Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-8-2016.pdf
PDF · 96.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, 058 89 Poprad, IČO: 36 500 968, proti žalovanému Z. štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 99,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2,- eur konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 99,26 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 96,04 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12. 7. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 99,26 eur, príslušenstvo pohľadávky vo výške 2,- eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný je odberateľom v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov na základe zmluvy číslo XXX/ XX/XXX/F. o dodávke vody z verejného vodovodu uzatvorenej dňa 2. 6. 2015 medzi žalobcom a žalovaným pre paušálne odberné miesto bez vodomeru a bez zálohových platieb. Žalobca tvrdil, že on ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v obci E. je okrem iného oprávnený od odberateľov pitnej vody vyberať vodné. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe v čase od 16. 6. 2014 do 15. 6. 2015 žalovanému dodal spolu 76 m3 pitnej vody, za čo bol žalovaný povinný uhradiť mu vodné v celkovej výške 99,26 eur tak, ako mu to bolo vyúčtované faktúrou číslo XXXXXXXXX. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe žalovaný faktúru v lehote splatnosti neuhradil a nezaplatil dlžné vodné ani potom, čo ho k tomu žalobca vyzval dňa 4.9.2015 upomienkou - predžalobnou výzvou. Poukazujúc na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca v žalobe tvrdil, že pristúpil aj k vymáhaniu príslušenstva pohľadávky, a to nákladov spojených s vystavením a zaslaním upomienky vo výške 2,- eur vyúčtovaných v upomienke zo dňa 4. 9. 2015 v dôsledku čoho žalovaný ku dňu podania žaloby dlží mu jednak nezaplatené vodné vo výške 99,26 eur ako aj príslušenstvo pohľadávky vo výške 2,- eur.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu číslo XXX/XX/XXX/F o dodávke vody z verejného vodovodu zo dňa 2. 6. 2015, faktúru č. XXXXXXXXX, saldo odberateľa za obdobie 1. 7. 2011 až 17. 6. 2016 a upomienku - predžalobnú výzvu na úhradu dlhu za vodné zo dňa 4. 9. 2015 spolu s dokladom o odoslaní - podacím hárkom zo dňa 11. 9. 2015.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 14. 10. 2016, písomne nevyjadril.
5. Písomným podaním zo dňa 7. 10. 2016 žalobca súdu oznámil, že v časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky vo výške 2,- eur, ktoré tvoria náklady na vystavenie a zaslanie upomienky berie žalobu späť. Zároveň doplnil tvrdenia v žalobe tak, že do 2. 6. 2015 bol žalovaný odberateľom pitnej vody bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu s tým, že po vzniku žalobcu v prvej polovici roka 2005 boli odberateľom a producentom ktorí odoberali vodu od zakladateľa žalobcu - Podtatranskej vodárenskej spoločnosti a.s. postupne zasielané návrhy zmlúv o dodávke pitnej vody, niektoré sa však podpísané späť žalobcovi nevrátili, a to je aj prípad žalovaného. V systéme žalobcu bolo a stále je odberné miesto žalovaného ako paušálne odberné miesto číslo 7-XXXXX-0 bez vodomeru a bez zálohových platieb pre ktoré sa množstvo odobratej pitnej vody stanoví smernými číslami spotreby vody v súlade s § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v spojení s vyhláškou MŽP SR č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva dodanej vody verejným vodovodom a o smerných číslach spotreby vody. Žalobca tvrdil, že tak pred ako aj po uzavretí zmluvy číslo XXX/XX/XXX/F zo dňa 2. 6. 2015 účtoval v zmysle čl. 2 bod 2.7 zmluvy žalovanému spotrebu pitnej vody rovnakým spôsobom výpočtu.
6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. 11. 2016, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 15. 11. 2016 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Keďže žalobca potom, čo súd doručoval žalobu žalovanému svoju žalobu vzal v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2,- eur späť, bolo potrebné rozhodnúť o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.
8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.
11. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 99,26 eur a na náhradu trov konania.
12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného podania žalobcu zo dňa 7. 10. 2016, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
13. Z obsahu písomnej zmluvy číslo XXX/XX/XXX/F označenej ako „Zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu“ súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom, pričom jej predmetom bola dodávka vody verejným vodovodom v mieste odberu E. s číslom odberu X-XXXXX-X. Zmluva bola stranami podpísaná dňa 2. 6. 2015, v článku 4 zmluvy bol ako dátum prihlásenia odberu uvedený deň 1. 1. 2014. V článku 3 zmluvy označenom ako platobné podmienky je uvedené, že za dodávku vody platí odberateľ (žalovaný) vodné s tým, že vyúčtovanie za odobratú pitnú vodu malo byť v zmysle článku 2 bod 7 zmluvy stanovené podľa smerných čísel spotreby vody podľa prílohy č. 1 vyhlášky č. 397/2003 Z.z. v platnom znení.
