Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-969-2009.pdf
PDF · 94.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/969/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Ul. 9 mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00735833, proti povinnému H. U., F.. XX.XX.XXXX, T. J. X, XXX XX T. T., Z. J., na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 77, 71 Eur.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.07.2009 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „súdny exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému H. U., F.. XX.XX.XXXX, T. J. X, XXX XX T. T., Z. J. (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na súd 08.07.2009, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00735833 (ďalej len „oprávnený“), doručeným na sídlo exekútora dňa 24.06.2009, a spolu s exekučným titulom - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, pod č. AA 2949647, vykonateľný 21.10.2008, zo dňa 06.10.2008 (ďalej len „exekučný titul“).
Dňa 14.09.2016 bolo na súd doručené podanie exekútora, označené ako „Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie“, zo dňa 24.08.2016, v ktorom exekútor navrhol, aby súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože zistené skutočnosti znemožňujú ďalšie pokračovanie v exekúcii. Ďalej exekútor uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 175,50 Eur, pozostávajúcich z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 112,88 Eur (ďalej len „paušálna odmena“), odmeny za manipuláciu zo spismi v sume 1,32 Eur (ďalej len „odmena za manipuláciu“), uplatnenej náhrady na hotové výdavky vo výške 32,05 Eur (ďalej len „hotové výdavky“) a DPH v sume 29,25 Eur, na ktorých úhradu navrhuje v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného. Súčasťou podania exekútora bolo aj vyúčtovanie trov exekúcie, zo dňa 24.08.2016 (ďalej len „vyúčtovanie“) a tiež exekučný spis exekútora, pod sp. zn. EX 1244/09 (ďalej len „exekučný spis“).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Po preskúmaní podania exekútora s spolu so spisom súd zistil, že exekútor dňa 15.06.2016 vypracoval Správu o stave exekúcie pre oprávneného, v ktorej uviedol skutočnosti ohľadne majetku povinného a to, že povinný je dlžníkom poistného voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni, pričom Sociálna poisťovňa ho neeviduje ako zamestnanca a ani ako samostatne zárobkovo činnú osobu, nie je vedený ako disponent žiadneho bankového účtu, povinný síce je vlastníkom motorového vozidla, ale na vozidlo je vedených ďalších 17 exekúcií. Súčasne bolo zo strany exekútora zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností.
Na základe uvedených zistení a po preskúmaní listín v exekučnom spise súd preto prijal záver, že počas konania nastal dôvod na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a preto súd rozhodol výrokom č. I tak, že exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V súvislosti s ustáleným záverom, že dôvod zastavenia exekúcie spočíval v nemajetnosti povinného, súd rozhodol tak, že trovy exekúcie bude znášať oprávnený.
Na základe návrhu exekútora súd ďalej pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie a posudzovania ich dôvodnosti, účelnosti a opodstatnenosti podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška") v znení účinnej k dátumu začatia exekučného konania, t. j. 24.06.2009.
Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Preskúmaním uplatneného nároku na paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške súd zistil, že túto si exekútor uplatňoval za 34 úkonov exekučnej činnosti, a to za 11x úkon zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 psím. j) Vyhlášky), 8x úkon zisťovanie platiteľa príjmu povinného (§ 15 ods. 1 psím. h) Vyhlášky), 6x úkon zisťovanie účtov povinného (§ 15 ods. 1 psím. i) Vyhlášky), ďalej úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, a doručenie exekučných príkazov 6x a doručenie upovedomenia o zrážkach zo mzdy 1x .
Z vyúčtovania bolo zistené, že uvedené úkony, za ktoré si exekútor uplatnil paušálnu odmenu, boli označené dátumom uskutočnenia, opísané svojim obsahom a s uvedením počtu toho ktorého úkonu. Pri paušálnej odmene mali názvy úkonov podklad v ustanoveniach Vyhlášky. Po preskúmaní spisu exekútora súd uvádza, že tieto úkony boli žurnalizované v spise spolu s pripojenými poštovými doručenkami, čím bolo pre súd preukázané, že tieto úkony exekútora boli aj reálne vykonané.
