Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-42-2016.pdf
PDF · 79.76 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zast. Tomáš Kušnír s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843 proti žalovanej: JUDr. Y. G., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom V., J. W. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 1 177,73 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/232/2015-38 zo dňa 02.10.2015 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. 2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1,2,3, 4 a 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 01.05.2014. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej platnej právnej úpravy súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalovaný nárok žalobcu voči žalovanej je v celom rozsahu premlčaný a to z dôvodu uplynutia zákonnej 3- ročnej všeobecnej premlčacej lehoty, ktorá skončila k 17.5.2013, keďže konečná splatnosť úveru bola k 17.5.2010, ale žaloba bola podaná až 7.4.2015, t.j. po uplynutí tejto premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie posúdil žalovaný nárok ako občianskoprávny vzťah, ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu a žalovaná má postavenie spotrebiteľa. Uviedol, že v spotrebiteľských veciach súd ex offo skúma premlčanie nároku aj bez námietky účastníka a to z dôvodu zvýšenej ochrany spotrebiteľa a to zo zákona. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Dodal, že na plynutie zákonnej premlčacej lehoty nemá žiaden vplyv postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na terajšieho žalobcu, nová premlčacia lehota mu neplynie a ani sa nepredlžuje a faktom je, že na žalobcu bola postúpená už premlčaná žalovaná pohľadávka.
3. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Poukázal na čl. II bod 1 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX/XXXX a bod 1.3.4 Osobitných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby. Uviedol, že v danom prípade žalobca nepredložil doklad, z ktorého by bolo zrejme, že žalovanému bolo oznámené, že nedôjde k revolvovaniu kontokorentného úveru, tzn. došlo k revalvovaniu kontokorentného úveru v deň konečnej splatnosti (17.05.2010) a konečná splatnosť sa predlžila o jeden rok od revolvovania. Žalobca nedisponuje informáciou, kedy bolo
žalovanému oznámené, že opätovné nedôjde k revolvovaniu kontokorentneho úveru a teda kedy nastala konečná splatnosť úveru, avšak nemožno súhlasiť, že konečná splatnosť nastala dna 17.05.2010. Žalobca by predmetný doklad predložil na základe výzvy súdu o jeho doloženie. Sud počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, čim žalobca nemohol produkovať konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.05.2011, sp. zn. 26Cob/51/2011. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne. 6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovanou vznikol záväzkový vzťah titulom uzavretej Zmluvy o úvere č. 0493928957/2009 zo dňa 18.05.2009 (ďalej len ,,zmluva o úvere“) predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru s výškou 3.500 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť, platiť úroky a poplatky a plniť ďalšie podmienky v zmluve. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 17.05.2010. Vzťah zmluvných strán bol upravený Dodatkom č.1 k zmluve o úvere, ktorým bola výška poskytnutého kontokorentného úveru znížená na sumu 940 Eur s dohodou, že žalovaná je povinná rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a zníženou výškou úveru t.j. 2560 Eur splatiť v splátkach do 21.09.2009. Ostatné ustanovenia zmluvy o úvere ostali nedotknuté. Zo spisu ďalej vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy o úvere bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z dňa 29.04.2014. 8. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.). Zároveň však ide o zmluvu spotrebiteľskú, a to vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol doplnený ustanovením § 5b novelou zákona č. 102/2014 Z. z.. Toto ustanovenie je účinné od 01.05.2014. Vyplýva z neho, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliada na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcich voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Zákonodarca upravil premlčanie v spotrebiteľských zmluvách úmyselne v zákone č. 250/2007 Z.z. prijatom citovanou novelou z dôvodu zvýšenej ochrany spotrebiteľa a jeho okamžitou aplikáciou. Jedná sa o procesný predpis. To znamená, že súd v každom štádiu konania z úradnej povinnosti prihliada na premlčanie nároku v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď z úradnej povinnosti skúmal premlčanie nároku žalobcu. Žaloba bola podaná 07.04.2015. Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy bola dňa 17.05.2010 a týmto dňom začala plynúť pre žalobcu trojročná lehota na uplatnenie nároku na súde, ktorá mu uplynula dňa 17.05.2013. Žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí zákonnej lehoty (07.04.2015), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zmena v osobe žalobcu nemala vplyv na plynutie premlčacej lehoty. 10. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani ustanovenie čl. II bod 1 Osobitných ustanovení k zmluve o úvere, na ktoré sa odvolával žalobca v odvolaní s tým, že ak v najmenej lehote 3 dni pred uplynutím konečnej splatnosti úveru banka neoznámi dlžníkovi, že nedôjde k revolvovaniu kontokorentného úveru, kontokorentný úver sa v deň konečnej splatnosti revolvuje a po revolvovovaní kontokorentného úveru je konečná splatnosť úveru jeden rok od revolvovania, a to z dôvodu, že uvedené ustanovenie sa odchyľuje od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo je vzhľadom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprípustné. Takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu
na škodu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany oproti zákonnému pravidlu, z ktorého dôvodu je potrebné ustáliť záver o neplatnosti takejto dohody pre jej rozpor so zákonom, čo vylučuje jej aplikáciu na danú právnu vec, tak ako sa domáhal žalobca. Rozhodujúcim však zostáva to, že akékoľvek znenie Všeobecných obchodných podmienok alebo Zmluvy, ktoré zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti tomu, čo mu priznávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka, je neprípustné. 11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 12. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p zakotvujúcim procesnú ekonómiu a za použitia pomyselnej normy podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov C.s.p, podľa ktorej ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, môže súd rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).