Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/456/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa rodičov : matky E. E. rod. O., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom G., K. O. XXXX/XX, t. č. bytom J. L., G., Z. O., W. XX/A, zastúpenej v konaní JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, B. XXXX/XX, pracovisko G., Y. 2 a otca R.. V. B., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom G., W. Z. XXXX/X, t. č. bytom G., E. XXXX/ XXX, zastúpeného v konaní právnym zástupcom F. kancelária V.. X. Z., s.r.o., so sídlom G., B. XX, IČO : XX XXX XXX, o návrhu matky na obmedzenie/pozbavenie rodičovských práv otca k maloletému dieťaťu a zmenu úpravy styku otca s maloletým a o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti o návrhu matky na obmedzenie výkonu rodičovských práv otca k maloletému V. v časti, ktorým sa domáhala zakázať otcovi osobne sa podieľať na výchove ich maloletého syna V., v časti, ktorým sa domáhala, aby bolo otcovi dieťaťa zakázané, aby osobne, telefonicky alebo písomne (vrátane elektronických prostriedkov) kontaktoval maloleté dieťa, či už sám alebo prostredníctvom tretích osôb a v časti, ktorým navrhovala, aby matka dieťaťa bola zaviazaná, že umožní otcovi dieťaťa osobný, telefonický alebo písomný kontakt s maloletým v prípade, že dieťa o to prejaví záujem, pričom umožní realizáciu tohto styku dieťaťa s otcom v primeranom rozsahu, o čom bude otca dieťaťa včas vopred informovať s oznámením miesta a času stretnutia, z a s t a v u j e .

II. Konanie sa v časti o návrhu otca na zverenie maloletého V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a s t a v u j e .

III. Vo výrokovej časti o úprave styku rodičov s maloletým V. sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.02.2008 č.k.XXC/X/XXXX-XX tak, že styk otca s maloletým V. s a n e u p r a v u j e .

IV. Matka maloletého dieťaťa je povinná vždy k poslednému dňu v mesiaci písomnou formou informovať otca dieťaťa o zdravotnom stave maloletého, o jeho školskej dochádzke, školskom prospechu a školských a mimoškolských aktivitách.

V. Vo zvyšnej časti s a návrh matky z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

VII. Otec maloletého dieťaťa je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 16,80 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Trenčín.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala obmedzenia výkonu rodičovských práv otca k maloletému V.. Najprv žiadala, aby otcovi dieťaťa bolo zakázané osobne sa podieľať na výchove ich maloletého syna V. a tiež, aby mu bolo zakázané zastupovať maloletého vo všetkých bežných záležitostiach vrátane zastupovania dieťaťa vo vzťahu ku školským a vzdelávacím zariadeniam, záujmovým organizáciám, zastupovania dieťaťa pri bežných majetkových záležitostiach a pri poskytovaní bežnej lekárskej starostlivosti s výnimkou dôležitých lekárskych úkonov, ktoré môžu podstatným spôsobom ovplyvniť zdravie dieťaťa a jeho život s tým, že otec dieťaťa nie je oprávnený vyžadovať v týchto záležitostiach informácie o maloletom dieťati od iných právnických a fyzických osôb a otec by mal právo, aby ho matka dieťaťa pravidelne 1x za tri mesiace informovala o zdravotnom stave, školskom prospechu a ostatných dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletého V.. Tiež najprv žiadala, aby bolo otcovi dieťaťa zakázané, aby osobne, telefonicky alebo písomne (vrátane elektronických prostriedkov) kontaktoval maloleté dieťa, či už sám alebo prostredníctvom tretích osôb a matka dieťaťa by bola zaviazaná, že umožní otcovi dieťaťa osobný, telefonický alebo písomný kontakt s maloletým v prípade, že dieťa o to prejaví záujem, pričom umožní realizáciu tohto styku dieťaťa s otcom v primeranom rozsahu, o čom bude otca dieťaťa včas vopred informovať s oznámením miesta a času stretnutia. Na pojednávaní dňa 2.10.2003 ( č.l.300) doplnila, že v prípade, že by sa nemalo jednať o obmedzenie rodičovských práv a jednalo by sa len o nesúlad rodičov, žiadala, aby súd rozhodol podľa § 35 Zákona o rodine pri nezhode rodičov o podstatných veciach. Poukázala na to, že situácia sa natoľko vystupňovala, že dieťa odmietlo styk s otcom, preto súčasne navrhla obmedzenie styku otca so synom tak, že styk by sa realizoval 1x v mesiaci v poslednú sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky v rekreačno-športovom areáli na Ostrove v G.. Na pojednávaní dňa 17.1.2014 (č.l.367) uviedla, že už netrvajú na konaní o nezhode rodičov o podstatných veciach, pretože aj zo strany otca maloletého došlo k určitej zmene správania a zníženiu jeho nátlaku voči maloletému a naďalej trvala na konaní vo veci obmedzenia styku otca so synom, prípadne niektorých obmedzení v závislosti od vývoja situácie. V podaní zo dňa 11.6.2015 (č.l.546) uviedla, že zotrváva na návrhu o obmedzenie výkonu rodičovských práv s výnimkou petitu, že matka dieťaťa sa zaväzuje, že umožní otcovi dieťaťa osobný, telefonický alebo písomný kontakt s maloletým v prípade, že dieťa o to prejaví záujem, pričom umožní realizáciu tohto styku dieťaťa s otcom v primeranom rozsahu, o čom bude otca dieťaťa včas vopred informovať s oznámením miesta a času stretnutia, v ktorej časti zobrala svoj návrh späť, nakoľko navrhovaný petit by bol nevykonateľný. Podaním zo dňa 30.8.2016 (č.l.566) o čiastočnom späťvzatí návrhu upresnila, že trvajú na svojom čiastočnom späťvzatí návrhu v časti navrhovaného petitu: Matka dieťaťa sa zaväzuje, že umožní otcovi dieťaťa osobný, telefonický alebo písomný kontakt s maloletým v prípade, že dieťa o to prejaví záujem, pričom umožní realizáciu tohto styku dieťaťa s otcom v primeranom rozsahu, o čom bude otca dieťaťa včas vopred informovať s oznámením miesta a času stretnutia a čiastočne zobrala návrh späť aj časti jej návrhu, ktorým žiadala otcovi dieťaťa zakázať osobne sa podieľať na výchove maloletého V. a v časti návrhu, ktorým žiadala otcovi dieťaťa zakázať, aby osobne, telefonicky alebo písomne (vrátane elektronických prostriedkov) kontaktoval maloleté dieťa, či už sám alebo prostredníctvom tretích osôb. V ostatnej časti jej návrhu na obmedzenie rodičovských práv otca trvala. Modifikovala svoj návrh na obmedzenie úpravy styku otca s maloletým a žiadala upraviť styk otca s maloletým tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletým V. každý nepárny piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod. v rámci Obchodného centra Y. v G.. Na poslednom pojednávaní dňa 11.11.2016 (č.l.580) pre upresnenie predmetu konania uviedla, že v niektorých častiach zobrala svoj návrh späť a žiadala, aby súd rozhodol už len o obmedzení rodičovských práv a povinností zo strany otca k maloletému tak, že otcovi by bolo zakázané zastupovať maloletého vo všetkých bežných záležitostiach vrátane zastupovania dieťa vo vzťahu k školským a vzdelávacím zariadeniam, záujmovým organizáciám, zastupovanie dieťaťa pri bežných majetkových záležitostiach a pri poskytovaní bežnej lekárskej starostlivosti s výnimkou dôležitých lekárskych úkonov, tak ako je uvedené v písomnom petite návrhu, a aby bolo rozhodnuté o obmedzení styku otca s maloletým tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s mal. V. v každý nepárny piatok od 17:00 hod. do 19:00 hod. v rámci obchodného centra Y. v G.. V závere pojednávania, po výsluchu maloletého dieťaťa a oboznámení sa účastníkov s jeho názorom, matka uviedla, že by žiadala rešpektovať názor maloletého a zmeniť doterajšiu súdnu úpravu styku otca s maloletým tak, že styk otca s maloletým by sa upravil buď neobmedzene alebo by neupravil vôbec a styk by bol neupravený. Matka nesúhlasila s návrhom otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a žiadala uvedený jeho návrh otca zamietnuť. Uviedla, že nemá

