Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-109-2022.pdf
PDF · 95.48 KB
Case nature
Subarea
28P/109/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. O., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: P. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, O., I..Č.. I. XX, O. a otca: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, O., I..Č.. Ú. na B. I. R. W. Z.H. K. V., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Otec je povinný platiť na maloletého U. O., nar. X.XX.XXXX, výživné vo výške 50,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.06.2022, sa matka maloletého domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi. Súčasne s návrhom vo veci samej podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do rozhodnutia vo veci samej dočasne upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Maloletého U. navrhovala zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, pričom otec bude povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci na účet maloletého, ktorý spravuje matka, počnúc dňom doručenia uznesenia. Otec nie je oprávnený stretávať sa s maloletým, a to z dôvodu rizikového správania, ktoré ohrozuje zdravý vývin maloletého až do zmeny súčasného stavu otca. Ak by však súd vyhodnotil túto situáciu inak, navrhovala styk pre otca pod dohľadom inej dospelej osoby alebo s tým, že sa budú zúčastňovať stretnutí sprostredkovaných v príslušným Centrom pre rodiny a rodiny.
2. Uznesením č.k. 28P/105/2022-20 zo dňa 17.06.2022 bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 28P/105/2022 na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. 28P/109/2022.
3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu rodičov. V spoločnej domácnosti žili najskôr v byte otcovej matky a následne v podnájme. Spolužitie s otcom maloletého bolo problematické už od začiatku vzťahu, nakoľko otec vo zvýšenej miere požíval alkohol, užíval drogy a násilne sa správal nielen k matke, ale aj k maloletému dieťaťu. Napríklad, keď maloletý syn nechcel jesť, otec mu dal facku, aby jedol. Keď maloletý chodil do jasličiek, povedal opatrovateľke, že ho otec zatváral do skrine. Maloletý syn bol taktiež svedkom násilného správania sa otca voči matke. Toto jeho správanie zanechalo na maloletom následky vo forme agresívneho správania. K návrhu matka priložila kópiu správy z klinického vyšetrenia maloletého zo dňa 09.12.2016 vypracovaného klinickým
psychológom, ktorého záverom je konštatovanie, že náznaky agresívnych prejavov v správaní môžu byť následkom imitácie otcovho správania, ktoré maloletý vnútorne považuje za veľmi účinné na presadenie si svojho názoru alebo na získanie určitých výhod. Ďalej uviedla, že mesačný nájom za byt bol nad ich finančné možnosti a nemali dostatok financií na jedlo a plienky pre syna. Otec maloletého nebol zamestnaný na trvalý pracovný pomer, pracoval iba na základe uzatvorených dohôd. Mesačne zarobil cca 800,- EUR, ale na chod domácnosti ostávalo iba približne 200,- až 300,- EUR, nakoľko zvyšné peniaze otec míňal na hazardné hry, alkohol a iné. Vzhľadom na nedostatok financií na zabezpečenie chodu domácnosti a potrieb maloletého syna sa matka v čase, keď mal syn dva roky, vrátila do práce. Ale aj tak bola z dôvodu nezodpovednosti otca a jeho závislostí, na ktoré míňal väčšinu zarobených peňazí, nútená sa zadlžiť. Správanie otca začalo naberať na agresivite od 29.10.2016, kedy po poranení očí začal vo väčšom množstve požívať alkohol. Konkrétne od 08.11.2016 sa otec matke opakovane vyhrážal, že jej pichne do očí a kopne ju do kolena, aby vedela, čo je to bolesť, akou trpí on. Tiež jej povedal, že ak to oznámi na polícii, tak si to odsedí a potom keď ho pustia, tak ju zabije. Matka sa začala báť o svoj život a život maloletého dieťaťa. Agresívne správanie otca sa vystupňovalo natoľko, že dňa 15.11.2016 matku počas noci pod vplyvom alkoholu polial technickým benzínom a vyhrážal sa jej, či má použiť zapaľovač, ktorý držal v rukách. Jeho