Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ PO TRANZ, s.r.o., so sídlom Prešov, Solivarská 28, IČO: 44 518 021, 2/ B. R., L.. XX.X.XXXX, J. G., E. X, obom zastúpených: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Košice, Masarykova 2, o zaplatenie 1.541,81 eur a prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.4.2015 č. k. 11C/182/2014-126 a proti uzneseniu zo dňa 7.7.2015 č. k. 11C/182/2014-135 a uzneseniu zo dňa 2.12.2015 č. k. 11C/182/2014-156, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2. rade.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 11C/182/2014-156 zo dňa 2.12.2015.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 11C/182/2014-135 zo dňa 7.7.2015.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 11C/182/2014-126 rozhodol o povinnosti žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.541,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 30.5.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 807,29 eur na účet jeho právneho zástupcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 715,29 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca návrhom z 29.1.2014 domáhal sa tzv. postihového práva proti žalovaným na základe § 24 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vozidlom žalovaného v 1. rade, ktoré riadil žalovaný v 2. rade, bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného Ľ. A., ktorú škodu nahradil žalobca z poistného garančného fondu, keďže motorové vozidlo žalovaného v 1. rade nebolo poistené.

2) Žalovaný v 1. rade so žalobou súhlasil. Žalovaný v 2. rade namietal nedostatok svojej vecnej legitimácie s poukazom na právny záver rozsudku Okresného súdu Košice II. vo veci č. k. 30C/131/2007-107 zo dňa 28.5.2009.

3) Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že 18.10.2012 došlo k dopravnej nehode, kde žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla Hyundai EČV: G. XXX J. nedodržal bezpečnú vzdialenosť a zozadu narazil do motorového vozidla značky Suzuki swift EČV: G. XXX K., ktoré riadil Ľ. A.. Na motorovom vozidle Ľ. A. bola spôsobená škoda 1.541,81 eur, čo vyplýva z faktúry opravárenskej

firmy S. S. D..O..M.. č. 102012218. Poškodený si uplatnil plnenie titulom havarijného poistenia od poisťovne T., ktorá listom zo dňa 9.11.2012 oznámila poškodenému a svojmu poistenému poukázanie poistného plnenia 1.375,84 eur po odrátaní jeho spoluúčasti vo výške 165,97 eur. Následne T. požiadala žalobcu o refundáciu poistného plnenia vo výške 1.375,84 eur a sumy 165,97 eur Ľ. A.. Súd pri hodnotení nároku vychádzal z § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu držiteľom tuzemského motorového vozidla zapísaného v dokladoch vozidla. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa § 24 ods. 7 zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/. Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e/. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. (ďalej „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Žalobca na základe zákona č. 381/2001 Z.z. ako právnická osoba poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu v určitých zákonom stanovených prípadoch, medzi ktoré patrí aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je poistené. Otázku pasívnej legitimácie riešil Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 134/2009 zo dňa 31.8.2010, pričom uzavrel, že § 24 ods. 7 vety prvej v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi, pretože tento sa má presvedčiť, či je vozidlo poistené. Je to aj záver Najvyššieho súdu ČR v rozsudkoch sp. zn. 32Cdo/2837/2007 či sp. zn. 25Cdo/1778/2007. Zo záverov Najvyššieho súdu vyplýva, že osobou bez poistenia zodpovednosti nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu v zmysle príslušného zákona, ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, u ktorého nebola poistná zmluva uzavretá. V tomto prípade pasívne legitimovaní sú žalovaný v 1. rade, ako prevádzkovateľ motorového vozidla, tak žalovaný v 2. rade ako vodič, ktorý dopravnú nehodu zavinil (§ 420 . Žalovaný v 1. rade uznal svoju zodpovednosť za vzniknutú nehodu, potom nepochybne je daná aj zodpovednosť vodiča motorového vozidla, teda žalovaného v 2. rade. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O platení úrokov z omeškania súd rozhodol s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, že ak je niekto v omeškaní s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V tomto prípade je to Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

4) O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznaná náhrada trov na trovách právneho zastúpenia vypočítaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko žalobca bol zastúpený advokátom.

