Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoPr/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: Q.. X. V., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpená JUDr. Petrom Pompom, advokátom so sídlom Vagonárska 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Spojená škola, Kpt. Nálepku 122, Giraltovce, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 8Cpr/1/2015-169 zo dňa 9.5.2016, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne, na základe výpovede žalovaného z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce zo dňa 23.3.2015 je neplatné a pracovný pomer trvá. Zároveň uložil žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 434,06 eur k rukám jej právneho zástupcu.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 30.6.2015 domáhala, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Svoju žalobu odôvodnil tým, že pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2008 na dohodnutý druh práce - učiteľka s tým, že menovaním zo dňa 1.7.2009 bola menovaná na funkciu zástupkyne riaditeľa žalovaného. Dňa 30.6.2016 žalobkyňa so žalovaným uzavrela dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2008, kde sa zmenil obsah zmluvy v bode 2 s tým, že žalobkyňa konštatovala, že pracovný vzťah trvá, pretože Nariadenie vlády č. 422/2009 Z. z. určuje funkciu zástupcu riaditeľa školy pri počte tried 8-14, čo škola spĺňa, a preto zamestnávateľ nemohol rozhodnutím č. 21/2015 zo dňa 20.3.2015 svojvoľne zrušiť pracovné miesto zástupcu riaditeľa dané nariadením vlády. Navyše rozhodnutie č. 21/2015 nie je podľa žalobkyne v súlade s § 32 zákona č. 317/2009 Z. z..

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení vo vzťahu k výpovedi konštatoval, že ak žalobkyňa opiera svoj návrh o rozpor s Nariadením vlády č. 422/2009 Z. z., tak neuviedla, ktoré jeho ustanovenie stanovuje, že škola musí mať funkciu zástupcu riaditeľa. Takéto ustanovenie neobsahuje ani uvedené vládne nariadenie a ani iný právny predpis, pričom žalovaný konštatoval, že naopak podľa Organizačného poriadku školy z 24.11.2015, ako aj z 30.6.2015 článok II písm. a) bod 1.1 písm. m) o zmenách vnútornej organizácie školy rozhoduje riaditeľ školy. Organizačný poriadok školy je základnou internou normou Spojenej školy, upravuje organizačnú štruktúru školy, činnosti a zodpovednosť pedagogických a iných zamestnancov, oblasť jej riadenia a činnosti, určuje deľbu práce, pôsobnosť jednotlivých úsekov, upravuje vnútorné a vonkajšie vzťahy v škole. U žalovanej prebehli organizačné zmeny, pričom od 1.7.2015 platí nový

Organizačný poriadok prijatý 30.6.2015, ktorý už s funkciou zástupcu riaditeľa školy od 1.7.2015 vôbec nepočíta. Keďže od 1.7.2015 zanikla funkcia zástupcu riaditeľa školy, bol so žalovanou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce rozviazaný pracovný pomer. Žalovaný preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §§ 59 ods. 1, 61 ods. 1, 2, 3, 62 ods. 3 písm. b), ods. 7, 63 ods. 1 písm. b) a ods. 2, 74, 77, 79 ods. 1, 38 ods. 4, všetko zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a ustanovenia §§ 32 ods. 1, 2 a 34 ods. 1, všetko zák. č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, po vykonanom dokazovaní uzavrel, že skôr, ako sa začal zaoberať dôvodmi neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, preskúmal naplnenie zákonných podmienok prípustnosti takejto žaloby, a to podanie návrhu v zákonnej prekluzívnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce. Pracovný pomer mal v zmysle výpovede skončiť uplynutím výpovednej doby dňa 30.6.2015 s tým, že žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti výpovede na súd dňa 30.6.2015, teda v zákonnej lehote 2 mesiacov podľa § 77 Zákonníka práce. Zároveň súd prvej inštancie podotkol, že v prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd neskúma naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko oprávnenie dožadovať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyplýva priamo zo zákona.

5. Ohľadom námietok žalobkyne týkajúce sa neplatnosti právnych úkonov Q.. W. Z. ako štatutárnej zástupkyne žalovaného z dôvodu, že písomnosti podpisovala s označením „riaditeľka školy“, hoci bola vymenovaná len ako „zastupujúca riaditeľka školy“, tak s týmito argumentmi sa súd nestotožnil. Z menovacieho dekrétu Prednostu Okresného úradu V. zo dňa 24.9.2014 je zrejmé, že Q.. W. Z. bola vymenovaná na zastupovanie riaditeľky školy s účinnosťou od 1.10.2014 na dobu prerušenia vykonávania funkcie riaditeľa školy z dôvodu čerpania materskej dovolenky, príp. rodičovskej dovolenky. Podľa názoru súdu prvej inštancie, na základe takéhoto vymenovania bola oprávnená na všetky úkony, na ktoré bola oprávnená riaditeľka školy, ktorej výkon funkcie bol z dôvodu čerpania materskej dovolenky prerušený. Ak sa Q.. W. Z. vo svojich písomnostiach označila ako riaditeľka školy, takéto označenie nebolo podľa súdu prvej inštancie spôsobilé ani osoby, ktorým boli písomnosti určené, uviesť do omylu majúceho za následok neplatnosť právneho úkonu, ak bol obsah jej právnych úkonov dostatočne určitý a zrozumiteľný. Tak súd (pri posudzovaní platnosti plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi), ale ani samotná žalobkyňa pri právnych úkonoch týkajúcich sa jej, nemôžu tvrdiť, že by tieto právne úkony v mene žalovaného nevykonávala Q.. W. Z. z titulu toho, že bola menovaná na zastupovanie riaditeľky školy počas jej materskej dovolenky. Súd preto tieto úkony hodnotil ako úkony platné, bez ohľadu na to, či v nich je Q.. Z. označená ako zastupujúca riaditeľka školy, alebo riaditeľka školy. Zároveň konštatoval, pokiaľ žalobkyňa namietala platnosť menovania Q.. W. Z. na funkciu zastupujúcej riaditeľky školy, že nie je v jeho právomoci v tomto konaní posudzovať (ako predbežnú otázku) platnosť alebo neplatnosť vymenovania Q.. W. Z. do funkcie, ktoré bolo vykonané príslušným správnym orgánom. Táto otázka sa podľa súdu prvej inštancie týka správneho konania, pričom preskúmavanie takéhoto menovania v tomto konaní by bolo možné považovať za neakceptovateľný zásah súdu do právomoci inej zložky štátnej moci.

6. Predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ sú: a) existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o tejto zmene), b) nadbytočnosť zamestnanca, c) príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.

7. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou z výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s poukazom na to, že na základe rozhodnutia č. 21/2015 zo dňa 20.3.2015, v škole k 30.6.2015 zaniká pracovné miesto zástupcu riaditeľa školy. Táto skutočnosť sa ale podľa súdu prvej inštancie v konaní preukázala ako nepravdivá. V Organizačnom poriadku zo dňa 30.6.2015 platnom od 1.7.2015, a to v bode 1.8 ods. 7 (na str. 11) „Riaditeľka SŠ menuje zástupcu riaditeľa školy, ktorý spĺňa požiadavky odbornej a pedagogickej spôsobilosti ustanovenej aktuálnou legislatívou v zmysle požiadavky miery vyučovacej povinnosti určenej osobitným predpisom“. Zástupkyňa žalovaného na nariadenom pojednávaní túto skutočnosť nevedela vysvetliť, no sama uviedla, že keď je Organizačný poriadok prerokovaný, tak je ním viazaná aj ona (riaditeľ školy). Organizačný poriadok školy je (čo je zrejmé aj z jeho článku I), základná interná organizačná norma školy, ktorú síce vydáva riaditeľ školy, avšak podlieha prerokovaniu (zástupkyňa žalovaného vo výpovedi uviedla, že bol prerokovaný na porade niekedy 26.-27.8.2015) a po jej prerokovaní je ňou viazaný aj samotný riaditeľ. Ak tento

Organizačný poriadok výslovne priamo zakotvuje funkciu zástupcu riaditeľa školy od 1.7.2015, nie je podľa súdu možné stotožniť sa s tvrdením zástupkyne žalovaného (zastupujúcej riaditeľky školy), že by táto funkcia mala zaniknúť na základe jej jednostranného rozhodnutia ako rozhodnutia štatutárneho zástupcu žalovaného. O správnosti znenia Organizačného poriadku súd nemal pochybnosti, pretože ide o listinný dôkaz, ktorý predložil samotný žalovaný.

8. Dôvodný je tiež argument žalobkyne, že pokiaľ žalovaná chcela zrušiť funkciu zástupkyne riaditeľa školy, mohla tak urobiť postupom v súlade s § 32 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, podľa ktorého štruktúru kariérových pozícií v škole alebo v školskom zariadení určí riaditeľ vo vnútornom predpise po prerokovaní v pedagogickej rade a po prerokovaní so zriaďovateľom. Funkcia zástupcu riaditeľa školy (ako vedúci pedagogický zamestnanec) je kariérnou pozíciou v škole v zmysle citovaného § 32 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 34 ods. 1 písm. b/ zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a zrušenie tejto funkcie je zásahom do štruktúry karierových pozícií (tu nejde „len“ o výpoveď danú zamestnancovi, ale o zrušenie celej funkcie patriacej do štruktúry karierových pozícií). Riaditeľ školy tak môže urobiť vnútorným predpisom, avšak až po prerokovaní v pedagogickej rade a po prerokovaní so zriaďovateľom. V konaní bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že dodatkom č. 3 k vnútornému predpisu č. 3 zo dňa 23.6.2015, mala byť Q.. W. Z. určená od 1.7.2015 štruktúra kariérových pozícií tak, že pedagogickými zamestnancami špecialistami sú: triedni učitelia (8), výchovný poradca (1), vedúci PK a MZ (2), koordinátor drogovej prevencie (1) a vedúcimi pedagogickými zamestnancami sú: riaditeľka (Q.. W. Z.) a zástupkyňa riaditeľky. Dodatok podľa jeho znenia mal byť prerokovaný v pedagogickej rade dňa 23.3.2015. V prvom rade je podľa súdu prvej inštancie nutné uviesť, že aj tento dodatok zakotvuje medzi vedúcimi pedagogickými zamestnancami funkciu „zástupkyňa riaditeľky“, aj keď pri nej nie je uvedené žiadne meno, čo len potvrdzuje záver uvedený v predošlom odseku tohto odôvodnenia, že k zrušeniu funkcie zástupcu riaditeľa školy ako takej reálne nedošlo. Navyše z potvrdenia Okresného úradu V., odbor školstva, zo dňa 30.6.2015 je zrejmé, že Dodatok č. 3 k Vnútornému predpisu č. 1/2014 bol predložený zástupcovi zriaďovateľa na prerokovanie až dňa 30.6.2015, t. j. týždeň po tom, čo bol vydaný (23.6.2015), čo je v priamom rozpore s citovaným ustanovením § 32 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, podľa ktorých jeho vydaniu má predchádzať prerokovanie so zriaďovateľom. Ak Q.. W. Z. vo svojej výpovedí na pojednávaní uviedla, že zmenu štruktúry kariérových pozícií ako samostatný právny subjekt môže robiť bez súhlasu zriaďovateľa, a preto ju so zriaďovateľom neprerokovala, ale len zaslala na vedomie, tak to si priamo protirečí aj s článkom I Dodatku č. 3 zo dňa 23.6.2015, kde je jednoznačne uvedené, že tak mala robiť „po prerokovaní v pedagogickej rade a po prerokovaní so zriaďovateľom - Okresným úradom V.“. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prevej inštancie konštatoval, že nebol naplnený jeden zo základných predpokladov použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, ktorým je nadbytočnosť zamestnanca (žalobkyne), pretože funkcia, ktorú vykonávala (zástupca riaditeľa školy), nebola zrušená.

