Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-8C/193/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobkyne: P. A., T. Š., N.. XX.XX.XXXX, T..Č..: XXXXXX/XXX, trvale bytom Revúca, Komenského 1094/2, štátna občianska SR, t. č. Domov dôchodcov Sušany, Sušany 72, zast. procesnou opatrovníčkou R. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom Penzión Narcis, Narcisova 361, 252 43 Pruhonice, Praha - západ, Česká republika, zast. JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom AK v Považskej Bystrici, Námestie A. Hlinku 29/34 proti žalovanej: V. F., N.. XX.XX.XXXX, bytom Betliar, Nová 466, zast. JUDr. Lukášom Mojsejom, advokátom so sídlom AK v Košiciach, Pražská 501/2, o určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. Turčok, obec Turčok, okres Revúca, a to pozemku registra C-KN parc. č. XXX/X o výmere 400 m2, druh pozemku: ostatné plochy a pozemku registra C-KN parc. č. XXX/X o výmere 30 m2, druh pozemku: ostatné plochy.

II. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. Revúca, obec Revúca, okres Revúca, a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na druhom poschodí vo vchode č. 2 na ulici Komenského súp. č. XXXX v Revúcej, ktorý bytový dom je postavený na pozemku registra C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere 383 m2, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a aj na pozemku parc. č. XXXX/XX o veľkosti 565/10000.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

IV. Procesná opatrovníčka žalobkyne má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu

V. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 09.04.2014, po pripustení zmeny žaloby, sa žalobkyňa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. Turčok, obec Turčok, okres Revúca, a to pozemku registra C-KN parc. č. XXX/X o výmere 400 m2, druh pozemku: ostatné plochy a pozemku registra C-KN parc. č. XXX/X o výmere 30 m2, druh pozemku: ostatné plochy (ďalej aj len nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Turčok) a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. Revúca, obec Revúca, okres Revúca, bytu č. XX, nachádzajúceho sa na druhom poschodí vo vchode č. 2 na ulici Komenského súp. č. XXXX v Revúcej bytového domu postaveného na pozemku registra C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere 383 m2, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a aj na pozemku parc. č. XXXX/XX o veľkosti 565/10000 (ďalej aj len nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Revúca alebo predmetný byt) (všetky uvedené nehnuteľnosti ďalej i len predmetné nehnuteľnosti).

Žalobkyňa tvrdila, že dňa 01.08.2011 uzavrela so žalovanou darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Turčok a zriadenie vecného bremena - práva doživotného užívania týchto nehnuteľností v prospech žalobkyne. Dňa 24.12.2012 uzavrela so žalovanou darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Revúca (byt). Predmetom darovacej zmluvy o darovaní bytu nebola dohoda o zriadení vecného bremena vo forme doživotného užívania. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti aj po uzavretí zmlúv užívala. Žalobkyňa nikdy neprestala byť vlastníčkou predmetných nehnuteľností a žalovaná tieto nemohla nikdy nadobudnúť do svojho vlastníctva a to z dôvodu, že v dobe uzatvorenia darovacích zmlúv, teda v rokoch 2011 a 2012, nebola žalobkyňa v dôsledku duševnej poruchy trvalého charakteru schopná pochopiť význam svojho konania, nemohla právom aprobovaným spôsobom prejaviť svoju vôľu, ktorá sa utvára v mysli a prejaviť ju navonok. V dôsledku toho jej právny úkon nemá žiadnu relevanciu a je od počiatku neplatný. Žalobkyňa nebola obmedzená spôsobilosti na právne úkony ani pozbavená spôsobilosti na právne úkony, čo ale nevylučuje, že v dôsledku postihnutia duševnou chorobou nebola spôsobilá k právnym úkonom. Žalobkyňa sa ambulantne aj ústavne liečila na psychiatrii od roku 1996 a to v rokoch 1996 - 2009 pre rôzne depresívne poruchy a od roku 2009 na demenciu. Bola opakovane hospitalizovaná a pri hospitalizácii v máji 2011 jej bola diagnostikovaná demencia pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom. V novembri 2014 bola opakovane hospitalizovaná pre progresiu duševného ochorenia. Žalobkyňa bola liečená antidementívami. Žalobkyňa už v roku 2011 trpela závažnou duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na akékoľvek majetkové úkony, preto nemohla právne relevantným spôsobom realizovať právne úkony, predmetom ktorých bola hmotnoprávna dispozícia s nehnuteľnosťami. Žalobkyňa pri právnych úkonoch nevedela, čo robí, jej zdravotný stav jej to nedovoľoval. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že nebola spôsobilá na tieto právne úkony, preto tieto považujú za absolútne neplatné podľa § 38 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, nakoľko jej právne postavenie je neisté, bez určenia by bolo jej právo ohrozené, keďže je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale ako vlastníčka je na listoch vlastníctva zapísaná žalovaná. Nesúhlasí s tvrdením protistrany, že toto konanie je pod vplyvom syna žalobkyne. Žalobkyňa so synom nekomunikuje, so žalovanou je v kontakte, to ale neznamená, že právne úkony sú platné. Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa mala taký zdravotný stav, že by mohla byť pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, uvádzala, že nepopiera uzavretie darovacích zmlúv so žalobkyňou. O darovanie nehnuteľností sa žalobkyňa snažila už dávnejšie predtým ako došlo k ich uzavretiu. Nebola totiž stotožnená so spôsobom života svojho syna a mala obavy o svoj majetok. Žalovaná bola v intenzívnom kontakte so žalobkyňou v čase pred spísaním darovacích zmlúv, po ich spísaní i v súčasnosti, o žalobkyňu sa starala, zaujímala a navštevovala ju. V čase spísania darovacích zmlúv bola podľa jej názoru žalobkyňa plne spôsobilá na právne úkony, čoho výsledkom bola uzavretie darovacích zmlúv pred notárom vo forme notárskych zápisníc. Žalovaná považuje závery znaleckého posudku za nesprávne, nakoľko podľa nich mala mať žalobkyňa v čase podpisovania darovacích zmlúv okrem iného stratu schopnosti vykonávať bežné rutinné úkony, pričom z výpovedí svedkov je zrejmé, že žalobkyňa tieto činnosti bez problémov zvládala, aj napriek tomu, že bola liečená, viedla normálny život. V čase prevodu majetku bola žalobkyňa plne spôsobilá na právne úkony. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že si žalobkyňa vedela v danom čase zabezpečiť žalobkyňa všetky veci bežnej potreby, pričom znalecký posudok je v hrubom rozpore s výpoveďami svedkov ohľadne stavu žalobkyne v čase podpisu zmlúv. Čas, ktorý ubehol od uzavretia zmlúv do vypracovania posudku, značne ovplyvnil výslednú relevantnosť odpovedí. Znalkyňa sa v odpovedi na otázku 4 v znaleckom posudku vyjadrovala k právnemu posúdeniu veci. Domnieva sa, že predmetné konanie je snahou príbuzných žalobkyne zneužiť jej zdravotný stav a dostať sa k jej majetku. Práve postoj žalobkyne k jej príbuzným bol dôvodom, prečo sa rozhodla uzavrieť darovacie zmluvy, už pred uzavretím týchto zmlúv žalobkyňa príbuzných vyplatila, oni sa následne o ňu nezaujímali. Žalobu považuje žalovaná za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť.

3. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, predmetom ktorého bolo okrem iného zistenie, aký je zdravotný stav žalobkyne, či trpí žalobkyňa v súčasnosti takou poruchou zdravia, ktorá ju robí nespôsobilou na právne úkony v celom rozsahu, resp. ktorá ju obmedzuje v spôsobilosti na právne úkony, ak áno, či je v dôsledku ochorenia schopná robiť právne úkony v rámci súdneho konania, chápať zmysel súdneho konania a konať samostatne pred súdom ako účastník konania. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že žalobkyňa nemá procesnú spôsobilosť, nemôže pred súdom samostatne konať, nakoľko vzhľadom na jej ochorenie - Alzheimerovou demenciou stredne ťažkého stupňa - je nespôsobilá na právne úkony v celom rozsahu. Keďže nebola žalobkyňa doposiaľ pozbavená ani obmedzená

v spôsobilosti na právne úkony, súd v predmetnom civilnom konaní žalobkyni ustanovil procesný opatrovník podľa § 69 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len alebo Civilný sporový poriadok) a to jej vnučka R. A., N.. XX.XX.XXXX. Procesná opatrovníčka žalobkyne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že so žalobou súhlasí a v celosti sa k nej pripája. Súd mal za to, že na základe takéhoto postupu bol odstránený nedostatok podmienok konania a vo veci bolo možné ďalej konať a rozhodnúť.

4. Súd po prečítaní žaloby a písomných vyjadrení strán vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov notára JUDr. Miroslava Režňáka, R. A., N.. XX.XX.XXXX, Z. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. Š., N.. XX.XX.XXXX, prečítaním znaleckého posudku znalkyne MUDr. Márie Martinove, ml. pribratej do konania uznesením súdu sp. zn. 8C/193/2014-156 zo dňa 08.06.2016 č. 10/2016, výsluchom znalkyne MUDr. Márie Martinove, ml.. Listinné dôkazy neboli čítané v súlade s § 204 Civilného sporového poriadku. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Turčok bolo zistené, že ako vlastníčka nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctve je vedená žalovaná v podiele 1/1 na základe darovacej zmluvy V XXX/XXXX, pričom ako ťarcha je zapísané vecné bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľností v prospech žalobkyne.

6. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Revúca bolo zistené, že ako vlastníčka nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctve je vedená žalovaná v podiele 1/1 na základe darovacej zmluvy V XXX/XXXX.