Súd napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekúcie zo strany exekútora považoval na účely priznania uvedených odmien za výkon exekučnej činnosti za potrebné zobrať na zreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka konania, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj v skutočnosti, či už skôr v priebehu exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý ak by bol prítomný, odôvodňoval by vznik povinnosti exekútora podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, čoho následkom by bolo posúdenie či nebol nastolený dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 a) až l) Exekučného poriadku. Týmto prieskumom súd sleduje najmä zámer, či nedošlo pri skúmaní uvedených skutočností k vzniku neodôvodnených trov exekúcie.
K samotnému exekučnému konaniu súd uvádza, že exekučné konanie bolo začaté dňa 24.06.2009 a teda jeho dĺžka ku dňu doručenia podnetu exekútora na zastavenie exekúcie (14.09.2016) súdu predstavuje 7 rokov a 3 mesiace. Súd v tejto súvislosti opätovne uvádza, že za toto obdobie bolo vykonaných zo strany exekútora 34 paušálnych úkonov exekučnej činnosti. Ďalej je potrebné tiež uviesť, že za toto obdobie nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy z majetku povinného v prospech oprávneného.
Súd následne pristúpil k zisťovaniu, či už v priebehu exekučného konania nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznik pochybností o tom, či sú prítomné dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku).
Z Úradného záznamu vypracovaného exekútorom, zo dňa 28.07.2009, vyplývali skutočnosti, že povinný nie je spoločníkom, členom štatutárneho a ani dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti. Ďalej z úradného záznamu vyplývala skutočnosť, že povinný má registrované živnostenské oprávnenie.
Z odpovede Sociálnej poisťovne, zo dňa 29.09.2009, vypracovanej na žiadosť exekútora o poskytnutie súčinnosti, vyplývalo, že povinný mal registrované poistenie u svojho zamestnávateľa DAVICOR, a. s. (ďalej len „bývalý zamestnávateľ“).
Z prípisu bývalého zamestnávateľa, doručeného dňa 29.01.2010, bolo zistené, že ku dňu 18.11.2009 bol s povinným rozviazaný pracovný pomer.
Z odpovede Sociálnej poisťovne, zo dňa 22.03.2011, vypracovanej na žiadosť exekútora o poskytnutie súčinnosti, vyplývalo, že povinný nemá registrované poistenie ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba a nebol poberateľom žiadneho typu dôchodku alebo dávky v nezamestnanosti.
Zo Žiadosti o poskytnutie súčinnosti, vypracovanej exekútorom dňa 06.04.2010, v ktorom exekútor žiadal príslušné okresné riaditeľstvo PZ o oznámenie, či povinný je vlastníkom motorového vozidla, z perom poznačeného textu, ku ktorému bol pečiatkou vyznačený dátum dňa 26.04.2010 a bol uvedený aj podpis vyplýva, že povinný nebol vlastníkom motorového vozidla.
Z Podrobného výpisu z účtu exekútora, registrovaného na Úrade geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, vyplýva skutočnosť, že exekútor dňa 27.02.2011 elektronickými lustráciami nezistil žiadnu nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného.
Na základe zistenia z odpovede Sociálnej poisťovne o tom, že povinný mal registrované poistenie od 01.01.2001 u zamestnávateľa ZOOM TECHNOLOGY Ltd., s. r. o., a od 01.01.2005 u Hummer, s. r. o., exekútor uskutočnil pokus o doručenie žiadostí o poskytnutie súčinnosti ohľadne existencie pracovného pomeru povinného. Súd v tejto súvislosti zistil, že uvedené žiadosti o súčinnosť sa nepodarilo uvedeným obchodným spoločnostiam doručiť a zásielky boli v dňoch 14.06.2010 (ZOOM TECHNOLOGY Ltd., s. r. o.) a v dňoch 14.12.2011, 05.05.2011, 18.05.2011 a 18.01.2012 vrátené exekútorovi s označením „adresát neznámy“.
