Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3C-148-2016.pdf
PDF · 76.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/148/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci maloletých detí F. W., A.. XX. XX. XXXX Y. Y. W., A.. XX. XX. XXXX, W. M. XXX, XXX XX A., zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš ako opatrovníkom, deti rodičov P. W., A.. XX. XX. XXXX, W. P.Á. XX, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš a P. M., A.. XX. XX. XXXX, W. M. XXX, XXX XX A., o prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva maloletými deťmi, takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a podanie návrhu na zapretie otcovstva maloletými deťmi, a to F. W., A.. XX. XX. XXXX Y. Y. W., A.. XX. XX. XXXX, Q. E. P. W., A.. XX. XX. XXXX, N. P. P. M., A.. XX. XX. XXXX a určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme detí.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa maloleté deti, zastúpené opatrovníkom domáhali, aby súd pripustil podanie návrhu na zapretie otcovstva nimi ako maloletými deťmi. V návrhu uviedli, že P. W., ktorý je zapísaný v ich rodných listoch ako ich otec tvrdí, že nie je ich biologickým otcom. Túto skutočnosť podporujú aj výsledky testov DNA, ktoré si dal osobne urobiť. Na pojednávaní sa opatrovník maloletých detí pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že tento návrh podal na základe uznesenia tunajšieho súdu, ktorý mu dal na spísanie takéhoto návrhu mandát. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sú dané dôvody na to, aby súd pripustil podanie návrhu na zapretie otcovstva maloletými deťmi. Vyplýva to jednak z pripojených spisov tunajšieho súdu, ako aj zo správania rodičov detí. Poukázal na to, že otec zabezpečuje relevantnú starostlivosť o deti, hoci nie je ich skutočným otcom, plní si svoju vyživovaciu povinnosti, pristupuje k tejto funkcii zodpovedne a seriózne. Zo strany matky sa však jedná o neštandardné správanie, pretože táto ignoruje konanie, nezúčastňuje sa pojednávaní, nepreberá si zásielky.
2. Otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že dobrovoľne uznal otcovstvo k maloletým deťom z dôvodu, že s matkou detí žili spolu ako druh a družka, neboli manželia. Po určitej dobe začal mať pochybnosti, či je biologickým otcom detí, preto si dal vyhotoviť súkromný posudok DNA, kde bolo vylúčené, že by mohol byť biologickým otcom detí. Na základe týchto skutočností podal žalobu o zapretie otcovstva, kde súdy zamietli jeho žalobu z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty na zapretie otcovstva. Na základe týchto skutočností inicioval konanie, aby súd ustanovil opatrovníka maloletým deťom a uložil mu, aby podal návrh na prípustnosť zapretia otcovstva z dôvodu, že každé dieťa má právo, aby mohlo poznať svojho skutočného biologického otca. Tvrdil, že zo strany matky detí sa jedná o amorálne konanie, ktorá hoci vedela že mala pohlavné styky aj s inými mužmi a z takýchto vzťahov sa jej narodili maloleté deti, napriek tomu ho presvedčila aby uznal otcovstvo k deťom, hoci vedela že nie je ich biologickým otcom. K prístupu matky detí k súdnemu konaniu uviedol, že jej správanie hraničí
s pohŕdaním súdu, pretože sa ani na jedno pojednávanie v predchádzajúcich obdobiach, ani na toto pojednávanie neustanovila, a navrhol, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
3. Matka maloletých detí sa na pojednávanie neustanovila, hoci doručenie predvolania na termín pojednávania mala riadne vykázané náhradným doručením, svoju neúčasť neospravedlnila z dôležitých dôvodov ani nepožiadala súd o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP otvoril pojednávanie a pokračoval v konaní.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, najmä z rodných listov maloletých detí, že ako ich otec je uvedený P. W.. Podľa vyjadrenia otca detí, tento žil s matkou detí v pomere ako druh a družka a otcovstvo k maloletým deťom bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 15. 08. 2012 č. k. 7P/115/2012-26 bola schválená dohoda rodičov o výchove a výžive maloletých detí, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu detí výživným vo výške 30,- Eur mesačne na každé dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23. 08. 2012. Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/289/2014 súd zistil, že otec detí podal na súd návrh na zapretie svojho otcovstva k maloletým deťom z dôvodu, že z testov DNA z 27. 08. 2014, vypracovaných DNA Test, s. r. o., so sídlom Líščie údolie 57, 542 31 Bratislava, ktoré si dal urobiť vyplýva záver, že jeho otcovstvo k maloletým deťom treba pokladať za jednoznačne vylúčené. Rozsudkom tunajšieho súdu z 27. 10. 2015 č. k. 2C/289/2014-71, ktorý potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. marca 2016 č. k. 15Co/58/2016-92, súd návrh otca detí na zapretie otcovstva zamietol z dôvodu, že otcovi detí márne uplynula lehota na podanie takéhoto návrhu, pretože otec detí podal svoj návrh po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Súd zároveň konštatoval, že v danej veci je možné postupovať len v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak je to potrebné v záujme detí a ak uplynula rodičom detí lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh detí rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva, pričom v tomto konaní musia byť maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 29. 04. 2016. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/7/2015 vyplýva, že uznesením z 03. 03. 2015 č. k. 11P/7/2015-12, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 07. 04. 2015 bol ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, odbor sociálnych vecí, Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš za opatrovníka pre maloleté deti na podanie návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva.
