Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/399/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: SECAPITAL S.a.r.l., so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo, reg. č. B 108305, právne zast. JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA - advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: E. Č., K.. X.XX.XXXX, I. O. Z. XXX, Z., v konaní o zaplatenie 1.488,57 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.488,57 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 3.9.2013 uzavrel so žalovaným právny dokument s názvom „Dohoda o urovnaní“. Predmetom urovnania bol dlh žalovaného na základe zmluvy o úvere/zmluvy o pôžičke č. 7041802, ktorú uzavrel s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 24.6.2008. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver/ pôžičku vo výške 1.659,70 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Celkovo sa dlžník zaviazal uhradiť 2.577,77 eur. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 7.3.2013. Medzi žalobcom a žalovaným bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 1.550,59 eur sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 1.550,59 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1.488,57 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť čiastku 1.488,57 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 7 % p. a.. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 2.120,07 eur, a to formou 121 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak ako sa zaviazal, t. j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 5 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 21.10.2013 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti neuhradil nič. Celková dlžná čiastka tak predstavuje ku dňu podania žaloby 1.488,57 eur.

2. Súd vyzval žalobcu na spresnenie žaloby v časti špecifikácie žalovanej sumy vrátane výpočtu úroku, úroku z omeškania, poplatkov a zmluvných pokút a o predloženie výpisu z účtu žalovaného, z ktorého je zrejmé kedy a v akej výške uhrádzal jednotlivé splátky a taktiež ho požiadal o špecifikáciu, aká časť splátky bola účtovaná na istinu, úroky, poplatky a pod..

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na predmetnú výzvu súdu reagoval tak, že uviedol, že istina uplatnená v žalobe pozostáva z čiastky 1.488,57 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca požaduje priznanie jeho nároku z titulu urovnania v súlade s § 585 OU, nie z titulu pôvodného záväzku,

nejedná sa tu ako napr. pri uznaní dlhu o akcesoritu a žalobca je toho názoru, že tým, že boli sporné veci medzi žalobcom a žalovaným urovnané a pôvodný záväzok bol nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania, nie je súd oprávnený požadovať podrobnejšie informácie o záväzku, ktorý už neexistuje. Zároveň uviedol, že žalobca neeviduje po postúpení pohľadávok žiadnu platbu žalovaného.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.11.2016, na ktoré sa dostavil žalovaný. Žalobca ako aj právny zástupca svoju neúčasť písomne ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti, preto v súlade s § 180 sa pojednávanie konalo v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

5. Žalovaný na pojednávaní po nahliadnutí do súdneho spisu potvrdil, že v minulosti podpisoval zmluvu so žalobcom a na zmluve je jeho podpis. Mal platiť po 15,- eur mesačne, ale nakoľko nepracoval a nemal peniaze, tak nič neuhrádzal. Uviedol, že nevie, či zmluve rozumel a ani či si ju prečítal. Splátky mal platiť šekom, ale pravdepodobne nič nezaplatil. Momentálne je nezamestnaný, pracoval v Bratislave, pričom možno od budúceho roka sa mu podarí tam opätovne zamestnať. Manželka poberá rodičovský príspevok 200,- eur mesačne na mal. dieťa a on žiadne dávky nepoberá. Ostatné deti sú už plnoleté. Uviedol, že ak by si našiel robotu, tak by vedel pomaly splácať v nízky sumách. Okrem tohto majú aj iné dlhu a platia vtedy, keď sa dá.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú Dohoda o urovnaní z 3.9.2013, Oznámenie o postúpení pohľadávky z Consumer Finance Holding, a.s. na žalobcu z 26.3.2013, Oznámenie o zosplatnení dlhu z 11.8.2015, poštový podací hárok preukazujúci zaslanie tohto listu žalovanému, zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 20.6.2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 20.6.2008 uzavrel žalovaný zmluvu poskytnutí pôžičky so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur). Pôžička mala byť splácaná v mesačných splátkach po 1.849,- Sk (61,40 eur) v počte splátok 42 a žalovaný mal uhradiť celkovo sumu 77.650,- Sk (2.577,51 eur). Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 30,43 %. Žalovaný od počiatku neuhrádzal dohodnuté splátky, preto v roku 2009 pristúpil veriteľ k zosplatneniu dlhu. Následne boli ešte žalovanému účtované zmluvné pokuty. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 veriteľ postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu a listom zo dňa 26.3.2013 postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému.

