Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/250/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Milana Repáňa, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingová 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M., Z. XXX/XX, o vymoženie 329,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu K., J. XX, pod sp.zn. EX 22042/15, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1Er/2777/2015-15 z 19.2.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/2777/2015-15 z 19.2.2016 potvrdzuje.

Povinnej n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 1Er/2777/2015-15 z 19.2.2016 zastavil exekučné konanie. Účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 5Er/1313/2014. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 5Er/1313/2014-7 z 24.9.2014, exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že v exekučnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o neprípustnosti vedenia exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorá skutočnosť zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej s následkom zastavenia exekučného konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Podanie svojho odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. a § 221 O.s.p. v podstate tým, že

- súd rozhodol na rámec zverenej právomoci,

- súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru uvedených pochybení sa exekučný súd dopustil tým, že a) bez zákonného oprávnenia (nad rámec zverenej právomoci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania,

b) v exekučnej veci uplatnil zásadu res iudicata, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie túto zásadu aplikovať.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je svojim obsahom úplne identické s odvolaniami, ktoré oprávnený podáva v desiatkach iných exekučných konaní a na základe ktorých len konajúci senát krajského súdu preskúmaval viacero rozhodnutí exekučných súdov vydaných na rovnakom skutkovom základe a právnom posúdení (napr. uznesenia sp.zn. 3CoE/195/2015, 3CoE/4/2016, 3CoE/6/2016, 3CoE/7/2016, 3CoE/8/2016), odvolací súd nepovažoval za účelné ani hospodárne opätovne citovať (resp. robiť rešerš) opakovaných odvolacích argumentov oprávneného, ktoré sú pre zainteresovaných (oprávneného i súdy prvej a druhej inštancie) už notorietou..

5. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom exekučného konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a § 380 a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

7. Vzhľadom na to, že predloženú vec krajský súd posudzoval po 1.7.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať úpravu účinnú od 1.7.2016, t.j. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 470 ods. 1 s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 .

8. Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia oprávneného v podanom odvolaní je totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a používa v desiatkach predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne závery exekučných súdov vo vzťahu k aplikácii zásady res iudicata v exekučnom konaní, kde prekážka veci právoplatne rozhodnutej je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorej (ne) existenciou sa exekučný súd zaoberá ešte pred preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedenými odvolacími námietkami ako i ďalšími sa odvolací súd podrobne zaoberal v predchádzajúcom období. Z dôvodu totožnosti tak v osobe odvolateľa, ako aj totožnosti v použitej právnej argumentácii a v skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov exekučných súdov (vrátane tohto) aj v prípadoch predošlých, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že odvolateľovi sú známe dôvody nevyhovenia odvolaniam v obdobných prípadoch (teda potvrdzovania rozhodnutí exekučných súdov ako vecne správnych) a ustálený právny názor tunajšieho odvolacieho súdu (konajúceho senátu) na danú problematiku sa nezmenil, nie je potrebné opätovne uvádzať tie isté dôvody potvrdenia rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekučného konania, aké už boli uvádzané pri predchádzajúcich prejednávaniach odvolaní oprávneného a preskúmavaní obdobných rozhodnutí exekučných súdov pôsobiacich v obvode tunajšieho súdu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (a odkazuje na právnu argumentáciu v nich obsiahnutú - napr.3CoE/195/2015, 3CoE/4/2016, 3CoE/6/2016, 3CoE/7/2016, 3CoE/8/2016), ktorými boli potvrdené rozhodnutia exekučných súdov v obdobných prípadoch. Odvolací súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené závery a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje predchádzajúce (vyššie označené rozhodnutia) a právnu argumentáciu v nich obsiahnutú. Len v stručnosti odvolací súd sumarizuje tento záver, ktorý rezultuje takmer zo všetkých jeho rozhodnutí vydaných v analogických prejednávaných prípadoch:

9. Primárnym základom záveru okresného súdu vedúcim k zastaveniu exekučného konania je prekážka veci právoplatne rozhodnutej ako neodstrániteľnej prekážky konania, t.j. takej, ktorej náprava nie je možná ani po výzve súdu. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nesprávne uvádza, že rozhodnutím tamojšieho súdu, č.k. 5Er/1313/2014-7 z 24.9.2014, bola exekúcia vedená na základe identického exekučného titulu voči tomu istému povinnému zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými mravmi. Uvedeným rozhodnutím exekučný súd konštatoval prekážku res iudicata. Exekúcia vedená na podklade

aj v tejto veci predloženého exekučného titulu bola z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými mravmi, zastavená uznesením tamojšieho súdu, č.k. 8Er/570/2008-9 zo 16.2.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 7CoE/18/2011 z 20.7.2011. Uvedené nesprávne konštatovanie exekučného súdu však nič nemení na správnosti záveru súdu prvej inštancie o existencii res iudicata v posudzovanej veci.

10. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté (v exekučnom konaní uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo uznesením o zastavení exekúcie), bola znovu prejednávaná. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o zastavení exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je formálne a materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd, exekučný súd nevynímajúc, skúma procesné podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) hneď od začatia konania, k čomu ho vedie aj dôvod hospodárnosti konania, pretože od výsledku tohto skúmania závisí ďalší postup v konaní. Týmto spôsobom postupuje exekučný súd ešte pred preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, bez pristúpenia k postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nemôže exekučný súd postupovať inak, než konanie zastaviť. Nejedná sa teda o svojvôľu a už vôbec nie o prekročenie právomoci exekučného súdu, ale o postup v súlade so zákonom.

11. Vylúčenie aplikácie zásady res iudicata v exekučnom konaní, ktorý prezentuje sám odvolateľ, by znamenal, že súd by donekonečna mal rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov na vykonanie exekúcie na základe identického exekučného titulu predkladaného oprávneným, hoci už predtým právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie, resp. zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé aký iný výsledok na základe toho istého exekučného titulu, ktorý bol v predchádzajúcom konaní vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul (pričom túto nespôsobilosť nie je možné nijako odstrániť) oprávnený v tomto exekučnom konaní očakával. Oprávnený sa pritom vo viacerých prípadoch domáha vykonania exekúcie na základe identického exekučného titulu už po tretí krát, t.j. po tom, ako prekážka právoplatne rozhodnutej veci bola vo vzťahu k danému exekučnému titulu judikovaná. V konaní oprávneného potom nemožno vidieť žiadnu snahu o účelnú a skutočnú ochranu jeho základných práv. Vyvstáva preto otázka, čo je skutočným motívom jeho konania.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. Vzhľadom na závislosť výroku o trovách exekučného konania krajský súd potvrdil rozhodnutie aj v tejto časti, nezistiac v tomto smere žiadne pochybenie súdu prvej inštancie, pričom odvolateľ v podanom odvolaní neprezentoval konkrétne výhrady voči napadnutému rozhodnutiu týkajúce sa trov exekučného konania.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 v spojení s § 396 tak, že povinnej ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto nemá právo na ich náhradu. V odvolacom konaní bola úspešná povinná, preto by jej podľa § 255 ods. 1 patrila náhrada trov konania za predpokladu, že by jej trovy konania (§ 251 vznikli. V posudzovanom prípade však z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by povinnej v súvislosti s predmetným konaním nejaké trovy vôbec vznikli.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430