9. Okrem toho súd prvej inštancie z prehľadu zamestnancov a výpovedí účastníkov zistil, že úväzok učiteľa variant A je maximálne 23 hodín, pričom tak v školskom roku 2014/2015, ako aj v roku 2015/2016, pôsobia v škole učitelia, ktorí tento maximálny úväzok prekračujú, čo zástupkyňa žalovaného odôvodnila tým, že ide o úväzky aj s nadčasmi. Vo vzťahu k žalobkyni potvrdila, že aj ona mala úväzok na 12 hodín (avšak do prehľadu ju zabudla uviesť). Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že bola oprávnená v škole učiť všetky predmety a konštatovala, že by prijala aj miesto učiteľky, ak by jej bolo ponúknuté. Aj keď by si to vyžiadalo ďalšie dokazovanie, je na mieste pochybnosť o pravdivosti obsahu ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 2 ZP, ktorú vykonal dňa 23.3.2015 (v deň doručenia aj výpovede z pracovného pomeru), a teda, že pre žalobkyňu (ako zamestnanca), nemal žiadnu inú vhodnú prácu, a to ani na kratší pracovný čas. Avšak vzhľadom na to, že súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné z iného dôvodu, ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne.

10. Žalobkyňa taktiež namietala, že výpoveď nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, čo je ďalší dôvod neplatnosti výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce. Z protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 15.5.2015 podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že u žalovaného ako zamestnávateľa, nepôsobia zástupcovia zamestnancov, čo žalobkyňa spochybnila predložením vyjadrenia riaditeľky školy, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke (Q.. X. J.), o existencii zamestnaneckého dôverníka. Túto skutočnosť žalobkyňa žiadala preukázať - žiadala doplniť dokazovanie vyžiadaním zápisnice z pracovnej porady zo dňa 27.8.2012, kde mal byť zvolený zamestnanecký dôverník. Súd však vzhľadom na zistenie iného

dôvodu pre určenie neplatnosti výpovede považoval vykonanie tohto dôkazu, ako aj ďalších navrhnutých dôkazov (výsluchu svedkov) za nehospodárne, a preto ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonal.

11. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a urči neplatnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu nedodržania zákonných náležitostí.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby 2 x 66,- eur, plus 2 x režijný paušál po 8,58 eur. Zároveň súd v rámci náhrady trov právneho zastúpenia priznal žalobkyni náhradu cestovného hromadným dopravným prostriedkom a nepriznal nárok za použitie motorového vozidla a pohonné hmoty, pretože žalobkyňa nepredložila súdu žiaden dôkaz o použití motorového vozidla v celkovej výške 18,70 eur. V súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal súd prvej inštancie v rámci náhrady za stratu času sumu 200,20 eur.

