Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-81-2010.pdf
PDF · 164.45 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-9P/81/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: X., F.. N. XXXX/X, a H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: X., F.. N. XXXX/X, v konaní obaja zastúpení matkou, deti matky: F.. B.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: X., F.. N. XXXX/X, a otca: D. O., trvalý pobyt: X., T.. O. XX/XX, o návrhu A. O. a H. O. na zvýšenie výživného otcovi, o návrhu otca na zníženie výživného A. O. a H. O.A. takto
rozhodol:
1. Súd z v y š u j e otcovi výživné pre A. zo sumy 73,03 eur na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2015 s tým, že výživné je otec povinný platiť do rúk A. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
2. Nedoplatok na zročnom výživnom pre A. vzniknutý otcovi za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2016 vo výške 1 770,31 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 49,18 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk A. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
3. Súd z v y š u j e otcovi výživné pre H. zo sumy 69,71 eur na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2015 s tým, že výživné je otec povinný platiť do rúk H. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
4. Nedoplatok na zročnom výživnom pre H. vzniknutý otcovi za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2016 vo výške 1 386,67 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 38,52 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk H. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
5. Vo zvyšnej časti súd návrh A. a H. na zvýšenie výživného otcovi z a m i e t a.
6. Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 36P/177/2005-140 z 08.09.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP 98/2006-168 z 04.12.2006, v časti výšky výživného určeného otcovi pre A. a H..
7. Súd návrh otca na zníženie výživného pre A. a H. z a m i e t a .
8. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu 11.11.2010 navrhla, aby súd zvýšil výživné otcovi pre vtedy maloletú A. (ďalej len „A.“) na 170,- eur mesačne a pre vtedy mal. H. (ďalej len „H.“) na 150,- eur mesačne. Návrh matka odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výške výživného sa podstatne zmenili okolnosti
- otec sa od 01.02.2010 stal samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je vedený ako nezamestnaný a
je riadne ekonomicky činnou osobou. Priemerný hrubý mesačný príjem matky je 1 190,- eur mesačne, avšak za výkonom pracovných povinností je nútená denne dochádzať do zamestnania s mesačnými nákladmi vo výške 170,- eur. A. je študentkou sixty 8-ročného gymnázia, navštevuje základnú umeleckú školu, s čím má matka spojené zvýšené výdavky. Matka má tiež zvýšené výdavky v súvislosti so zhoršeným stavom A., ktorá je liečená v imunologicko-alergickej ambulancii. Ondrej je študentom kvinty 8-ročného gymnázia, navštevuje ambulanciu zubného lekára, nosí zubný strojček, s čím má matka tiež spojené zvýšené výdavky.
2. Otec vo vyjadrení doručenom súdu 28.03.2011 navrhol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že od 01.02.2010 je živnostníkom s mesačným príjmom približne 400,- eur. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a dcérou L., ktorej výchova a výživa vzhľadom na jej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené náklady.
3. Matka pred súdom zotrvala na návrhu na zvýšenie výživného otcovi na 170,- eur pre A. a na 150,- eur mesačne pre H. a pričom navrhla ďalšie zvýšenie výživného pre H. na 170,- eur mesačne od septembra 2012, keďže H. sa stal študentom 3. ročníka gymnázia.
X. A. O., ktorá v priebehu konania dosiahla plnoletosť 02.02.2013, pred súdom súhlasila s návrhom podaným matkou na zvýšenie výživného otcovi od novembra 2010 na sumu 170,- eur. Odo dňa nadobudnutia plnoletosti navrhla zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky a od 01.09.2012 navrhla ďalšie zvýšenie výživného zo 170,- eur na 250,- eur mesačne z dôvodu nástupu na Súkromné gymnázium na Kremnickej ulici v Bratislave.
X. H. O., ktorý v priebehu konania dosiahol plnoletosť 16.07.2014, pred súdom súhlasil s návrhom podaným matkou na zvýšenie výživného otcovi od novembra 2010 na sumu 150,- eur mesačne, od septembra 2012 na sumu 170,- eur mesačne, odo dňa nadobudnutia plnoletosti navrhol zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky.
6. Otec pred súdom navrhol zníženie výživného od 30.03.2011 z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, so zvýšením výživného pre obe deti nesúhlasil.
7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č.k. 9P/81/2010-65 z 28.10.2013, ktorý bol na základe odvolania zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 25CoP/76/2014-122 z 13.01.2015, vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nepreveril tvrdený dôvod poklesu príjmu matky, predovšetkým ukončenie jej pracovného pomeru u zamestnávateľa AT&T Global Network Services Slovakia, s.r.o., u ktorého dosahovala neporovnateľný príjem v porovnaní s jej ďalším zamestnaním u zamestnávateľa Cool Milk s.r.o. a Organika s.r.o., pričom ani dôvod ukončenia týchto pracovných pomerov nebol súdom skúmaný, súd nezisťoval, z akých finančných zdrojov potom matka pokrývala v tomto období svoje životné výdavky ako aj výdavky detí nepokryté výživným od otca, keď jej príjem sa pohyboval na hranici minimálnej mzdy a neskôr už predstavoval len dávky v nezamestnanosti. Tiež nebolo možné rozpoznať z čoho súd vychádzal pri konštatácii schopností otca dosahovať príjem minimálne vo výške 400 až 500 Eur mesačne, pričom bolo potrebné brať do úvahy aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletej L.. Pokiaľ aj súd vychádzal z príjmu otca 400 až 500 eur, podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť (tu potom aj k L.), by malo predstavovať 25-30% jeho čistého príjmu, samozrejme však s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu, ktoré však musia byť zdôvodnené, pričom maximálnych 30% zo sumy 500 Eur predstavuje sumu 150 Eur, ktorú už len určené výživné napadnutým rozsudkom značne prevyšuje. Ďalej u otca súd nepreveril a nezhodnotil uhrádzanie jeho základných životných výdavkov a potrieb, ako aj výdavkov a potrieb jeho súčasnej rodiny, predovšetkým uhrádzanie zvýšených výdavkov v súvislosti so zdravotným stavom maloletej L., s poukazom na ním deklarovaný príjem. Pri určovaní výživného napokon súd nezisťoval ani to, či a do akej miery sa podieľa na týchto výdavkoch aj partnerka otca a matka maloletej L.. Povinnosťou súdu prvej inštancie preto je vo veci opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť a zároveň rozhodnúť i o náhrade trov odvolacieho konania.
