Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-120-2015.pdf
PDF · 106.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/120/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany 921 01, IČO: 36 866 598 proti žalovanej: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 399,54 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 401,35 eura (pozostávajúcej z istiny vo výške 326,64 eura a príslušenstva vo výške 74,71 eura) spolu s úrokom vo výške 12,15 % ročne zo sumy 326,64 eura od 26.09.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania výške 8 % ročne zo sumy 326,64 eura od 26.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 25.08.2005 (ďalej len ako „zmluva, alebo zmluva o úvere“) poskytol právny predchodca žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 žalovanej kontokorentný úver do výšky úverového rámca 20.000,-Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 12,15 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 24.08.2006. Doba trvania zmluvy o úvere sa v zmysle čl. III. bodu 1. zmluvy predlžovala vždy o dobu jedného roka, nakoľko žalovaná neoznámila najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka právneho predchodcu voči žalovanej postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE. Výzvou žalobcu zo dňa 19.03.2015 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaná na výzvu nereagovala. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. 25.09.2014 dosiahla výška splatného dlhu celkovo sumu 401,35 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 326,64 € a príslušenstva vo výške 74,71 €. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil v žalobe dôkazy (navrhol vykonať dokazovanie): zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na zaplatenie.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.02.2016 (pred začatím prvého pojednávania vo veci) vzal žalobca žalobu späť v časti 1,81 €, čo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca začal žalovanej neoprávnene účtovať úrok z omeškania od 01.07.2011, pričom správne mal byť účtovaný až od zosplatnenia úveru, t.j. od 25.07.2011. Úrok z omeškania za dobu od 01.07.2011 do 25.07.2011 predstavuje suma 1,81 €. Súd čiastočnému späťvzatiu žalobcu vyhovel uznesením č.k. 5C/120/2015-62
zo dňa 13.04.2016 a konanie v časti o zaplatenie sumy 1,81 eura zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2016. Predmetom konania tak zostala žaloba o zaplatenie sumy 399,54 eura (pozostávajúcej z istiny vo výške 326,64 eura a príslušenstva vo výške 72,90 eura) spolu s úrokom vo výške 12,15 % ročne zo sumy 326,64 eura od 26.09.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania výške 8 % ročne zo sumy 326,64 eura od 26.09.2014 do zaplatenia.
4. V písomnom podaní doručeným súdu dňa 02.02.2016 (podanie zo dňa 29.01.2016) žalobca taktiež uviedol, že kontokorentný úver bol žalovanej poskytnutý k jej bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na základe zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.08.2005. Uviedol taktiež, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojich záväzkov dňa 25.07.2011, kedy právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.02.2005 a od zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.08.2005, o čom bola žalovaná písomne informovaná písomnosťou zo dňa 23.07.2011.Ku dňu odstúpenia od zmluvy, t.j. 25.07.2011 predstavoval dlžný úrok sumu 4,06 €.
5. Žalovaná sa k doručenej žalobe napriek výzve súdu písomne nevyjadrila, prostriedky procesnej obrany nepoužila žiadne.
6. V písomnom podaní zo dňa 06.06.2016 žalobca sa vyjadril k splneniu podmienok vyplývajúcich z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, s tým, že boli splnené všetky podmienky pred postúpením pohľadávky. Poukázal na písomnú výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.11.2011, ktorá sa považuje sa doručený žalovanej dňa 01.12.2012 (v zmysle bodu 10.3. Všeobecných obchodných podmienok). Poukázal tiež na ust. bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, umožňujúce postúpenie pohľadávky banky, t.j. právneho predchodcu žalobcu.
7. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
10. Súd v danej veci dňa 21.10.2016 na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň: 24.11.2016 o 11:00 hod v miestnosti č. 204 na Okresnom súde Piešťany, teda v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
11. Súd prejednal spor v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (pozn. žalovaná sa nevyjadrila) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Z predložených listín: zmluvy o kontokorentnom úvere, oznámenia o postúpení pohľadávky, výzvy na zaplatenie, všeobecných obchodných podmienok, zmluvy o bežnom účte, odstúpenia od zmluvy zistil tento skutkový stav veci:
12. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 24.02.2005 uzavretá Zmluva o bežnom účte č.XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo zriadenie účtu pre žalovanú v mene: SKK. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
13. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 25.08.2005 uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere č.XXXXXXXXXX/X/X, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru žalovanej vo výške úverového rámca 20.000,-Sk, s premenlivou úrokovou sadzbou 12,15 % p.a., konečnou splatnosťou úveru 24.08.2006. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal žalovanej poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy žalovanej ako dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávky z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech tohto účtu.
Podľa čl. III. bod 1. zmluvy bola zmluva uzatvorená na dobu určitú - jedného roka, s tým, že doba trvania zmluvy sa predlžovala vždy o dobu jedného roka, ak dlžník (žalovaná) neoznámila veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
14. Z písomnosti právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.07.2011 označenej ako „Odstúpenie od zmluvy“ súd zistil, že právny predchodca žalobcu oznamoval žalovanej, že odstupuje týmto od zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXX, a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia ako i od zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanej povolené prečerpanie k účtu č. XXXXXXXXX, taktiež účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia a súčasne vyhlasuje mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania.
15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 spoločnosti: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 súd zistil, že jej obsahom bolo oznámenie pre žalovanú, že pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte FO bola postúpená na žalobcu, a to v sume 401,35 eura s príslušenstvom.