13. Proti tomuto rozsudku podal včas žalovaný odvolanie, keď mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta, s tým, že si uplatnil náhradu trov konania, alebo aby toto rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. V odôvodnení svojho odvolania žalovaný uviedol, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú nesprávne, keď súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne skutkové závery a následne aj nesprávne právne závery, ktoré v konečnom dôsledku činia jeho rozsudok vo veci nesprávnym a sčasti nepreskúmateľným. Poukazujúc na ustanovenie § 27 ods. 6 zákona číslo 245/2008 Z. z., § 5 ods. 1, 2 zákona číslo 596/2003 Z. z. a § 3 ods. 1 vyhlášky č. 320/2008 Z. z. mal žalovaný za to, že z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že žalovaný, Spojená škola je právnickou osobou, ktorá v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a riadi ju riaditeľ, ktorý je zodpovedný za činnosti uvedené v ustanovení § 5 ods. 2 zák. č. 596/2003 Z. z.. Z citovaných zákonných ustanovení ďalej podľa odvolateľa vyplýva, že riaditeľ školy ako štatutárny zástupca právnickej osoby, ktorý zodpovedá za činnosť školy, môže poveriť usmerňovaním výchovno- vzdelávacej činnosti školy svojho zástupcu. Žalobkyňou uvádzané Nariadenie vlády č. 422/2009 Z. z. nemá ustanovenie o tom, že riaditeľ určuje funkciu zástupcu riaditeľa školy pri počte tried 8-14 ako nesprávne a zrejme účelové tvrdila žalobkyňa v podanej žalobe a v konaní pred súdom prvej inštancie. Ani vládne nariadenie č. 422/2009 Z. z., a ani iný právny predpis podľa žalovaného neukladá riaditeľovi školy povinnosť zriadiť funkciu zástupcu riaditeľa školy, čo znamená, že riaditeľ školy sám rozhoduje podľa pomerov v škole o tom, že zriadi alebo nezriadi funkciu riaditeľa školy. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 vyhlášky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole podľa žalovaného vyplýva, že riaditeľ školy vydáva Organizačný poriadok školy, v ktorom upraví organizačnú štruktúru školy. Uvedené ustanovenie, ani žiadny iný právny predpis neukladá riaditeľovi školy povinnosť Organizačný poriadok prerokovať, a to ani s pedagogickou radou, ani so zriaďovateľom. Súd prvej inštancie v rozsudku uvádza, že Organizačný poriadok školy podlieha prerokovaniu bez toho, aby uviedol zákonné ustanovenie, z ktorého tento záver vyvodil. Je teda podľa žalovaného zrejmé, že záver súdu o tom, že Organizačný poriadok školy ako základná interná organizačná norma školy, ktorú vydáva riaditeľ školy, podlieha prerokovaniu, je nesprávny.

15. Žalovaný nesúhlasil ani s tým záverom súdu prvej inštancie, že v Organizačnom poriadku zo dňa 30.6.2015, platnom od 1.7.2015, a to v bode 1.8 ods. 7 (na strane) v texte je výslovne priamo zakotvená funkcia zástupcu riaditeľa školy aj od 1.7.2015, keď z uvedeného textu Organizačného poriadku tento záver súdu podľa odvolateľa nevyplýva. Z uvedeného textu vyplýva, že v prípade, ak riaditeľ školy rozhodne o zriadení funkcie zástupcu riaditeľa školy, potom riaditeľ školy menuje zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky odbornej a pedagogickej spôsobilosti ustanovený aktuálnou legislatívou v zmysle požiadavky miery vyučovacej povinnosti určenej osobitným predpisom. Záver súdu prvej inštancie o tom, že „ak teda tento organizačný poriadok výslovne priamo zakotvuje funkciu zástupcu riaditeľa školy od 1.7.2015, nie je možné stotožniť sa s tvrdením zástupkyne žalovaného, že by táto funkcia mala zaniknúť na základe jej jednostranného rozhodnutia, ako rozhodnutia štatutárneho zástupcu žalovaného“, je preto podľa žalovaného nesprávny. Z textu Organizačného poriadku je evidentné, že Organizačný poriadok výslovne priamo nezakotvuje funkciu zástupcu riaditeľa školy aj od 1.7.2015. Tento organizačný poriadok

tak, ako ho v konaní správne tvrdila zástupkyňa žalovaného, vôbec nezakotvuje od 1.7.2015 funkciu zástupcu riaditeľa školy.

16. Žalovaný za nesprávne považoval aj stotožnenie sa súdu s tým argumentom žalobkyne, že pokiaľ žalovaná chcela zrušiť funkciu zástupkyne riaditeľa školy, mohla tak urobiť postupom v súlade s § 32 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v platnom znení, podľa ktorého štruktúru kariérových pozícií v škole alebo v školskom zariadení určí riaditeľ vo vnútornom predpise po prerokovaní pedagogickej rade a po prerokovaní so zriaďovateľom. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne zamieňa dva dokumenty žalovaného, a to Organizačný poriadok ako základnú internú organizačnú normu školy a štruktúru kariérových pozícií. Podľa zákona č. 317/2009 Z. z., kariérové pozície sú súčasťou kariérového systému, ktorý je súborom pravidiel na zaradenie pedagogického zamestnanca, alebo odborného zamestnanca do kariérového stupňa a na kariérovú pozíciu. Súd prvej inštancie nesprávne v tejto právnej veci rozhodol aj z toho dôvodu, že štruktúru kariérových pozícií nesprávne považoval za Organizačný poriadok. Zrejme z toho dôvodu dospel k záveru, že v zmysle § 32 zák. č. 317/2009 Z. z. je potrebné Organizačný poriadok prerokovať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuvádza, s kým mal žalovaný Organizačný poriadok prerokovávať. Preto je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Žalovaný zároveň poukázal na tú skutočnosť, že už zo súdom citovaných zákonných ustanovení, a to ustanovenia § 32 ods. 2 a § 34 ods. 1 zák. č. 317/2009 Z. z. jednoznačne vyplýva, že štruktúra kariérových pozícií nie je Organizačným poriadkom. V zmysle citovaných ustanovení sú kariérovými pozíciami len pedagogický zamestnanec špecialista a odborný zamestnanec špecialista a vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec. Zamestnancami školy však nie sú len samotní pedagogickí alebo odborní zamestnanci, ale zamestnancami školy sú aj iní zamestnanci. Je preto podľa odvolateľa zrejmé, že štruktúra kariérových pozícií nie je Organizačným poriadkom školy. Preto ustanovenie o povinnom prerokovaní štruktúry kariérových pozícií s pedagogickou radou a so zriaďovateľom sa nemožno v žiadnom prípade vzťahovať aj na Organizačný poriadok školy.