7. Z rozhodnutia Správy katastra Revúca V XXX/XX zo dňa 18.08. 2011 bolo zistené, že správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie Turčok v prospech žalovanej a vklad zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania zapísaných nehnuteľností v prospech žalobkyne a to na základe darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena spísanej formou notárskej zápisnice JUDr. Miroslavom Režňákom N: XX/ XXXX, NZ: XXXXX/XXXX, NCRIs: XXXXX/XXXX.

8. Z notárskej zápisnice N: XX/XXXX, NZ: XXXXX/XXXX, NCRIs: XXXXX/XXXX spísanej na Notárskom úrade JUDr. Miroslava Režňáka v Revúcej dňa 01.08.2011 súd zistil, že žalobkyňa ako darujúca a žalovaná ako obdarovaná uzavreli do notárskej zápisnice darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Turčok, ktoré žalobkyňa v celosti previedla darom na žalovanú a žalovaná vyhlásila, že dar prijíma. Darovacou zmluvou sa v prospech žalobkyne zriadilo vecné bremeno - právo doživotného užívania týchto nehnuteľností.

9. Z notárskej zápisnice N: XXX/XXXX, NZ: XXXXX/XXXX, NCRIs: XXXXX//XXXX spísanej na Notárskom úrade JUDr. Miroslava Režňáka v Revúcej dňa 24.05.2015 súd zistil, že žalobkyňa ako darujúca a žalovaná ako obdarovaná uzavreli do notárskej zápisnice darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Revúca, ktoré žalobkyňa v celosti previedla darom na žalovanú a žalovaná vyhlásila, že dar prijíma.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa ju oslovila, že by jej chcela prepísať majetok. Najprv chatu, potom byt. Uvádzala jej, že synovi kúpila nehnuteľnosť, dala mu aj peniaze, rovnako aj vnučkám. Syn ale pije a je gemblér, nechce, aby jej peniaze pošli, a preto chce majetok prepísať na ňu. Ona o tom rozmýšľala dlhý čas, nakoniec sa dohodla s manželom, že do toho idú. Chcela zachrániť majetok žalobkyne. Išli k notárovi, kde boli zmluvy uzavreté, čiže nie je to tak, že by ju ona k tomu donútila. Uzavretie týchto zmlúv bolo z vôle žalobkyne. Zhruba polroka pred uzavretím zmlúv to spolu so žalobkyňou riešili telefonicky i osobne, ona sa jej pýtala, kedy príde, že chce mať s tým pokoj. Pokiaľ ide o priebeh uzatvárania zmlúv, u notára si sadli, on sa jej pýtal, že čo by chcela. Uzavretie darovacích zmlúv chcela žalobkyňa, vyjadrila sa, že synovi nedá už ani fuka. So žalobkyňou išli k notárovi spolu, keď to vybavili, žalobkyňa si zobrala peniaze do tašky a odišla. Prečo došlo k uzavretiu dvoch darovacích zmlúv s časovým odstupom a nie naraz nevie, najprv si žalobkyňa zmyslela, že jej chce dať určité nehnuteľnosti a potom po čase si zmyslela, že aj ďalšie. Ale prečo, tak to vie len žalobkyňa. Žalobkyňa žila v predmetnom byte, ona v tom čase nevidela, že by žalobkyňa potrebovala zvýšenú opateru. V roku 2015 sa jej zdravotný stav zhoršil. Pokiaľ ide o to, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky, to je

pravda, tieto peniaze jej ale žalobkyňa darovala. Odôvodnila to tým, že nechce, aby jej tie peniaze vzal syn. Ona nemala povinnosť vrátiť tieto peniaze, ale keď sa o tom dozvedel syn žalobkyne, trval na tom, aby peniaze vrátila. Ona ich vrátila, ale nemusela to urobiť.

11. Z výsluchu svedka JUDr. Miroslava Režňáka - notára, na notárskom úrade ktorého boli uzatvárané predmetné darovacie zmluvy, súd zistil, že v oboch prípadoch išlo o štandardný právny úkon. Keby bol presvedčený, že v týchto prípadoch notárske zápisnice nemožno spísať, tak by ich nespisoval. Ide o dve zmluvy spísané do notárskych zápisníc. Prvú, staršiu zmluvu si veľmi nepamätá vzhľadom na časový odstup, viac si pamätá okolnosti uzatvárania druhej zmluvy, predmetom ktorej bol byt. V prípade druhej zmluvy boli zmluvné strany uňho 2-krát, prvý krát sa porozprávali, čo chcú, druhý krát došlo k spísaniu samotnej zmluvy. Pri prvej zmluve sa na priebeh presne nepamätá, predpokladá, že tiež to prebehlo tak, že sa raz stretli a porozprávali a pri druhom stretnutí sa podpisovala zmluva. Žalobkyňa chcela darovať nehnuteľnosti, nemal v tom čase pochybnosti, že to chce, obdarovaná dar prijala. Keď má rozhovor so zmluvnými stranami, tak sa snaží čo najpodrobnejšie vysvetliť, aké právne dôsledky daný právny úkon má. Žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že keď prevedie vlastníctvo, tak že toto vlastníctvo stratí a že tieto nehnuteľnosti nebudú predmetom dedičstva. Keď sa zmluvy podpisovali, boli obe zmluvné strany prítomné. Pri podpise zmluvy žalobkyňa pôsobila tak, že chce urobiť tento právny úkon. Vyjadrovala sa, že synovi neverí, nemá v neho dôveru a bojí sa, aby s majetkom nebolo zle naložené. On nemal pochybnosti ohľadne tohto právneho úkonu. Mal za to, že navrhovateľka chce vlastníctvo previesť. Žalobkyňa sa nesprávala nejako nezvyčajne, pôsobila ako zdravý jedinec, nevyjadrovala sa nejasne. Možno bola pôsobila trochu vystresovaná, čo podľa neho mohlo byť vzhľadom na jej vyšší vek.