8. Z výsluchu matky 17.04.2013 súd zistil, že úver splácaný mesačnou splátkou 69,71 eur (2 100,- Sk) splatila v septembri 2012. Ostatné úvery spláca naďalej - úver v PSS vo výške 153,- eur mesačne, úver v Štátnom fonde rozvoja bývania spláca mesačnou splátkou 129,- eur. Výdavky spojené s chodom domácnosti zostali nezmenené. Súd tiež zistil, že v auguste došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou, nakoľko došlo k zrušeniu oddelenia, matke bolo vyplatené odstupné. V novembri 2012 až februári 2013 bola matka zamestnaná v spoločnosti Organika, s.r.o. Od 01.03.2013 bola zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jej príjem predstavoval dávku v nezamestnanosti vo výške 16,- eur na deň. Na zaplatenie aj iných výdavkov si matka zobrala spotrebiteľský úver v novembri 2012 vo výške 9 950,- eur, ktorý spláca mesačnou splátkou 200,- eur.
9. Z výsluchu matky 24.09.2015 súd zistil, že pracovný pomer v spoločnosti AT&T Global Network Services Slovakia, s. r. o., v oblasti telekomunikácii, skončil dohodou z dôvodu, že rušili jej oddelenie. Zamestnávateľ matke ponúkol náhradu spočívajúcu v tom, že mohla pracovať naďalej, avšak podľa amerického času, tzn. od 14.00 hod. do 22.00 hod. v Bratislave, čo vzhľadom k deťom neprichádzalo do úvahy. Pracovný pomer u zamestnávateľa COOL Milk, s. r. o., na pracovnej pozícii - obchodník v oblasti potravinárstvo skončil výpoveďou z organizačných dôvodov, zamestnávateľ je v likvidácii. Pracovný pomer u zamestnávateľa Organika, s. r. o. skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa pre organizačné zmeny. Následne bola matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberala dávku v nezamestnanosti do septembra 2013. Počas tohto obdobia na dohodu o pracovnej činnosti vykonávala pre túto spoločnosť činnosť, za ktorú poberala odmenu vo výške asi 140 eur mesačne. V októbri 2013 založila s.r.o. za účelom ľahšieho sa zamestnania na faktúru. Tento stav trval až do marca 2014, keď sa jej podarilo zamestnať v kúpeľoch. Práca nebola adekvátna jej vzdelaniu, avšak brala všetko, aby mala aspoň nejaký príjem. Založená spoločnosť nevykonávala akúkoľvek činnosť, zanikla v novembri 2014. Od konca r. 2014 matka pracuje v spoločnosti SE Predaj, s. r. o., s priemerným čistým mesačným príjmom 1 000,- eur, ktoré zodpovedá jej vzdelaniu - vysokoškolské štúdium v odbore gemológia a fyzika materiálov. Výdavky na bývanie sú rovnaké. Na pokrytie výdavkov v období, keď bola matka nezamestnaná, resp. zamestnaná s minimálnou mzdou, si matka zobrala spotrebný úver. Ďalší úver vo výške 9 500 eur si matka zobrala v októbri 2013, keď jej skončila podpora v nezamestnanosti. Úvery sú splatené tým, že si vzala hypotekárny úver. Jej zdravotný stav je dobrý. Čo sa týka nadania matky, z toho, že jej majú predlžovať pracovnú zmluvu k 01.10.2015 matka predpokladala, že je komunikatívna, má vedomosti, zručnosti aj pracovné skúsenosti, inak by jej pozíciu - obchodník pre kľúčových zákazníkov, nezverili. Náplňou jej práce je predaj elektriny, plynu a energetických služieb. Majetok výraznejšej hodnoty predstavuje byt v jej výlučnom vlastníctve. Ďalší majetok výraznejšej hodnoty nevlastní. Životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje, je, že musí chodiť do práce slušne oblečená. Na dovolenky nechodí, naposledy bola na dovolenke v Bulharsku v roku 2012 s dcérou. Bola to dovolenka, ktorú dostali rodičia matky k sviatku, avšak tam nechceli ísť.
10. Z výsluchu matky 27.09.2016 súd zistil, že naďalej býva s deťmi v byte na N. v X., výdavky má vo výške 550 eur, v čom sú energie + internet vo výške 160 eur, ako aj splátka hypotéky. Hypotéka spoločnosti ČSOB zostala, bola navýšená, splátka je vo výške 220 eur, navýšením vyplatila úver ŠFRB, ktorý dovtedy platila vo výške 129 eur mesačne. Zvyšok matka použila na rekonštrukciu bytu. Matke pribudla ďalšia hypotéka vo výške 26 000 eur v ČSOB s mesačnou splátkou 120,- eur, pretože dcéru zobrali na štúdium medicíny vo Viedni. Štúdium je spoplatnené, jeden semester stojí 11 000 eur. S terajším štúdiom má dcéra naďalej spojené výdavky na cestovné do Viedne a späť na jednu cestu vo výške 25 eur (1x až 2x mesačne cestuje domov), po Viedni cestovné mesačne 75 eur, na privát 100 eur mesačne. Syn pokračuje v štúdiu na Cityuniversity v Bratislave, kde ročne matka platí 2 400 eur + 3 x po 59 eur ako platbu za knihy a revalidačnú známku. A. od školského roku 2014/2015 študovala dva ročníky biológie vo Viedni, od 2016/2017 bola prijatá na štúdium medicíny vo Viedni., dcéra má v pláne spraviť prestupové skúšky na štátnu univerzitu vo Viedni, odbor medicína.
11. Z výsluchu matky 24.11.2016 súd zistil, že od posledného pojednávania nedošlo k zmene pomerov na strane detí. Dcéra A. študovala molekulárnu biológiu vo Viedni, následne bola prijatá na štúdium medicíny vo Viedni. O štipendiu na tomto štúdiu zatiaľ rozhodnuté nebolo. Výdavky, ktoré má A. spojené v súvislosti so štúdiom vo Viedni zostali nezmenené. Taktiež pomery na strane H. zostali nezmenené, pravidelne týždenne dochádza do Bratislavy. Vlaky má síce zadarmo, ale vzhľadom na určitý počet bezplatných cestovných lístkov vo vlaku si polovicu ciest do Bratislavy a späť aj tak uhrádza vo výške 30 eur mesačne. Výdavky na stravu má matka vo výške 400 eur mesačne pre celú domácnosť.
