Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/182/2014

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, proti žalovanému: C. F., trvale bytom F., ul. H. XX, o zaplatenie 4.517,70 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

III. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

IV. Žalobcovi s a v r a c i a súdny poplatok vo výške 264,30 eur prostredníctvom obchodnej spoločnosti Slovenská pošta, a.s..

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 16.05.2014 proti žalovanému domáhal zaplatenia 4.517,70 eur s príslušenstvom. Na základe výzvy súdu zaplatil žalobca súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 271 eur.

2. Podaním zo dňa 16.09.2014 vstúpil do prebiehajúceho konania vedľajší účastník v zmysle § 93 Občianskeho súdneho poriadku, a to Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. O prípustnosti jeho účasti v konaní súd rozhodol uznesením zo dňa 25.08.2015.

3. Pred začatím pojednávania vo veci samej, podaním zo dňa 15.11.2016, vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu a zároveň požiadal o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku. K trovám konania uviedol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia, z dôvodu ich neúčelného vynaloženia.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 256 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Žalobca vzal žalobu späť pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania v celom rozsahu, preto súd podľa citovaného ustanovenia zákona konanie zastavil. Prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je irelevantný. Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie na zastavení konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil žalobca, pretože vzal žalobu späť, a to nie pre správanie žalovaného. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku. Žalovanému v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.

11. Ako je vyššie uvedené, v konaní vystupoval aj vedľajší účastník. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01.07.2016, teda s účinnosťou Civilného sporového poriadku, prestal počas tohto konania platiť Občiansky súdny poriadok. Nakoľko nový procesný predpis doterajší inštitút vedľajšieho účastníka neustanovuje a z jeho ustanovení (najmä prechodných ustanovení) nie je možné vyvodiť možnosť pokračovania s vedľajším účastníkom, od 01.07.2016 sa ex lege tohto konania nezúčastňuje vedľajší účastník. Obdobný záver v súčasnosti platí aj pre inštitút opatrovníka podľa § 29 Občianskeho súdneho poriadku.

12. Súd neprijal záver, že ak v konaní vystupoval do 30.06.2016 vedľajší účastník, dňom 01.07.2016 mu automaticky vzniklo postavenie osobitného subjektu podľa § 95 Civilného sporového poriadku. Tento záver nerešpektuje znenie ustanovenia § 95 ods.1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého na ochranu práv strany môže súd do konania pribrať právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Podľa uvedeného ustanovenia sa pre účasť osobitného subjektu v konaní vyžaduje jednak rozhodnutie súdu o jeho pribratí do konania (takto rozhodnuté nebolo) a takisto súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať (takýto súhlas žalovanými udelený nebol). K záveru o automatickom vzniku postavenia osobitného subjektu nie je možné dospieť, ak podmienkou jeho účasti v konaní je rozhodnutie súdu a súhlas chránenej strany. Takýto záver nemá podľa názoru súdu oporu v uvádzaných ustanoveniach 470 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku a ani v iných ustanoveniach Civilného sporového poriadku. Ak by zákonodarca mienil uskutočniť takúto (automatickú) transformáciu vedľajšieho účastníka na osobitný subjekt v konaniach začatých do 01.07.2016, urobil by tak v prechodných ustanoveniach Civilného sporového poriadku, čo býva štandardným legislatívnym riešením. Ako je zrejmé z ich znenia, neurobil tak.