V nadväznosti na kontext predošlých odsekov súd konštatuje, že v období od začatia exekúcie dňa 24.06.2009 do roku 2011 bolo zrejmé, že povinný nie vlastníkom žiadneho obchodného podielu, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nebol zistený žiadny jeho príjem z pracovného (obdobného) pomeru ani zo samostatnej zárobkovej činnosti a nebolo zistené, že by bol vlastníkom nejakej nehnuteľnosti. Samotná Správa o stave exekúcie, zo dňa 15.06.2016, uvádza, že povinný bol evidovaný ako zamestnanec len v období od 01.07.2009 do 18.11.2009.
Súd na základe uvedených skutočností preto prijal záver, že vzhľadom na dĺžku konania od začatia exekučného konania, s prihliadnutím na pomerne malú výšku vymáhanej pohľadávky a zistení majetkových pomerov povinného, bolo minimálne už v roku 2011 zrejmé, resp. boli prítomné odôvodnené pochybnosti o tom, či majetok povinného stačí aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si preto mal minimálne v tom čase splniť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a predložiť vec exekučnému súdu po tom, čo nadobudol poznatky o uvedených skutočnostiach.
Z uvedených zistení bolo, resp. muselo byť exekútorovi zrejmé, že nakoľko nedošlo v uvedenom období k vymoženiu žiadnej sumy od povinného, nie je preto žiadúce, aby exekúcia pokračovala naďalej vykonávaním ďalších úkonov exekučnej činnosti. Následným ich vykonávaním nedošlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného ani v časti a viedlo len k navyšovaniu trov exekúcie, čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené aj v samotnej Správe exekútora, zo dňa 15.06.2016. Takýto postup exekútora je potrebné preto označiť zo strany súdu za nehospodárny a neúčelný.
Súd okrem uvedených skutočností poukazuje na nemenej významnú skutočnosť samotného výkonu exekúcie a to, že podľa samotného vyúčtovania exekútor v období od 24.08.2011 až do 14.07.2014, t .j. 2 roky a 11 mesiacov, nevykonal ani jeden úkon exekučnej činnosti.
Na podklade uvedených zistení preto súd priznal ako odôvodnené úkony exekučnej činnosti úkony od začatia exekučného konania, t.j. 24.06.2009 do vypracovania žiadosti o súčinnosť voči Sociálnej poisťovne, zo dňa 24.08.2011, v počte 18 paušálnych úkonov, ktoré pri sadzbe hodnoty úkonu vo výške 3,32 Eur tvoria sumu vo výške 59,76 Eur. Z vyššie uvedených dôvodov ostatné úkony v počte 16x považoval súd za neúčelné a preto ich exekútorovi nepriznal.
Podľa § 21 Vyhlášky Odmena za a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura, b) nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami za každú aj začatú hodinu je 1 euro, c) požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.
Ďalej súd pristúpil k posudzovaniu nároku exekútora na odmenu podľa § 21 Vyhlášky. Súd zistil, že túto odmenu si exekútor uplatnil za potvrdenie zo spisu, správy o stave exekúcie. Súd preskúmaním spisu exekútora zistil, že nebolo žiadnou listinou preukázané, že uvedená Správa o stave exekúcie, zo dňa 15.06.2016 bola vypracovaná na návrh oprávneného, príp. nebolo zo spisu preukázané, že oprávnený žiadal vydanie odpisu / potvrdenie zo spisu ohľadne tejto správy. Nie je ju preto možné považovať za listinu, ktorú si oprávnený vyžiadal zo spisu.
Súd preto tento uplatňovaný nárok, ktorý spočíval v odmene podľa § 21 Vyhlášky vo výške 1,32 Eur nepriznal.
Podľa § 22 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Následne súd pristúpil k posudzovaniu nároku na náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z tlače a kopírovania vo výške 14,80 Eur, poštovného vo výške 16,- Eur, poplatku za súčinnosť za zisťovania skutočností ohľadne motorových vozidiel povinného vo výške 0,40 Eur (2x 0,20 Eur), poplatku za súčinnosť do banky vo výške 0,70 Eur.