5. Podľa ustanovenia § 93 ods. l Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
6. Podľa ustanovenia § 96 ods. l, 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
7. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia zákona. Požiadavka včasnej stabilizácie statusu dieťaťa viedla zákonodarcu k ustanoveniu prekluzívnych lehôt v záujme odstránenia účinkov pôsobenia zákonných domnienok, t. j. pre zapretie otcovstva. Každá domnienka je totiž spojená s rizikom, že zovšeobecnenie, ktoré predstavuje, v konkrétnom prípade neplatí a za otca sa určí a v dôsledku toho znáša rozsiahle právne následky s tým súvisiace, muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa. Ustanovenie § 93 ods. l Zákona o rodine upravuje zapieracie právo v prípade, keď otcovstvo k dieťaťu bolo určené na základe druhej domnienky a to súhlasným vyhlásením rodičov. Jedná sa o lehotu v trvaní troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Márne uplynutie tejto lehoty môže nastať na základe najrozmanitejších životných situácií. Pochybnosť, resp. fakt, že ten ktorý muž nie je skutočným otcom dieťaťa, môže muž získať aj po uplynutí zapieracej lehoty. Túto vedomosť môže získať náhodou, mohla mu byť aj z rôznych dôvodov zatajovaná, prípadne ju nemohol získať z rôznych iných dôvodov. Nositelia rodičovských práv a povinností majú teda časovo obmedzenú možnosť na dosiahnutie zapretia otcovstva, čím môže dôjsť k tomu, že právny stav je v rozpore s biologickým stavom. Preto ustanovenie § 96 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje časovo
neobmedzené právo dieťaťa domáhať sa zapretia otcovstva, avšak pod podmienkou, že je to potrebné v záujme dieťaťa. Plnoleté dieťa návrh podáva samo, v prípade maloletého dieťaťa návrh podáva opatrovník, ustanovený súdom buď z vlastného podnetu alebo na základe podnetu rodiča, ktorému už lehota uplynula.
8. Podaným návrhom sa maloleté deti domáhajú vyslovenia prípustnosti zapretia otcovstva. Aktívne vecne legitimované sú v danom konaní maloleté deti, pričom ich možnosť podania návrhu nie je časovo obmedzená. V tomto konaní je pre rozhodnutie súdu prvoradým skúmanie márneho uplynutia zapieracích lehôt. Z dokazovania mal súd nesporne preukázané, že otcovstvo k maloletým deťom bolo určené na základe druhej domnienky určenia otcovstva a to súhlasným vyhlásením rodičov detí na matrike a to k maloletej Patrícii dňa 01. 03. 2004 a k maloletej Alexe dňa 11. 03. 2006. Z uvedeného je zjavné, že otcovi maloletých detí márne uplynula lehota troch rokov na zapretie otcovstva k maloletej Patrícii ešte v roku 2007 k maloletej Alexe v roku 2009. Otec detí sa však až v roku 2014 z testov DNA z 27. 08. 2014, ktoré si dal sám vyhotoviť dozvedel, že nie je biologickým otcom maloletých detí. Vzhľadom na to, že súd zistil, že otcovi detí márne uplynuli zapieracie lehoty k obidvom maloletým deťom, preto súd skúmal aj ďalšiu podmienku, ustanovenú v Zákone o rodine, ktorou je záujem detí. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva každému dieťaťu právo, poznať svojich rodičov. Preto podľa názoru súdu majú maloleté deti záujem na tom, aby bolo zosúladené ich otcovstva zapísané v matrike s biologickým otcovstvom. Maloleté deti majú teda už zo zákona záujem na tom, aby si poznali svojich biologických rodičov. Preto potom súd návrhu maloletých detí v celom rozsahu vyhovel a pripustil podanie návrhu na zapretie otcovstva maloletými deťmi. Pretože súd návrhu maloletých detí vyhovel a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme detí, môžu deti po právoplatnosti tohto rozsudku podať návrh na zapretie otcovstva.
9. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z ustanovenia § 55 CMP vyplýva, že súd môže priznať náhradu trov konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. So zreteľom na to, že súd v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov, ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania niektorému z nich, preto o náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).