12. Z výsluchu A. O. súd zistil, že v decembri 2011 uzatvorila zmluvu s modelingovou agentúrou PH models Praha, s čím mala zvýšené výdavky na cestovanie. Pridružili sa tiež zdravotné problémy, a preto vynechala veľa vyučovacích hodín. Príjmy z modelingu prevýšili výdavky, vznikli jej dlhy. V šk. r. 2012/13 navštevovala Súkromné gymnázium v Bratislave so školným vo výške 600,- eur, na ktoré prestúpila z dôvodu, že Piešťanoch mala veľa vymeškaných hodín, pre časté absencie mala na vysvedčení štvorky, čo v Bratislave problém nebol. Po skončení stredoškolského štúdia bola prijatá na štúdium na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave, ktorú nenavštevovala, pretože nastúpila do školy vo Viedni. Aby mohla nastúpiť na vysokoškolské štúdium v zahraničí, musela absolvovať 2 semestre na vysokej škole, ktoré aj absolvovala na univerzite vo Viedni v zimnom semestri v roku 2013 a letnom semestri 2014. Od jesene 2014 navštevuje štúdium molekulárnej biológie na Univerzite Viedeň, ktoré má trvať 6 - 8 semestrov. S týmto mala spojené výdavky vo výške 18,75 eur ako povinný poplatok. Štúdium je bezplatné, má však výdavky na cestovanie vo výške 75 eur na semester, t. j. cestovné po Viedni, 100,- eur mesačne na bývanie na priváte, 25,- eur mesačne na cestovný lístok z Viedne domov a späť.
13. Z výsluchu H. súd zistil, že zmaturoval v šk. roku 2013/2014, následne nastúpil na vysokú školu v Brne, kde absolvoval 1. ročník. Od septembra 2015 sa stal študentom vysokej školy v Bratislave, na ktorú bolo zaplatené školné vo výške 2 400 eur na rok 2015/2016. Mal výdavky 45 eur na učebný materiál, 24 eur na preukaz študenta. Plánoval kúpiť si aj električenku, cestu vlakom by mal mať zadarmo.
14. Z výsluchu otca z 30.03.2011 súd zistil, že jeho príjem zo živnosti je vo výške 400,- až 500,- eur mesačne. Príjem priateľky pozostáva z rodičovského príspevku a z výživného na jej syna.
15. Z výsluchu otca 17.04.2013 súd zistil, že v auguste 2012 zrušil živnostenské oprávnenie z dôvodu, že neuhrádzal povinné odvody do Soc. poisťovne. Následne bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V novembri 2012 sa zamestnal s čistým mesačným príjmom vo výške 300,- eur. Pracovný pomer skončil výpoveďou, pretože skončila sezóna. Od 01.12.2012 je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je bez príjmu. Nebola mu priznaná ani dávka v hmotnej núdzi z dôvodu, že neplatil povinné odvody. Otec žije v spoločnej domácnosti s matkou mal. L., ktorá je na rodičovskej dovolenke s príjmom vo výške asi 300,- eur. Pomery na strane mal. L. sa nezmenili, bola jej priznaná 50% invalidita, absolvuje hipoterapiu, ktorú platia sponzori. Zvýšené výdavky sú hradené z príjmu matky. Otec na vedenie domácnosti nič neprispieva. Nemôže sa zamestnať na zmeny, pretože pomáha matke so starostlivosťou o mal. Dorotu, je nutné ju dvíhať.
16. Z výsluchu otca z 10.07.2013 súd zistil, že v auguste 2012 zrušil živnostenské oprávnenie z dôvodu, že neuhrádzal povinné odvody do Sociálnej poisťovne. Následne bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V novembri 2012 sa zamestnal s čistým mesačným príjmom vo výške 300 eur, pracovný pomer skončil výpoveďou, pretože skončila sezóna. Od 01.12.2012 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez príjmu. Nebola mu priznaná ani dávka v hmotnej núdzi z dôvodu, že neplatil povinné odvody do Sociálnej poisťovne. Od 06.05.2013 je zamestnaný v spoločnosti DORR na dobu neurčitú s príjmom vo výške zodpovedajúcej minimálnej mzde, prvá výplata bola vo výške 198 eur. Iný príjem nemal. Pomery na strane mal. L. sa nezmenili, bola jej priznaná 50% invalidita, dostali príspevok na sedačku do auta a na kočík. Otec žije s matkou mal. L. spolu s maloletou v spoločnej domácnosti a je na rodičovskej dovolenke s príjmom vo výške asi 300 eur. Čo sa týka zvýšených výdavkov, tieto sú hradené z príjmu matky, otec na vedenie domácnosti nič neprispieva, pretože nemá príjem. Zamestnať na zmeny sa nemôže, pretože pomáha matke so starostlivosťou o mal. L..
17. Z výsluchu otca z 24.09.2015 súd zistil, že má výdavky na bývanie vo výške 150 eur mesačne, elektrina 23 eur, inkaso 10 eur. S rodinou býva v byte, ktorý patrí jeho rodičom, ktorým nič za toto neplatí. Výdavky spojené s dcérou L. a zabezpečením bývania uhrádza matka mal. L.. V predošlom období bol nezamestnaný bez príjmu, pričom je naďalej nezamestnaný. V januári 2015 mal príjem z predaja podielu na záhrade vo výške 12 000,- eur. Otec je vzdelaný v odbore strojník pre lodnú dopravu bez maturity. V tomto odbore pracoval do 1996 zo zdravotných dôvodov, kedy bol dlhodobo práceneschopný. V roku 1997 do júna 1999 pracoval ako obchodník pre spoločnosť zaoberajúcu sa predajom koženej galantérie. V nasledujúcom období si založil s partnerom z Čiech spoločnosť DORR, v ktorej bol konateľom a spoločníkom. Príjem mal vo výške predstavujúcej minimálnu mzdu. Vyplatil následne partnera z Čiech a spoločnosť previedol na svoju matku. Cena obchodného podielu predstavovala 50 000,- Sk, z ktorej sumy polovicu vyplatil v rámci vyporiadania BSM matke A. a H.. Tiež v rámci vyporiadania ďalšieho majetku z BSM matke ešte doplatil 30 000,- Sk, teda celkom matke vyplatil 55 000,- Sk. Otec nevlastní
žiadny majetok výraznejšej hodnoty, ani auto. Dcéra L. vlastní motorové vozidlo Toyota Auris, na ktoré dostáva dávky sociálneho zabezpečenia vo výške 30 eur mesačne na pokrytie výdavkov. Zo Sociálnej poisťovne dcéra L. dostala príspevok 7 000 eur na kúpu vozidla. Do Bratislavy na rehabilitáciu cestujú vlakom. Výdavky spojené so starostlivosťou o dcéru sú kryté aj z predaja zo záhrady a nadácie JNT. V minulosti boli výdavky spojené so starostlivosťou o dcéru uhrádzané s pomocou rodinných príslušníkov. Čo sa týka životného štandardu, ktorým sa otec navonok prezentuje, je štandardný, na dovolenky nechodí. Matka dcéry L. sa o maloletú riadne stará, poberá príspevok na opatrovanie vo výške cca 240 eur mesačne.