Súd ohľadne uplatnenej náhrady hotových výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 14,80 Eur uvádza, že tieto úkony majú povahu administratívnych prác a preto nemôžu svojim charakterom tvoriť hotové výdavky, za ktoré by exekútorovi prináležala náhrada. Súd tento výklad prijal v prvom rade preto, že samotné ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky demonštratívnym výpočtom uvádza, aký charakter majú mať hotové výdavky exekútora, t. j. cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Sú to podľa súdu také náhrady, ktoré exekútor musí uhradiť externým (cudzím) subjektom (znalec, telekomunikačné služby, poplatky orgánom štátnej správy a samosprávy, poštovné poštovej službe), príp. len ich časť ako napr. pohonné hmoty (cestovné).
Okrem uvedeného záveru súd ďalej zastáva názor, že nie možné súdnemu exekútorovi, ako štátom určenej a splnomocnenej osobe na výkon exekučných titulov (§ 2 Ex. por.), ktorej výkon je ale svojim spôsobom za splnenia zákonných predpokladov (§ 10 ods. 1 Ex. por.) slobodným povolaním, priznávať výdavky typu tlač upovedomení, tlače príkazov na začatie/vykonanie exekúcie, tlač žiadostí o súčinnosti a tlač iných ďalších listín, pretože by týmto došlo k náhradám exekučnej činnosti v absolútnej miere, t. j. exekútor by ako predstaviteľ slobodného povolania neznášal ani minimálnu časť nákladov na svoj výkon exekučnej činnosti. V tejto súvislosti súd preto zastáva názor, že takéto náklady si musí exekútor znášať sám z priznanej odmeny.
Ďalej súd v nadväznosti na svoje predošlé závery vychádzal aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 27/08, zo dňa 23. januára 2008, v ktorom ústavný súd označil tvrdenia Krajského súdu v Košiciach v znení, že „odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že súdnemu exekútorovi náhrada za bežný režijný kancelársky materiál nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene“ za úvahy vychádzajúce z konkrétnych faktov, za logické, a preto aj celkom legitímne, pričom podľa neho napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd tiež uviedol, že odvolací súd súčasne ozrejmil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál.
Obdobné závery boli nastolené aj uznesení Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13CoE/50/2014, zo dňa 27.10.2014, 1CoE/185/2013, zo dňa 23.09.2014, a v uznesení Krajského súdu v Nitre, č. k. 11CoE/70/2013, zo dňa 30.04.2013.
Súd preto nepriznal uplatnené náhrady za tlač a kopírovanie vo výške 14,80 Eur.
Exekútor si uplatnil aj nárok na náhradu poštovného vo výške 16,- Eur. K uplatneniu tohto nároku priložil podrobný popis o tom, aký druh písomnosti doručoval, komu ju doručoval a aký konkrétny výdavok bol vynaložený na doručovanie týchto písomností. Nakoľko súd exekútorovi nepriznal úkony samotnej exekučnej činnosti po období od 24.08.2011, súd priznal poštovné len do tohto dátumu, súvisiace s priznanými úkonmi exekučnej činnosti podľa vyúčtovania vo výške 3,9 Eur.
Poplatky za súčinnosť súd priznal v uplatnených výškach, pretože v spise boli zažurnalizované vyhotovené súčinnosti do banky a do informačného systému ohľadne vlastníctva motorových vozidiel povinného.
Celková výška trov exekúcie, ktorú súd priznal exekútorovi a na ktorú zaviazal oprávneného pozostáva z paušálnej odmeny za priznané úkony výkonu exekučnej činnosti vo výške 59,76 Eur, z krátených hotových výdavkov (poštovné a poplatky) vo výške 5,- Eur a DPH vo výške 12,95 Eur, predstavuje sumu 77,71 Eur.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
b)
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP)