Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-155-2016.pdf
PDF · 92.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/155/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v spore žalobcu: JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o., so sídlom Praha 4, U vlečky 1749/4, Modřany, Česká republika, IČO: 292 16 842, zastúpený: advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: N. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. S. XXX/XX, D. T. U., U. G. XX, XXX XX C. - S., Č. M., o zaplatenie 32.985,42 CZK s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27.930,45 CZK spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 27.888,54 CZK od 03.01.2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobcu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 32.985,42 CZK istiny, 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 27.888,54 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia, 18,90% ročným úrokom zo sumy 27.888,54 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi spoločnosť Č. G., Z..G., a žalovaným bola dňa 17.02.2011 uzatvorená zmluva o Osobnom účte, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený sporožírový účet. Dňa 09.01.2013 bola medzi ČS a žalovaným uzatvorená Zmluva o kontokorentnom úvere (ďalej pre úver len kontokorent ), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver až do výšky 5.000,- CZK. Sporožírový účet a kontokorent bol poskytnutý v českých korunách s tým, že neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Č. G.. Právny vzťah založený touto Zmluvou o úvere sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. V ďalšom uviedol, že na základe Zmluvy o úvere bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 18,90% ročne. Na osobnom účte žalovaného vznikol v mesiaci október 2013 nepovolený debetný zostatok vo výške 26.296,71 CZK. Dňa 02.01.2014 ČS previedla pohľadávku žalovaného na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. K tomuto dňu činil nepovolený debetný zostatok sumu 27.888,54 CZK, úrok z nepovoleného debetného zostatku 28,78 CZK a úrok z poskytnutého úveru sumu 13,13 CZK. Odo dňa nasledujúceho po prevedení bol potom debetný zostatok úročný úrokom z poskytnutého kontokorentu vo výške 18,9% v súlade s platným oznámením a zároveň zákonným úrokom z omeškania. Žalovaný bol o prevedení debetného zostatku na účet pohľadávok informovaný výzvou zo dňa 03.01.2014 a bolo mu oznámené, že účinnosť zmluvy o účte a súvisiacich dohôd bude ukončená k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola výzva doručená. Zároveň bol upozornený na možnosť súdneho vymáhania pohľadávky. Narastanie a pohyb dlžnej sumy preukazuje priloženým výpisom, z ktorého je zrejmý prevod pohľadávky na účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. V ďalšom uviedol, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 01.10.2014 Č. G. ako postupca postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi, pričom postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 11.11.2014 a ku dňu postúpenia pohľadávky činila celková dlžná suma 32.985,42 Kč a predstavovala istinu ( nepovolený debetný zostatok 27.888,54 Kč, úrok z omeškania vo výške 1.514,25 Kč a úrok z poskytnutého úveru vo výške 3.582,63 Kč, ktorý k pohľadávke prirástol do dňa postúpenia, ku ktorému dňu žalobca úrok kapitalizoval. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia už úročí pôvodnú dlžnú istinu úrokom z kontokorentu ako aj zákonným úrokom z omeškania. V ďalšom citoval nariadenie vlády ČR 180/2013 Zb. s tým, že v období od 02.11.2012 bola reposadzba Českej národnej banky vo výške 0,05%. Na záver uviedol, že žalovaný bol predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu vyzvaný na úhradu dlžnej čiastky predžalobnou upomienkou zo dňa 05.12.2014 ani na túto však nereagoval.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil tento skutkový stav.
4. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere k osobnému účtu súd zistil, že túto uzavrela Č. G., Z..G.. ako banka a žalovaný ako klient - majiteľ účtu a táto bola uzavretá v súlade s Obchodným zákonníkom. Podľa bodu 1 sa banka zaviazala za podmienok stanovených zmluvou poskytnúť klientovi - majiteľovi účtu úver až do výšky 5000,-Kč. Úver je bankou poskytnutý ako úver vo forme možnosti prečerpania (kontokorent).
5. Podľa bodu 2. Zmluvy, úroková sadzba úveru je pevná a vo výške 18,90% ročne.
6. Podľa výpisu zo sporožírového účtu žalovaného dňom 02.01.2014 bol vykonaný účtovný prevod pohľadávky v sume 27.888,54 Kč.
7. Listom zo dňa 11.11.2014 označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky Č. G., Z..G.. žalovanému oznámil, že na základe porušenia zmluvy o sporožírovom účte vznikla Č. G. voči nemu pohľadávka v celkovej sume 32.985,42 Kč vrátane príslušenstva, ktorú postúpila ku dňu 01.10.2014 na žalobcu čiže postupníka, žalobca nastúpil ako veriteľ na miesto pôvodného veriteľa Č. G., s tým, že odo dňa doručenia tohto oznámenia je povinný plniť svoj záväzok zo zmluvy o úvere postupníkovi.
8. Česká sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 03.01.2014 označeným ako výzva k zaplateniu pred podaním žaloby, informácia o zmene bankového spojenia a výpoveď zmluvy o účte a dohodách o službách súvisiacich s účtom adresovaným žalovanému, tomuto oznámila, že ho opätovne upozorňovali o vyrovnaní nepovoleného debetného zostatku na jeho sporožírovom účte s tým, že Č. G.Ľ. túto pohľadávku dňom 03.01.2014 previedla zo sporožírového účtu na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov s tým, že dlžná čiastka predstavuje sumu 27.930,45 Kč. Zároveň ho vyzvali na vyrovnanie predmetnej pohľadávky. Nepovolený debetný zostatok je úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,05%.