18. Z výsluchu otca 24.11.2016 súd zistil, že naďalej trvá jeho živnostenské oprávnenie, peňažný denník si nevedie. Neplatí odvody do Sociálnej poisťovni, pričom táto povinnosť mu vznikne až od 01.06.2017, platí len zdravotné poistenie vo výške 60,60 eur. Má výdavky na bývanie vo výške 151 eur na nájom, 5 eur inkaso, 20 eur elektrina, 12 eur internet. Príjem zo živnosti je vo výške 350 - 400 eur mesačne v hrubom. Nehnuteľnosti nevlastní, ani hnuteľné veci výraznejšej povahy. Tiež sa nič nezmenilo čo sa týka príjmu domácnosti. Do roka chodia 3 - 4 krát chodia spolu s dcérou na 10 dní do Vysokých Tatier, kde platia za ubytovanie 8 eur na noc spolu. V ďalšom je tento pobyt bezplatný. Hoci sa platí 50 eur za jednu hodinu terapie, vzhľadom k tomu, že partnerka otca je fyzioterapeut a celý deň pomáha aj ostatným deťom, túto terapiu majú zadarmo. Otec dcére kupuje špeciálne topánky 2 krát do roka po 18 eur. Dcéra školné neplatí, do školy chodí 3 krát do roka - 2 krát na skúšky a 1 krát v septembri na zápis. Otec vykonával prácu ako skladník, to zn., že rozložil tovar a vystavil príjemku, výdajku, tovar uložil do skladu, resp. ho rozvážal. Túto činnosť teraz vykonáva na živnosť. Otec nemá oprávnenie na vedenie vysokozdvižného vozíka. Súd tiež zistil, že otec sumu 12 000 eur, ktorá mu bola vyplatená za predaj nehnuteľnosti použil na splatenie dlhov, ktoré mu vznikli v súvislosti vedením domácnosti, tiež s vedením firmy ako aj na platenie výdavkov pre L.. Z uvedenej sumy otec A. a H. neuhradil nič.
19. Z Potvrdenia o návšteve školy, z Potvrdenia Gymnázia v Piešťanoch súd, z Potvrdenia ZUŠ v Piešťanoch z 20.10.2010, zo Zmluvy o štátnom 2-ročnom štúdiu z 09.07.2012, z výpisu z účtu matky, z potvrdení Univerzity Viedeň z 22.01.2014, z 18.06.2014, 23.06.2014, 07.01.2015, 15.07.2015, 01.09.2015, 03.09.2015, 01.08.2016, pripojených vkladových a príjmových pokladničných dokladov týkajúcich sa A. súd zistil, že A. bola v šk. r. 2010/2011 žiačkou VI. triedy 8-ročného gymnázia, v šk. r. 2011/2012 žiačkou septimy, následne v šk. r. 2012/2013 žiačkou Súkromného gymnázia v Bratislave. Výdavky pre A. v šk. r. 2010/2011 činili 396,20 eur, z toho 300,- eur výlet do Talianska, 40,- eur školné, 23,50 eur učebnica angličtiny, 15,- eur výlet do Viedne, 11,20 kniha francúzštiny, 6,50 eur kultúrny program počas maturitného týždňa. V súvislosti s návštevou ZUŠ A. matka zaplatila v šk. r. 2010/2011 90,- eur, z toho 50,- eur školné, 10,- eur príspevok ZRPŠ, 30,- eur materiál. Súd tiež zistil, že A. uzatvorila zmluvu na dobu určitú odo dňa podpísania zmluvy o štúdiu do 30.06.2014, na základe ktorej bola prijatá do 3. ročníka súkromného gymnázia v Bratislave. Školné pre školský rok 2010/2013 bolo dohodnuté vo výške 500,- eur, matka uhradila 2 x 250,- eur 13.07.2012 a 12.09.2012. Od októbra 2013 do júna 2014 A. absolvovala bezplatný jazykový kurz na Univerzite Viedeň, následne od septembra 2015 začala študovať na Univerzite Viedeň bezplatné bakalárske štúdium biológie. Od 19.09.2016 je A. študentkou bakalárskeho štúdia medicíny na Súkromnej univerzite Sigmunda Freuda vo Viedni. Za obdobie od 01.09.2015 do 31.01.2016 zaplatila za cestovnú kartu na metro vo Viedni 75 eur a za obdobie od 01.07.2015 do 02.08.2015 vo výške 29,50 eur.
20. Z Potvrdenia o návšteve školy Gymnázia P. de Coubertin v Piešťanoch, z Potvrdenia Gymnázia v Piešťanoch o výdavkoch pre H., z Potvrzení o studiu z 03.07.2014, z Potvrdenia o štúdiu na Vysokej škole manažmentu z 08.09.2015, z faktúry spoločnosti Martinus, pripojených poštových poukazov, výpisu účtu matky z 17.06.2016 súd zistil, že v šk. r. 2010/2011 bol žiakom V. triedy, v šk. r. 2011/2012 žiakom sexty, následne v šk. r. 2012/2013 žiakom septimy. Výdavky na štúdium v šk. r. 2010/2011 činili 587,50 eur, mesačne 48,95 eur (fond rady rodičov 5,- eur mesačne, 150,- eur lyžiarsky výcvik, 24,50 učebnica angličtiny, 6,50 eur kultúrny program počas maturitného týždňa, 26,50 eur za nákup učebníc týkajúcich sa štúdia práva, 260,- eur zájazd do Talianska, 100,- eur 1. splátka na výcvik vodičov, 20,- eur vyšetrenie vodiča). Matka tiež platila obedy vo výške 24,86 eur mesačne. Súd tiež zistil, že od 03.07.2014 do 31.08.2015 bol Ondrej študentom 1. ročníka Vysokého učení technického v Brne, pričom od 01.09.2015 je študentom Vysokej školy manažmentu v Trenčíne, pobočka Bratislava, pričom matka uhradila školné na akademický rok 2016/2017 vo výške 2 400,- eur.
21. Z Výpisov z účtov z 11.07.2013, Čestného prehlásenia matky z 12.07.2013 súd zistil, že bola prevedená suma 656,61 eur pre A. O. a 1 325,84 eur pre H. O.. Katarina použila finančné prostriedky zo sporenia na zakúpenie mobilného telefónu a H. na kúpu počítača s príslušenstvom.
22. Zo Mzdového listu matky u zamestnávateľa AT&T Global Network Services Slovakia, s.r.o., Z Potvrdenia o príjme matky u zamestnávateľa AT&T Global Network Services Slovakia, s.r.o., Z Potvrdenia zamestnávateľa Cool Milk, s.r.o., o výške príjmu zamestnanca z 01.10.2012, z Potvrdenia zamestnávateľa Organika, s.r.o., o výške príjmu zamestnanca z 01.03.2013, z Rozhodnutia ÚPSVaR Piešťany z 20.03.2013, Rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 25.03.2013, z potvrdenia o príjme z 27.05.2015, z potvrdenia o príjme matky za rok 2015 a 2016 z 11.04.2016 a 08.11.2016 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky u zamestnávateľa AT&T Global Network Services Slovakia, s.r.o., za obdobie od septembra 2010 do decembra 2010 činil 939,25 eur, za obdobie od marca 2011 do augusta 2012 1 050,13 eur, u zamestnávateľa Cool Milk od októbra 2011 do septembra 2012 237,45 eur mesačne, u zamestnávateľa Organika od decembra 2012 do februára 2013 vo výške 330,81 eur mesačne. Následne bola matka od 01.03.2013 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom jej vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 32,05 eur denne na obdobie 6 mesiacov do 31.08.2013. U zamestnávateľa Slovenské liečebné kúpele za obdobie od 03/2014 do 10/2014 priemerný čistý mesačný príjem matky činil 505,62 eur. Od 10/2014 do 12/2014 u zamestnávateľa SE predaj, s.r.o., priemerný čistý mesačný príjem matky činil 1 018,77 eur, v r. 2015 1 035,22 eur a v roku 2016 1 520,19 eur.
23. Z Odpovede na žiadosť o podanie správy zo 17.10.2016 súd zistil, že V. X. poberá prídavok na dieťa od 01.01.2001 vo výške 23,52 eur. Je evidovaná ako poberateľka peňažného príspevku na opatrovanie na dcéru L. od 01.07.2014 vo výške 270,32 eur mesačne. L. O. je evidovaná na oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, ako poberateľka peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov - prevádzka osobného motorového vozidla od 01.02.2010 vo výške 33,09 eur mesačne a tiež peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov - hygiena alebo opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 01.05.2012 v sume 18,39 eur mesačne.
24. Z Daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2010, za r. 2012, z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 04.01.2013, z Pracovnej zmluvy z 06.05. 2013, Osvedčenia o živnostenskom oprávnení z 05.02.2016, potvrdenia ÚPSVaR Piešťany z 14.04.2016 súd zistil, že otec mal v r. 2010 príjmy iba zo živnosti vo výške 4 000,- eur, výdavky vo výške 2 110,32 eur, základ dane činil 1 889,68 eur, v r. 2012 príjmy iba zo živnosti vo výške 2 000,- eur, výdavky vo výške 1 575,86 eur, základ dane činil 424,14 eur. V období od 07.08.2012 a od 01.12.2012 bol otec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 06.05.2013 otec uzatvoril pracovný pomer so zamestnávateľom DORR, spol. s r.o., s dohodnutým druhom práce: skladník, dĺžkou pracovného času 20 h. týždenne s dňom nástupu do práce 06.05.2013. Následne od 01.06.2014 bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie do 29.02.2016, kedy bol dňom 01.03.2016 vyradený z dôvodu vzniku živnostenského oprávnenia na vykonávanie živnosti.
25. Z Poštových peňažných poukazov za obdobie od 12.07.2010 do 16.03.2011 a od 10.06.2010 do 12.10.2010, Platobného dokladu SIPO za 03/2011 súd zistil, že otec uhrádzal 5,- eur mesačne za plyn, 145,- eur poplatky spojené s bývaním, 21,63 eur za elektrinu.
26. Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu z 18.07.2001 a 27.09.2004 súd zistil, že prevádzajúci D. O. uzatvoril zmluvu o prevode obchodného podielu 18.07.2001, na základe ktorého previedol obchodný podiel v obchodnej spoločnosti DORR, spol. s r.o. za sumu 50 000,- Sk na nadobúdateľa Q. O.. Následne tento obchodný podiel bol Q. O. prevedený na nadobúdateľa F. O..
27. Z verejne dostupných internetových stránok spoločnosti www.platy.sk <http://www.platy.sk> z 27.09.2016, www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> z 23.11.2016 súd zistil, že 23.11.2016 pre uchádzačov so stredoškolským vzdelaním bez maturity ponúkali spoločnosť Rhenus logistics, s.r.o., prácu skladníka - vodiča VZV (aj bez preukazu VZV), spoločnosť Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs, s.r.o., prácu manipulanta, spoločnosť OTTO Work Force prácu operátora výroby s náplňou práce montážne práce na linke v 3-zmennej prevádzke s ponúkaným platom 700,- eur brutto, pričom priemerný mesačný plat skladníka v SR je 644,- eur brutto.
28. Z rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 36P/177/2005-140 z 08.09.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP 98/2006-168 z 04.12.2006, súd zistil, že s účinnosťou od 01.09.2005 bola zvýšená vyživovaciu povinnosť otca pre mal. A. z 49,79 eur (1 500,- Sk) na 66,39 eur (2 200 Sk) a pre mal. H. zo sumy 43,15 eur (1 300 Sk) na 69,71 eur (2 100 Sk) mesačne. Matka bola zamestnaná s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 526,32 eur (15 856,- Sk); otec bol zamestnaný ako skladník v spoločnosti DOPP, s.r.o., so zárobkom 106,22 eur (3 200,- Sk). Mal. A. mala 11 rokov a navštevovala 2. ročník 8-ročného gymnázia, mal. H. mal 10 rokov a navštevoval 1. ročník 8-ročného gymnázia.
29. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
30. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
32. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
33. Súd z vyššie vykonaného doplneného dokazovania v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vyvodil právny záver, že návrh Katariny a Ondreja na zvýšenie výživného je dôvodný, pričom pri posúdení návrhu porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov.
34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška výživného povinnému otcovi pre A. a H. bola naposledy upravená citovaným rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 36P/177/2005-140 z 08.09.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP 98/2006-168 z 04.12.2006, t.j. takmer 4 roky pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase uvedených rozhodnutí so súčasným stavom súd zistil, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane A. a H..