12. Svedkyňa R. A. (vnučka žalobkyne) vo svojej výpovedi uviedla, že vie, že žalobkyňa má žalovanú rada, vyjadrovala sa však tak, akoby predmetné nehnuteľnosti patrili jej. Starká jej niekoľko mesiacov po tom, ako došlo k prevodu nehnuteľnosti, povedala, že môže ísť na chatu. Tiež keď sa hádali, tak sa vyjadrila, že ich vydedí. V čase uzavretia darovacích zmlúv žila v Prahe, dvakrát alebo trikrát do roka chodila pozrieť starkú. V tom čase si starká riešila sama všetky veci. Ona nevedela o tých prevodoch, dozvedeli sa to až neskôr, keď sa o tom žalobkyňa náhodou zmienila jej otcovi. V tom čase robenia právnych úkonov (2011, 2012) bola žalobkyňa kľudná, sebestačná, občas sa stalo, že sa znova spýtala na niečo, čo už sa v ten deň spýtala. To sa jej stáva aj teraz. Teraz je ten interval veľmi častý, v tom čase sa to stávalo možno niekoľkokrát za deň. Inak sa v jej správaní nič iné nezvyčajné nevyskytovalo. Rozprávala so susedkou žalobkyne a tá jej povedala, že nejaký čas po tom, ako boli nehnuteľnosti prepísané, išla so žalobkyňou na úrad, žalobkyňa chcela riešiť veci ohľadne prevodu. Kým ale prišli na úrad, tak starká zabudla, v akej veci a kam ide. Žalobkyňa bola po psychickej stránke liečená ešte ako mladá, mohlo to byť viac ako 30 rokov dozadu. Vie, že žalobkyňa bola viackrát hospitalizovaná na psychiatrii v Rožňave.

13. Svedkyňa Z. Q. (sesternica žalobkyne, žalovaná je dcéra jej druhej sesternici) vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobkyňou bývali veľmi často spolu. Žije v Bratislave, ale ako išla na dôchodok v roku 2006, tak sa často zdržiavala v Železníku, kde má nehnuteľnosť. Vtedy sa stretávala a bola v kontakte so žalobkyňou. V období august 2011 až máj 2012 sa stretávala so žalobkyňou každé 3 alebo 4 týždne. Žalobkyňa sa vyjadrovala takým spôsobom, že mala dôveru voči žalovanej. Občas sa v tom čase stávalo, že žalobkyňa zabúdala na veci. Neskôr sa jej stav zhoršil, povedala jej napríklad, že vyšla na ulicu a nevedela, na čo tam prišla. To už bolo ale dlhší čas po tom prevode nehnuteľností. V rokoch 2011, 2012 dávala žalobkyňa veci do poriadku s triezvym rozumom. Prevody robila podľa jej názoru z vlastnej vôle. Nikdy sa nevyjadrovala, že by to ľutovala, žalovanú má žalobkyňa rada, dala by jej, čo by mohla. Pred tým, ako urobila žalobkyňa prevody, hovorila, že nedôveruje synovi. Chcela mať istotu, že bude o ňu postarané. Vyjadrovala sa tak, že keď bude mať byt žalovaná, tak bude mať istotu, že bude o ňu postarané. Hovorila jej tiež, ako rozdelí peniaze. Po prevode je povedala, že už je všetko vybavené, že už má pokoj. V tom čase v jej správaní nezaznamenala, že by žalobkyňa menila nejako svoje postoje, svoje rozhodnutia. Mala strach zo zlyhania srdca, ale cítila sa dobre. Vie, že bola žalobkyňa hospitalizovaná na psychiatrii.