9. Podľa Úvodných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok Č. G., Z..G.. - VOP tieto stanovujú základné pravidlá, ktoré sa uplatnia pre všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzavretých v súvislosti s poskytovaním bankových obchodov a na právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním medzi bankou a klientom, ktorého cieľom je uzavretie takejto zmluvy. Podľa bodu 2. tvoria neoddeliteľnú súčasť ktorejkoľvek zmluvy alebo iných dojednaní medzi bankou a klientom uzavretých v súvislosti s príslušným bankovým obchodom za predpokladu, že na nich takáto zmluva alebo dojednanie odkazuje a VOP sú k zmluve priložené, resp. sú klientovi známe.
10. Podľa bodu 39 VOP právne vzťahy medzi klientom a bankou založené týmito VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.
11. Zmluvou o postúpení pohľadávok Č. G., Z..G.. ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky postupcu vzniknuté zo zmlúv o sporožírovom účte a zo zmlúv o úvere špecifikované v zozname pohľadávok, medzi ktorými bola aj pohľadávka voči žalovanému. Žalobca predložil súdu taktiež oznámenie o postúpení pohľadávky zaslané žalovanému, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
12. V zmysle Oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, článok 15 bod 1. písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu v akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
13. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko ( článok 16 bod 1., 2. nariadenia ).
14. V zmysle citovaných ustanovení nariadenia je zrejmé, že v danej veci vzhľadom na bydlisko žalovaného na území Slovenskej republiky je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.
15. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím I ) a to článku 3 - Voľba rozhodného práva, bod 1. zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
16. Existencia a platnosť dohody zmluvných strán o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení článkov 10, 11 a 13.
17. V zmysle vyššie citovaného bodu 39 Všeobecných obchodných podmienok právne vzťahy medzi klientom a bankou na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky. Predmetnú dohodu o voľbe rozhodného práva súd posúdil v zmysle článkov 10, 11 a 13 nariadenia č. 593/2008 a má za to, že táto dohoda je platná a potom rozhodným právom a teda právnym poriadkom, ktorým sa spravuje vzťah medzi účastníkmi tohto konania je právo, resp. právny poriadok Českej republiky.
18. Podľa § 497 Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej čiastke a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
20. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
23. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.
24. Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo ak niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí úveru na sporožírovom účte, na základe ktorej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver - kontokorent až do výšky 5.000 CZK, z ktorého bol žalovaný povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu úrok a ceny za služby spojené s vedením kontokorentu s tým, že predmetné úroky a ceny boli započítavané do výšky kontokorentu a podľa platného oznámenia výška úrokovej sadzby pre kontokorent predstavovala 18,9% ročne. Keďže na sporožírovom účte vznikol nepovolený debetný zostatok, ktorý napriek výzve právneho predchodcu žalobcu nebol vyrovnaný, bola pohľadávka prevedená dňa 02.01.2014 na evidenčný účet pohľadávok z debetných zostatkov a odo dňa nasledujúceho po prevedení bola pohľadávka úročená úrokom z kontokorentu 18,9% ročne, pričom žalovaný bol o prevedení informovaná, no svoju pohľadávku neuhradil a následne bola pohľadávka postúpená na žalobcu. Žalovanému bol úver poskytnutý pri úroku 18,9% ročne, tento bol v zmluve riadne dojednaný, ako to predpokladá aj zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorú výšku súd nepovažoval za takú, ktorá by podstatne presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi. K uvedenému dňu dlžná suma predstavovala výšku 27.930,45 CZK.
26. Poukazujúc na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná do tejto sumy, t. j. do sumy 27.930,45 CZK, preto zaviazal žalovaného na úhradu sumy 27.930,45 CZK a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodov, ktoré súd uvedie nižšie.
27. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne, ktorá výška je v súlade s Občianskym zákonníkom a nariadením vlády č. 180/2013 Sb. dňom 03.01.2014, t. j. dňom nasledujúcim po prevedení pohľadávky na evidenčný účet pohľadávok až do zaplatenia a to zo sumy dlžnej istiny 27.888,54 CZK.
28. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania . Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Keďže žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, tým, že dňa 02.01.2014 previedol pohľadávku na evidenčný účet pohľadávok, k uvedenému dňu dlžná suma predstavovala sumu 27.888,54 CZK, úrok z nepovoleného debetného zostatku 28,78 CZK a úrok z poskytnutého úveru sumu 13,12 CZK, a od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo dojednané.
29. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
30. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.
31. V danej právnej veci súd považoval postup žalobcu, keď pristúpil k prevedenie pohľadávky na evidenčný účet za zosplatnenie celého úveru, preto súd priznal žalobcovi nárok v rozsahu, ktorý bol k tomuto dňu, t. j. ku dňu 02.01.2014 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. V tomto konaní žalobca uplatňoval sumu 32.985,42 CZK a bol úspešný do sumy 27.930,45 CZK, v ktorej časti súd žalobe vyhovel. Úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje 85% a úspech žalovaného 15%. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému po odpočítaní jeho neúspechu od svojho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %.
34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.