5) Proti rozsudku okresného súdu dali odvolanie obaja žalovaní cestou svojho právneho zástupcu. V prvom rade súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. Nebola preukázaná existencia nejakého záväzku žalovaných voči žalobcovi. Návrh považuje za nedôvodný, pričom nárok žalobcu na zaplatenie sumy neexistuje. Nestotožňujú sa s povinnosťou platiť spoločne a nerozdielne, pričom žalovaný v 2. rade mal k dispozícii potvrdenie o poistení OMV a žiadne ukončenie poistnej zmluvy zo strany poisťovne mu nebolo doručené. Oprávnene sa tak mohol v čase dopravnej nehody domnievať o existencii poistenia vozidla. Takisto sa opiera o právne závery Okresného súdu Košice II. vo veci sp. zn. 30C/131/07, potvrdené krajským súdom. Naviac sú tu neprimerane vysoké trovy právneho zastúpenia.

6) Zástupca žalobcu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Je uplatnený nárok voči držiteľom motorového vozidla, ako aj proti vodičovi, pričom sa vychádza z rovnakého právneho základu. Žalobca poskytol plnenie z garančného poistného fondu o škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedala osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381. Zákon povoľuje prevádzkovanie motorového vozidla iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, t.j. k jazde môže byť použité len motorové vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade je preukázaná tým, že žalovaný je evidovaný v centrálnej evidencii motorových

vozidiel a v čase dopravnej nehody bol držiteľom motorového vozidla Hyundai EČV: G. XXX J.. Žalovaný v 2. rade ako vodič je pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva. Podľa rozhodnutia českého Najvyššieho súdu sp. zn. 32Cdo 2837/2007, zodpovedný nie je len prevádzkovateľ, ale aj vodič, kde bolo by proti zmyslu ustanovenia zákona, keby postih nebol možný proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá na základe zavinenia. Obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 134/2009 jasne uvádza, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. proti vodičovi. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

7) Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.7.2015 vyrubil žalovaným súdny poplatok za odvolanie 92,- eur podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

8) Proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti dali odvolanie žalovaní. Poukázali na to, že dali žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaní nevlastnia žiadne hnuteľné veci, nehnuteľnosti ani práva k nehmotným statkom. Naviac, sú toho názoru, že svoje práva neuplatňujú svojvoľne a zrejme bezúspešne.

9) Na základe doložených tlačív pre dokladovanie pomeru účastníkov okresný súd uznesením zo dňa 2.12.2015 č. k. 11C/182/2014-156 žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaný v 1. rade je právnická osoba - podnikateľ a žalovaný v 2. rade je konateľom tejto spoločnosti. Žalovaný v 2. rade priznal, že pracuje ako vodič v hlavnom pracovnom pomere u žalovaného v 1. rade a jeho mesačný príjem je 380,- eur. Ak žalovaný v 1. rade hovorí, že je v predĺžení, tak automaticky to neznamená priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Aj keď žalovaný v 1. rade je momentálne platobne neschopný, nemožno vyvodiť záver, že nie je spôsobilý splniť svoju poplatkovú povinnosť vo výške 92,- eur. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali, že ich osobné, majetkové a zárobkové pomery odôvodňujú oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, potom súd žalovaným nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

10) Proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov dali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. V prvom rade sa domnievajú, že nemalo byť vydané rozhodnutie, ktorým nebolo priznané žalovaným oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaní uniesli dôkazné bremeno preukazujúce dôvody na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaní skutočne nevlastnia žiadne hnuteľné či nehnuteľné veci. Naviac žalovaný v 2. rade nežije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ale s matkou svojho nezaopatreného dieťaťa, t.č. na rodičovskej dovolenke. Neuplatňuje svoje práva svojvoľne a bezúspešne, čo vyplýva aj z judikovaných rozhodnutí súdov. Navrhujú rozhodnutie zmeniť a priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