správanie dosiahlo neúnosnej miery a podala na neho trestné oznámenie. Otec maloletého bol následne vzatý do väzby, bola voči nemu podaná obžaloba a v zmysle trestného rozkazu, vydaného Okresným súdom Bratislava II zo dňa 10.3.2017. č. k. 3T/36/2017-87, bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov a bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Okrem tohto skutku sa otec dopustil aj iných závažných trestných činov, napr. ozbrojenej lúpeže a bol aj členom skupiny, ktorá tieto trestné činy páchala. V roku 2017 bol otec nakoniec odsúdený na 8 rokov výkonu trestu odňatia slobody a tento trest si aktuálne odpykáva. V máji 2022 otec prostredníctvom svojej matky kontaktoval matku maloletého, aby mu podpísala papier o tom, že sa dohodli, že ako matka dieťaťa nebude od neho požadovať, aby prispieval na výživu a starostlivosť o maloletého syna, čo matka maloletého odmietla. Mesačný príjem matky je vo výške XXX,XX EUR, ktorý pozostáva z prídavkov na dve deti vo výške 51,76 EUR a rodičovského príspevku. Mesačné výdavky okrem bežných nevyhnutných výdavkov spojených s chodom domácnosti sú splácanie exekúcií vo výške 185,- EUR, za obedy pre U. v škole platí 34,- eur a 62,- eur mesačne za jeho krúžok boxu vrátane mesačných tréningov v hodnote 28,- eur. Ďalšie výdavky tvoria nevyhnutné nákupy ošatenia, stravy a hygieny podľa aktuálnej potreby. Matke s platením zvyšných výdavkov pomáhajú rodičia jej terajšieho partnera. Matka maloletého je vlastníčkou bytu na W. T. B. O., kde má zároveň trvalý pobyt, avšak tento byt je zaťažený vecným bremenom a to právom doživotného užívania matkou otca maloletého a z toho dôvodu nie je možné tento byt predať a získať tak z jeho predaja ďalšie finančné prostriedky. Zároveň majú medzi sebou ústnu dohodu, že matka otca bude platiť poplatky správcovskej spoločnosti za užívanie bytu a matke maloletého toho času neprispieva nič. Vzťah s otcom maloletého skončil jeho nástupom do výkonu trestu odňatia slobody. Aktuálne matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým U., novým partnerom a so spoločným synom Y., s ktorým je toho času na rodičovskej dovolenke. Jej aktuálny partner má k maloletému U. veľmi pekný vzťah a ich spolužitie je veľmi harmonické. Otec na výživu maloletého U. aktuálne nijako finančne neprispieva a tento stav pretrváva už niekoľko rokov, konkrétne od novembra 2016. V čase pred nástupom otca na výkon trestu odňatia slobody pracoval iba brigádnicky a aj to väčšinu zarobených peňazí minul na alkohol, drogy a hazardné hry. Z dôvodu psychických problémov užíva vo väzení antidepresíva a aktuálne nie je pracovne zaradený. Maloletý U. aktuálne končí X. ročník základnej školy, v školskom roku 2022/2023 nastúpi do X. ročníka. V škole sa mu darí, aj keď v minulosti bolo potrebné riešiť jeho agresívne správanie. To bolo v čase, keď otec maloletého nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Správanie maloletého bolo zrejme spôsobené tým, že bol svedkom správania sa otca k matke. Otec prostredníctvom listov kontaktuje z väzenia tak matku, ako aj maloletého syna. Pred nástupom pandémie ochorenia COVID 19 maloletý svojho otca vo väzení aj navštevoval, ale vždy bol po týchto návštevách vo veľmi zlom rozpoložení, bol zmätený a celkovo na neho tieto návštevy nemali dobrý vplyv. Po návštevách fantazíroval o rôznych bludoch a mysľou ulietal do herného sveta. Nakoniec prestal svojho otca vo väzení navštevovať. Matka má vedomosť, že otec by mal byť po 5,5 roku podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na to, že sa k nej a k synovi správal pred nástupom na výkon trestu násilne a okrem toho páchal inú závažnú trestnú činnosť, má z tejto blížiacej sa situácie obavy a strach. Bojí sa, že jej otec maloletého po prepustení ublíži, nakoľko sa jej v minulosti vyhrážal, že ak na neho podá trestné oznámenie a pôjde do výkonu trestu, tak po jeho ukončení ju zabije. Vzhľadom na agresívne správanie, vyhrážky a trestnú činnosť otca v minulosti sa matka bojí nielen o seba, ale aj o maloletého U.. Má strach, že v kontakte s ním bude mať otec na neho negatívny vplyv. Maloletý ešte teraz nerád hovorí o otcovi, pri rozhovoroch s matkou o otcovi niekedy