14. Svedkyňa A. Š. (žalobkyňa je sesternicou jej manžela) vo svojej výpovedi uviedla, že býva v Košiciach, v rokoch 2011 a 2012 bola so žalobkyňou v kontakte telefonicky. O žalovanej hovorila žalobkyňa vždy v superlatívoch, videla v nej oporu. Predtým, ako došlo k tým prevodom, tak jej hovorila, že žalovaná je najbližšie, preto to na ňu prevedie byt. V roku 2013 sa so žalobkyňou stretli. Hovorila, že urobila aj s bytom poriadok, že ho previedla na žalovanú, že dievčatá sú ďaleko, žalovaná je blízko,

takže keby sa niečo stalo, tak to previedla na ňu. Uvádzala, že už je spokojná, že žalovaná sa o ňu postará, tak aby sa nemusela starať z vlastných peňazí. Počas telefonických rozhovoroch sa v tom čase nič nezvyčajné sa nevyskytlo. žalobkyňa nemenila názory a rozhodnutia, keď bola v roku 2013 u žalobkyne, tak mala domácnosť v poriadku, ani vtedy nezbadala, že by mal nejaké výpadky pamäte. Vie, že žalobkyňa bola niekoľkokrát hospitalizovaná na psychiatrii v Rožňave. Bola tam pár dní, potom sa vrátila domov, ďalej pracovala, bola v poriadku.

15. Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Márie Martinove ml. č. 10/2016 súd zistil, že u žalobkyne už v roku 2005 ambulantný psychiater v lekárskom náleze konštatoval kognitívnu poruchu s prechodom do Alzheimerovej demencie, pričom kognitívne poruchy sú u nej prítomné už od roku 2003 a postupne progredujú. Orientačný test kognitívnych funkcií MMSE vykazoval u žalobkyne 23 bodov a psychiater už v tom čase stav klasifikuje ako Alzheimerova demencia ľahkého stupňa so skorým začiatkom a do liečby pridal antidementívum. Vzhľadom na povahu ochorenia ľahkého stupňa a na klinický priebeh ochorenia zbavenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu v tom čase ešte nebolo u žalobkyne indikované, avšak mohlo byť u nej obmedzené a to čo sa týka napr. disponovania s finančnými prostriedkami alebo s majetkom, voľného nakladania a hospodárenia s nimi, právnych úkonov v oblasti sociálnych a ekonomických vzťahov, úkonov vo vzťahu k štátnym orgánom či zdravotníckym zariadeniam. Od 12.05.2011 do 26.05.2011 bola žalobkyňa hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Rožňave pre progredujúci kognitívny deficit, kde súčasne bolo realizované aj CT mozgu s obrazom difúznej mozgovej atrofie zmiešaného typu. Atrofia mozgu je úbytok mozgového tkaniva, ktoré sa vyvíja niekoľko rokov a progreduje. Ide o úbytok mozgových buniek bez ohľadu na príčinu. Cerebrálna atrofia sa môže sústrediť na jednu špecifickú oblasť mozgu a to vedie k zníženiu funkcie v tom ktorom konkrétnom mieste, alebo môže dôjsť k atrofii všeobecne v celom mozgu, čo znamená, že celý mozog vykazuje známky straty mozgových buniek. Tým dochádza k zhoršeniu viacerých vyšších kôrových funkcií mozgu vrátane pamäti, myslenia, orientácie, chápania, ale aj počítania, učenia, jazyka, úsudku, schopnosti logicky uvažovať a pod.. Atrofia mozgu sa začína nenápadne, ale rokmi neprestajne progreduje, je závažná a nie je predpoklad úzdravy, ako ani zlepšenia zdravotného stavu jedinca. Je nevyliečiteľná a postupne progreduje do demencie. Objektívne v klinickom obraze žalobkyne v tomto období bol pozorovaný celkový bradypsychizmus (spomalenie psychickej aj telesnej aktivity), zlyhávanie v dennom a sociálnom fungovaní, ktoré je obmedzené len na bazálnu úroveň, pričom pamäť je narušená vo všetkých jej zložkách, čo mohlo svedčiť pre diagnózu Alzheimerova demencia ľahkého až stredne ťažkého stupňa a tento stav už mohol byť indikovaný na zbavenie svojprávnosti žalobkyne a to v celom rozsahu. Pre Alzheimerovu demenciu je vo všeobecnosti charakteristický závažný a v podstatnej miere znížený úbytok kognitívnych funkcií s úpadkom premorbídne priemerných intelektových schopností. Progresiou ochorenia dochádza k výrazného úbytku praktických zručností takto postihnutého človeka a stráca schopnosť vykonávať bežné rutinné úkony. Dôsledkom ochorenia je aj emočné oploštenie postihnutého, kolísanie nálad, strata sociálnych zručností. Vyžaduje 24 hodinovú opateru zo strany inej dospelej osoby. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti sú pri tomto ochorení znížené a to v podstatnej a závažnej miere, sú vymiznuté. Nie je schopný vykonávať právne úkony. Ochorenie s obrazom demencie má tendenciu progredovať, je závažné a trvalé a pri tak závažnom a trvalom ochorení (stredne ťažká, ťažká demencia) je indikované zbavenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Alzheimerova demencia, ktorou trpí žalobkyňa, ju robila nespôsobilou na podpisovanie a uzatvárania darovacích zmlúv dňa 01.08.2011 a 24.05.2012. Žalobkyňa v čase uzatvárania darovacích zmlúv nebola spôsobilá chápať svoje konanie, obsah vykonávaných právnych úkonov a následky darovacích zmlúv, ktorými sa zbavila svojho majetku.

