Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-66-2015.pdf
PDF · 99.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/66/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matka - B. E., nar. X.X.XXXX, bytom W., T. I. XXXX/XX, otec - G.. Ľ. E., nar. XX.X.XXXX, občan SRN, bytom Č. H., N. XX, Č. X., zastúpený advokátkou: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, sídlo: Bratislava, Šoltésovej č. 14, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu 30.09.2015 navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. B. P. (ďalej len „B.“) zo sumy 250 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že od vydania rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. B. sa výrazne zmenili okolnosti, ktoré podmieňujú jeho plnenie vyživovacej povinnosti. Jeho súčasná finančná situácia mu neumožňuje platiť výživné vo výške 250 eur, nakoľko sa stal vzhľadom na svoj vek poberateľom starobného dôchodku vo výške 80 eur mesačne. Zároveň má mesačné náklady vo výške 689 eur - 252 eur mesačne strava, 9 eur domová daň, vodné stočné 17 eur, 261 eur plyn, 47 eur elektrina, 29 poplatok za odpad, 2 eurá rádio, 6 eur TV, 34 eur telefón, internet, lieky 32 eur.
2. Matka podaním doručeným súdu 17.12.2015 s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila.
3. Otec pred súdom zotrval na návrhu na zníženie výživného na 100,- eur mesačne. Doplnil, že v súčasnosti, ako aj v čase podania návrhu, má vo výlučnom vlastníctve iba rodinný dom v Č. X., nie je vlastníkom bytov v Nemecku.
4. Matka pred súdom s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila.
5. Kolízny opatrovník pred súdom s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil.
6. Otec v záverečnom vyjadrení uviedol, že bola preukázaná výrazná zmena okolností, ktoré podmieňujú plnenie jeho vyživovacej povinnosti, a to, že sa stal poberateľom starobného dôchodku vo výške 80 eur, pričom bolo preukázané listinnými dokladmi, že nie je vlastníkom bytov v Nemecku. Jeho súčasná finančná situácia mu neumožňuje platiť výživné vo výške 250 eur. Náklady na mal. dieťa sú vo výške asi 300 eur mesačne, pričom súčasný príjem matky niekoľkonásobne prevyšuje príjem otca.
7. Matka v záverečnom vyjadrení navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Suma 100 eur na výživu dcéry dostačujúca nie je. Riadne sa zamestnala, aby sa mohla o dcéru starať a venovať sa jej. Poprela, že jej dom je plný Arabov a bol pre nich postavený.
8. Kolízny opatrovník sa v záverečnom vyjadrení nevyjadril.
9. Z výsluchu otca súd zistil, že byty v Nemecku sa podarilo zrenovovať, previesť na banku, na základe čoho mu banka zrušila hypotéku. Starobný dôchodok poberá od 01.01.2014. V Nemecku dôchodok nepoberá, ani v budúcnosti poberať nebude, pretože predčasne stratil prácu a na priznanie dôchodku mu chýba 8 rokov. Od 01.01.2014 neplatí v Nemecku žiadne zdravotné poistenie. Má vyživovaciu povinnosť len k mal. B.. Vlastní iba dom v Č. X., v ktorom sám býva. Byt v Brne predal v roku 2014 za kúpnu cenu 2,5 milióna Kč, ktorú sčasti používa na svoje živobytie, ako aj na renováciu domu v Č. X.. Pretože mal tento rodinný dom poškodenú strechu, vymenil ju, ako aj okná, keďže cez ne zatekalo. V rodinnom dome sa nachádzajú 2 kompletné byty, dole je po renovácii obývateľných 1,5 izby, hore je 3-izbový byt a na povale je skladisko. Súd tiež zistil, že výdavky na zabezpečenie bývania sú rovnaké ako sú uvedené v návrhu na zníženie výživného, pričom nedošlo k zmene od ich uvedenia. Má zhoršený zdravotný stav, je po operácii karcinómu. Pravidelne chodí na kontroly, s čím nemá spojené výdavky.
10. Z výsluchu matky súd zistil, že je naďalej zamestnaná s príjmom vo výške približne 580 eur mesačne. Okrem tohto príjmu poberá prídavok na dieťa vo výške 23 eur. V spoločnej domácnosti žije len s dcérou. Čo sa týka výdavkov na domácnosť, tieto predstavujú 40 eur na elektrinu, 70 - 80 eur na plyn, 30 eur mesačne na telefón a internet, 43,22 eur ročne na poistku za byt. Otec okrem platenia výživného pravidelne mesačne na výživu maloletej neprispieva. Dcéra B. od septembra 2016 navštevuje II. stupeň ZŠ, teda 5.ročník - hudobný odbor, s čím má matka spojené výdavky vo výške 80 eur ročne. Dcéra stále musí nosiť dioptrické okuliare, ktoré jej matka kupuje asi raz za 2 roky, podľa potreby. Maloletá sa stravuje v škole, s čím má matka spojené zvýšené výdavky vo výške 20-30 eur mesačne. Mesačné výdavky na dcéru, na jej hygienu, oblečenie, tiež na pomôcky do školy činia približne 100 eur. Výdavky na stravu maloletej okrem stravovania v škole činia asi 150 eur mesačne.