35. Z vykonaného dokazovania vyššie citovanými listinnými dôkazmi, výsluchom matky a A. mal súd za preukázané, že na strane A. došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jej vekom, keďže v čase podania návrhu bola o 4 roky staršia, mala 15 rokov, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie. Čo sa týka zmeny pomerov v časti vzdelania A. súd uvádza, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom navštevovala 2. ročník 8-ročného gymnázia. V čase podania návrhu matkou v novembri 2010 stále navštevovala 8-ročné gymnázium, 6. ročník, teda u A. nedošlo podstatným spôsobom k zmene pomerov, keďže navštevovala rovnakú školu. V čase podania návrhu v novembri 2010 mala matka mesačné výdavky spojené s A. vo výške 24,- eur na stravné, 7,50 eur v ZUŠ (90,- eur ročne - 10,- eur príspevok ZRPŠ, 30,- eur materiál, 50,- eur školné), jednorazové - 300,- eur výlet do Talianska, 40 eur školné, 23,50
eur učebnica angličtiny, 15,- eur výlet do Viedne, 11,20 eur kniha francúzštiny, 6,50 eur kultúrny program počas maturitného týždňa - spolu 396,20 eur, čo činilo mesačne 33,02 eur. Celkom došlo k zvýšeniu výdavkov matky od septembra 2010 o 64,52 eur mesačne, čo vzhľadom na výšku týchto výdavkov nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov. Čo sa týka zvýšených výdavkov A. na zaplatenie školného 500,- eur v dôsledku jej štúdia na Súkromnom gymnáziu na Kremnickej ulici v Bratislave súd uvádza, že na tieto neprihliadal, pretože ako v konaní aj A. potvrdila, bola nútená prestúpiť na toto gymnázium z dôvodu častých absencií na vyučovaní zo subjektívnych dôvodov (modeling), a teda tieto výdavky súd nepovažoval za nevyhnutné.
36. Za podstatnú zmenu pomerov v časti vzdelania A. súd považoval jej nástup na vysokoškolské štúdium na univerzitu vo Viedni od októbra 2013, s čím jej vznikli zvýšené mesačné výdavky vo výške 75 eur ako cestovné po Viedni na semester, 100,- eur na bývanie a 25,- eur - 50,- eur na cestovný lístok z Viedne domov a späť. Existenciu a odôvodnenosť týchto výdavkov mal súd za preukázanú výsluchom matky, A. a doloženými potvrdeniami vystavenými Univerzitou Viedeň, uvedenými v odseku 19 tohto rozsudku.
37. Podobne ako u A. súd aj u H. tiež porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane H. došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jeho vekom, keďže v čase podania návrhu bol o 4 roky starší, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jeho základných životných potrieb ako je strava, oblečenie. Čo sa týka zmeny pomerov v časti vzdelania H. súd uvádza, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom mal H. 10 rokov a navštevoval 1. ročník 8-ročného gymnázia. V čase podania návrhu matkou v novembri 2010 H. mal 14 rokov, navštevoval 5. ročník 8-ročného gymnázia, teda ani u H. v tomto smere nedošlo podstatným spôsobom k zmene jeho pomerov, keďže navštevoval rovnakú školu. V čase podania návrhu v novembri 2010 mala matka výdavky spojené s H. vo výške 637,50 eur, mesačne 53,13 eur (fond rady rodičov 5,- eur mesačne, 150,- eur lyžiarsky výcvik, 24,50 učebnica angličtiny, 6,50 eur kultúrny program počas maturitného týždňa, 26,50 eur za nákup učebníc týkajúcich sa štúdia práva, 260,- eur zájazd do Talianska, 100,- eur 1. splátka na výcvik vodičov, 20,- eur vyšetrenie vodiča). Matka tiež platila obedy vo výške 24,86 eur mesačne. Celkom došlo k zvýšeniu výdavkov matky od septembra 2010 o 77,99 eur mesačne, čo vzhľadom na výšku týchto výdavkov súd nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov.
38. Za podstatnú zmenu pomerov v časti vzdelania H. súd považoval jeho nástup na vysokú školu v júli 2014, keď sa stal študentom 1. ročníka Vysokého učení technického v Brne, pričom od 01.09.2015 je študentom Vysokej školy manažmentu v Trenčíne, pobočka Bratislava. Týmto Ondrejovi vznikajú zvýšené výdavky na školné na akademický rok vo výške 2 400,- eur, na ktoré však súd neprihliadal, nakoľko nemal za preukázané, že H. zmenil štúdium na vysokej škole, na ktorej školné neplatil, za štúdium so školným vo výške 2 400,- eur ročne, z objektívnych dôvodov. Existenciu a odôvodnenosť týchto výdavkov mal súd za preukázanú výsluchom matky, Ondreja a doloženými listinnými dokladmi týkajúcimi sa H., uvedenými v odseku 20 tohto rozsudku.
39. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal za preukázané, že od posledného určenia výživného nedošlo k zmene v počte vyživovacích povinností, t.j. okrem A. a H. matka iné vyživovacie povinnosti nemá, otec má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. L., ktorá mu trvala aj v čase posledného zvýšenia výživného pre A. a H. .
40. V zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu súd zisťoval príjem matky, pričom zistil, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom priemerný čistý mesačný príjem matky činil 773,48 eur; v čase začatia konania príjem matky zo zamestnania od septembra 2010 do decembra 2010 činil 939,25 eur, od marca 2011 do augusta 2011 1 050,13 eur. Po skončení tohto pracovného pomeru z objektívnych dôvodov na základe dohody z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa (zrušenie oddelenia, v ktorom matka pracovala) sa matka zamestnala u zamestnávateľa Cool Milk, kde jej priemerný čistý mesačný príjem od októbra 2011 do septembra 2012 činil 237,45 eur, v novembri len 2012 30,31 eur, ktoré zamestnanie nebolo adekvátne možnostiam a schopnostiam matky, pričom došlo k výpovedi z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa, ktorý je v likvidácii. Matka sa opätovne zamestnala u zamestnávateľa Organika od decembra 2012 do februára 2013, kde jej priemerný čistý mesačný príjem činil 330,81 eur. Aj toto zamestnanie nebolo adekvátne možnostiam a schopnostiam matky, pričom došlo k výpovedi z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa. Od 01.03.2013 do
februára 2014 bola matka nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie s nárokom na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% zo základu 32,05 eur denne na obdobie 6 mesiacov, ktorú poberala do 31.08.2013. Na pokrytie výdavkov spojených s domácnosťou a zabezpečením starostlivosti o A. a H. si matka zobrala úver vo výške 9 950 eur dňa 22.11.2012, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške Na základe uvedeného možno konštatovať, že u matky došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu o priemerne mesačne 165,- eur - 276,65 eur za obdobie od novembra 2010 do augusta 2011. Potom však z objektívneho dôvodu (výpoveď daná zamestnávateľom pre zrušenie pracovného miesta matky) došlo k skončeniu pracovného pomeru a k zníženiu príjmu od októbra 2011 do februára 2013 o priemerne mesačne 442,67 až 536,03 eur, od marca 2013 do októbra 2013 o priemerne 330 eur, ktorý výpadok v príjme matka kompenzovala úverom vo výške 9 950,- eur. V ďalšom sa matka zamestnala u zamestnávateľa Slovenské liečebné kúpele, kde za obdobie od 03/2014 do 10/2014 jej priemerný čistý mesačný príjem činil 505,62 eur. Keďže tento príjem nezodpovedal možnostiam a schopnostiam matky, táto si našla zamestnanie, v odbore, ktorý vyštudovala, u zamestnávateľa SE predaj, s.r.o., u ktorého v období od 10/2014 do 12/2014 priemerný čistý mesačný príjem činil 1 018,77 eur, v r. 2015 1 035,22 eur a v roku 2016 1 520,19 eur, pričom tento pracovný pomer naďalej trvá.
41. Príjem otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom činil 99,58 eur mesačne, ktorý dosahoval ako skladník; od 01.02.2010 bol otec živnostníkom s mesačným príjmom približne 400,- eur (príjmy zo živnosti v r. 2010 činili 4 000,- eur, výdavky 2 110,32 eur, základ dane 1 889,68 eur, v r. 2012 príjmy vo výške 2 000,- eur, výdavky 1 575,86 eur, základ dane 424,14 eur). Následne v auguste 2012 zrušil živnostenské oprávnenie pre neplatenie odvodov, bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V novembri 2012 sa zamestnal s čistým mesačným príjmom vo výške 300,- eur. Pracovný pomer skončil výpoveďou, pretože skončila sezóna. Od 01.12.2012 bol otec opäť nezamestnaný, evidovaný na úrade práce bez príjmu, pričom sa opätovne zamestnal 06.05.2013 ako skladník s polovičným úväzkom a dohodnutou mzdou vo výške minimálnej mzdy, pričom výplata za máj 2013 činila 198,- eur. Následne od 01.06.2014 bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie do 29.02.2016, kedy bol dňom 01.03.2016 vyradený z dôvodu vzniku živnostenského oprávnenia na vykonávanie živnosti, ktorú aj aktuálne vykonáva, pričom príjem z nej činí 350 - 400 eur mesačne v hrubom.
42. Na uvedené preukázané skutočnosti súd potom aplikoval citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine, ktorý kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, čo vyplýva aj napr. z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/1162/2015, v ktorom sa tiež uvádza, že cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
43. Potom na základe preukázaných ustálených pomerov A. a H. súd dospel k záveru, že na strane detí došlo k podstatnej zmene pomerov nárastom výdavkov na ich výživu, výdavkov spojených s prípravou na budúce povolanie odôvodňujúcim zvýšenie výživného otcovi. A. a H. navrhli zvýšenie výživného otcovi s účinnosťou od 01.11.2010 na 150,- eur mesačne pre H. (pričom navrhol ďalšie zvýšenie výživného na 170,- eur od septembra 2012) a na sumu 170 eur mesačne pre A. (s účinnosťou od 01.09.2012 navrhla ďalšie zvýšenie výživného na 250,- eur mesačne), ktorým návrhom však súd nevyhovel z dôvodu, že v zmysle vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Trnave v uznesení z č.k. 25CoP/76/2014-122 z 13.01.2015, ktorým bola vec súdu vrátená na ďalšie konanie, platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25 - 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Tu súd uvádza, že pri otcovi vychádzal z príjmu, ktorý je schopný objektívne vzhľadom na svoje vzdelanie (stredoškolské bez maturity) a prax (práca v sklade) aj reálne dosahovať s poukazom na zistené a preukázané ponuky na
trhu práce v deň rozhodnutia, zohľadňujúce pomery otca. Od otca možno pritom spravodlivo požadovať aj zamestnanie sa v 3-zmennej prevádzke, keďže matka sa o mal. L. celodenne riadne stará, za čo poberá aj opatrovateľský príspevok, je fyzioterapeutkou, a teda otec neprihliadal na vyjadrenia otca, že matke mal. L. musí pomáhať, a teda sa objektívne takto nemôže zamestnať. Súd tiež uvádza, že otec svoje zárobkové schopnosti a možnosti dostatočne nevyužíva, dlhodobo po dobu niekoľkých rokov sa uspokojuje so zamestnaním na polovičný úväzok bez vážnejších dôvodov, navyše s prácou, ktorá bola platená len minimálnou mzdou, aj to len na polovičný úväzok, keď jeho zdravotný stav je dobrý. Hoci otec svoju príjmovú situáciu riešil podnikaním na základe živnostenského oprávnenia, ktorým podnikaním nedosahuje predošlú výšku príjmu 400 - 500 eur, je otec povinný sa zamestnať v zamestnaní zodpovedajúcim jeho vzdelaniu a praxi, čo neučinil, a preto súd na pokles v jeho príjme za uplynulé obdobie neprihliadal. Preto súd vychádzal zo schopností otca dosahovať príjem minimálne vo výške 400 až 500 eur mesačne v čistom (zo živnosti), ktorá suma aj zodpovedá vzdelaniu otca (stredoškolské s výučným listom) a praxi otca (skladník). Keďže v zmysle vyššie uvedeného záveru súdu, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem vo výške 400 až 500 eur mesačne v čistom (čo súdu vyplynulo z jeho výpovede pred súdom počas jeho výsluchu 30.03.2011, ako aj z vyššie citovaných ponúk na trhu práce, uvedených v odseku 27 tohto rozsudku), výživné na výživu všetkých troch vyživovacích povinností otca predstavuje sumu od 100-120 eur (25%-30% zo sumy 400 eur) do 125-150 eur. Otcovi pritom bolo naposledy určené výživné pre A. a H. celkom vo výške 142,74 eur. Z uvedeného dôvodu, keďže naposledy určené výživné bez výživného pre mal. L. dosahuje horný interval možného výživného pre všetky deti, súd návrhy A. a H. na zvýšenie výživného od 01.10.2010 do 31.12.2014 zamietol.