16. Znalkyňa MUDr. Márie Martinove ml. vo svojej výpovedi uviedla, že na základe znaleckého vyšetrenia u žalobkyne zistila diagnózu Alzheimerova demencia. Ide o závažné duševné ochorenie, ktoré pomaly a nenápadne progreduje. Liečbou je len minimálne a prechodne ovplyvniteľné, dá sa povedať, že ide o nevyliečiteľné ochorenie, ktoré končí smrťou. Ďalej súčasťou znaleckého vyšetrovania bolo spracovanie zdravotnej dokumentácie menovanej, ktoré bolo dostačujúce na potvrdenie tejto závažnej diagnózy. V zdravotnej dokumentácii boli komplet psychiatrické nálezy menovanej, ktorá bola psychiatricky liečená od roku 1990 a boli tam aj dôležité psychiatrické nálezy, ktoré potvrdzujú, že menovaná v čase spísania darovacích zmlúv nebola spôsobilá na vykonávanie týchto právnych úkonov. Od roku 1990 sa žalobkyňa lieči na duševné ochorenie - depresiu, ktorá je u nej dlhoročná a ktorá podľa vedeckých dôkazov vedie takisto k úbytku kognitívnych funkcií. Prvá zmienka o zabúdaní bola v lekárskom psychiatrickom náleze u žalobkyne už v roku 2001, v roku 2003 psychiater už stanovuje diagnózu ľahká kognitívna porucha, ide o počiatočné organické postihnutie mozgu a táto duševná

porucha je predstupňom vzniku demencie. Už v roku 2005 psychiater u nej diagnostikuje Alzheimerovu demenciu a začína liečbu pomocou antidementív. Antidementíva vo všeobecnosti môžu zmierniť priebeh demencie, ale len v období pol roka až maximálne 1 roka, po ktorom aj napriek liečbe antidementívami postupne dochádza k progresii demencie. V roku 2005 jej bolo prisúdených 23 bodov v teste kognitívnych funkcií, čo svedčí pre nález ľahkej demencie. Na základe priebehu psychického ochorenia potvrdzovaného odbornými lekárskymi správami mohla byť v roku 2005 obmedzená spôsobilosti na právne úkony, nakoľko ochorenie demencia znamená, že ide o závažný úpadok kognitívnych funkcií, čiže pamäť, orientácia, koncentrácia, učenie, logika, úsudok, asociácia atď. Ďalej dochádza k závažným poruchám pamäťových funkcií, pričom spočiatku je narušená hlavne novopamäť. Tento stav z psychiatrického a súdnoznaleckého hľadiska je už indikáciou na obmedzenie spôsobilosti. Pokiaľ by to v roku 2005 posudzoval psychiater, minimálne žalobkyňu obmedzí na právne úkony. V roku 2005 okrem objektívnych psychiatrických nálezov je najpodstatnejšia objektívna anamnéza manžela žalobkyne, ktorý s ňou zdieľal 24 hodinovú domácnosť. Jej manžel už v 2001 roku hovoril ako veľmi manželka zabúda, stráca sa, nevie navariť, píše si na lístky, lístky zabudne, stratí. Toto tvrdenie koreuje s psychiatrickým nálezom. V tom čase na základe dostupných informácií mala byť žalobkyňa minimálne obmedzená spôsobilosti čo sa týka disponovania s financiami a s majetkom, s hodnotením svojho zdravotného stavu, či má byť liečená alebo nie. V roku 2005 bola žalobkyni zahájená liečba demencie, jej stav sa prechodne zlepšil. Možnosť zlepšenia je iba v tom sociálnom fungovaní, v tom postaraní sa o seba, ale nie v tom, aby mohla osoba logicky uvažovať, robiť nejaké právne úkony, narábať s financiami alebo s majetkom. Táto liečba je len prechodná, a tak aj u menovanej je popísaný od roku 2005 do roku 2011. V máji 2011 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Rožňave. V klinickom obraze bol psychiatrom popísaný bradypsychizmus čo v preklade znamená, že ide o celkový úpadok fyzického aj psychického fungovania, pacientka zlyhávala už v dennom fungovaní, v sociálnom fungovaní, jej zručnosti boli obmedzené len na bazálnu úroveň a pamäť bola narušená vo všetkých zložkách, čiže v oblasti vštiepivosti, uchovania, výbavnosti a následnej reprodukcie. S týmto klinickým obrazom menovanej priamoúmerne koreovalo aj CT vyšetrenie mozgu, ktoré poukázalo na obraz dyfúznej mozgovej atrofie. Táto atrofia je závažné ochorenie mozgu, kedy dochádza k odumieraniu mozgových buniek a úpadku kognitívnych funkcií. Okrem toho mala žalobkyňa závažné telesné ochorenia, ktoré sa takisto podpísali na jej nepriaznivom psychickom stave. Ak by bol podaný návrh na súd v súvislosti s jej spôsobilosťou na právne úkony, na základe dostupných lekárskych nálezov v roku 2005 mohla byť žalobkyňa obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a v roku 2011 na základe predloženej lekárskej správy z hospitalizácie, pokiaľ by bola vyšetrovaná znalcom, znalec by indikoval pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalej znalkyňa uviedla, že jediné objektívne relevantné údaje mohli byť od človeka, ktorý by s ňou zdieľal domácnosť. Tvrdenia vypočutých svedkov nie sú pre súdno-psychiatrické znalecké dokazovanie relevantné, p. Q. sa v čase prevodov stretávala s menovanou približne raz mesačne, p. Š. bola so žalobkyňou v telefonickom kontakte. Na otázku, aby vysvetlila rozpor, keď podľa záverov posudku v roku 2011 nebola schopná robiť úkony ani v sociálnej sfére, pričom podľa svedkov, príbuzných takéto veci dokázala urobiť, napr. ísť na poštu, navariť si, upratať, znalkyňa uviedla, že tieto zručnosti sú hlboko zakorenené informácie, ktoré ľudia s demenciou strácajú ako posledné. Čiže žalobkyňa v tom období už strácala pamäťové a kognitívne funkcie a tieto jej hlboko zakorenené ešte mohli ostávať. V tomto znaleckom dokazovaní nie je podstatné sociálne fungovanie, pretože toto sa ešte dlho zachováva pri tejto poruche, ale podstatné sú jej kognitívne a pamäťové funkcie pri tomto ochorení. Že vedela navariť, pratať, to nie je podstatné pri jej chorobe, podstatné je, či bola schopná logického uvažovania, reálne zhodnotiť javy, podpisovať zmluvy, a to nebola schopná. Najpodstatnejší nález v tomto znaleckom dokazovaní bol nález z psychiatrickej hospitalizácie v máji 2011, kedy bola 2 týždne hospitalizovaná, 24 h. denne sledovaná, robili jej pomocné zobrazovacie vyšetrenia a tam sa diagnóza jednoznačne potvrdila. V roku 2011 zlyhávala už aj v sociálnom fungovaní.

17. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu súd vec posúdil nasledovne:

18. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či je na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, len ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu, pričom medzi stranami musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Jestvuje teda ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty.

20. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu neplatnosti právnych úkonov, na základe mala nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaná, ktorá je ako vlastnícka predmetných nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností. Súd má za to, že medzi stranami je stav objektívnej neistoty, ktorý je nutné odstrániť žalobou o určenie. Bez tohto určenia je postavenie žalobkyne, ktorá sa domnieva, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, neisté. Rozhodnutím súdu má byť odstránený tvrdený nesúlad medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa nemôže dosiahnuť ochranu svojich práv inak. Žalobkyňa má teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

21. Keďže je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd posudzoval dôvodnosť žaloby po vecnej stránke.

22. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

24. Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

26. Občiansky zákonník definuje právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pojmovými znakmi právneho úkonu sú vôľa, jej prejav, ako aj zameranie (nasmerovanie) vôle na právne následky, ktoré právne predpisy s týmto prejavom vôle spájajú. Právnymi úkonmi sú i zmluvy. Právny úkon spĺňajúci všetky zákonom stanovené požiadavky je platný, ak tomu tak nie je, ide o neplatný právny úkon. Právny úkon v takom prípade existuje, ale nevyvoláva zákonom predpokladané následky. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada vždy, zo zákona, i bez námietky, na relatívnu neplatnosť (§ 40a Občianskeho zákonníka) súd prihliada, len ak sa jej strana dovolá. Jedným z dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je podľa § 38 Občianskeho zákonníka skutočnosť, že právny úkon urobila osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Z uvedeného vyplýva, že pozbavenie alebo obmedzenie osoby v spôsobilosti na právne úkony nie je výlučným dôvodom neplatnosti právnych úkonov urobenými osobami s duševnými poruchami, ale neplatné môžu byť i právne úkony osôb konajúcich v duševnej poruche, ktorá osobu robí na tento právny úkon neschopnou, a to napriek tomu, že nebola pozbavená spôsobilosti na takýto právny úkon.

