Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-703-2012.pdf
PDF · 99.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/703/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno ,sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej 506,92 Euro titulom škody ( 331,92 Euro nemajetková ujma + 175 Euro majetková škoda ) a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu R. a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným : K. R. . V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na zmenu exekútora V. súdu R. U.. Prijatím tohto návrhu došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu rozhodnúť o tomto návrhu v rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o tomto návrhu oprávneného rozhodnúť do 30 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobkyňa 11/18/2010 spísala návrh na zmenu exekútora, o ktorej žiadosti však exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote , čo treba považovať za porušenie zákona a nesprávny úradný postup, pre ktorý jej vznikla predmetná škoda.
V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla škoda : 1. Majetková škoda v sume 175 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a o zmenu exekútora a rozhodnutím o nej (na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma 70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu o zmenu exekútora dodržal zákonnú lehotu. 2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania , za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Túto nemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 331,92 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou Ústavného
súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55,32 Euro, pričom v predmetnej exekučnej veci exekučný súd bol nečinný viac ako 208 dní. Konajúci súd rozsudkom zo dňa 13.1.2015 č.k. 6C 703/2012-59 žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu , keď mal za to, že zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona 514/2003 dané nie sú. V dôsledku odvolania žalobkyne tento rozsudok konajúceho súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 11.5.2016 č.k. 5Co 936/2015-108 a vec bola vrátená konajúcemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v tomto uznesení okrem iného uviedol : „Súd prvého stupňa sa v predmetnej veci v napadnutom rozsudku síce zaoberal skutočnosťou, či vznikla, resp. nevznikla zodpovednosť štátu za vyčíslenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmy žalobcu, ako aj zákonnými predpokladmi zodpovednostného vzťahu štátu za nesprávny úradný postup, avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré žalobca žaloval, a to, že prišlo k nesprávnemu úradnému postupu nečinnosťou exekučného súdu tým, že nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s tým, či v čase podania návrhu na zmenu súdneho exekútora existovala procesná 30 dňová lehota v zmysle vtedy platného a účinného Exekučného poriadku, v ktorej má exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Taktiež sa nezaoberal tým, či skutočnosť, že súd o predmetnom návrhu nerozhodol včas, mohlo založiť vznik zodpovednostného vzťahu v zmysle § 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a či všetky zákonom stanovené predpoklady boli vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu naplnené. Súd prvého stupňa sa taktiež nijako nevysporiadal s tým, či mohla vzniknúť majetková škoda alebo nemajetková ujma aj napriek tomu, že v predmetnej exekúcii už bol poverený súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, ktorý až do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora vykonával všetky úkony potrebné a nevyhnutné k tomu, aby zabezpečil vymoženie uplatnenej pohľadávky oprávneného. S poukazom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa vo veci nepostupoval vecne správne, v dôsledku čoho zaťažil predmetné konanie vadou odôvodňujúcou zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci “. Súd v novom konaní vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu nedostavili, ospravedlnili svoju neúčasť, ale súdu nedoručili návrh na odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal bez ich prítomnosti. 2/Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako v exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh
na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli). 3/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu Okresného súdu R. U. spisová značka 10Er 2987/2002 a zistil nasledovný skutkový stav veci: 4/ Dňa 5.11.2002 POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598 podal návrh na Exekútorský úrad Dr. T. N. na vykonanie exekúcie proti povinnému K. R. o vymoženie 14 530 Sk s prísl. Dňa 11.11.2002 súdny exekútor doručil Okresnému súdu R. U. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. vo veci oprávneného: N., s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému K. o vymoženie 14 530 Sk s prísl. Okresný súd R. ako exekučný súd dňa 25.11. 2002 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora S.. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora. Dňa 1.12.2010 exekučný súd vyzval oprávneného na oznámenie skutočnosti potrebných k rozhodnutiu o tomto návrhu na zmenu exekútora a súdneho exekútora vyzval na oznámenie , či súhlasí s návrhom oprávneného. Dňa 1.4.2011 oprávnený súdu predložil podanie a dňa 30.5.2011 exekútor S.r . Dňa 14.6.2011 exekučný súd vydal uznesenie č. k. 10Er 2987/2002-17 , ktorým vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu exekútora. V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 331,92 Euro nemajetková ujma a 175 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu R. ako exekučného súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci. Uplatnený nárok konajúci súd právne posúdil podľa niže citovaných zákonných ustanovení , pretože podľa jeho názoru na túto vec treba aplikovať tieto zákonne ustanovenia a ani odvolací súd neuložil konajúcemu súdu aplikáciu iného právneho predpisu a nevyjadril potrebu iného výkladu konajúcim súdom aplikovanej právnej normy. 5/ Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. 6/ Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom k 27.9.2012 na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. 7/ Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. 8/ Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 9/ Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 10/ Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 11/ Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu . 12/ Podľa ust. §-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník) 13/ Podľa ust. §-u 44 ods. 8 EP v znení účinnom k 22.11.2010 ( teda ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. 14/ Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou. Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR, spisová značka 4Cdo24/2004). Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych . Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nemôže byť len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti teda treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že prípadný nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobkyne rozhodujúcim, teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jej majetok by sa nezmenšil. 15/ Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku toho , že exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote . Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.1 a 2 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 , podľa ktorého za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote. Exekučný poriadok účinný v čase podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora stanovil lehotu v ustanovení §-u 44 ods.8 lehotu 30 dní na vydanie rozhodnutia a to odo dňa podania takéhoto návrhu na súd. Je bez pochybné, že exekučný súd nerozhodol o tomto návrhu oprávneného v lehote stanovenej v EP, súd preto konštatuje , že došlo k takému nesprávnemu úradnému postupu v predmetnej exekučnej veci aký predpokladá ust. §-u 9 ods.1 zákona č. 514/2003 v znení účinnom k 27.9.2012 . Samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1, 2 a § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto nároku žalobkyňa mala preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila , avšak nepreukázala, neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súd považuje za potrebné zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť, že až do rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora (do jeho právoplatnosti) je povinný exekúciu vykonávať pôvodný súdny exekútor. Exekučný súd až v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí nového exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu následne postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Preto v čase od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora až po rozhodnutie exekučného súdu, exekúciu vykonáva pôvodný súdny exekútor, ktorý je vo veci povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na túto skutočnosť podľa názoru súdu žalobkyni žiadna škoda ani nemajetková ujma nemohla vzniknúť tým, že rozhodnutie o zmene exekútora nebolo vydané v lehote 30 dní . Samotný Exekučný poriadok takúto situáciu chráni tým, že upravil, že až do rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora (do jeho právoplatnosti) je povinný exekúciu vykonávať pôvodný súdny exekútor. Takto potom žalobkyni v priamej príčinnej súvislosti s tým, že exekučný súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora po uplynutí 30 dňovej lehoty, nemohla vzniknúť žiadna škoda. Súd teda konštatuje, že z predpokladov vzniku zodpovednosti podľa §-u 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. je splnený iba predpoklad - existencia nesprávneho úradného postupu- ostatné predpoklady nie sú dané. Pre vznik takejto zodpovednosti je však potrené, aby všetky predpoklady zákonom stanovené boli splnené súčasne. Súd žalobu teda zamietol ako nedôvodnú, pretože všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej v konaní preukázané neboli.
16/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods.1 CSP , keď v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.