Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17C-123-2015.pdf
PDF · 107.4 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/123/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: Polka Miroslav - STAVMIX, Daniela Dlabača 772/27, Žilina, IČO: 46 176 969, právne zastúpený JUDr. Zdenka Hulmanová, advokát so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, proti žalovanému: I. C., N. XXX, W.: XXXXXXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara, Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, o zaplatenie 14.556,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.556,92 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 109,32 eur od 2.6.2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.644,60 eur od 16.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 5.294,88 eur od 1.5.2012 do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.508,12 eur od 10.4.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 14.556,92 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 109,32 eur od 2.6.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 4.644,60 eur od 16.5.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 5.294,88 eur od 1.5.2012 do zaplatenia, 9 % zo sumy 4.508,12 eur od 10.4.2012 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že na základe objednaného a dodaného tovaru žalovanému v období od 9.3.2012 do 18.5.2012 vystavil faktúry spolu s dodacími listami ich odovzdal žalovanému. Prevzatie tovaru žalovaný potvrdil podpisom na príslušných dodacích listoch a faktúry prevzal. Žalovaný uhradil časť faktúry č. 2012021 v sume 20.747,30 eur, nedoplatil 4.508,12 eur, faktúru č. 2012025 v sume 5.434,08 eur, faktúru č. 2012031 v sume 4.644,60 eur, faktúru č. 2012045 v sume 109,32 eur neuhradil ani sčasti.
2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Popieral žalobcom uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu, a to čo do základu, ako aj do výšky. Nepopieral skutočnosť, že medzi ním a žalobcom existoval v minulosti záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca dodával pre odporcu vopred špecifikovaný tovar a cenu za dodaný tovar riadne a včas zaplatil. Popiera akékoľvek ďalšie nároky žalobcu, keďže všetky záväzky voči žalobcovi má vysporiadané. Poukázal tiež na skutočnosť, že predložené dodacie listy v celom rozsahu spochybňuje, že ani na jednom dodacom liste sa nenachádza jeho podpis, pričom odporcovi nie je známe koho podpisy sa na predložených dodacích listoch nachádzajú a absencia odporcovho podpisu na dodacích listoch vyvracia aj samotné tvrdenie žalobcu, že odporca od neho prebral dodaný tovar.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka, oboznámením s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
4. Žalobca zotrval na podanom návrhu, uviedol, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému ním objednaný tovar, ktorý bol určený tak čo do množstva, ako aj druhu.
Žalobca dodával objednávaný tovar na stavbu dodávky a montáž dažďovej kanalizácie v Mobise, ktorú realizoval žalovaný pre spoločnosť D.A.L. s.r.o., dodávky preberal priamo od žalobcu a tieto žalovaný následne fakturoval spoločnosti D.A.L. s.r.o.. Teda tvrdenie žalovaného, že mu nebol dodaný zo strany žalobcu žiaden tovar a že nebol oboznámený ani s výškou kúpnej ceny sú účelové. Tovar od neho preberal p. Paľuch, a následne po dodaní tovaru a prebratí povereným pracovníkom žalovaného boli vystavené faktúry a odoslané na adresu žalovaného. Žiadna faktúra sa nevrátila a telefonicky mu žalovaný prisľúbil, že faktúry uhradí. Cenovú ponuku na dodávku tovaru nemali vypracovanú, tovar sa dodával priebežne a na základe vyhotoveného vyúčtovania mesačnej dodávky bol fakturovaný tovar, nikdy nevyhotovoval cenovú ponuku na všetok dodaný tovar, ani sa nikdy nedohodli na sume 44 tisíc eur. Žalovaný k jednotlivým faktúram nepriradzoval žiadne údaje, uhrádzal tieto faktúry tak ako žalovanému prichádzali finančné úhrady. Aj v samotnej e-mailovej komunikácii mu žalovaný prisľúbil uhradiť faktúry.
5. Zo súpisu pohľadávok žalobcu voči žalovanému ako dlžníkovi zo dňa 3.3.2015 súd zistil, že boli vystavené faktúry č. 2011028 na sumu 5.315,55 eur (úhrada 5.000 eur dňa 2.5.2012), č. 2012011 suma 16.090,80 eur (úhrada 33.000 eur dňa 16.7.2012), č. 2012015 suma 226,44 eur (úhrada 4.300 eur dňa 28.9.2012), č. 2012018 suma 6.916,92 eur (úhrada 5.000 eur dňa 29.5.2013), č. 2012021 suma 25.255,44 eur (úhrada 2.000 eur dňa 8.1.2014), č. 2012025 suma 5.294,88 eur, č. 2012031 suma 4.644,60 eur, č. 2012045 suma 109,32 eur. Spolu bol fakturovaný dodaný tovar vo výške 63.856,92 eur, úhrady realizované dlžníkom vo výške 49.300 eur a zostatok neuhradených súm, ktoré sú predmetom konania predstavujú sumu 14.556,92 eur (č.l. 3).
4. Žalobca dodal žalovanému tovar špecifikovaný v dodacích listoch, ktoré dodávky fakturoval nasledujúcimi faktúrami: - faktúra č. 2012021 zo dňa 9.3.2012 na sumu 25.255,44 eur (dodací list č. 102012 dňa 8.3.2012), splatnej 9.4.2012, zostáva k úhrade suma 4.508,12 eur (čl.4,5); - faktúra č. 2012025 zo dňa 30.3.2012 na sumu 5.434,08 eur (dodací list č. 182012 dňa 30.3.2012, dodací list č. 142012 dňa 27.3.2012, dodací list č. 152012 zo dňa 27.3.2012), splatnej 30.4.2012 (čl.6-8); - faktúra č. 2012031 zo dňa 30.4.2012 na sumu 4.644,60 eur (dodací list č. 232012 dňa 18.4.2012, dodací list č. 252012 dňa 19.4.2012, dodací list č. 212012 dňa 10.4.2012, dodací list č. 192012 dňa 2.4.2012, dodací list č. 302012 dňa 27.4.2012), splatnej 15.5.2012 (čl. 9-12); - faktúra č. 2012045 zo dňa 18.5.2012 na sumu 109,32 eur (dodací list č. 362012 dňa 17.5.2012), splatnej 1.6.2012 (čl. 13,14).
6. Žalovaný žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, nepopieral skutočnosť, že so žalobcom spolupracoval pri svojej podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dlhoročnej spolupráce žalobca dodával pre žalovaného na základe ústne dojednaných zmlúv kanalizačný tovar, pričom medzi účastníkmi nikdy nevznikol žiaden spor. Tovar, ktorý mu žalobca dodal, riadne zaplatil a na základe realizačnej projektovej dokumentácie vyhotovil cenovú ponuku samotný žalobca a bola tam uvedená suma 44 tisíc eur ako suma pevná, konečná a nemenná. Na základe tejto cenovej ponuky od žalobcu potom žalovaný uzatvoril zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo práve dodávka a montáž dažďovej kanalizácie, ktorú uzavrel celkom v sume 51.530,98 eur bez DPH. Je nelogické, aby žalovaný uzavrel zmluvu o dielo, kde by bola cena diela stanovená v nižšej sume ako cena za tovar, ktorý mal byť použitý. Žalovaný splnenie svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 44 tisíc eur vrátane DPH preukazoval výpismi z účtu (čl. 75-78) a je zrejmé, že na účet žalobcu poskytol sumu v celkovej výške 42.300 eur a tiež okrem toho žalovaný poskytol žalobcovi aj sumu 3 tisíc eur, čo však momentálne nevie preukázať. V priebehu konania, keďže v odpore namietal prevzatie tovaru a až uviedol, že tovar prevzal od žalobcu p. G.. Skôr ako uzatvoril zmluvu o dielo, dal si oceniť u žalobcu materiál, osobne sa stretol aj s p. G. u neho a dohodli túto cenu. Faktúry mu boli doručené, avšak tovar sa dodával priebežne, preto nemohol vystaviť jednu faktúru žalobca na sumu 44 tisíc eur, a preto platil čiastočne faktúry podľa toho ako mal finančné prostriedky, neuvádzal tam ani variabilný symbol a žalobca si takto finančné prostriedky priraďoval k prvým odoslaným faktúram. Žalobca urobil súpis materiálu a jeho nezaujímalo, za koľko on nakúpi, avšak jeho zaujímalo, za koľko a za akú cenu bude táto dodávka realizovaná a tá bola v sume 44 tisíc eur. Keďže celková suma na faktúrach prevyšovala dohodnutú sumu tieto faktúry neuznal. Tiež namietal, že faktúry vystavené žalobcom prevyšujú katalógové ceny a ako príklad uviedol tovar ULTRA RIB2 odb. 300/150 dodaná s viac ako 100 % ziskom, katalógová cena je 51 eur za kus, pričom žalobca fakturoval 106 eur za 1 ks, položku ULTRA RIB2 presuvka 150 v zmysle katalógových cien 10 eur/kus a žalobca účtoval 12,20 eur/kus o 20 % viac, ULTRA RIB2 kol. 150/45 podľa katalógu cena je 14 eur/ kus a žalobca účtoval 16 eur/kus o 15% viac, položka Uporol DN1000 elektro žalobca účtoval 1.739,40 eur ako jednotková cena za kus, pričom podľa katalógu cena je 1.631 eur, teda o 8 % viac.
7. Svedok G. I. uviedol, že stretli sa so žalobcom a žalovaným, kedy priniesli projektovú dokumentáciu a na základe dokumentácie sa vypracovala cenová ponuka a spísal sa materiál a tento sa po etapách odoberal. Cena materiálu bola 45 tisíc eur. Materiál sa objednával telefonicky alebo osobne u žalobcu a bol dodávaný na stavbu, kde ho preberal on. Dodacie listy kde boli uvedené len jednotlivé kusy podpisoval, cena nebola uvedená. Cena bola dohodnutá podľa výpisu z projektovej dokumentácie na celý súbor dodávok a bol presný počet kusov. Fakturácia bola realizovaná žalobcom priamo žalovanému. Mal vedomosť o tom, že takto dodával žalobca pre žalovaného tovar aj v minulosti. Vždy, pokiaľ išlo aj o cenu a dodanie tovaru, vždy to bolo na základe ústnej dohody.