27. V predmetnej veci súd posudzoval platnosť právnych úkonov - darovacích zmlúv, ktorými žalobkyňa bezplatne prenechala predmetné nehnuteľnosti žalovanej, ktorá dar prijala, nakoľko v prípade ich neplatnosti je daný dôvod určenia, že výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalobkyňa. Žalobkyňa uzavrela so žalovanou v dňoch 01.08.2011 a 24.05.2015 darovacie zmluvy, ktorými darovala žalovanej predmetné nehnuteľnosti. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa v čase uzavretia darovacích zmlúv trpela Alzheimerovou chorobou, ktorá ju robila neschopnou na uzavretie takýchto darovacích zmlúv. Žalobkyňa sa liečila od roku 1990 na duševné ochorenie -

depresiu, v roku 2003 bola u žalobkyne stanovená diagnóza ľahká kognitívna porucha a v roku 2005 už Alzheimerova demencia. Žalobkyňa bola na uvedené ochorenia liečená, v jej zdravotnej dokumentácii sa nachádzali objektívne lekárske nálezy, z ktorých bolo možné posúdiť zdravotný stav žalobkyne v minulosti. Žalobkyňa bola dokonca viackrát hospitalizovaná, okrem iného v roku 2011, pred podpisom prvej darovacej zmluvy. Na základe týchto lekárskych nálezov znalkyňa v danej veci konštatovala, že Alzheimerova demencia, ktorou trpí žalobkyňa, ju robila nespôsobilou na podpisovanie a uzatvárania darovacích zmlúv dňa 01.08.2011 a 24.05.2012, žalobkyňa v čase uzatvárania darovacích zmlúv nebola schopná chápať svoje konanie, obsah vykonávaných právnych úkonov a následky darovacích zmlúv, ktorými sa zbavila svojho majetku. Súd znalecký posudok považuje za presvedčivý a zároveň za najdôležitejší dôkaz na preukázanie schopnosti žalobkyne uzavrieť predmetné darovacie zmluvy. Zo znaleckého posudku mal súd za preukázané, že žalobkyňa v čase podpisu darovacích zmlúv (01.08.2011 a 24.05.2012) trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na uzavretie týchto právnych úkonov neschopnou. Pokiaľ ide o námietky žalovanej voči znaleckému posudku, súd uvádza, že znalkyňa vo svojej výpovedi vysvetlila, ako je možné, že sa žalobkyňa v rozhodnom období javila žalovanej a svedkom ako zdravá osoba spôsobilá uzavrieť darovacie zmluvy, že jediné objektívne relevantné údaje mohli byť od človeka, ktorý by s ňou zdieľal domácnosť a tieto osoby nimi nie sú, nežili so žalobkyňou v danom čase v spoločnej domácnosti. Preto sa napriek svojej chorobe mohla žalobkyňa takýmto osobám javiť ako zdravá, mohla si vedieť napríklad upratať, navariť, postarať sa o seba, keďže tieto zručnosti sú hlboko zakorenené informácie, ktoré ľudia s demenciou strácajú ako posledné. Podstatné je, či bola schopná logického uvažovania, reálne zhodnotiť javy, podpisovať zmluvy, a to nebola schopná. Zároveň má súd za to, že znalkyňa v znaleckom posudku neuvádzala právne posúdenie veci, ale konštatovala nespôsobilosť žalobkyne uzavrieť darovacie zmluvy vzhľadom na jej vtedajší zdravotný stav (z lekárskeho nie právneho hľadiska), čo bolo predmetom znaleckého dokazovania, zistiť, či žalobkyňa bola v danom čase spôsobilá (schopná) urobiť daný právny úkon.

28. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že darovacie zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovanou (darovacia zmluva zo dňa 01.08.2011 spísaná do notárskej zápisnice JUDr. Miroslava Režňáka N: XX/XXXX, NZ: XXXXX/XXXX, NCRIs: XXXXX/XXXX, ako aj darovacia zmluva zo dňa 24.05.2015 spísaná do notárskej zápisnice JUDr. Miroslava Režňáka N: XXX/XXXX, NZ: XXXXX/XXXX, NCRIs: XXXXX//XXXX) sú absolútne neplatné v súlade s § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe absolútne neplatných darovacích zmlúv sa žalovaná nemohla stať výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale ich výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

30. O trovách konania strán rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bola vo veci úspešná v plnej miere. O výške trov konania žalobkyne rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

31. V konaní bola žalobkyňa na základe uznesenia č. k. 8C/193/2014-202 zo dňa 03.10.2016 zastúpená procesnou opatrovníčkou, ktorej mohli v konaní vzniknúť trovy. Civilný sporový poriadok neupravuje náhradu trov konania procesného opatrovníka, preto o jeho trovách je potrebné rozhodovať analogicky podľa § 255 ods. 1 podľa procesného úspechu strany, ktorú zastupuje. Žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, keďže súd žalobe v celosti vyhovel, a teda procesná opatrovníčka žalovanej má analogicky podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške trov konania procesnej opatrovníčky žalobkyne rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

32. V priebehu konania vznikli štátu trovy konania a to znalečné vyplatené znalkyni z rozpočtových prostriedkov, keďže žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Civilný sporový poriadok neupravuje náhradu trov konania štátu, preto o týchto trovách je potrebné rozhodovať analogicky podľa § 255 ods. 1 podľa procesného úspechu strán. V danej veci bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto súd o trovách štátu rozhodol analogicky podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.