16. Obsahom písomnej výzvy žalobcu zo dňa 19.3.2015 bol výzva pre žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 432,91 € (dlh ku dňu 19.03.2015) vyplývajúceho zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X zo dňa 25.08.2005.
17. V zmysle bodu 10.3. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), pri doručovaní poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní. Podľa bodu 10.5. VOP je klient (žalovaná) povinná oznámiť banke akúkoľvek zmenu svojej adresy. Podľa bodu 19.16. VOP klient súhlasil s tým, že banka môže kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené. Podľa bodu 7.6.1 VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti , alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo ak klient prekročil výšku dohodnutého úverového rámca, je banka oprávnená odstúpiť od zmlluvy.
18. Z písomnej výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.11.2011 vyplýva, výška pohľadávky z prečerpania na bežnom účte žalovanej ku dňu 31.10.2011 bola v sume 339,81 €, pričom žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy.
19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte (ďalej len „ObZ, alebo Obchodného zákonníka“) , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
21. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.3.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.2006 (ďalej len „OZ, alebo Občianskeho zákonníka“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
28. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
29. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
31. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
32. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
33. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
35. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
36. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
37. Po právnom posúdení veci z listinných dôkazov predložených žalobcom súd dospel k právnemu záveru, že žaloba (ani v znení po jej čiastočnom späťvzatí podľa bodu 3. odôvodnenia) nebola podaná dôvodne. Žaloba nebola dôvodná z dôvodu, že právo uplatnené touto žalobou bolo premlčané. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014. Z listinných dôkazov súd zistil taký skutkový stav, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkový právny vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o kontokorentnom úvere, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania - kontokorentného úveru do výšky úverového rámca 20.000,-Sk. Uzatvoreniu tento zmluvy predchádzalo uzatvorenie zmluvy o bežnom účte medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu v zmysle ust. § 708 ObZ. Svojim charakterom je nutné tieto zmluvy považovať za spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, a to z dôvodu, že ich obsah bol pre žalovanú právnym predchodcom žalobcu vopred pripravený, žalovaná nemala možnosť obsah týchto zmlúv žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z dikcie ustanovenia § 23a ods.
1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je potrebné zdôrazniť, že irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje (či Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník). Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (bez ohľadu na to podľa akého predpisu bola uzavretá) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluvy uzavreté právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v danej veci majú charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože ich obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Právny predchodca mal v tomto právnom vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ a žalovaná postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného vzťahu je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011,rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Uvedené platí aj vo vzťahu k zmluve o bežnom účte. Posúdenie predmetných zmlúv ako spotrebiteľských má podstatný význam vo vzťahu k úkonu zo strany právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.07.2011, ktorým právny predchodca žalobcu v zmysle VOP odstúpil jednak od zmluvy o bežnom účte ako i od povoleného prečerpania k tomuto účtu žalovanej, tzv. kontokorentný úver. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu (žalovanou nebolo rozporované), odstúpené od uvedených zmlúv bolo dňa 25.07.2011. Čo sa týka následkov odstúpenia od zmluvy, je tu potrebné s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikovať úpravu § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a je povinnosťou zmluvných strán v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť druhému všetko, čo podľa nej (tejto zrušenej zmluvy) dostal, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie sa (§ 451 ods. 2 OZ), t.j. majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol titulom zrušenia zmluvy.
38. Súd sa s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. musel zaoberať „ex offo“ otázkou premlčania uplatneného nároku. V danom prípade platí osobitná premlčacia doba v dĺžke dva roky (subjektívna lehota v zmysle § 107 ods. 1 OZ), resp. tri roky (objektívna lehota v zmysle § 107 ods. 2 OZ), pretože súd je toho názoru, že žalobca sa v prejednávanej veci domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej, pretože sa jedná o plnenie, ktoré vyplýva z odpadnutého právneho dôvodu. Týmto právnym dôvodom, ktorý odpadol, je zmluva o kontokorentnom úvere a zmluva o bežnom účte, ktoré boli zrušené z dôvodu odstúpenia od zmlúv právnym predchodcom žlaobcu. Objektívny začiatok plynutia premlčacej doby pri vydaní plnenia z bezdôvodného obohatenia (v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nastáva dňom, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, čo v prejednávanej veci bolo dňa 25.7.2011, t.j. deň účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy a dvojročná premlčacia doba uplynula teda 25.07.2013. V deň podania žaloby (jej doručenia na súd), t.j. 01.07.2015, už dvojročná premlčacia lehota teda uplynula. Uplynula aj objektívna trojročná premlčacia lehota (uplynula dňa 25.07.2014). Keďže došlo k premlčaniu hlavného záväzku (istiny), došlo aj k premlčaniu príslušenstva - úroku z omeškania, preto súd nemohol žalobe vyhovieť a túto musel z dôvodu premlčania zamietnuť v celom jej rozsahu.
39. Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., k jeho aplikácii súd uvádza, že toto je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/295/2013 zo dňa 19.08.2014), teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania sama dovolávala. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, teda už v čase podania žaloby bola účinná.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle §§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP ako i Čl. 17 CSP, a to s prihliadnutím na to, že v časti zastavenia konania žalobca procesne zavinil toto zastavenie (čiastočné späťvzatie zdôvodnené nesprávnym účtovaním úroku z omeškania), a teda náhrada patrí v tejto časti žalovanej, čo možno považovať za neúspech žalobcu/úspech žalovanej, s tým, že žalovaná je síce tou stranou sporu, ktorá má plný úspech vo veci, no vzhľadom na to, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli a neboli tu ani dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), súd prvej inštancie rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).