17. Vychádzajúc z mylného názoru, že pre posúdenie zrušenia funkcie zástupcu riaditeľa školy je potrebné vychádzať zo štruktúry kariérnych pozícií, sa súd prvej inštancie v ďalšom dokazovaní zameral už len na štruktúru kariérnych pozícií žalovaného a skúmal, či táto štruktúra bola prerokovaná v zmysle § 32 zákona číslo 317/2009 Z. z. s pedagogickou radou a zriaďovateľom. Z výpovede žalovaného, že štruktúra kariérnych pozícií bola prerokovaná na pedagogickej rade niekedy 26.-27.8.2015 a zriaďovateľovi bola zaslaná až dňa 30.6.2015, súd dospel k záveru, že nebol naplnený jeden zo základných predpokladov použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým je nadbytočnosť žalobkyne, pretože funkcia, ktorú vykonával (zástupca riaditeľa školy), nebola zrušená. Tento záver je však podľa odvolateľa nesprávny, lebo súd prvej inštancie pri zisťovaní, či funkcia zástupcu riaditeľa školy bola alebo nebola zrušená, vychádzal z nesprávneho listinného dôkazu, zo štruktúry kariérnych pozícií, ktorá je pre posúdenie tejto otázky irelevantná. Funkcia zástupcu školy sa zrušuje rozhodnutím riaditeľa školy o zmene Organizačného poriadku (§ 3 ods. 2 vyhlášky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole), nie je štruktúrou kariérnych pozícií. Rozhodnutím o zmene Organizačného poriadku bolo rozhodnutie žalovaného číslo 21/2015 zo dňa 20.3.2015, v ktorom je výslovne uvedené, že „za účelom zvýšiť efektívnosť a racionalizáciu práce vzhľadom na počet zamestnancov školy, ruší k 30.6.2015 funkciu zástupcu riaditeľa školy“. Organizačný poriadok riaditeľ školy nebol povinný prerokovať so zriaďovateľom, ani s iným orgánom a nebol povinný rozhodnutie o zmene Organizačného poriadku ani zasielať zriaďovateľovi na vedomie. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver o tom, že funkcia zástupcu riaditeľa školy bola k 30.6.2015 platne zrušená.

18. Pochybnosť súdu o pravdivosti obsahu ponukovej povinnosti žalovaného zo dňa 23.3.2015, teda o tom, či pre žalobkyňu (ako zamestnanca) žalovaný nemal vhodnú prácu, a to ani na kratší pracovný čas, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a preto podľa názoru žalovaného nie je na mieste. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd ohľadne splnenia ponukovej povinnosti žalovaným nevykonal žiadne dokazovanie.

19. Rozhodnutie žalovanej č. 21/2015 zo dňa 20.3.2015 o zrušení funkcie zástupcu riaditeľa, bolo vydané v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a bolo podľa žalovaného zákonným dôvodom pre skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou. Z uvedených skutočností je zrejmé, že záver súdu prvej inštancie o tom, že nebol splnený jeden zo základných predpokladov použitia

výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým je nadbytočnom zamestnanca (žalobkyne), pretože funkcia, ktorú vykonávala (zástupca riaditeľa školy), nebola zrušená, je nesprávny. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových právnych záverov a preto je podľa odvolateľa vecne nesprávny.

20. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného mala za to, že súd prvej inštancie správne zistil všetky okolnosti, za ktorých mala byť výpoveď z pracovného pomeru vykonaná a učinil kvalifikované právne závery, s ktorými sa musela stotožniť. Na strane 9 v druhom odstavci od konca strany rozsudku prvej inštancie citovaný § 34 ods. 1 zákona číslo 317/2009 Z. z. a v odstavci 3 nad tým, je citovaný § 32 ods. 2, ktorý vo svojom ustanovení odkazuje na vnútorný predpis s tým, že tento vnútorný predpis po prerokovaní v pedagogickej rade a po prerokovaní so zriaďovateľom nadobúda právne účinky vnútorného predpisu podľa toho zákona. Protistrana v zmysle listinného dôkazu „Potvrdenie“ zo dňa 30.6.2015 predložila na prerokovanie odboru školstva v V. s tým, že tento potvrdzuje, že toto iba predložila ako dodatok č. 3 k vnútornému predpisu č. 1/2014, ktorým sa schvaľuje štruktúra kariérnych pozícií v spojenej škole. Teda, podľa žalobkyne nevyplýva z toho priamo, či toto aj Okresný úrad školstva prerokoval a dal súhlas na takúto zmenu.