plače. Na návštevy za ním taktiež nechodí, odmieta ich, aj keď sú mu ponúkané. Na základe uvedených skutočností má matka reálne obavy z podmienečného prepustenia otca na slobodu, z ohrozenia svojej osoby a taktiež zdravého psychického a fyzického vývinu maloletého správaním a konaním otca nielen v minulosti, ale aj po jeho prepustení a taktiež z dôvodu, že si otec k maloletému neplní svoju vyživovaciu povinnosť, a to ani len vo výške zodpovedajúcej zákonnému minimu, mala za to, že je nevyhnutné, aby boli neodkladným opatrením dočasne upravené pomery účastníkov k maloletému dieťaťu.
4. Na podporu svojich tvrdení matka predložila súdu rodný list maloletého, potvrdenie o návšteve školy, rozpis mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletého, správu z klinického vyšetrenia maloletého zo dňa 9.12.2016, obžalobu podanú na otca maloletého, trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, č. k. 3T/36/2017-87 zo dňa 10.3.2017 a potvrdenie o výkone väzby otca.
5. Podľa predloženého rozpisu mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletého tieto matka vyčíslila celkovo na sumu 400,- eur mesačne a pozostávajú z týchto položiek: pomerné náklady na nájomné 60,- eur, hygienické a čistiace potreby 20,- eur, lieky 10,- eur, strava doma 140,- eur, oblečenie 30,- eur, obedy v školskej jedálni 40,- eur, školské pomôcky a potreby 20,- eur, školské krúžky a voľnočasové aktivity 80,- eur.
6. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. 28P/105/2022 konanie vo veci samej o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.
7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
14. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
16. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
18. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
19. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému , pričom súd pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a prihliadal aj na aktuálne možnosti povinného rodiča. Podľa vyššie uvedeného považoval súd za primerané výživné vo výške 50,- eur mesačne, ktoré bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletého. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka t.j. 200 eur mesačne nezodpovedá podľa názoru súdu výživnému v nevyhnutnej miere, navyše je táto suma totožná s výškou výživného, ktorého sa matka domáha vo veci samej ( 200,- eur). Až dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.
20. Súd zamietol návrh v časti o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa nachádza už u matky a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti , podľa názoru súdu nie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Súd nemal za preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by to vyžadovala ochrana života, zdravie, alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Rovnako v časti zákazu styku otca s maloletým, nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy. Otec je toho času v zariadení na výkon trestu odňatia slobody, styk sa proti vôli maloletého realizovať nemôže. To, že otec je vo výkone trestu ešte nezakladá dôvod na zákaz styku. Ako vyplynulo z návrhu, U. otca vo väzení navštevoval. I keď z návrhu nie je zrejmé, ktorá osoba sprevádzala maloletého ( či matka alebo stará matka) jednoznačne však matka minimálne súhlasila s týmito návštevami. Sotva možno dospieť k názoru, že otec sa v priebehu času stal pre maloletého nebezpečným, resp. nevhodným rodičom a nebol takým v čase, keď ho maloletý so súhlasom matky vo väzení navštevoval. Až následne v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania a hlavne po vypočutí maloletého, bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletému je v jeho najlepšom záujme.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.