11. Z Oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia z 21.12.2015 súd zistil, že otcovi bola upravená základná výmera vyplácaného starobného dôchodku na 2 280 Kč mesačne.
12. Z Faktúry - daňového dokladu č. 2400984, platobného dokladu SIPO č.730/2, faktúry dodávateľa ČEZ Prodej, s.r.o. súd zistil, že otec uhradil za vodu 609 Kč za zúčtovacie obdobie od 01.01.2014 do 31.03.2014, 2 150 Kč za elektrinu, poplatok za rozhlas, TV 940 Kč, O2 Česká republika 70 eur, satelitná TV 10 eur, zálohová platba za plyn vo výške 6 350 Kč mesačne.
13. Z Potvrdenia o príjme matky za rok 2015 a 2016 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky v roku 2015 činil 519,89 eur a v roku 2016 602,07 eur.
14. Z Potvrdenia o návšteve z 09.05.2016, Poštového peňažného poukazu z 11.09.2015 a 18.02.2015, tiež z pokladničných dokladov z 24.10.2014 súd zistil, že mal. B. navštevovala v šk. r. 2015/2016 4. ročník základnej školy. Matka uhradila 18.02.2015 a 11.09.2015 školné do ZUŠ v Piešťanoch vo výške 2 x 42,50 eur. Súd tiež zistil, že matka zaplatila za dioptrické okuliare dcéry 24.10.2014 194,50 eur. Matka uhrádza dcére stravné vo výške 22,09 eur priemerne mesačne v období od septembra 2015 do mája 2016.
15. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/55/2013 - 134 z 11.10.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 13P/55/2013 - 168 z 30.04.2014, súd zistil, že otcovi bolo zvýšené k mal. B. zo sumy 200 eur mesačne na 250 eur mesačne vopred s účinnosťou od 01.06.2013. Súd zo spisového materiálu zistil, že otec a matka iné vyživovacie povinnosti okrem mal. B. nemali. Matka bola nezamestnaná, od 25.12.2012 vedená na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, od 01.02.2013 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 25,50 eur mesačne, tiež prídavok na dcéru vo výške 23,10 eur mesačne. Matka mala vo vlastníctve byt, v ktorom bývala s dcérou, pričom po otcovi, ktorý zomrel v decembri 2012, zdedila jednu štvrtinu bytu na W., v ktorom byte býva jej matka. Mal. B. mala 8 rokov, navštevovala 2. ročník základnej školy. Tiež navštevovala hudobný odbor na ZUŠ, za ktorý matka hradila 62,- eur ročne. Maloletá mala zdravotné problémy, z ktorého dôvodu nosila dioptrické okuliare, ktoré jej matka kupuje každé 2 roky, po 50,- eur. Matka s týmto mala zvýšené výdavky na cestovné na návštevu
očného lekára v Trnave 3-4 krát ročne. Otec bol nezamestnaný od roku 2005, nemal nárok na sociálne dávky, ani na starobný dôchodok, od roku 2007 bol bez príjmu. Vo vlastníctve mal v Nemecku 3 byty s garážami a rodinný dom. V ČR vlastnil byt v Brne a tiež rodinný dom v Č. X..
16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vyvodil právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pričom pri posudzovaní návrhu otca porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov.
21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška výživného povinnému otcovi pre mal. B. bola naposledy upravená vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/55/2013 - 134 z 11.10.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 13P/55/2013 - 168 z 30.04.2014, s účinnosťou od 01.06.2013 na sumu 250,- eur mesačne. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase uvedených rozhodnutí so súčasným stavom súd zistil, že iba u matky došlo k podstatnej zmene pomerov.
22. Ako súd uviedol vyššie porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane mal. B. nedošlo k zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jej vekom, keďže v čase podania návrhu otcom bola iba o 2 roka staršia. Tiež nedošlo k zmene pomerov týkajúcej sa jej vzdelania, keďže v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola žiačkou I. stupňa základnej školy, pričom v čase podania návrhu otca na zníženie výživného bola naďalej žiačkou I. stupňa základnej školy, pričom matka mala pri poslednom zvýšení výživného výdavky na hudobný odbor na ZUŠ vo výške 62,- eur ročne, teraz vo výške 85,- eur ročne. Maloletá mala zdravotné problémy - nosila dioptrické okuliare, ktoré jej matka kupovala každé 2 roky po 50,- eur. Teraz jej matka naposledy kúpila okuliare v r. 2014 za kúpnu cenu 194,50 eur, pričom zdravotné problémy so zrakom u mal. B. nadalej pretrvávajú. Matka mala tiež zvýšené výdavky na cestovné na návštevu očného lekára v Trnave 3-4 krát ročne, ktoré výdavky v predmetnom konaní neuvádzala. Z uvedeného súdu vyplynulo, že na strane maloletej nedošlo k podstatnej zmene pomerov, pričom existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané výsluchom matky, vyššie citovanými dokladmi predloženými matkou.
23. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal výsluchom rodičov a vyššie citovaným spisom Okresného súdu Piešťany za preukázané, že od posledného určenia výživného nedošlo k zmene v počte vyživovacích povinností u oboch rodičov, ktorí majú stále iba vyživovaciu povinnosť k mal. B..
24. Matka bola v čase posledného určenia výživného nezamestnaná, vedená na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, od 01.02.2013 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 25,50 eur mesačne, tiež poberala prídavok na dcéru vo výške 23,10 eur mesačne. Teraz je matka zamestnaná s príjmom vo výške 602,07 eur mesačne. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u matky došlo k podstatnej zmene pomerov zvýšením príjmu o viac ako 550,- eur mesačne. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané výsluchom matky a citovanými dokladmi predloženými matkou, potvrdzujúcimi výšku jej príjmu.
25. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec už od roku 2005 nezamestnaný, nemal nárok na sociálne dávky, ani na starobný dôchodok, bez príjmu bol od roku 2007, pričom teraz od 01.01.2014 poberá starobný dôchodok vo výške viac ako 84,- eur mesačne. Tieto zistenia mal súd za preukázané výsluchom otca a citovanými dokladmi predloženými otcom, pričom priznanie starobného dôchodku otca súd s poukazom na jeho výšku súd nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov na jeho strane.
26. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného pre mal. B. zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, pričom otec ako dôvod pre zníženie výživného uvádzal skutočnosť, že vzhľadom na svoj vek sa stal poberateľom starobného dôchodku vo výške 80 eur mesačne a jeho mesačné náklady spojené s bývaním sú vo výške 689 eur.
27. Vykonaným dokazovaním výsluchom otca mal však súd tiež za preukázanú ďalšiu významnú skutočnosť spôsobilú pozitívne ovplyvniť majetkové pomery otca, t.j. že otec predal nehnuteľnosť - byt v Brne, čím získal kúpnu cenu 2 500 000,- Kč, t.j. približne 92 500,- eur pri kurze 27,- CZK/1,- eur. Z výsluchu otca súd pritom zistil, že tieto peniaze používa na uhrádzanie svojich osobných výdavkov, pričom časť peňazí použil aj na renováciu rodinného domu v Č. X. (výmena strechy a okien), v ktorom sa nachádzajú 2 kompletné byty. Otec pritom mesačne vynakladá sumu 689,- eur v súvislosti s vedením domácnosti, v ktorej býva výlučne sám.
28. Tu súd uvádza, že Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, čo vyplýva aj napr. z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/1162/2015, v ktorom sa tiež uvádza, že cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následnemá právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. S poukazom na uvedené preto súd dospel k záveru, že je možnostiach a schopnostiach povinného otca naďalej platiť výživné vo výške 250,- eur mesačne, keďže predajom bytu v Brne získal 92 500,- eur, ktoré je v prvom rade povinný použiť v súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti k mal. B.. Po rozrátaní uvedenej kúpnej ceny pritom súd dospel k záveru, že platením výživného vo výške 250,- eur mesačne dôjde k jej spotrebovaniu o 30 rokov, teda otec má dostatok finančných prostriedkov na platenie určeného výživného.
29. Súd zároveň uvádza, že hoci na strane matky došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane zvýšením príjmu o 550,- eur mesačne, teda by mohla teoreticky zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, táto skutočnosť samotná nezbavuje otca povinnosti platenia
výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
30. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou (porovnaj uznesenie KS v TT, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).
31. Nakoľko otec dieťaťa súdu nepreukázal, že by od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k zmene pomerov, akú predpokladá § 78 ods. l Zákona o rodine, ako i vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu zamietol.
32. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.