21. V Dodatku č. 3 k vnútornému predpisu, je podľa § 34 a nasl. zákona číslo 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch uvedená kariérna pozícia zástupkyne riaditeľa. V samotnom rozsudku na strane 12 a 13 sa súd prvej inštancie správne podľa žalobkyne vysporiadal s touto otázkou tak po stránke obsahovej, ako po stránke právnej. Výpoveď bola daná navrhovateľke dňom 23.3.2016 a týmto dňom mala byť táto zmena dodatku prerokovaná na pedagogickej rade školy, ktorá v tomto konaní nepreukázala a prerokovanie so zriaďovateľom nastalo až 30.6.2015, teda až po doručení výpovede.

22. Podľa žalobkyne súd správne vyhodnotil dôkaznú líniu týkajúcu sa Organizačného poriadku a správne logicky a lingvisticky vyhodnotil aj ustanovenie tohto Organizačného poriadku, a to v bode 1.8 ods. 7 s poukazom na vetu: „riaditeľka SŠ menuje zástupcu riaditeľa školy...“ zo dňa 30.6.2015. Vo svojom odvolaní sa protistrana vyjadruje tak, že sama si do textu pridáva spojku „ak“... riaditeľ školy menuje zástupcu, ktorý ... čo nie je obsahom vety, ktorá je v Organizačnom poriadku uvedená. Súd tu odkazuje na výpoveď žalovanej na ústnom pojednávaní a jej odpovede na priame otázky sudcu v tejto veci. Ďalej žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala za obsah Organizačného poriadku zo daň 7.10.2014, podľa ktorého sa ustanovuje organizačná štruktúra úseku riaditeľa školy tak, že ju tvorí riaditeľka SŠ, zástupkyňa riaditeľky a stále poradné orgány riaditeľky a komisie. V Organizačnom poriadku zo dňa 1.7.2015, ktorý sa už neschválil na pedagogickej rade, sú kompetencie zástupkyne riaditeľky SŠ, teda jej zodpovednosť daná v bode 4.1 na strane 13 zaznamenané tak, že za tieto kompetencie zodpovedá riaditeľka, a to v bode 4.1 pod písmenom h) je spätne vyznačená zodpovednosť Q.. Q. S. tak, že táto jej zodpovednosť podľa tohto Organizačného poriadku bola schválená dňa 21.9.2015. Tieto kompetencie boli kompetencie zástupkyne SŠ, teda táto jej činnosť nemohla byť podľa žalobkyne nadbytočnou, keď táto jej pracovná náplň bola obsahovo obsiahnutá aj v tomto Organizačnom poriadku a ako taká obsahovo nezanikla, teda nemohla sa žalobkyňa stať z toho dôvodu nadbytočnou.

23. Na to žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že ak je uvedený dátum 21.9.2015, teda zodpovednosť Q.. Q. S. a toto schválené na porade v ten istý deň v tomto Organizačnom poriadku, a tento mal byť platný od 1.7.2015, tak potom tento Organizačný poriadok nemal byť vydaný, ani schválený s platnosťou od 1.7.2015, ani dňom 30.6.2015, pretože ako mohla žalovaná vedieť, čo sa stane 21.9.2015 a schváliť Organizačný poriadok na pracovnej porade dňa 30.6.2015, kedy mala vydať tento Organizačný poriadok s účinkami od 21.9.2015 v časti zodpovednosti za danú pracovnú kompetenciu. Táto skutočnosť spolu s výpoveďou na ústnom pojednávaní, že tento Organizačný poriadok bol prejednaný na pracovnej porade niekedy 26. a 27.8.2015, čo nie je preukázané žalovanou, že sa táto pracovná porada konala, dokazuje podľa žalobkyne nestálosť žalovanej na svojich tvrdeniach, a preto nemôžu v logickom a časovom hodnotení obstáť pri hodnotení ich hodnovernosti.

24. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v čase, keď sa rozhoduje (teda v tomto posudzovanom prípade výpoveď zo dňa 23.3.2015), je situácia, ktorá je daná zákonom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce prípadom, kedy sa stane zamestnanec nadbytočným z dôvodu organizačných zmien iba v tom prípade, ak tento dôvod je daný v čase, keď o tejto organizačnej zmene

je už rozhodnuté, teda nie „z ex pos“, teda nie až potom, keď už je výpoveď zamestnávateľom daná. Na základe vyššie uvedeného tak súd konštatuje, že nebol splnený jeden zo základných predpokladov použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým je nadbytočnosť zamestnanca, teda žalobkyne, pretože pracovná funkcia (teda kariérna pozícia zástupkyne riaditeľa školy), ktorú vykonáva žalobkyňa, nebola zrušená. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považovala žalobkyňa za vecne správne a žiadala, aby ho súd ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

25. Žalovaná vo svojej replike k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu naďalej zotrvala na svojom právnom postoji a zdôvodnení svojho odvolania.

26. Odvolací súd s odkazom na ustanovenie § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto, zostávajú zachované, na odvolacie konanie aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keďže rozhodnutie, voči ktorému podal žalovaný odvolanie, bolo vydané pred 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť zákon o civilnom sporovom poriadku. Účastníci boli zároveň poučení o možnosti podať odvolanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, preto v súlade s princípom legitímneho očakávania daným právnou úpravou účinnou v čase vyhlásenia napádaného rozsudku, ako aj opierajúc sa o princíp právnej istoty, s ohľadom na právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, odvolací súd posudzoval odvolanie žalovaného podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý aplikoval na odvolacie konanie.

27. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že žalovaný odvolanie podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove, ako aj na webovej stránke súdu v intenciách ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p..

28. Krajský súd založil svoj potvrdzujúci rozsudok na vyššie uvedenom závere okresného súdu, že sa preukázala ako nepravdivá skutočnosť, že na základe rozhodnutia č. 21/2015 zo dňa 20.3.2015 v škole k 30.6.2015 zaniklo pracovné miesto zástupcu riaditeľa školy, lebo v Organizačnom poriadku žalovaného, platnom od 1.7.2015, a to v bode 1-8 ods. 7, v rámci úseku riaditeľky školy je uvedené, že táto menuje zástupcu riaditeľa školy potom, ako toto splní tam uvedené podmienky. Žalobkyňou uvádzané vládne Nariadenie č. 422/2009 Z. z. síce nemá ustanovenie o tom, že riaditeľ určuje funkciu zástupcu riaditeľa školy, avšak aj z odvolateľom citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 vyhlášky č. 320/2008 Z. z. v znení platnom ku dňu skončenia pracovného pomeru zo žalobkyňou vyplýva, že riaditeľ školy môže poveriť v usmerňovaní výchovno-vzdelávacej činnosti svojho zástupcu tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, kedy riaditeľka školy Q.. X. J. (ktorej oprávnenie na to nespochybňoval ani žalovaný), menovacím dekrétom s účinnosťou od 1.1.2009, menovala žalobkyňu do funkcie zástupkyne riaditeľky Spojenej školy v jej organizačných zložkách, a to Špeciálna základná škola a praktická škola. Následne sa toto menovanie premietlo aj do zmeny pracovnej zmluvy, ktorá bola už v tom čase uzavretá na dobu neurčitú, a to konkrétne do zmeny bodu 2 tak, že namiesto dohodnutý výkon práce, ktorým bola pôvodne „učiteľka“, sa touto dohodou na „zástupkyňu riaditeľky školy“ s tým, že táto zmena nadobudla účinnosť od 1.7.2014. Z uvedeného je aj podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že nebola splnená obligatórna náležitosť výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to nadbytočnosť zamestnanca - žalobkyne, ako aj príčinná súvislosť medzi touto nadbytočnosťou a organizačnou zmenou. Je zároveň potrebné podľa odvolacieho súdu prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že Organizačný poriadok, ktorý mal platiť od 1.7.2015 a ktorý správne logicky aj systematicky vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že aj naďalej počítal s funkciou zástupcu riaditeľa školy, keď aj v pochybnostiach je potrebné tento vnútroorganizačný normatívny akt, akým bol aj Pracovný poriadok (§ 82 Zákonníka práce), ktorým sa konkretizuje a rozvádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, vykladať v zmysle § 15 Zákonníka práce so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých sa urobil tak, aby zodpovedal dobrým mravom, nie na ujmu zamestnanca, ale na ujmu zamestnávateľa, ktorý naviac v konaní tento Organizačný poriadok ako dôkaz sám predložil. Je vylúčené, aby tento Organizačný poriadok, ktorý podľa tvrdenia žalovaného už nepočíta s funkciou zástupcu riaditeľa školy, bol prijatý 30.6.2015, s účinnosťou od 1.7.2015, pričom ako správne poukazovala žalobkyňa, v bode 4.1 pod písm. h) bolo uvedené, že zodpovednosť Q.. Q. S. bola schválená na pracovnej porade dňa 21.9.2015, t. j.

priamo v tomto Pracovnom poriadku bol uvedený jeden z bodov programu pracovnej porady zo dňa 21.9.2015, aj to, ako bolo o tomto bode rozhodnuté (bol schválený), a to aj napriek tomu, že tento Pracovný poriadok mal byť aj podľa jeho obsahu, aj podľa tvrdenia žalovanej, schválený dňa 30.6.2015 a účinný od 1.7.2015. Skutočnosť, že vládne Nariadenie č. 422/2009 nemá ustanovenie obsahujúce možnosť riaditeľa určiť funkciu zástupcu riaditeľa, nevylučuje, že iná norma (Vyhláška č. 320/2008 Z. z.) takéto oprávnenie riaditeľovi umožňuje. Poukazujúc na vyššie uvedené je preto potrebné podľa odvolacieho súdu konštatovať, že potom, ako mal zaniknúť pracovný pomer žalobkyni, bol platný a účinný Pracovný poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24.11.2014, teda funkcia zástupkyne riaditeľky žalovaného zostala zachovaná aj po účinnosti výpovede žalobkyne.

29. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Žalovaný však žiadnu z vyššie uvedených okolností nepreukázal, keď na jednej strane jeho štatutárna zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že by bolo možné ubrať z úväzkov u tých učiteľov žalovaného, ktoré prekračujú maximálny možný úväzok vo variante A, prípadne nepredĺžiť pracovný pomer s dvoma učiteľkami, ktoré mali podľa štatutárnej zástupkyne žalovaného pracovný úväzok na dobu určitú, ale na druhej strane žalobkyni, ktorá už mala pracovný úväzok na 12 hodín týždenne, tento nemohla ponechať, t. j. žalovaný nemohol prikročiť k odvolaniu žalobkyne z funkcie zástupcu riaditeľa s tým, že by žalobkyňa aj naďalej zostala ako učiteľka u žalovaného s prípadným rozšírením jej úväzku z 12 hodín o úväzky tých učiteľov, ktorí prekračovali maximálny počet XX hodín. Výpovedný dôvod tak, ako ho špecifikoval žalovaný - nadbytočnosť, nebol daný, nakoľko u neho ako u zamestnávateľa na pracovisku neprebehli žiadne vnútorné organizačné zmeny, ale naopak, od septembra XXXX boli prijatí ďalší dvaja učitelia, preto žalovaný nemohol tento výpovedný dôvod použiť, nakoľko nadbytočnosť nevznikla v dôsledku vnútorných organizačných zmien u neho ako u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov s novými zamestnancami a to hneď následne po skončení pracovného pomeru so žalobkyňou, prípadne v príčinnej súvislosti s prekračovaním maximálneho pracovného úväzku u iných učiteľov.

30. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len vtedy, ak súčasne spĺňa aj podmienky uvedené v odseku 2 § 63 Zákonníka práce. Ide o hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, ktoré musia byť splnené ešte pred podaním výpovede zamestnancovi. V prípade, ak zamestnávateľ mal voľné pracovné miesto a zamestnancovi ho neponúkol, výpoveď je z toho dôvodu neplatná. Výnimku tvoria prípady, keď zamestnávateľ dáva výpoveď zamestnancovi pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo dôvody, pre ktoré možno okamžite skončiť pracovný pomer. V týchto prípadoch zamestnávateľ nie je povinný ponúknuť pracovné miesto. Aj keď už bolo nadbytočné a nehospodárne preukazovať naplnenie tejto podmienky, nakoľko nebol naplnený dôvod spočívajúci v nadbytočnosti žalobkyne ako zamestnanca, pretože jej kariérna pozícia zástupkyne riaditeľky školy nebola zrušená, musí odvolací súd prisvedčiť súdu prvej inštancie, že nedošlo k naplneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa spočívajúcej v ponuke voľného pracovného miesta - učiteľky vo forme rozšírenia už existujúceho pracovného úväzku žalobkyne ako učiteľa z 12 hodín na plný pracovný úväzok.

31. Vychádzajúc z uvedeného bolo už preto nadbytočné sa zaoberať ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávne v tejto veci rozhodol aj z toho dôvodu, že štruktúru kariérnych pozícií považoval za Organizačný poriadok, ako aj ten, že súd prvej inštancie pri zisťovaní, či funkcia zástupcu riaditeľa školy bola alebo nebola zrušená, vychádzal okrem iného z nesprávneho listinného dôkazu - zo štruktúry kariérnych pozícií, ktorá je pre posúdenie tejto otázky irelevantná.

32. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP, čomu zodpovedajú odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p., t. j., že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. predpokladá existenciu niektorých vád v konaní, ktoré sú ustanovené v § 221 ods. 1 O.s.p. ako dôvody pre zrušenie rozsudku. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je súdnou praxou vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia

nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

33. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. nie je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne nevyložil.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú splnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu. Vykonanie ďalších dôkazov účastníkov konania by bolo nehospodárne, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu odvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.. Vecne správne, presvedčivé a zákonom zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutých výrokoch a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

35. Dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie dáva dostatočný skutkový základ pre záver, že u žalovaného nedošlo k takej organizačnej zmene, ktorá by robila žalobkyňu nadbytočnou z hľadiska funkcie (zástupkyne riaditeľky), na ktorú bola uzavretá jej pracovná zmluva. Dôkazné bremeno preukázať, že u žalovaného došlo pred rozviazaním pracovného pomeru u žalobkyni k takým organizačným zmenám, v dôsledku ktorých sa žalobkyňa stala nadbytočnou, zaťažovala žalovaného, ktorý však súdu nepreukázal akúkoľvek organizačnú zmenu, ktorá by sa mala dotknúť žalobkyne a ktorá by bola vykonaná ešte pred tým, ako bol s ňou rozviazaný pracovný pomer s tým, že rozhodnutie riaditeľa žalovaného č. 21/2015 odvolací súd považoval za formálne bez nadväznosti na akékoľvek následné organizačné zmeny, ktoré by na toto rozhodnutie nadväzovali a z toho dôvodu ani výpoveď danú žalobkyni z dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nie je možné považovať za opodstatnenú.

36. Na základe opísaných úvah pristúpil krajský súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku v jeho meritórnej časti. Vecne správnym je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania, ktoré korešponduje k zásadám úspechu a návrhovosti, ovládajúcim posudzovanie trov konania v sporovom súdnom procese. Žalovaný samotný výpočet výšky náhrady trov konania v podanom odvolaní nenamietal, keď svoju procesnú obranu zameral na rozhodnutie o veci samej, pričom odvolací súd po kontrole tejto výšky potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

37. Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalobkyne v tomto štádiu konania jej odvolací súd priznal voči žalovanému náhradu za náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške prisúdených trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 , rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 súd prvej inštancie prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka.

38. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .