Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-381-2015.pdf
PDF · 117.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/381/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O. X. XX, XXX XX, štátny občan SR, v konaní zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO 4723466 so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35792752, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.3.2012.
II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.9.2015 domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.03.2012 je neplatná a náhrady trov konania. Po zmene žalobného návrhu, ktorú súd pripustil uznesením č.k. 12C 381/2015-24 zo dňa 16.9.2016 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.3.2012.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že jedným z predmetov činnosti žalovaného je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou ako spotrebiteľkou dňa 13.3.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol zo strany žalovaného žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.020 eur (ďalej len „úver alebo istina“). Hneď na začiatku zmluvného vzťahu však žalovaný zrazil žalobkyni z istiny poplatok za poskytnutie služby vo výške 146,92 eur, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 873,08 eur. Žalobkyňa sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazala 42 mesačných splátkach po 54,65 vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s poplatkom za poskytnutý úver súhrnne vo výške 2.295,30 eur.
3. Žalobkyňa poukázala na to, že z nevedomosti v oblasti spotrebiteľských zmlúv nedokázala posúdiť kvalitu predmetnej úverovej zmluvy. Následne sa dostala do finančnej tiesne, z jej strany nešlo o ľahostajnosť, ale o všemožnú snahu zaplatiť úroky, ktorých výška bola nezvládnuteľná, napriek všetkej jej snahe. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.1.2013 sp.zn. 6MCdo 9/2012, kde správne bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť práva neospravedlňuje) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. V prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, respektíve jeho nedostatočná informovanosť z tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Touto žalobou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré ako závažné dojednanie malo obstáť iba za predpokladu, že by si ho individuálne dojednala. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje do majetku žalobkyne, a to z dôvodu, že zásah do majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdu či iným nezávislým tribunálom. Žalobkyňa má zato, že predmetná zmluva o úvere je neprehľadná, či dokonca nečitateľná a pre bežného spotrebiteľa nepochopiteľná. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení veriteľa a spotrebiteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svoje pohľadávky aj v časti, ktoré je založené na nekalých podmienkach.
4. V ďalšom poukázala na to, že zmluva o revolvingovom úvere v časti úveru ani revolvingu neobsahuje údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda uvedenie či ide o hotovostné, alebo bezhotovostné čerpanie jednorazové, prípadne uskutočnené vo viacerých platbách a pod. Zmluva o revolvingovom úvere v časti úveru ani revolvingu ďalej neobsahuje údaje o termíne konečnej splatnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým má byť podľa dostupnej judikatúry určený konkrétnym dňom splatnosti poslednej splátky. Ďalej ani v časti úveru a ani revolvingu neobsahuje údaje, resp. nečlení splátky úveru na termíny, istiny, úroku a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o revolvingovom úvere v časti revolvingu ďalej absolútne neobsahuje údaj o výške úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na neuvedenie podstatných náležitostí, ktorých absencia je ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru a rozpor odplaty s dobrými mravmi, mal žalovaný právo len na vrátenie poskytnutej istiny úveru vo výške 873,08 eur, bez úrokov a poplatkov. Žalobkyňa však zaplatila na účet žalovaného súhrnne sumu 885,24 eur, to znamená viac, než načo mal žalovaný nárok. V ďalšom žalobkyňa poukazovala nato, že predmetná zmluva obsahuje viacero ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, napríklad odplata za poskytnutie úveru dosiahla úroveň 70,01 %, uvedené už potvrdili aj súdy pri svojej rozhodovacej činnosti, že ide o dohodu v rozpore s dobrými mravmi, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to na ustanovenie § 4 ods. 1 ako aj na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka s tým, že v zmluve o úvere je zrejmé, že obligatórne údaje obsiahnuté v zmluve o úvere boli do zmluvy doplnené až po prijatí návrhu na uzatvorenie zmluvy zo strany žalobkyne. Dňa 22.2.2012 žalobkyňa podala žiadosť (návrh) o poskytnutie revolvingového úveru č. 8300045283. Dňa 13.3.2012 bola táto žiadosť doplnená o údaje v bode 6 a takisto došlo k zmene údajov o predpokladanej RPMN, ročnej úrokovej sadzbe úveru a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Podľa ustanovenia § ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, bolo však základnou povinnosťou veriteľa písomne informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzatvorením zmluvy o úvere. Vzhľadom na to je zrejme preukázané pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť, a teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere.
5. Zo spôsobu uzatvárania tejto i predchádzajúcich zmlúv vyplýva, že ide o typický príklad prijatia návrhu s dodatkami a zmenami, ktoré tým znamenajú odmietnutie návrhu zo strany žalobcu. Ich akceptácia zo strany žalovaného nebola vykonaná. Tým, že návrh predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere bol dňa 13.03.2012 doplnený a v časti aj zmenený, žalobkyňa sa domnieva, že z tohto dôvodu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Aj z uvedeného dôvodu navrhla, aby súd posúdil, či nejde o absolútne neplatnú zmluvu od jej počiatku.
6. V bode 5 a 6 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že poskytnutá čiastka úveru predstavuje sumu 1.020 eur. Avšak na začiatku zmluvného vzťahu žalovaný hneď zrazil
žalobkyni z tejto sumy poplatok za poskytnutie úveru vo výške 146,92 eur. Skutočná výška poskytnutej sumy úveru tak predstavuje sumu 873,08 eur. Uvedený poplatok za poskytnutie úveru žalobkyňa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko dané ustanovenie predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere umožňuje veriteľovi odpočítať poplatok za službu v čase, keď spotrebiteľ poskytnutie takejto služby vôbec nepožiadal a pri ktorom v podstate ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu nebolo dodané. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného súdu Nitra pod sp.zn.: 7C/154/2014 zo dňa 29.1.2015, v ktorom uvádza: „Za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je potrebné považovať aj ustanovenie zmluvy, ktoré umožňuje veriteľovi odpočítať poplatok za službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, už pri poskytnutí úveru a v čase, keď spotrebiteľ o poskytnutie takejto služby vôbec nepožiadal a pri ktorom v podstate ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu nebolo dodané, pričom záväzok podľa zmluvy vznikne podpisom dohody a zanikne započítaním, na základe dohody účastníkov zmluvy, zahrnutej do žiadosti zmluvy o úvere.
7. Žalovaný sa k žalobe podaním doručeným súdu dňa 13.9.2016 vyjadril a uviedol, že naliehavý právny záujem je podmienkou preto, aby sa určovacie spory neviedli zbytočne a poukázal na to, že rozhodne nie je daný vtedy, ak by sa na základe určovacej žaloby mali odstraňovať či rušiť dobrovoľne prevzaté záväzky. Ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska vlastného prejavu vôle žalobcu až do začatia súdneho konania, nebolo spochybnené. K tomuto spochybneniu nedošlo nielen v čase bezprostredne po uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy, ale ani po začatí vykonania zrážok zo mzdy. Žalobkyňa nespochybňovala zámer uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy ani v súvislostiach spojených so vznikom dohody o zrážkach zo mzdy a ani jej uplatnením. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy tak nie je možné posudzovať, a to z ohľadu na právnu úpravu účinnú v čase jej uzavretia tak, že je právom dlžníka uzavrieť zmluvu o úvere bez zabezpečenia alebo len s takým, ktoré považuje sám za vhodné. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je nielen zachytenie prejavu vôle na určitom hmotnom substráte, ale aj zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti o tom, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený atď. Žalovaný mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy objektívne nemôže byť neprijateľnou podmienkou, keďže odzrkadľuje zákonnú úpravu tohto právneho inštitútu v rámci vnútroštátneho právneho poriadku, vyplýva zo smernice Rady 93/13/EHS. Podľa čl. 1 ods. 2 z pôsobnosti smernice sú vylúčené dohody a dojednania, ktoré odrážajú záväzkové zákonné a regulačné ustanovenia. Žiadne ustanovenie Unijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom, je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Poukázal na to, že žiadna zákonná úprava nepredpisuje potrebu súdneho rozhodnutia, ako predpokladu vykonávania zrážok zo mzdy, dohoda uvádza, že strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. IV. tejto dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy; „ na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne ....". Zrážka zo mzdy pritom ako pojem je všeobecne známym termínom, pretože má rovnaký obsah, bez ohľadu na to, či ide o zrážku zo mzdy za účelom vykonania a úhrady odvodov zamestnanca na sociálne poistenie, zdravotné poistenie, preddavok na daň z príjmu fyzickej osoby, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky. V čase vzniku záväzkovo- právneho vzťahu, z ktorej pohľadávka vznikla alebo môže vzniknúť, je prirodzeným postupom a prejavom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situácii, aby nedochádzalo k majetkovej strate spôsobenej nielen neskoršou insolventnosťou protistrany, ale v prvom rade jej úmyselným porušením povinnosti splniť svoje záväzky. Obsah tohto zabezpečenia určuje zákonná úprava, ktorá reguluje, aká výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť. Ide teda o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, ktorého obsah určuje zákon. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa založila výhrady voči dohode o zrážkach zo mzdy na tom, že sa môže vymôcť nárok, ktorý vychádza z neprijateľnej podmienky, nesmeruje voči dohode o zrážkach zo mzdy, ale voči zabezpečenej pohľadávke. Nie je pritom pravdivé, že spotrebiteľ nemá možnosť napadať zrážky zo mzdy a brániť sa proti vymáhaniu takejto pohľadávky. Takú možnosť má, kedy sa môže domáhať určenia existencie rozsahu pohľadávky. Z návrhu je však nepreskúmateľné, z akého dôvodu, by malo podľa žalobkyne byť neprijateľné vykonávanie zrážky zo mzdy vo výške dohodnutej
splátky na úhradu istiny úveru. Istina úveru a jej splnenie nie je plnením z neprijateľnej podmienky, a to za žiadnych okolností (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Teda v tomto rozsahu ani tvrdenia žalobkyne, ani jej žalobný návrh nemajú základ ani v rovine tvrdení a ich preukázaní. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).
9. Podľa § 178 ods. 1 a 2 zákona č. 160/ Z.z. Civilný sporový poriadok, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
10. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
11. Súd v súlade § 180 CSP pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu a žalovaného, ktorý boli v konaní právne zastúpení a právni zástupcovia sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní nariadenom na 24.11.2016 a súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.
12. Z predložených listinných dôkazov mal súd zistené, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 22.2.2012 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úverový limit 1.020 eur s tým, že poskytnutá čiastka revolvingu bola 537,70 eur. Zároveň sa žalobkyňa sa zaviazala, takto poskytnutý úver splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 54,65 eur. Celková čiastka, ktorú dlžník mal na zaplatenie, bola uvedená vo výške 2.295,30 eur, predpokladaná RPMN za úver bola uvedená vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %, priemerná RPMN 45,23 %, celková čiastka pri revolvingu ktorú dlžník musí zaplatiť bola uvedená vo výške 1.311,60 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,31 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %.
13. V časti 6 zmluvy - údaje o schválenom revolvingovom úvere, bola uvedená čiastka úveru 1.020 eur, splatnosť úveru 42/16, mesačná splátka vrátane úrokov 54,65 %, celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť 2.295,30 eur, RPMN 69,25 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 45,23 %, poskytnutá suma revolvingu 537,60 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingovom 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %, ročná úroková sadzba neuvedená.
14. Zároveň žalobkyňa uzavrela so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2012, s textom „ Spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.020 eur. V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci takzvaného revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi aj ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou aj prípadných dodatkov“.
15. Zároveň sa účastníci konania dohodli, že podľa takejto dohody o zrážkach zo mzdy je zamestnávateľ žalobkyne povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy vo výške 54,65 eur mesačne.
16. Strany sa tiež v zmysle článku III. takto uzavretej dohody dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom žalobkyne, a to až do doby než žalovaný zamestnávateľovi ohlási, že všetky jeho pohľadávky sú splatené.
17. Zároveň podľa článku V., žalobkyňa nemôže takúto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať alebo od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť
18. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 13.9.2016 zotrvala na písomne podanom návrhu. Uviedla, že samotnú úverovú zmluvu uzatvárala v čase, keď bola v zlej finančnej situácii. S odstupom času nemala dostatok finančných prostriedkov, meškala so splátkami a následne bola realizovaná dohoda o zrážkach zo mzdy. Uviedla, že žiadnym spôsobom nebola informovaná o bližších podmienkach uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy a až neskôr si uvedomila, že ide o nevýhodnú úverovú zmluvu, v ktorej boli neprimerane vysoké splátky, pričom dodávateľ od začiatku mal vedomosť o tom aký je jej príjem, dostala sa do kolotoča záväzkov a z dôvodu výkonu dohody o zrážkach zo mzdy jej boli vykonávané také zrážky zo mzdy, že jej mzda nepostačovala ani na pokrytie základných životných potrieb.
19. Podľa § 137 CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. Vo veci po zmene žaloby predmetom konania sa stalo uloženie povinnosti žalovanému, nie posudzovanie platnosti, preto sa nezaoberal súd otázkou naliehavého právneho záujmu.
21. Podľa § 551 ods. 1,2 zák .č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
29. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 30. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 31. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. 32. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 33. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov uvedeného zákona, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 34. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti.
35. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t.j. musí byť urobený tejto úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.
36. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa tak mala pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného.
37. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohla tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy.
38. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalobcu uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.
39. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni.
40. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa / podľa čl. I. takejto dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobkyni vo výške poskytnutého úveru vo výške 1.020 eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená
dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré vzniknú žalovanému, podľa čl. III. sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené, z čl. V. dohody vyplýva, že dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť/ a takéto ustanovenia dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobkyne s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia takúto dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou.
41. Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.
42. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uložil žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti a zároveň obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli žalobkyni ako slabšej strane vnútené odporcom.
43. V danej súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6MCdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
44. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. V danej právnej veci žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania tak, ako súd rozhodol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Navyše však bude potrebné zohľadniť ich výšku spolu s úkonmi vykonanými vo veci vydaného predbežného opatrenia k tej istej dohode o zrážkach zo mzdy o ktorom bolo rozhodnuté uznesením vydaným pod č.k. 24C 222/2015-10.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.