problém s podávaním písomných informácii otcovi dieťaťa, ale ním navrhovanú frekvenciu raz týždenne považuje za neprimeranú a súhlasila by s podávaním písomných informácií raz za mesiac.

2. Otec maloletého nesúhlasil podaným návrhom matky na obmedzenie jeho rodičovských práv k maloletému a so zákazom styku a žiadal jej návrh zamietnuť s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Naopak otec sa svojim návrhom zo dňa 30.1.2013 (č.l.59) domáhal zverenia maloletého V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v dvojtýždňových intervaloch a osobitnej úpravy osobnej starostlivosti o maloletého počas vianočných a veľkonočných sviatkov a prázdnin. V nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa XX.X.XXXX sp.zn.XXCoP/XX/XXXX-XXX otec maloletého svojim návrhom zo dňa 17.5.2013 (č.l.162) žiadal rozhodnúť o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch a úpravy styku oboch rodičov s maloletým počas vianočných a veľkonočných sviatkov a prázdnin. Na poslednom pojednávaní otec maloletého uviedol, že s poukazom na vývoj situácie už netrvá na svojom návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktoré podanie súd podľa jeho obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu otca a otec žiadal upraviť jeho styk s maloletým každý párny týždeň v piatok od 18.00 hod. do 20.00 hod. a počas vianočných sviatkov v každom nepárnom roku od 23.12. od 18.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 26.12. od 18.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod., ďalej počas jarných prázdnin od piatku pred prvým víkendom od 18.00 hod. do nedele druhého víkendu do 18.00 hod. , počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtku od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. a počas letných prázdnin počas posledných dvoch týždňov v mesiaci júl a počas posledných dvoch týždňov v mesiaci august s tým, že odovzdávanie maloletého bude prebiehať v G. v K. M. H.. Navrhoval tiež matke dieťaťa uložiť povinnosť písomnou formou informovať otca o zdravotnom stave maloletého, o jeho školskej dochádzke, školskom prospechu a školských a mimoškolských aktivitách, a to minimálne raz týždenne. V závere pojednávania, po výsluchu maloletého V. a oboznámení sa účastníkov s jeho názorom, otec uviedol, že rešpektuje názor a vyjadrenie maloletého a súhlasil s tým, aby jeho styk s maloletým nebol presne súdne upravený v časovom vyjadrení, aby to teda bolo neobmedzené.