8. Dňa 3.9.2013 žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o urovnaní, z ktorej vyplýva, že z vyššie uvedenej úverovej zmluvy má žalobca voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 2.120,07 eur vrátane príslušenstva (úroky, úroky z omeškania, náklady veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky). V časti B bode 3 predmetnej dohody sa uvádza, že medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka voči veriteľovi z titulu zmluvy sporná a z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci konania dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ktoré sú špecifikované v časti A, a to spôsobom uvedeným v časti C dohody. V časti C bode 1 dohody sa uvádza, že doterajší záväzok žalovaného zaniká a nahrádza sa novým záväzkom vo výške 1.488,57 eur, ktorý sa žalovaný zaväzuje vrátiť spolu s úrokovou sadzbou 7 % p. a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka, je tak vo výške 2.120,07 eur, ktorú je povinný zaplatiť dlžník veriteľovi a táto je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov, ktoré tvorí úrok, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 6 % p. a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 7,23 %. Zároveň bol dohodnutý splátkový kalendár, podľa ktorého mal žalovaný uhradiť záväzok v 121 mesačných splátkach, pričom prvých 10 splátok malo byť vo výške 15,- eur a ďalšie vo výške 20,- eur. Žalovaný z uvedenej sumy doposiaľ nič neuhradil, preto žalobca listom zo dňa 11.8.2015 oznámil žalovanému zosplatnenie dlhu a požadoval zaplatenie dlhu v lehote do 22.8.2015.

9. Súd vyžiadal listinné dôkazy aj od právneho predchodcu žalobcu, avšak ku dňu rozhodnutia súdu právny predchodca žalobcu tieto listinné dôkazy nezaslal.

Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom, odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. V prejednávanej veci sa žalobca domáha úhrady záväzku vzniknutého na základe dohody o urovnaní, ktorá je jedným zo spôsobov zániku pôvodného záväzku, pričom jej účelom je odstránenie skutkovej, či právnej spornosti záväzku účastníkmi záväzkového vzťahu. Na základe urovnania zaniká pôvodný záväzkový vzťah a urovnaním vzniká nový záväzkový vzťah, ktorý je pre strany rovnako záväzný ako keby medzi nimi platila pôvodná dohoda. Základnými predpokladmi urovnania sú existencia záväzku, spornosť, či pochybnosť o obsahu záväzku, existencia právnej neistoty strán doterajšieho záväzku a navzájom adresované ústupky strán. V prípade, ak pôvodný záväzok bol uzavretý v písomnej forme, tak v zmysle § 585 ods. 2 Obč. zákonníka, aj dohoda o urovnaní záväzku sa musí uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

11. Predmetom dohody o urovnaní uzavretej medzi stranami sporu má byť pôvodný záväzok žalovaného vzniknutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu. Podľa žalobcu sporný záväzok vo výške 1.550,59 eur pozostával z istiny vo výške 1.296,64 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 217,56 eur a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 36,40 eur. Podľa časti C bodu 1 dohody, doterajší záväzok žalovaného zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom, keď žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 1.488,57 eur, pričom z tejto sumy bol dohodnutý úrok vo výške 7 % p. a., teda celkovo by žalovaný mal zaplatiť sumu 2.120,07 eur. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi pôvodným záväzkom a tzv. novým záväzkom je 62,02 eur. Z obsahu dohody o urovnaní nie je zrejmé, či ide o časť istiny alebo príslušenstva a v čom mala byť spornosť práve tejto časti pôvodného záväzku. V dohode o urovnaní bol dohodnutý úrok vo výške 7 % p. a., ktorým je úročená nielen istina pôvodného záväzku, ale v sume 2.120,07 eur sú zahrnuté aj úroky a úroky z omeškania, teda príslušenstvo pohľadávky, aj keď pre neurčitosť dohody nie je možné ustáliť ktorej položky sa týka suma 62,02 eur, o ktorú sa znížil pôvodný záväzok. Keďže táto suma je však nižšia ako úroky z úveru, resp. úroky z omeškania, je nesporné, že k pôvodnej istine bola pripočítaná aj časť príslušenstva, ktorá sa má opätovne úročiť ďalším úrokom. Takýto postup je však podľa ustálenej súdnej praxe v rozpore so zásadou zákazu anatocizmu, t. j. požadovania úrokov z úrokov. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.3.2004, ktorý vychádza z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou právnou úpravou. V zmysle rozhodnutia nie je možné požadovať úroky z príslušenstva pohľadávky, t. j. z úrokov, prípadne z úrokov z omeškania, pretože ani Občiansky zákonník, ani veriteľovi túto možnosť nepriznávajú.