11) Podľa § 470 ods. 1 č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12) Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutiami súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti rozhodnutí ďalej uvádza:

13) Podstatou problému súdneho konania je otázka nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré vyplatia z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bolo meškanie s platením poistného (písm. f/) pričom podľa § 24 ods. 7 zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Podľa ods. 2 písm. b, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Bolo preukázané, že žalovaný nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie v čase dopravnej nehody 18.10.2012 potom žalobca, ak preplatil náklady poškodenému cestou jeho

poisťovne (T.), má nárok na tzv. regres proti prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktoré nebolo zákonne poistené, tak aj proti vodičovi. Okresný súd konštatoval pasívnu legitimáciu oboch žalovaných, a to jednak žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorý svoju zodpovednosť v priebehu konania nepoprel, pričom rozhodnutím Najvyššieho súdu SR či Najvyššieho súdu ČR je daná zodpovednosť aj vodičom motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil. Ak žalovaní poukazujú na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/126/2010-161 zo dňa 18.11.2010, že proti vodičovi motorového vozidla nie je možné uplatňovať nárok na náhradu škody, tak rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR jasne stanovujú zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla a vodiča motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu zapríčinil. Kancelária má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. proti vodičovi, pretože ten sa má presvedčiť, či má pri sebe platné potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu, teda presvedčiť sa, či vozidlo je poistené zákonným poistením. Aj vodič motorového vozidla je pasívne legitimovaný v spore o náhradu z regresu proti prevádzkovateľovi motorového vozidla, ak pri motorovom vozidle v čase poistnej udalosti bolo omeškanie s platením poistného. Záver rozhodnutia súdu prvej inštancie je správny, ak žalovaní v 1. a 2. rade sú zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť ako regres, tak príslušný úrok z omeškania a nahradiť trovy konania. Úspešný žalobca má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. Z tohto dôvodu krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pričom nie je možné prijať argumentáciu žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade, resp. nepreukázaní nároku na náhradu u žalobcu.

14) Čo sa týka odvolania žalovaných proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, tak podľa § 138 ods. 1 O.s.p., účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd na návrh môže priznať účastníkom celkom alebo sčasti oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Obaja žalovaní nepreukázali, že ich pomery odôvodňujú priznať im oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalovaný v 2. rade priznal mesačný zárobok 380,- eur, pričom zo strany žalovaného v 1. rade neboli doložené údaje, ktoré by nasvedčovali nespôsobilosť žalovanej spoločnosti zaplatiť súdny poplatok. Námietka žalovaných, že nejedná sa o svojvoľné alebo bezúspešné uplatnenie práva nie je namieste, pretože z hľadiska rozhodovania Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR je daná zodpovednosť ako prevádzkovateľa motorového vozidla, tak aj vodiča tohto motorového vozidla v súvislosti so zavinením. Sám žalovaný v priebehu konania nerozporoval nárok žalobcu. Preto odvolací súd nemôže akceptovať takúto námietku a z hľadiska nepreukázania nespôsobilosti zaplatiť súdny poplatok, potom odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, ako potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov u oboch žalovaných. Dočasná platobná neschopnosť neznamená trvalú nespôsobilosť účastníka zaplatiť trovy štátu na súdnom poplatku. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ žalovaným nie je priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

15) V súvislosti s podaním odvolania odvolateľom vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 poplatkového zákona č. 71/1992 Zb., kde poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania. Ak žalovaní nie sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov, podaním odvolania u nich vzniká poplatková povinnosť. Výška súdneho poplatku za podané odvolanie vyplýva z § 6 ods. 1 poplatkového zákona, kde sadzba poplatku je uvedená v Sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Výška súdneho poplatku je vypočítaná okresným súdom správne s odkazom na položku 1 písm. a Sadzobníka súdnych poplatkov, preto aj v tejto časti krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ žalovaným je uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

16) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .