Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-102-2015.pdf
PDF · 102.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/102/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: A. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. G. XXXX/XX, S., občan SR, o zaplatenie 1519,84 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd zastavuje konanie v časti 60 eur.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 853,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 853,70 eur od 17.12.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 3,98 eur, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 5 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.02.2015 domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu istinu 1519,84 eur, nezaplatené poplatky 60 eur, nezaplatené úroky 116,04 eur, nezaplatené úroky z omeškania 3,98 eur, úrok 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1519,84 eur od 17.12.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne z nezaplatenej istiny 1519,84 eur a nezaplatených úrokov 116,04 eur od 17.12.2014 do zaplatenia z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 13.12.2012 a náhrady trov konania. 2. Navrhovateľ v rámci písomných vyjadrení doručených súdu dňa 24.7.2015 zobral žalobu späť v časti 60 eur uplatnených z titulu poplatkov za upomienky. 3. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil. Žalovaný prevzal žalobu s poučením a výzvou na vyjadrenie dňa 15.10.2016, spolu s predvolaním na pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, k veci sa ani len nevyjadril, preto súd konal a rozhodol v zmysle §180 C.s.p. 4. Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX z 13.12.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na predčasné splatenie z 24.11.2014, upomienkami od žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 5. Žalobca uzavrel s žalovaným ( fyzickou osobou) dňa 13.12.2012 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 2000 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 52,53 eur v počte 60 splátok. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 24,41 %, priemernú RPMN ku dňu podpisu zmluvy v sume 20,90 %, ročnú úrokovú sadzbu 19,90 % do splatnosti, termín splatnosti 1. splátky. 20.12.2012,
konečnú splatnosť: 20.11.2017. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 52,53 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 3271,20 eur a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. 6. Z obsahu výpisu z účtu mal súd objektívne preukázané, že žalovanému bol reálne poskytnutý úver v sume 2000 eur. Z obsahu listín a vyjadrenia žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo sumu 1086,30 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úver, porušil zmluvné povinnosti a pohľadávku neuhradil. Ku dňu podania doručeného súdu 4.2.2015 predstavovala pohľadávka sumu 1639,86 eur, pričom predmetná suma pozostáva z: nesplatenej istiny 1519,84 eur, nesplatených poplatkov 60 eur, úrokov 116,04 eur, úrokov z omeškania 3,98 eur. Podľa žalobcu nesplatenú istinu úročí 19,90 % úrokom ročne omeškania s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, nesplatené úroky 116,04 eur 8 % ročným úrokom z omeškania. 7. Žalobca sa v rámci písomných vyjadrení vyjadril aj k otázke § 9 ods. 2 písm. l) z.č. 129/2010 Z.z. Súčasťou zmluvy o úvere sú v zmysle bodu 1.1 zmluvy obchodné podmienky banky. Počet a termíny splátok sú rovnaké, taktiež aj úroky a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, to platí aj o výške splátky. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by text zmluvy mal obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy. Banka kedykoľvek bezplatne počas doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Zároveň súdu doložil „Amortizačnú tabuľku“. Nesúhlasil povoliť žalovanej splátky z dôvodu, že § 160 ods. 1 O.s.p. už platný nie je a § 232 ods. 3 C.s.p. neumožňuje povoliť splátky. 8. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 13.12.2012), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 10. Podľa § 11ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 11. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 13. Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. 15. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 16. Žalobca zobral žalobe účinne v časti 60 eur späť pred prvým pojednávaním, súd preto zastavil konanie v tejto časti ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. 17. Predmetom konania ( po späťvzatí v časti 60 eur) ostalo zaplatenie istiny 1519,84 eur, nezaplatené úroky 116,04 eur, nezaplatené úroky z omeškania 3,98 eur, úrok 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1519,84 eur od 17.12.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne z nezaplatenej istiny 1519,84 eur a nezaplatených úrokov 116,04 eur od 17.12.2014 do zaplatenia z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy.
18. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom úverovej zmluvy, všeobecnými obchodnými podmienkami súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému reálne úver 2000 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 52,53 eur splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, celková suma na splatenie v sume 3271,20 eur, počet mesačných splátok 60, RPMN vo výške 24,41 %, ročná úroková sadzba 19,90 % do splatnosti. Žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania, na istine nezaplatil ( po čiastočnom späťvaztí 60 eur) sumu 853,70 eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania. 19. Z obsahu úverovej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že pokiaľ by obsah textu obsahoval podrobný rozpis splátok istiny a úrokov, tak by sa neúmerne rozšíril obsah zmluvy súd hodnotí ako nelogické. Pokiaľ je jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoc by mala zmluva i o dve či tri strany naviac ( ako obsahuje amortizačná tabuľka). Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma z splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky. Žalobca síce k vyjadreniu doručil „Amortizačnú tabuľku“, ale táto nebola doložená k žalobe a teda k úverovej zmluve. Z toho si súd ustálil, že predmetná tabuľka ani len nebola súčasťou úverovej zmluvy. Súd preto ani na amortizačnú tabuľku neprihliadal. 20. Súd odčítaním zaplatenej sumy 1086,30 eur a sumy 60 eur ( v tej časti zobral žalobu späť) od reálne vyčerpanej celkovej sumy 2000 eur zistil, že žalovaný doposiaľ neuhradil istinu 853,70 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutého úveru sumu 853,70 eur (913,70 eur mínus späťvzatie v časti 60 eur), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve túto sumu 853,70 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 8 % ročne od 17.12.2014, kedy sa dostal žalovaný do omeškania po zosplatnení celej pohľadávky. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 21. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 13.12.2012), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 13.12.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 26. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 27. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 28. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 29. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 30. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. 31. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti úveru. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 32. Pokiaľ ide o úrok 19,90 % ročne z nesplatenej istiny, súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. Obo 143/1998 a na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorých dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, lebo v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný, t.j. dôjde k zosplatneniu úveru, potom nastupuje po zosplatnení režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z veru. A preto súd musel aj v tejto časti návrh zamietnuť. 33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
36. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 5 %. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 1639,86 eur, súd mu priznal sumu 857,68 eur. Teda úspech žalobcu bol 52,30 % (857,68 x 100/1639,86), úspech žalovaného bol 47,69 %(100-52,30) a čistý úspech žalobcu bol 5 % ( 52,30 -47,69 = 4,60, zaokrúhlene 5 %).
37. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
38. Súd sa záverom vyporiadal s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, na ktorý poukazoval žalobca v rámci argumentácie na dôvodnosť uplatnenej žaloby v celom rozsahu. Súd sa nestotožňuje s tým, že v prípade amortizácie istiny má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky a rozpis každej splátky. Súd zastáva názor, že takáto amortizačná tabuľka by mala byť neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, aby bola spotrebiteľovi k dispozícii už na začiatku vzniku zmluvného vzťahu ( resp. už pred uzavretím zmluvy). Tu súd odkazuje hlavne na bod 42 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).