13. Vzhľadom k tomu, že v priebehu účasti vedľajšieho účastníka v tomto konaní mu vznikli trovy, súd rozhodoval aj o práve združenia na ochranu spotrebiteľov na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka, aj napriek jeho neúčasti v konaní v tomto štádiu konania, súd považuje za naplnenie princípu spravodlivého usporiadania vzťahov vzniknutých v tomto konaní. V opačnom prípade, by o trovách konania vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli, nebolo rozhodnuté vôbec, čím by mohlo dôjsť k poškodeniu jeho práv. Súd vzal do úvahy pri tomto rozhodnutí aj ustanovenie čl. 4 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona (čo je daný prípad a daná procesná situácia), právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Najbližšie k posudzovanej právnej veci sú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré upravujú trovy konania strán a ich náhradu (§ 251 a nasl.). Aj podľa súdnej praxe vyvinutej podľa Občianskeho súdneho poriadku, teda do 30.06.2016, patrilo právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi rovnako ako účastníkovi konania. Teda súd na základe uvedeného uzatvára, že vedľajší účastník, ktorý vystupoval v konaní iba do 30.06.2016 má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, a teda aj na rozhodnutie o jeho trovách. Nakoniec samotný žalobca

v späťvzatí žaloby sám navrhol, aby súd rozhodol aj o trovách vedľajšieho účastníka, pričom navrhol, aby mu súd náhradu trov konania nepriznal.

14. Pri následnom rozhodovaní o nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

15. Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka bolo do 30.06.2016 upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201 Občianskeho súdneho poriadku. Pre jeho právne postavenie bolo najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznávalo rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. Z uvedeného bol súdnou praxou vyvodený záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má žalovaný právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na jeho strane.

16. Nemenej významnou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd posúdiť aj v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.06.2016 a takisto v zmysle Civilného sporového poriadku.

17. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať automaticky ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v každom občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné, a to aj vzhľadom k obsahu písomných vyjadrení, ktoré vedľajší účastník urobil v konaní a k tomu, že sa vopred ospravedlnil z neúčasti na pojednávaniach. V prejednávanom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka urobil v konaní, okrem svojho oznámenia o vstupe do konania a udelení plnej moci na jeho zastupovanie advokátom, päť úkonov právnych služieb, za ktoré si uplatnil právo na náhradu trov konania. Išlo o písomné vyjadrenia k žalobe, ktoré sú obsahovo podobné (až sa opakujúce). Po posúdení obsahu týchto vyjadrení súd konštatuje, že ide o vyjadrenia, ktoré právny zástupca vedľajšieho účastníka zasiela v mnohých prípadoch, ktoré prejednáva konajúci súd. Teda toto vyjadrenie mohol urobiť vedľajší účastník aj bez svojho právneho zástupcu. Vedľajší účastník nemal ani vedomosť o tom do akého konania vstupuje (čo sa týka okolností konkrétnej veci, jej náročnosti a pod.), nakoľko požadoval doručenie žaloby a jej príloh, a už v tom čase udelil plnú moc na jeho zastupovanie advokátovi. Aj to nasvedčuje účelovosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Nemenej významnou okolnosťou je aj to, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 22.09.2014, teda v čase, kedy bol účinný aj § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého súd prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Uvedený názor súdu o potrebe skúmania účelnosti vynaložených trov konania je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo vyplýva napr. z jeho uznesenia sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k obdobnému záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Najvyšší súd v ňom okrem iného uviedol, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha

zvýšiť náklady konania protistrane (v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 25.3.2014 sp.zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp.zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Vedľajší účastník zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a vecne porovnateľných vecí, pričom v konaní urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové). Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania, a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach. K záveru o potrebe skúmania účelnosti trov, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp.zn. 7 MCdo 15/2014 z 24.03.2015.

19. Ako je uvedené vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom. V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, či právo dať sa zastúpiť nie je iba zneužitím tohto práva, ktorého cieľom je získanie peňažného plnenia, v podobe priznaných trov právneho zastúpenia, a to aj s ohľadom na okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie. Ako vyplýva z tohto odôvodnenia, súd považuje trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v prejednávanom prípade za neúčelné, a preto mu nárok na ich náhradu nepriznal.

20. Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

21. Podľa § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

22. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, zároveň rozhodol podľa § 11 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, ktorý zaplatil za žalobu v sume 271 eur, pričom ho krátil o sumu 6,70 eur podľa § 11 ods.4 zákona.

Poučenie:

Proti výrokom I. až III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Proti výroku IV. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.