44. Súd však s prihliadnutím na už konštatované výdavky A. a H. v súvislosti s ich nástupom na vysokoškolské štúdium (ako je to už uvedené vyššie) výživné otcovi zvýšil na sumu 150,- eur mesačne pre A. (zvýšenie o.i. odôvodnených výdavkov spojených so štúdiom A. na vysokej škole uvedených v odseku 19 tohto rozsudku) a na sumu 130 eur mesačne pre H. (zvýšenie o.i. odôvodnených výdavkov spojených so štúdiom H. na vysokej škole uvedených v odseku 20 tohto rozsudku) všetko s účinnosťou od 01.01.2015, keď otec získal predajom nehnuteľnosti 12 000,- eur. Otec uviedol, že túto sumu už minul na splatenie dlhov, ktoré mu vznikli v súvislosti vedením domácnosti, tiež s vedením firmy ako aj na platenie výdavkov pre Dorotu, pričom z tejto sumy otec A. a H. neuhradil nič. Tu súd poukazuje na § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Keďže otec má 3 vyživovacie povinnosti, je možné od otca s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie spravodlivo požadovať, aby sa aj A. a H. na tejto sume minimálne rovnako spolupodieľali ako mal. L. (za situácie, keď otec počas celého konania uvádzal, že sa na výdavkoch spojených so starostlivosťou o mal. L. nepodieľa, v plnej miere ich uhrádza jej matka, resp. sú hradené z príspevkov Sociálnej poisťovne, resp. spoločnosti JNT). Preto súd sumu 12 000 eur rozdelil na 3 časti po 4 000 eur. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie je potom v možnostiach a schopnostiach povinného otca prispievať na výživu:
- A. zvýšeným výživným od 01.01.2015 vo výške 150 eur mesačne, keď rozdiel v porovnaní s naposledy určeným výživným činí 76,97 eur, ktorý rozdiel je otec zo sumy 4 000 eur schopný splácať takmer 52 mesiacov, t.j. 4 roky a 4 mesiace s prihliadnutím na skutočnosť, že A. od septembra 2013 študuje na vysokej škole a súd zvýšil výživné až od januára 2015.
- H. zvýšeným výživným od 01.01.2015 vo výške 130 eur mesačne, keď rozdiel v porovnaní s naposledy určeným výživným činí 60,29 eur, ktorý rozdiel je otec zo sumy 4 000 eur schopný splácať viac ako 66 mesiacov, t.j. 5 rokov a 6 mesiacov, tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že A. od júla 2014 študuje na vysokej škole a súd zvýšil výživné až od januára 2015. Vo zvyšnej časti výšky navrhovaného zvýšenia výživného súd návrhy oboch detí A. a H. zamietol s prihliadnutím na výšku sumy 12 000 eur a dĺžku ďalšieho trvania vyživovacej povinnosti otca ku A. a H..
45. Súd dopĺňa, že otec v konaní namietal, že deťom bolo vyplatené sporenie, čo matka potvrdila - A. suma 656,61 eur, ktoré použila na kúpu mobilného telefónu, a mal. H. suma 1 325,40 eur, ktoré použil na kúpu počítača s príslušenstvom. Tieto prostriedky súd zohľadnil pri zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného, keďže tieto mali byť v prvom rade použité na pokrytie odôvodnených zvýšených potrieb A. a H. spojených so štúdiom.
46. Tiež súd dopĺňa, že v zmysle záveru odvolacieho súdu vykonal dokazovanie zmluvou o prevode obchodného podielu otcom, na základe ktorej mu bola vyplatená suma vo výške 50 000 Sk. Keďže však
k tejto skutočnosti ešte došlo v r. 2001, súd na ňu v tomto konaní neprihliadal, ako aj z dôvodu, že o.i. polovicu z tejto sumy otec zaplatil matke v rámci vyporiadania BSM.
47. Na základe uvedeného preto súd rozhodol o zvýšení výživného otcovi pre A. a H. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, z ktorého dôvodu návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Súd dopĺňa, že otec navrhol zníženie výživného od 30.03.2011, pričom však vykonaným dokazovaním, uvedeným vyššie, súd nemal za preukázané, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného, keďže otec mal rovnaký počet vyživovacích povinností, mal príjem zo živnosti, došlo k zvýšeniu príjmu na 400 eur mesačne, pričom pri poslednom rozhodovaní o výživnom jeho príjem činil 99,58 eur. Na ďalšie zníženia príjmu súd neprihliadal, keďže k nim nedošlo z objektívnych príčin na strane otca, ako to už súd podrobne uviedol vyššie.
48. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu matky a otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, pričom na otázky, resp. problémy, ktoré sa nachádzali vo vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu, súd zodpovedal (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).
49. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
50. Súd otcovi zvýšil výživné pre A. od 01.01.2015, teda otec mal uhradiť na splatnom výživnom za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2016 celkom 1 770,31 eur (od 01.01.2015 do 30.11.2016 .... 23 mesiacov x 76,97 eur ako rozdiel zvýšeného a pôvodného výživného). Nedoplatok na splatnom súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 49,18 eur do rúk A..
51. Súd otcovi zvýšil výživné pre H. od 01.01.2015, teda otec mal uhradiť na splatnom výživnom za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2016 celkom 1 386,67 eur (od 01.01.2015 do 30.11.2016 .... 23 mesiacov x 60,29 eur ako rozdiel zvýšeného a pôvodného výživného). Nedoplatok na splatnom súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 38,52 eur do rúk H..
52. Nedoplatky na splatnom výživnom pre obe deti súd otca zaviazal splácať spolu s bežným výživným pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade neuhradenia jednej splatnej splátky s tým, že uvedené mesačné splátky súd považoval za primerané s ohľadom na výšku zvýšeného výživného, na výšku zročného nedoplatku, zárobkové a majetkové pomery povinného otca, pričom k splateniu nedoplatkov dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do troch rokov. Súd dopĺňa, že prihliadol aj na skutočnosť už vyššie uvedenú, t.j. že otec mal príjem vo výške 12 000 eur v januári 2015, a teda je v možnostiach a schopnostiach otca uvedené nedoplatky na splatnom výživnom uhradiť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
53. Podľa § 121 z .č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
54. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na uvedený zistený skutkový a právny stav zmenil citovaný rozsudok Okresného súdu Trnava v spojení s citovaným rozsudkom Krajského súdu v Trnave, ktorými bola naposledy otcovi upravená výška výživného pre A. a H. tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,.
55. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
56. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.