14. Z faktúry číslo XXXXXXXXX zo dňa 15. 6. 2015 bolo zistené, že žalovanému ňou titulom vodného za 76 m3 dodanej vody do odberného miesta E., číslo odberu X-XXXXX-X bola za obdobie od 16. 6. 2014 do 15. 6. 2015 k zaplateniu vyúčtovaná suma 99,26 eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 2. 7. 2015. K zaplateniu uvedenej sumy bol žalovaný upomínaný upomienkou - predžalobnou výzvou zo dňa 4. 9. 2015, ktorá vychádzajúc z poštového podacieho hárku na čl. 8 - 9 spisu bola na poštovú prepravu do adresy bydliska žalovaného podaná dňa 11. 9. 2015. V tejto upomienke žalovaný bol vyzvaný najneskôr do 24. 9. 2015 uhradiť žalobcovi sumu spolu 101,26 eur pozostávajúcu z nezaplateného vodného vo výške 99,26 eur vyúčtovaného mu faktúrou číslo XXXXXXXXX a sumy 2,- eur predstavujúcej poplatok za túto upomienku.
15. Žalobca tvrdí, že žalovaný cenu za dodanú vodu vo výške 99,26 eur nezaplatil mu doposiaľ.
16. Nakoľko práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok sú upravené v osobitnom zákone č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 99,26 eur titulom vodného súd právne posúdil a rozhodol o ňom podľa ustanovení tohto osobitného zákona.
17. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) tohto zákona vlastník verejného vodovodu je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
18. Podľa § 22 ods. 1 uvedeného zákona žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/20120901>.
19. Podľa § 23 ods. 1 uvedeného zákona žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/20120901>.
20. Podľa § 24 ods. 2 a 4 tohto zákona dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak. Odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.
21. Podľa § 28 ods. 3 až 11 tohto zákona za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody. Za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku. Ak sa producent so spoluproducentmi nedohodne inak, producent rozpočíta spoluproducentom vypúšťané množstvo odpadových vôd podľa smerných čísel spotreby vody. Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu17) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/442/20120901> a množstva odobratej pitnej vody.
Stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu17) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/20120901>a množstva odvedenej odpadovej vody. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.
22. Podľa § 29 ods. 1 až 3 tohto zákona meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného. Meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie. Ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.
23. Súd vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca dodal žalovanému v období od 16. 6. 2014 do 15. 6. 2015 do odberného miesta, ktorým je bydlisko žalovaného 76 m3 pitnej vody tak ako je to zaznamenané aj vo faktúre číslo XXXXXXXXX, ktorou bola za túto dodávku žalovanému k zaplateniu vyúčtovaná cena 99,26 eur pri cene 1,0884 eur/ m3 bez DPH. Ako spôsob zistenia je vo faktúre uvedené „paušál“. Žalovaný v konaní tvrdenie žalobcu o dodávke mu uvedeného množstva vody do domácnosti v priebehu konania ani ničím nespochybnil. Keďže Zmluva o dodávke vody ktorú žalobca predložil so žalobou bola stranami podpísaná až dňa 2. 6. 2015, pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné najskôr ujasniť, na základe akého titulu sa vlastne uplatňuje plnenie za obdobie od 16. 6. 2014 do 2. 6. 2015, teda za obdobie pred uzavretím predmetnej zmluvy. Žalobca potom, čo bol súdom vyzvaný doplniť rozhodujúce skutočnosti čo do základu a výšky uplatneného nároku za obdobie pred uzavretím zmluvy o dodávke vody históriu záväzkového vzťahu strán podrobne opísal v podaní zo dňa 7. 10. 2016, pričom predložené dôkazy preukazujú jeho tvrdenia. Keďže vo faktúre zo dňa 15. 6. 2015, ktorou bolo žalovanému vyúčtované vodné je uvedené rovnaké číslo odberu ako v následne uzavretej písomnej Zmluve o dodávke vody, súd nemal pochybnosti o tom, že uvedenou zmluvou bol len potvrdený skôr založený faktický stav dodávky pitnej vody žalobcom žalovanému. Koniec koncov, stranami uzavretá písomná zmluva aj priamo a výslovne uvádza (čl. 4 bod 4.1), že dátumom prihlásenia odberu u žalovaného bol už deň 1. 1. 2014. Súd preto vychádzajúc zo žalobcom predloženej faktúry, zmluvy a upomienky s doručenkou nemal pochybnosti o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 99,26 eur za žalovaným odobratú pitnú vodu. Koniec koncov, ak by žalovaný chcel spochybniť základ či výšku voči nemu uplatneného nároku, mal na to v konaní dostatočný priestor, nič také sa ale nestalo.
24. Podľa žalobcom predloženého salda odberateľa - žalovaného nebolo zo strany žalovaného na tento nárok žalobcu plnené nič. Keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 99,26 eur v lehote splatnosti faktúry nezaplatil a neurobil tak ani do dňa vyhlásenia rozsudku, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 25. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod, a to jednak vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného ako aj skutočnosť, že žalovaný vychádzajúc zo žalobcom predloženého salda odberateľa na čl. 10 spisu svoje záväzky dlhodobo neplní ani v časti, a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.
27. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie zastavené, a to nie pre správanie žalovaného po podaní žaloby, ale zavinením
žalobcu z čoho je treba vyvodiť že v tejto časti žalobca bol neúspešný. Žalobca tak bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 99,26 eur v ktorej bolo žalobe vyhovené. Žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2,- eur, v ktorej konanie bolo zavinením žalobcu zastavené.
28. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 98,02 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 1,98 %.
29. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 1,98 % od úspechu žalobcu v rozsahu 98,02 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,04 %.
30. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,04 %.
31. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.