Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-71-2016.pdf
PDF · 75.9 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: L. U., O.. XX.XX.XXXX, bytom R.. Y. XXX/XX, Ž. O. B., v konaní o zaplatenie 843,62 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 843,62 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 07.04.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.04.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 843,62 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne odo dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia. Dôvodil tým, že so žalovanou ako dlžníčkou uzavrel dňa 25.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 1.700,- Eur. Úrok bol dohodnutý v sume 340,- Eur plus odmena v sume 306,- Eur. Pri spisovaní zmluvy došlo k zrejmej chybe v písaní ohľadne jednotlivých splátok, kedy v čl. II zmluvy je uvedené, že žalovaná ako dlžníčka celkovú sumu 2.346,- Eur uhradí v 13. mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 180,46 Eur a v ostatných 10. splátkach vo výške 180,46 Eur, čo nie je správne. Preto žiada len neuhradenú časť istiny vo výške 843,62 Eur, keď žalovaná mu uhradila sumu 856,38 Eur.
2. Žalovaná prevzala žalobu dňa 02.11.2016, no nijakým spôsobom sa k nej nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- EUR.
4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:
5. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX datovanej dňom 25.07.2013 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.700,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20 % z istiny a okrem toho si žalobca účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny. V čl. II zmluvy sa žalovaná zaviazala uhradiť istinu 1.700,- Eur a celkovú odplatu 646,- Eur (zahŕňajúcu úrok a odmenu) v mesačných splátkach. Skutočne je potom v čl. II zmluvy uvedené, že žalovaná úver uhradí v mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 180,46 Eur a ďalej v pravidelných rovnomerných mesačných splátkach v počte 10 vo výške 180,46 Eur s tým, že prvá splátka je splatnou
10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
6. Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného žalobcom ako aj z postavenia jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jej samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
7. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere potom preukazuje, že žalovaná sa touto zmluvou zaviazala vrátiť žalobcovi minimálne sumu 1.700,- Eur, ktorá jej bola poskytnutá. Úrok a odplatu totiž žalobca nepožadoval (žiadal len rozdiel medzi poskytnutou istinou a čiastkou, ktorú žalovaná už uhradila) a preto nebolo potrebné zaoberať sa tým, či zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorých absencia v zmluve o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaná z úveru 1.700,- Eur vrátila viac než žalobcom tvrdených 856,38 Eur, je povinná uhradiť žalobcovi ešte zvyšok, t.j. sumu 843,62 Eur. Pokiaľ potom nebol súdu predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaná uhradila žalobcovi čo i len časť tejto dlžnej sumy, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovanej vrátiť zvyšok dlhu zanikol prípadne iným spôsobom než splnením, súd žalobe v tejto časti vyhovel.
9. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. I keď v zmluve bola uvedená nesprávna výška splátok, možno uzavrieť, že celý dlh mala žalovaná uhradiť najneskôr uhradením 13. splátky, ktorej splatnosť pripadá na mesiac august 2014 vzhľadom na znenie čl. II zmluvy a jej uzavretie dňa 25.07.2013. Počnúc od mesiaca august 2014 až do súčasnosti nebola platná ani raz výška úrokov z omeškania nižšia než 5 % ročne (vzhľadom na „základnú úrokovú sadzbu“ ECB pohybujúcu sa v rozmedzí 0,00 % až 0,15 % ročne to bolo 5 % až 5,15 %) a tak žalobca dôvodne požadoval úrok z omeškania 5 % ročne odo dňa 07.04.2016 ako dňa podania žaloby do zaplatenia.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.