12. Súd poukazuje na skutočnosť, že pôvodný záväzok žalovaného sa stal splatným v roku 2009. Zmluva uzavretá medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu je v zmysle § 52 Obč. zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, a preto aj s poukazom na § 54 Obč. zákonníka je potrebné právne vzťahy súvisiace s touto zmluvou potrebné posudzovať podľa predpisov občianskeho práva. Z tohto dôvodu sa pôvodný záväzok premlčal vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa ust. § 101 Obč. zákonníka. V čase uzavretia dohody o urovnaní, teda pôvodný záväzok bol už premlčaný. Táto skutočnosť by mala podstatný vplyv na zabezpečenie záväzku, pretože ak by žalobca ako veriteľ chcel dosiahnuť zabezpečenie záväzku uznaním dlhu, tak v zmysle § 558 pri premlčanom dlhu by uznanie dlhu vyvolalo právny následok len vtedy, ak ten kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Na rozdiel od uznania dlhu dohoda o urovnaní sa môže vzťahovať aj na premlčaný záväzok, pričom v takom prípade sa pre platnosť dohody vyžaduje iba písomná forma dohody.

13. Vychádzajúc z uvedeného dohoda o urovnaní medzi stranami sporu neobsahuje základné pojmové znaky, a to predovšetkým nie je zrejmé v čom spočíva spornosť pôvodného záväzku a zo strany žalobcu ani nebola preukázaná nejaká korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej by bolo zrejmé, že účastníci dohody v záujme odstránenia spornosti práv robia vzájomné ústupky. Dohoda o urovnaní uzavretá medzi stranami sporu navodzuje dojem, že jej účelom bolo dosiahnuť uznanie záväzku zo

strany žalovaného, ktorý už bol premlčaný bez toho, aby si žalovaný bol vedomý premlčania a týmto spôsobom obísť ustanovenie § 558 Obč. zákonníka, pri použití ktorého by žalobca musel preukazovať, že žalovaný o premlčaní záväzku, ktorý uznáva, vedel. Žalobca formálne odpustil časť záväzku vo výške 62,02 eur, aj keď z ustanovení dohody o urovnaní vôbec nevyplýva skutočnosť prečo táto časť záväzku bola sporná. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že takéto konanie žalobcu možno hodnotiť ako odporujúce dobrým mravom, čo v zmysle § 39 Obč. zákonníka spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Zároveň podľa názoru súdu je daný aj ďalší dôvod neplatnosti právneho úkonu, a to obchádzanie zákona, ktoré spočíva v tom, že samotný právny úkon nie je síce v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom jeho ciele a zmysel obchádza. S poukazom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že účelom dohody o urovnaní nie je odstránenie žiadnej spornosti záväzkov, ale dosiahnutie uznania záväzku pri premlčanom dlhu bez toho, aby žalobca musel na premlčanie dlhu žalovaného upozorniť.

14. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o urovnaní je v zmysle § 39 neplatným právnym úkonom, a preto nie je možné priznať záväzok, ktorý mal vzniknúť na základe tejto dohody. Pokiaľ ide o pôvodný záväzok zo zmluvy o úvere, vzhľadom na vyššie uvedené je premlčaný, a keďže v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na premlčanie musí súd prihliadať ex offo, nie je možné priznať žalobcovi nárok ani z titulu pôvodného záväzku. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. V konaní bol úspešný žalovaný, keďže žaloba voči nemu bola zamietnutá. Žalovanému teda vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žalovanému žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli a žiadne si ani neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie NS SR z 26.10.2016 sp. zn. 6Cdo/544/2015, kde v právnej vete je uvedené, že ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.