustanovení § 669 ods. 1 Obch. zák. dáva súdu priestor, aby rozhodol či a v akej výške je oprávnený nárok na vyplatenie odstupného, pričom maximálna výška je stanovená ustanovením § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení " a vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti je spravodlivé" viaže nárok na odstupné na splnenie zákonných predpokladov uvedených pod písmenom a) citovaného § 669 ods.1 Obchodného zákonníka a posúdenie, či vyplatenie odstupného je spravodlivé. Priamo zákon pritom ukladá prihliadnuť na všetky okolnosti. Ustanovenie § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka stanovuje maximálnu výšku, ktorú nesmie výška odstupného prekročiť.
94/ V konaní bolo preukázané, že žalobca pre žalovaného získal nových zákazníkov a významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený / žalovaný / má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi. Preukazuje to najmä zoznam zmlúv a zvýšení stavebného sporenia uzatvorených
v odbytovej štruktúre žalobcu ako obchodného zástupcu a následná tabuľka / č . l. 337- 345/ , z ktorej súd pri určení výšky odstupného vychádzal. Podľa týchto listinných dokladov / ktoré predložil súdu žalovaný / bolo uzatvorených celkovo v štruktúre žalobcu 748 zmlúv / 100 % / , z toho 23 % bolo ukončených výpoveďou a 20 % bolo ukončených pre neuhradenie poplatku, t.j. 43 % zmlúv bolo ukončených a žalovaný nemá z týchto ukončených zmlúv žiadne podstatné výhody. Preto súd priznal žalobcovi odstupné vo výške 57 % , čo predstavuje sumu 12.889,41,-€ , je to percentuálny podiel na zmluvách ,ktoré neboli ukončené a z ktorých má žalovaný aj naďalej podstatné výhody. Vo zvyšku zrušených zmlúv v podiele 43 % žalobu zamietol.
95/ Je pravdou, že žalobca neuzatváral zmluvy len osobne , ale bolo preukázané, že školil svojich pracovníkov v rámci štruktúry a provízie mu boli vyplácané zo všetkých zmlúv, nielen z tých, ktoré uzatvoril osobne, ale ktoré boli uzatvorené v rámci jeho štruktúry inými obchodnými zástupcami .
96/ Potvrdil to vo svojej výpovedi aj svedok P.. M. Ď., ktorý uviedol, že žalobca organizoval školenia predmetom ktorých boli metodické usmernenia, jednania s klientmi ohľadne zmluvy. V kancelárii žalobcu sa v rámci tímu žalobcu robili pravidelné porady.
Každú jednu zmluvu, ktorú svedok pre žalovaného uzatváral, uzatváral po konzultácii so žalobcom. Žalobca mal databázu klientov , svedok spolu so žalobcom realizovali akciu oslovovanie obcí , kde sa robil prieskum v rámci obce , či majú ľudia záujem o stavebné sporenie, či poznajú produkty žalovaného , robili priamu reklamu žalovanému a tým získavali aj nových klientov.
97/ Aj svedok P.. Z. M. potvrdil uzavretie zmlúv v štruktúre žalobcu v počte 748 a potvrdil aj výšku provízie žalobcu , ktorá mu prislúchala a to vo výške 25.870,09,-€. Potvrdil aj percentuálne ukončenie zmlúv , ktoré boli ukončené , či už z dôvodu výpovede alebo z dôvodu ukončenia storna zmluvy - čo je ukončenie z dôvodu neuhradenia poplatku pri uzatvorení zmluvy alebo poplatku za vedenie účtu.
98//Žalobca v konaní preukázal splnenie podmienok v zmysle § 669 ods. 1 písm. a / a b/ percentuálne vo výške 57 %.
99/ Súd odôvodňuje výšku priznaného odstupného s poukazom na to, že činnosťou žalobcu došlo k získaniu nových zákazníkov pre žalovaného a k významnému rozvinutiu obchodu s doterajšími zákazníkmi. Je pravdou , že za samotný výkon činností žalobca dostal zaplatené v podobe mesačnej provízie a právo na odstupné by malo predstavovať odmenu za niečo naviac, čo priniesol pre zastúpeného. Ide práve o zohľadnenie zásluhovosti a právo na odstupné vzniklo z dôvodu, že zo zoznamu uzavretých zmlúv ako aj výšky provízií je zrejmé, že žalobca ako zástupca získal nových zákazníkov a žalovaný má výhody vyplývajúce z týchto obchodov / vo výške 57 % / , čo je jeden zo zákonných predpokladov pre vznik práva na odstupné. Podľa citovanej zákonnej úpravy stačí, ak žalobca preukáže, že získal nových zákazníkov alebo ak preukáže, že podstatne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi (za splnenia ďalších predpokladov). Žalobca preukázal, že mimo zrušených zmlúv / 43 % / výhody pre žalovaného existovali aj po skončení zmlúv o obchodnom zastúpení.
100/ Súd má za to, že je spravodlivé aj s poukazom na všetky okolnosti a najmä na províziu , ktorú žalobca stráca ukončením zmluvného vzťahu , vyplatenie odstupného vo výške 57 % z maximálnej výšky odstupného podľa Obchodného zákonníka. Tým bola splnená aj druhá podmienka nároku na odstupné v zmysle § 669 ods. 1 písm. b/ Obch. zák..
101/ Skutočnosť, že činnosťou žalobcu ako obchodného zástupcu došlo k získaniu nových zákazníkov pre žalovaného, k významnému rozvinutiu obchodu s doterajšími zákazníkmi a žalovaný mal podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi , jednoznačne vyplýva zo žalovaným predložených zoznamov uzavretých zmlúv, ako aj z výšky provízií vyplatených v priebehu zmluvného vzťahu zo strany žalovaného , ako aj z výsluchu svedkov P.. Ď. a P. M..
102/ Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že na samotný výpočet odstupného nemá vplyv počet zmlúv , časové hľadisko, ale má vplyv objem a z neho sa vypočítava samotné odstupné . Samotný objem má význam z hľadiska provízii, na ktoré má nárok obchodný zástupca a ktoré boli žalobcovi vyplácané , a nie na výpočet odstupného . Preto súd pri určení výšky odstupného
nevychádzal z objemu , ale práve z počtu zmlúv, ktoré žalobca a jeho odbytová štruktúra uzatvorila a z ktorých má žalovaný podstatné výhody. 103/ K otázke použitia konkurenčnej doložky podľa § 672 a Obch. zák. súd uvádza, že je chybou žalovaného, že si použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky nevymienil v zmluve, ktorej bol predkladateľom. A preto námietku žalovaného, že žalobca mohol hneď po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným vykonávať činnosť , ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia / čo aj vykonával / za irelevantnú a neprihliadol na ňu. 104/ Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný a to vo výške 12.889,41,-€ , čo predstavuje 57 % zo žalovanej sumy a preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie spolu s úrokom z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. od 22. 7. 2010 , čo je nasledujúci deň po uplynutí lehoty stanovenej vo výzve žalobcu na zaplatenie odstupného zo dňa 6. 7. 2010 / č. l. 62-63/ , do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol.
105/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní úspech v rozsahu 13,98 % , súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v tomto rozsahu .
106/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).