Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Co-20-2016.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/20/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, F., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o bezdôvodné obohatenie a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C/271/2014-76 zo dňa 29.10.2015 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 544 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 03.03.2010 číslo zmluvy XXXXXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 29.10.2010 číslo zmluvy 807500203 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 11 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 961,40 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2014 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 392 EUR z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a zároveň určenia, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 3.3.2010 číslo zmluvy 8077500089 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný jej poskytol na základe zmluvy zo dňa 3.3.2010 spotrebiteľský úver v hodnote 400 EUR za poplatok 392 EUR. V zmluve však nebol uvedený údaj o RPMN a v takomto prípade je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Spolu mala teda vrátiť žalovanému 792 eur, poplatok z predmetného úveru tak predstavoval 98 % ročne. Za predmetný úver nakoniec uhradil 280 eur. Ide o poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Na stránke Ministerstva spravodlivosti SR sa nachádza rozhodnutie nemeckého súdu o tom, že administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je pre jeho neprimeranosť neprijateľný. Takýto poplatok predstavuje 2/3-iny z predmetného poplatku (65,33 %). Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný. Taktiež je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Boli porušené aj jeho spotrebiteľské práva, pretože žalovaný neuviedol RPMN. Z tohto dôvodu je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov podľa Zákona 258/2001 Z.z.. Predmetné konanie prebiehalo pod spisovou značkou 19C/271/2014. Žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2014 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 152 EUR z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a zároveň určenia, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 29.10.2010 číslo zmluvy 807500203 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 11 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný jej poskytol na základe zmluvy zo dňa 29.10.2010 spotrebiteľský úver v hodnote 200 EUR za poplatok 184 EUR. V zmluve však nebol uvedený údaj o RPMN a v takomto prípade je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Spolu mala teda vrátiť žalovanému 352 eur, poplatok z predmetného úveru tak predstavoval 92 % ročne. Za predmetný úver nakoniec uhradila 352 eur. Ide o poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Na stránke Ministerstva spravodlivosti SR sa nachádza rozhodnutie nemeckého súdu o tom, že administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je pre jeho neprimeranosť neprijateľný. Takýto poplatok predstavuje 2/3-iny z predmetného poplatku (61,33 %). Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný. Taktiež je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Boli porušené aj jeho spotrebiteľské práva, pretože žalovaný neuviedol RPMN. Z tohto dôvodu je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov podľa Zákona 258/2001 Z.z.. Predmetné konanie prebiehalo pod spisovou značkou 19C/305/2014. Uznesením zo dňa 23.6.2015 č.k. 19C/271/2014-44 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 19C/271/2014 a 19C/305/2014, ktoré budú vedené pod spoločnou spisovou značkou 19C/271/2014. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe odmietol tvrdenie žalobkyne, že zmluvné podmienky sú neprijateľnými. Podstatou spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia cien. Ceny sú predmetom voľného pôsobenia ponuky a dopytu. Súd uviedol, že žalovaný namietal premlčanie nároku. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zistené, že nárok uplatnený žalobou bol dôvodným. Zmluvy uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným boli spotrebiteľskými, dojednaný úrok spolu s poplatkom za uzavretie zmluvy je neprimerane vysoký oproti požičanej sume s ohľadom na lehotu jej splatenia. Ročný úrok možno bezpochyby považovať za úžerný úrok odporujúci dobrým mravom a v takomto prípade je zmluva pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaný je povinný vrátiť žalobkyni úrok a poplatok v celkovej výške 544 eur. Zmluvné podmienky v oboch zmluvách, ktoré uzatvárala žalobkyňa so žalovaným dňa 03.3.2010 pod č. 8077500089 a dňa 29.10.2010 pod č. 807500203 v časti poplatku, ktorému zodpovedajú dve tretiny zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmlúv o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, sú neprijateľné. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide. Poplatok je neúmerne vysoký v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv - § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, §457, § 451 ods. 2, § 456 a podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv
- § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné, odňala sa mu možnosť konať pred súdom. Čo sa týka zmlúv, od ktorých žalobkyňa odvodzovala nároky uplatnené v konaní, nešlo typovo o zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale o zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka. Na základe ustanovení Obchodného zákonníka bolo potrebné zmluvy posúdiť. Pokiaľ žalobkyňa namietala výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znášala dôkazné bremeno a mala preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Slovenský právny poriadok poplatok za spracovanie zmluvy nielen že pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Odkázal na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora sp.zn. XI ZR 3/10 zo 07.12.2012, v ktorom bolo výslovne judikované, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení je prípustný. Má preto za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a nie je možné vydať finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté v súlade so zmluvou. Uviedol taktiež, že nárok je premlčaný, žaloba bola na súd podaná až dňa 20.11.2014. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietne, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené. 5. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 45 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Vo svojom uznesení z 23.06.2004 sp.zn. III.ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 6. Podstatným odvolacím argumentom žalovaného je námietka premlčania. Ako zo spisu vyplýva, žalovaný vzniesol námietku premlčania už vo vyjadreniach k obom žalobám, konanie o ktorých následne súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie a rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že akýkoľvek nárok podlieha zákonnej premlčacej lehote. Súd prvej inštancie, ako z jeho rozhodnutia vyplýva, však úplne opomenul zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania, čo znamená, že svoj rozhodovací proces zaťažil vadou, čo je v rozpore s materiálnou stránkou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak trpí nedostatkom dôvodov, v dôsledku čoho bola stranám sporu odňatá možnosť konať pred súdom. V dôsledku uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, nakoľko nároky uplatnené pôvodne samostatnými žalobami sú vzájomne súvisiace a rozhodnutie súdu podmieňujúce, zrušil, vrátane nadväzujúceho výroku o trovách konania, a to podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7. V priebehu ďalšieho konania sa súd prvej inštancie v prvom rade vysporiada so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, vyhodnotí, či žalobkyňa nároky voči žalovanému uplatnila na súde včas a vysporiada sa taktiež s ďalšími námietkami žalovaného, uvedenými v odvolaní, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi strán sporu a vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.