3. Kolízny opatrovník poukázal na to, že od samého počiatku narušených vzťahov sa ÚPSVaR G. snažil rodine pomôcť. Rodina, teda rodičia i maloletý V., boli zaradení aj do programu psychologických terapií pobytovou formou cez víkendy, ktorú formu otec odmietol, že mu časovo nevyhovuje. Na základe uvedeného mu boli ponúknuté presunuté pobytové víkendy, avšak otec maloletého odmietol aj to a na túto terapiu potom chodila matka individuálne. Ako dôvod otec uviedol tiež jeho nedôveru voči psychologičke Dr. O.. Potom rodina mala chodiť na základe nariadených konzultácií na ich Referát poradensko-psychologických služieb. Po vypravovaní znaleckého posudku, kde už znalec konštatoval neurotické prejavy dieťaťa, bolo otcovi maloletého na jeho žiadosť oznámené, že ich úrad poskytuje len poradenstvo a neposkytuje služby klinického psychológa, preto mu odporučili návštevu nejakého klinického psychológa podľa jeho výberu a dali mu zoznam konkrétnych štyroch psychológov v danom odvetví klinickej psychológie. Kolízny opatrovník poukázal na vek maloletého V., ktorý už má XX rokov a vo veci sa sám vyjadril, jednak pri neformálnom pohovore pred kolíznym opatrovníkom, jednak priamo pred súdom, kedy sa maloletý opakovane vyjadril, že teraz sa nechce s otcom stretávať vôbec. Preto kolízny opatrovník odporučil rešpektovať názor dieťaťa. Rozhodnutie vo veci ponechal na rozhodnutí súdu.

4. V danej veci bol opakovane zisťovaný aj názor maloletého dieťaťa. Pri neformálnom pohovore pred kolíznym opatrovníkom dňa 28.10.2016 (č. l. 578) maloletý uviedol, že s otcom sa už stretávať nechce, má z neho strach, stres a je mu nepríjemné s ním byť. Vyjadril obavu, že otec by ho nútil ísť niekam, kde on nechce. Tiež uviedol, že je rád, že sa presťahovali do Z. a je tam spokojný a nechápe, prečo mu otec robí problémy a nechce mu dať súhlas. Maloletý bol na jeho vlastnú žiadosť vypočutý aj súdom priamo na pojednávaní, bez prítomnosti rodičov a ich zástupcov. Uviedol, že kedysi sa s otcom aj stretával, ale otec ho často nútil robiť veci, ktoré nechcel, veľa krát mu niečo vyčítal. Časom, keď bol väčší k nemu prestal chodievať a teraz sa s ním už nejako nestretáva. Uviedol, že sa mu nepáčilo, že ho otec stále chodil otravovať do školy a spolužiaci sa mu smiali, nepáčilo sa mu, že pri každom stretnutí otec hovoril niečo zlé na mamu a celú ich rodinu. Pamätá si ako ho otec kedysi dávno nútil čítať nejaký list z ÚPSVaR až sa rozplakal a bol z toho nešťastný. Opakovane sa maloletý vyjadril, že s otcom sa stretávať nechce. Uviedol, že pokiaľ sa otec nezmení, nechce sa s ním stretávať s tým, že keby otec zmenil svoje správanie, tak by sa potom s ním možno aj stretol. Nechcel mať upravený styk s otcom ani na mieste, kde sú iní ľudia, ani cez sviatky a prázdniny, nechce u neho prespávať.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, správy z psych. por. RL, rozvodový rozsudok, vyjadrenie otca, čestné vyhlásenie, fotografie, N na výkon rozhodnutia, listy, vyjadrenie otca z čl. 38, potvrdenie o podaní oznámenia, lekársku správu, správu zo soc. prieskumu, úradné záznamy, správu z psych. konzultácie, uznesenie, N otca z čl. 59, fotografie, mailovú korešpondenciu, uznesenie z čl. 82, vyjadrenie, odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu, fotografie, vyjadrenie z čl. 112, psychiatrická správa, uznesenie z čl. 123, komunikácie mailové, fotografie, lekársku správu, N otca z čl. 162, N z čl. 170, mailovú komunikáciu, program priority, správu - Orchidea, správu KO, správu z psych. konzultácii, uznesenie z čl. 210, vyjadrenie otca z čl. 215, žiadosť otca z čl. 224, záznam z pohovoru, oznámenie výsledku šetrenia, doklady otca, odvolanie z čl. 247, vyjadrenie priateľky otca, vyjadrenie z čl. 266, uznesenie z čl. 273, správy KO, zápisnicu z čl. 300, uznesenie z čl. 305, správu z psych. konzultácii, záverečnú správu akreditovaného subjektu, správy z psych. konzultácii, vyjadrenie z čl. 358, mailovú komunikáciu, zápisnicu z čl. 367, vyjadrenia, psychologické správy, uznesenie z čl. 308, vyjadrenia, znalecký posudok, N z čl. 484, vyjadrenie z čl. 500, oznámenie z čl. 504, správu KO, uznesenie z čl. 512, odvolanie, žiadosť, listy otca, uznesenie z čl. 536, vyjadrenie matky z čl. 544, N na PO, čiastočné späťvzatie, list maloletého, zmenu návrhu otca, úradný záznam KO z pohovoru, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn.XXC/X/XXXX, XXP/XXX/XXXX, XXEm/X/XXX4 a XXP/.XX/ XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :

6. Maloletý V. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa X.X.XXXX č.k. XXC/X/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý V. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu bežným výživným 2.500,-Sk mesačne a na tvorbu úspor sumou 300,-Sk mesačne. Súčasťou rozsudku o rozvode bola dohoda rodičov o styku otca s maloletým, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2008. Vtedy mal maloletý V. X a X roka a navštevoval materskú školu.

7. Po rozvode sa styk otca s maloletým realizoval najprv v zmysle dohodnutej úpravy styku, postupne sa ich styk fakticky rozširoval a otec sa maloletým často stýkal počas tých víkendov od piatku až do pondelka alebo utorka, prípadne i počas týždňa. Postupne sa však vzťahové väzby medzi rodičmi navzájom a medzi otcom a maloletým začali zhoršovať. Podľa vyjadrenia matky otec nevhodným spôsobom riešil niektoré veci v škole, výčitky a obviňovanie smeroval voči pedagógom, nej i maloletému. Vyčitoval maloletému, že nie je dosť fyzicky zdatný, nemá priateľov, nevie sa hrať s chlapcami, je uzavretý, nespoločenský, nešikovný, že je divný a tieto „nedostatky“ začal dávať za vinu jej. Maloletý si potom postupne začal na seba vzťahovať všetky negatíva, na ktoré poukazoval otec, pričom ale bol veľmi šikovný a zodpovedný s výbornými školskými výsledkami. Maloletého tento prístup otca zraňoval a psychicky mu ubližoval. Začal mať očné tiky a poškodzovať si kožu na rukách. Aj zo strany školy bola upozornená na zmenu správania maloletého. Keďže otec nebral do úvahy jej upozornenia, ona sa snažila otca presvedčiť, aby navštívili psychológa, čo on odmietal. Jeho správanie voči synovi sa zhoršilo potom čo si našiel priateľku a maloletého V. začal porovnávať s jej synom, o dva roky starším ako je mal. V., ktorý je športovo založený, súťaživý a pod., zatiaľ čo maloletý V. je viac hĺbavý, introvertný. Otec chcel za každú cenu presadzovať svoju predstavu o tom, akoby sa mali správať deti v jeho veku, maloletému zakazoval sa smiať a jašiť, odmietal sa s ním objímať a pod. a jeho prístup presiahol zdravú mieru. Direktívne si presadzoval svoje názory, len svoj názor považoval za správny. Matka poukazovala na to, že otec zasahoval do ich bežných každodenných záležitostí syna, nariaďoval jej ako má syna vychovávať a tráviť s ním voľný čas, na aké krúžky ho zapísať bez ohľadu na vôľu dieťaťa, vyvíjal na maloletého psychický nátlak a pod. V marci 2012 ich matka objednala u psychologičky PhDr. E., ktorá sa otcovi snažila vysvetliť, že správanie maloletého je primerané jeho veku a snaha otca o zmenu jeho správania je pre syna stresujúca. Uvedené bolo neúspešné, otec sa psychologičku snažil presviedčať o svojej pravde a začal spochybňovať jej kompetentnosť, odborné znalosti a skúsenosti. Matka poukázala na to, že aj napriek snahe orgánu sociálno-právnej ochrany detí poskytnúť im pomoc a poradenstvo, napriek dobre mieneným radám psychológov, pohovorom s oboma rodičmi a psychoterapii, otec nemieni ustúpiť zo svojich požiadaviek a svojim negatívnym prístupom a autoritatívnym správaním ohrozuje psychické zdravie a zdravý osobnostný vývoj maloletého. Preto žiadala o zákaz, resp. obmedzenie styku otca s maloletým. Matka ďalej uviedla, že otec vykonával svoje rodičovské práva šikanóznym spôsobom, navštevoval pedagógov, riaditeľa školy, psychológov, lekárov, čo v konečnom dôsledku maloletému škodilo. Situáciu matka považovala za neúnosnú, všetko riešili problematicky, napr. masku na maškarný

ples maloletého riešili až u psychologičky, alebo aj krúžok varenia, s ktorým otec nesúhlasil, ale maloletý tam chcel chodiť. Potom riešili krúžok AJ až na úrovni sociálnej kurately a pod. Matka poukazovala na to, že otec chodieval za synom do školy pred vyučovaním a deti sa synovi posmievali. Vo večerných hodinách volával na mobil pediatrovi W.. Q. a požadoval od neho rôzne informácie, pričom aj lekár ho sám upozornil, že sa nejedná o nevyhnutné stavy, pričom ona otca maloletého vždy pravidelne o všetkom informovala. Taktiež otec chodieval za triednou učiteľkou, riaditeľom školy, správal sa nevhodne a maloletý to zlé znášal. Taktiež detský psychiater W.. N. kvôli podaniam otca skončil v riešení až pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou kvôli ním predpísanej medikamentóznej liečbe pre syna a medikamentóznu liečbu otec riešil aj v súdnom konaní. Taktiež obťažoval aj psychologičku Dr. E., ktorej volával vo večerných hodinách, zakazoval návštevu terapie syna u nej a pod. Vo všetkom takto robil problémy a maloletý to zle znášal. Matka uviedla, že dokonca aj riaditeľ školy ho vykázal zo školy, kedy sa otec maloletého domáhal ísť za synom počas besiedky a ani učiteľmi sa nedal odradiť. Zdôraznila, že otec nevyužíval svoje rodičovské práva, ale ich zneužíval a to v neprospech maloletého. Matka uviedla, že takéto správanie oca maloletého bolo v minulosti. Priznala, že takéto správanie otca už v poslednom období nebolo, naposledy niekedy začiatkom roka 2015, kedy bol riaditeľom vykázaný zo školy a v súčasnosti už otec takto nebojkotuje. Napriek tomu trvala na obmedzení rodičovských práv otca, pretože sa obáva, že by sa to všetko mohlo vrátiť, kedy by otec opäť začal zneužívať svoje rodičovské práva. Ohľadom styku otca s maloletým matka uviedla, že v súčasnosti sa už otec so synom nestýka, naposledy sa styk realizoval pred letnými prázdninami, pričom v minulosti to bolo problematické. Syn časom sa nechcel s otcom stretávať a po tom znaleckom dokazovaní sa to ešte zhoršilo. Otec syna potom prenasledoval, chodil za ním do školy, na krúžok, čakával ho na zastávke, prenasledoval ju aj jej manžela, dokonca ju a syna zablokoval autom, syn potom chodil do školy inými vchodmi, prosil ich, aby pre neho chodili do školy a pod., bolo to už neúnosné, až ne neho podala trestné oznámenie.

8. Otec maloletého popieral tvrdenia matky. Poukázal na to, že pred synom bol on aj fyzicky napadnutý manželom matky, a že manžel matky fyzicky napáda aj maloletého. Otec uvádzal, že k zhoršeniu situácie došlo v roku 2011, kedy matka začala bývať so súčasným manželom, a že domáce prostredie matky je napäté. Otec popieral, že by maloletý mal nejaké psychosomatické ťažkosti a uvádzal, že jeho zdravotný stav je po fyzickej aj psychickej stránke dobrý. Poukazoval na to, že matka nevytvára maloletému dostatočné podnety na vyžitie adekvátne jeho veku, nepodporuje jeho sociálnu adaptáciu s jeho vrstovníkmi a pod. Uviedol, že on počas styku sa snažil zohľadňovať synove potreby a záujmy, naučil ho plávať, potápať, bicyklovať, korčuľovať, lyžovať a základy bedmintonu. Uviedol, že on synovi vytváral vhodné sociálne prostredie pre možnosť kontaktu s rovesníkmi, u neho sa syn venoval športovým aktivitám nie nútenou formou, ale pozitívnou motiváciou. To, že syn začal mávať očné tiky, otec pripisoval rodinnému prostrediu u matky. Nepáči sa mu postoj matky, ktorá svojim návrhom demonštruje svoje silné postavenie matky. Domnieva sa, že matka ovplyvňuje maloletého a vsugeruváva mu svoje postoje. Má za to, že matka jeho ako otca znižuje v povedomí syna a naopak sa snaží do jeho povedomia vyzdvihnúť jej súčasného manžela. Otec potvrdil, že sa nezúčastnil toho programu realizovaného organizáciou T. n.o., pretože sa domnieval, že pri realizácii uvedeného programu počas víkendov by maloletý nebol v kontakte s jeho rodinou. Priznal tiež, že mali sprostredkované aj konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb, ktorých sa zúčastnili asi 4-krát, ale on vtedy navrhol matke, aby sa stretli len oni rodičia a maloletý na neutrálnej pôde, čo ona odmietla a uvedené konzultácie boli ukončené na jeho podnet. Tiež uviedol, že mali odporučeného aj detského psychológa Dr. E., že matka maloletého to potom vybavila, aj sa tam zúčastnili jednej konzultácie a psychológ to zhodnotil, že ak im ide len o zabezpečenie nejakého písomného papiera, že v tom nemieni pokračovať, a že ak im ide o skutočný záujem maloletého, majú sa hlavne oni rodičia dohodnúť a kontaktovať ho v prípade ďalších možností. Doplnil, že potom sa s matkou dohodli, že syna nebudú vodiť po ďalších psychológoch, keď už predtým navštevoval Dr. E.. Priznal, že nepokračovali v terapiách ani u Dr. E., pretože to on odmietol. Otec priznal, že dal synovi čítať nejaké listiny zo súdneho spisu, a to správu kolízneho opatrovníka, v ktorej boli zachytené synove vyjadrenia. Otec maloletého zdôraznil, že matka maloletého uvádza veci, ktoré sa udiali ešte v rokoch 2012, 2013 a 2014, ale posledné takmer dva roky tomu už tak nie. Poukázal na to, že zostal pasívny, syna už nátlakovo nekontaktuje, preto nevie, prečo na to matka stále poukazuje. Opakovane zdôrazňoval že posledné takmer dva roky do ničoho nezasahuje, nič neovplyvňuje, nič nezisťuje a mnohé matkou uvádzané informácie sú ňou dotvorené, jej domnienky. Uviedol, že pediatrovi MUDr. Q. jedenkrát volal mimo ordinačných hodín, kedy sa chcel informovať o predpísanej medikamentóznej liečbe syna, a že sa lekárovi potom ospravedlnil za kontaktovanie mimo ordinačných hodín. Považuje za normálne, keď je u uvedeného lekára so svojim mladším synom, že sa spýta aj na mal. V.. Uviedol, že ohľadom medikamentóznej liečby predpísanej detským psychiatrom

MUDr. N. podal sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nakoľko sa jednalo o liek určený skôr alkoholikom, ktorý nebol testovaný na deťoch. Potom, keď matka oznámila, že synovi uvedený liek nepodáva, stiahol to aj zo súdu. Otec ďalej uviedol, že neprišiel do žiadneho konfliktu s učiteľkou ani s riaditeľom, na syna sa bol vždy informovať v rámci úradných hodín, pričom stretnutie s riaditeľom si vždy dohodli. Poprel, že by zablokoval autom matku a dobíjal sa jej do auta, poprel, že by bol zo školy vykázaný riaditeľom školy, poprel, že by niekedy v škole došlo k nejakej konfliktnej situácii a pod. Priznal, že raz bol pre syna na jeho krúžku, o čom matku vopred neinformoval, chcel sa so synom porozprávať a po pár minútach ho doviezol matke. Otec nepoprel, že sa aj on v minulosti dopustil nejakej chyby, ale matka nemôže všetko hádzať len na neho, aj ona by si mala priznať chybu. Otec opakovane uviedol, že už takmer posledné dva roky zostal pasívny a v rokoch 2015 a 2016 ich stretnutia so synom trvali 10 až 30 minút, v prítomnosti matky, on sa snažil viesť rozhovor pozitívne, syn odpovedal stroho, odmietol s ním rozhovor osamote. Pri takýchto stretnutiach sa cíti ponížene. Poukázal na to, že matka ako primárny rodič sa nespráva vhodným spôsobom, keďže nie je schopná na maloletého vhodne vplývať k realizácii styku. Priznal, že syn odmieta s ním osamote komunikovať. Otec uviedol, že rešpektuje názor a vyjadrenie maloletého, ale rád by situáciu riešil. Vyjadril ochotu chodiť na nejaké poradenstvo individuálne k psychológovi, aby mu poradil nájsť cestu k synovi s tým, že potom by sa mohla vykonať nejaká rodinná terapia.

9. Počas konania bolo priebežne oboma rodičmi podávaných viacero návrhov na nariadenie predbežného opatrenia, niektorým bolo vyhovené a boli vydané, niektoré návrhy boli zamietnuté, prípadne vydané predbežné opatrenie aj zrušené.

10. V priebehu konania bola od počiatku snaha všetkých zúčastnených na konaní nejakým spôsobom riešiť narušené vzťahy pomocou psychologického poradenstva alebo terapií. Žiaľ neúspešne, nakoľko otec maloletého ukončil všetky psychologické pomoci a negoval psychologické konzultácie, poradenstvá a terapie. V tom čase situácia ešte nebola taká vyhrotená a vzťahy narušené ako sú teraz. Maloletý sa vtedy ešte chcel s otcom stretávať, len opakovane vyjadroval želanie, aby bolo správanie otca lepšie, mal v sebe konflikt pre rozdielne prístupy rodičov vo výchove. Už vtedy vychádzala do popredia neurotizácia dieťaťa a neurotické ťažkosti - očné tiky. Matka maloletého ešte pred podaním tohto návrhu v roku 2012 objednala rodičov maloletého na poradenskú konzultáciu v Súkromnom centre zdravia u PhDr. S. E.. Žiaľ otec maloletého toto poradenstvo odmietal a pre jeho nesúhlas bolo poradenstvo ukončené. Potom v roku 2013 matka začala s maloletým navštevovať detského psychiatra MUDr. L. N., u maloletého boli manifestované tikové prejavy na tvári a lekárom mu bola predpísaná medikamentózna liečba. Otec s tým nesúhlasil a svojim návrhom zo dňa 4.4.2013 sa domáhal v konaní vo veci nezhody rodičov, vedenom tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX, zakázať matke podávať maloletému predpísaný medikament. Uvedené konanie bolo nakoniec zastavené pre späťvzatie návrhu, nakoľko matka prestala maloletému uvedený liek podávať. Narušenú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá má negatívny vplyv na dieťa, sa snažil ÚPSVaR G. riešiť v prvom polroku 2013 niekoľkými psychologickými konzultáciami rodičov na Referáte poradensko-psychologických služieb P., ale spolupráca bola dobrovoľne ukončená (č.l.291). V roku 2013 boli účastníci Úradom práce, sociálnych vecí rodiny G. zaradení do B. B. XXXX, ktoré sa malo realizovať prostredníctvom akreditovaného subjektu T. n.o. a jeho účelom bolo riešiť problémy pri realizácii styku, odstraňovať komunikačné bariéry, nácvik neurážajúcej, neosočujúcej komunikácie a pod. a malo sa realizovať formou víkendových pobytov. Žiaľ otec maloletého zmaril ich účasť aj na tomto psychologickom projekte a odmietol i ďalšiu spoluprácu s T. n.o., ktorá navrhla kompromisné riešenie inou ako víkendovou formou. Preto spolupráca pokračovala len s matkou. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2.10.2013 č.k.XXP/XXX/XXXX-XXX bolo rodičom uložené, aby sa spolu s maloletým zúčastnili konzultácii na Referáte poradensko-psychologických služieb. Ako vyplynulo zo správy Referátu PPS (č.l.317) otec maloletého vyjadril kritický postoj k spolupráci s Referátom PPS a nevidel zmysel, aby naďalej spolupracovali. Matka naopak vyjadrovala ochotu spolupracovať s Referátom PPS, len vyjadrila skeptický názor, či sa niekedy ich rodinná situácia vyrieši.

11. Zo záverečnej správy T. n.o. zo dňa 10.12.2013 (č.l.324) vyplynulo, že otec na programe nespolupracuje, matka na programe spolupracovala aj do posledného víkendového pobytu. Dňa 21.9.2013 malo byť stretnutie s otca s maloletým dieťaťom, pričom maloletý prvýkrát odmietol ísť s otcom. Otec kontaktoval políciu a privolal ju na miesto. Zo záveru správy vyplynulo, že dieťa je negativisticky vlastným zážitkom neprimeraného správania otca nastavené do obáv zo stretnutia s ním.

12. V danej veci bolo nariadené i znalecké dokazovanie. Zo záveru znaleckého posudku č.43/2014 zo dňa 23.12.2014 vypracovaného znalcom W.. J. I., znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých vyplynulo, že vzťah maloletého k otcovi je poznačený vnútorným zmätkom. Na jednej strane dokáže s otcom komunikovať pri stretnutiach s otcom, mimo prítomnosti otca tento vzťah označuje ako zlý, verbalizuje strach z otca, z jeho výčitiek, ktoré otec často v komunikácii s ním používa. Vzťah k otcovi nebol vymiznutý, ale výrazne oslabený prežívanými udalosťami a svojimi pocitmi z nich vyplývajúcimi. Otca v zásade rešpektuje ako autoritu, prežíva vzťah k nemu na pozadí citovej väzby, v popredí je prežívanie negatívnych emócii voči nemu, hnevu, strachu, nepochopenia vzhľadom ku komplikovanej komunikácii otca. Problémom je, že otcovi nerozumie, vníma jeho výčitky, ale vníma aj negatívny postoj matky voči otcovi. Vzťah maloletého s matkou je prirodzene vytvorený na citovom a emocionálnom základe. Spôsob komunikácie otca so synom a realizácia ich stretnutí sa ukazuje ako nevyhovujúca. Používa výčitky vo forme otázok, ktoré znejú obviňujúco či spochybňujúco, čo zvyšuje mieru nepríjemnosti tejto výčitky. Presviedča V., že je ovplyvnený matkou, ale neponúka inú vhodnú alternatívu, u syna je v tom vytváraný vnútorný zmätok. Realizácia styku je problematická vzhľadom k používaným spôsobom. Osobnosť otca je nezrelá, zvýraznený je subjektivizmus, sociálne fungovanie je poznačené nižšou mierou empatie a s črtami vzťahovej závislosti. Situácie vníma a hodnotí egocentrickým spôsobom. Problémom je nízka miera vnímania vnútorného rozpoloženia iných osôb, akceptácie ich postojov, preto sa často dostáva do pozície vzájomného nepochopenia v sociálnych interakciách. Subjektivistické nastavenie sa odzrkadľuje v tom, že svoj pohľad na veci, svoje hodnotenie považuje za smerodajné. Zrejmá je citlivosť na podnety z okolia, ale v prípade kritiky či nesúhlasu sa objavuje vzťahovačnosť a odstup. U matky maloletého sú zvýraznené prvky introverzie, intenzívnejšieho vnútorného prežívania, ale aj zamerania na vlastnú osobu. Zrejmé je vyššia miera senzitivity na prežívané situácie. Výrazné je zameranie na detaily, čo jej často bráni objektívne a s nadhľadom hodnotiť situácie a informácie. Spôsobilosť otca poskytovať maloletému výchovu a starostlivosť je dostatočná. Problematický je skôr spôsob komunikácie a konania vo vzťahu k dieťaťu, ktoré nezohľadňujú jeho vývinový stupeň a spôsobilosti. Maloletý je výrazne zaťažený vzniknutou situáciou a výčitky a nátlak otca naňho pôsobia skôr negatívne, nepomáhajú mu zvládnuť situáciu, ale ho ešte viac tlačia do defenzívy. Výrazným problémom je aktuálny vzťah a komunikácia otca s matkou maloletého. Komunikácia rodičov je poznačená konfliktnosťou, zo strany otca je sýtená výčitkami a minimálnou snahou o spoločné hľadanie východiska. Matka sa na podklade vzniknutej situácie sa k V. stavia ochraňujúco. Maloletý vo vzťahu k otcovi prežíva pocity, ktoré ho zneisťujú. Otca úplne nezavrhuje, ale v prípade ďalšieho prehlbovania vytvoreného odstupu k tomu môže dôjsť. V. nezvláda situáciu rozpadu rodiny a pretrvávajúcich konfliktov rodičov. Pre vytvorenie vnútornej psychickej stability sa upína na matku, preberá jej postoj k otcovi, ktorý je charakterizovaný jej odstupom, pasivitou. Otec svojou formou komunikácie a nátlaku na dieťa cez výčitky tento stav ešte zhoršuje. Je v záujme maloletého, aby sa so svojim otcom stretával, ale na strane otca je potrebné viac reflektovať postoje a potreby dieťaťa, prispôsobiť svoju komunikáciu s ním jeho potrebám a komunikačným a osobnostným schopnostiam. Dieťa stráda najmä zlou situáciou vzťahu a komunikácie rodičov, ktorá ho veľmi citovo a emočne poznačuje. Terajší spôsob prístupu otca ako aj celková situácia medzi rodičmi však u maloletého navodzuje skôr neistotu a obavy. Najvýznamnejšou príčinou neurotických prejavov je celková situácia, ktorá na V. vplýva nadmerne zaťažujúco. Zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nie je reálne. Z psychologického hľadiska by sa ako vhodná forma styku javil styk každý druhý víkend, ale na to, aby bolo možné toto aj prakticky realizovať, je však potrebné pracovať na zlepšení vzťahu otec - dieťa, ako aj na zmene postojov a zlepšení komunikácie všetkých zainteresovaných. Toto pravdepodobne nebude možné bez odbornej psychologickej pomoci. Nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré by mal byť zakázaný styk otca s dieťaťom. Je vhodné, aby sa s terajším stavom pracovalo v záujme jeho zlepšenia.

13. Po nariadení znaleckého dokazovania sa situácia medzi účastníkmi ešte viac vystupňovala, vzťahové väzby medzi rodičmi navzájom a medzi otcom a maloletým sa ešte viac narušili, otec sa správal voči maloletému ešte viac nátlakovo, prenasledujúco, až matka podala trestné oznámenie, a celá situácia vyústila do stavu, že maloletý sa s otcom odmieta stretávať. Po takomto vyhrotení situácie otec už prestal na maloletého vyvíjať nátlak, začal sa správať pasívne a od prvej polovice roku 2015 sa nedomáha nátlakovou formou styku s maloletým. Vzťahové väzby medzi maloletým a otcom sú však už natoľko negatívne poznačené, že maloletý odmieta stretnutia s otcom.

14. Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

16. Podľa § 38 ods.1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

17. Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

22. Podľa § 38 ods.1, 2 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP) ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

23. Podľa § 29 ods.1 navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

24. Podľa § 217 ods.1 veta prvá z. č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku (CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

25. V danej veci bolo predmetom konania viacero návrhov rodičov. Ohľadom návrhov, u ktorých došlo k späťvzatiu, resp. k čiastočnému späťvzatiu, tie boli v príslušnej časti späťvzatia návrhu zastavené v zmysle § 29 CMP.

26. Po čiastočných späťvzatiach návrhu zostal predmetom konania návrh matky na obmedzenie rodičovských práv otca vo vzťahu k maloletému v zmysle petitu, ktorým sa matka domáhala, aby otcovi bolo zakázané zastupovať maloletého vo všetkých bežných záležitostiach vrátane zastupovania dieťaťa vo vzťahu ku školským a vzdelávacím zariadeniam, záujmovým organizáciám, zastupovania dieťaťa pri bežných majetkových záležitostiach a pri poskytovaní bežnej lekárskej starostlivosti s výnimkou dôležitých lekárskych úkonov, ktoré môžu podstatným spôsobom ovplyvniť zdravie dieťaťa a jeho život a návrh na zmenu doterajšej úpravy styku, kedy najprv žiadala obmedziť doterajší styk otca s maloletým a v závere pojednávania žiadala, aby styk otca s maloletým nebol súdne upravený a návrh otca, ktorý tiež navrhoval zmenu úpravy styku, kedy najprv žiadal upraviť jeho styk s maloletým konkrétne s časovým ohraničením počas víkendov, sviatkov a prázdnin a v závere tiež uviedol, že rešpektuje vyjadrenie maloletého a súhlasí s tým, aby styk nebol presne upravený v časovom vyjadrení. Otec tiež žiadal zaviazať matku k poskytovaniu písomných informácii o maloletom.

27. Pokiaľ ide o návrh na zmenu doterajšej úpravy styku otca s maloletým, súd mal za to, že rozhodnutie o zmene doterajšej úpravy styku je v plnom rozsahu dôvodné. Styk otca s maloletým bol upravený dohodou rodičov zo dňa 6.2.208, ktorá sa stala súčasťou rozhodnutia o rozvode rozsudkom Okresného súdu G. zo dňa X.X.XXXX č.k.XXC/X/XXXX-XX, v zmysle ktorej bol upravený styk otca s maloletým každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. Tento rozsudok upravujúci styk otca s maloletým je exekučným titulom spôsobilým pre iniciovanie núteného výkonu rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že na základe uvedeného rozsudku sa otec maloletého aj v minulosti domáhal núteného výkonu rozhodnutia, ktoré konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp.zn. XXEm/X/XXXX. Taktiež s odvolaním sa na uvedený rozsudok a súdnu úpravu styku sa otec v minulosti obrátil na policajný orgán, keď maloletý odmietol ísť na realizáciu styku s otcom. V danej veci však bolo preukázané, vzťah medzi otcom a maloletým je v súčasnosti natoľko narušený, že maloletý odmieta stretnutia s otcom. Maloletý má už XX rokov a opakovane sa pred kolíznym opatrovníkom, i pred súdom vyjadril, že sa v súčasnosti nechce stretávať s otcom a styk sa ani nerealizuje. Nerealizovanie styku maloletého s otcom je želaním samotného dieťaťa, ktoré nie je svojvoľné, ale je následkom narušeného vzťahu medzi otcom a maloletým, ku ktorému narušeniu vzťahu výrazným spôsobom prispel samotný otec dieťaťa jeho absolútne nevhodným spôsobom komunikácie so synom, tak ako to vyplynulo aj zo správy T. n.o., aj zo znaleckého posudku, aj zo správ kolízneho opatrovníka. Preto je v záujme maloletého, aby sa predišlo prípadnému nútenému výkonu rozhodnutia a tým aj stresovaniu maloletého dieťaťa. Je preto dôvodné, aby styk nebol súdne upravený presným časovým ohraničením, teda, aby nebol vykonateľným exekučným titulom. Zákaz styku otca s maloletým by nebol dôvodný, ako to vyplynulo aj zo znaleckého posudku. V konečnom dôsledku ani matka dieťaťa už netrvala na zákaze styku, ktorý predstavuje najsilnejší zásah do rodičovských práv a mal by byť naozaj výnimočným inštitútom. Preto pre dosiahnutie účelu a nenútenie dieťaťa do styku s otcom je dôvodné styk otca s maloletým súdne neupraviť, aby nebol podklad exekučného titulu k prípadnému nútenému výkonu rozhodnutia. V konečnom dôsledku na poslednom pojednávaní, po výsluchu maloletého, aj obaja rodičia zhodne uviedli, že súhlasia so zmenou doterajšej úpravy styku tak, že styk otca s maloletým nebude súdne upravený. Preto súd v zmysle § 26 Zákona o rodine v spojení s § 25 ods.2 Zákona o rodine rozhodol o zmene doterajšej úpravy styku otca s maloletým tak, že styk otca s maloletým sa na žiadosť rodičov neupravuje.

28. Pokiaľ ide o návrh matky na obmedzenie výkonu rodičovských práv otca, tak tento jej návrh súd zamietol ako nedôvodný. Súd zdôrazňuje, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. V danej veci bolo zo zhodných výpovedí účastníkov zistené, že otec maloletého od začiatku roka 2015, teda posledné necelé dva roky nevyužíva svoje rodičovské práva vo vzťahu k maloletému, je pasívny, do ničoho nezasahuje. Možno teda konštatovať, že otec teraz už dlhodobo žiadnym spôsobom nezneužíva svoje rodičovské práva, preto nie je naplnená podmienka pre tak silný zásah do jeho rodičovských práv, ktorý navrhovala matka. Preto súd jej návrh zamietol ako nedôvodný.

29. S súlade s návrhom otca a súhlasu matky súd súčasne uložil matke, ako rodičovi, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, poskytovať otcovi informácie o maloletom dieťati, o jeho zdravotnom stave, školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách s tým, že tieto informácie bude matka otcovi poskytovať raz mesačne k poslednému dňu v mesiaci, ktorú frekvenciu

poskytovania informácii považoval súd za primeranú a všeobecne prijateľnú. Otcom navrhovanú týždennú frekvenciu považoval za neprimeranú, už trochu šikanóznejšiu.

30. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

33. V súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy na úhradu znaleckej odmeny vo výške 16,80 Eur, ktoré boli platené z rozpočtových prostriedkov (ostatné boli uhradené zo zložených preddavkov od oboch účastníkov ), preto v zmysle § 49 tieto uložil zaplatiť otcovi dieťaťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 .