8. V rámci záverečného zhrnutia žalobca uviedol, že po prevzatí faktúr vystavených na kúpnu cenu za tento tovar, na ktorých bola jednotlivých položiek určená aj kúpna cena, žalovaný nikdy nenamietal výšku fakturovanej kúpnej ceny, a teda už 9.4.2012 žalovaný mal vedomosť o tom, aká cena je za dodaný tovar, pričom následne až v priebehu konania tvrdil, že mal dohodnutú kúpnu cenu 44 tisíc eur, pričom i napriek tomu tovar od žalobcu naďalej objednával. Tvrdenia o fixnej cene a cene konečnej dohodnutej na úvod uzavretého obchodného vzťahu je len účelovým jeho tvrdením. Pokiaľ by takáto cenová ponuka existovala, žalovaný mal možnosť predložiť ju a na základe toho namietať výšku fakturovanej kúpnej ceny v zmysle jednotlivých faktúr dodaných po dodaní tovaru žalovanému. Žalovaný v čase obchodného vzťahu v r. 2012 zaplatil čiastočne žalobcovi sumy, ktoré si žalobca započítal priamo na úhradu neskorších faktúr, teda, faktúr starších, ktoré žalovaný neuhrádzal v lehote splatnosti. Obchodný vzťah medzi účastníkmi trval niekoľko rokov, a teda žalovaný mal vedomosť o cenách tovaru, ktoré dodával žalobca opakovane aj na iné stavby. Tovar žalobca dodal, fakturoval a žalovaný za ne nezaplatil.
9. Žalovaný v rámci záverečného zhrnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania prebiehala dlhoročná spolupráca, kedy žalobca dodával pre žalovaného kanalizačný tovar a materiál s tým súvisiaci a bola zaužívaná medzi nimi obchodná prax, títo uzatvárali svoje obchody vždy len na základe ústnej dohody a takto sa dohodli aj na cene dodaného tovaru. Svedok jednoznačne potvrdil, že cena za dodaný tovar bola stanovená ako cena fixná, konečná, a teda akékoľvek nároky žalobcovi vyplývajúce z vystavených faktúr sú irelevantné. Sporným nezostalo množstvo a rozsah dodaného tovaru, ale práve jeho cena. Určovaním množstva druhu dodaného tovaru sa vychádzalo z projektovej dokumentácie, ktorú mal žalobca k dispozícii a na základe ktorej vypracoval cenovú ponuku pre žalovaného a kúpna cena bola stanovená pevnou konečnou sumou 44 tisíc eur.
10. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobca sa návrhom domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 14.556,92 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny za dodaný tovar vyúčtovaný faktúrou č. 2012045 v sume 109,32 eur, faktúrou č. 2012031 v celkovej sume 4.644,60 eur, faktúrou č. 2012025 v celkovej sume 5.434,08 eur a faktúrou č. 2012021 v celkovej sume 20.747,30 eur, z ktorej zostatok predstavuje 4.508,12 eur. Ku každej faktúre je pripojený dodací list s podpisom preberateľa za žalovaného, na ktorom je uvedený deň prevzatia špecifikovaného tovaru zhodný s dňom vystavenia faktúry resp. zhodný s posledným dňom dodávky v príslušnom mesiaci.
11. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
12. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
13. Žalovaný namietal predovšetkým existenciu kúpnej zmluvy a cenu, ktorá bola účtovaná vo faktúre za objednaný tovar s tvrdením, že medzi stranami bola dohodnutá cena pevná v sume 44 tisíc eur a ktorú cenu žalovaný aj zaplatil.
14. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy je potrebné uviesť, že vychádzajúc zo zásady neformálnosti obchodno-záväzkových vzťahov môže byť kúpna zmluva uzavretá ústne, písomne aj konkludentne. Z obsahového vymedzenia kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplývajú jej podstatné náležitosti, a to určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. V tomto prípade bol predmetom kúpnej zmluvy špecifikovaný tovar tak, ako bol identifikovaný v predložených faktúrach č. 2012021, 2012025, 2012031 a 2012045 a dodacích listoch. Predmetom kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka môže byť vec (tovar) určená jednotlivo alebo čo do množstva a druhu. V tomto prípade bol predmet tovar špecifikovaný dodacími listami a vystavenými faktúrami a je zrejmé, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva konkludentným spôsobom podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli môže osoba ktorej je návrh určený vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu zaplatením kúpnej ceny. Citované ustanovenie upravuje prijatie návrhu na uzavretie zmluvy jej faktickým plnením. K uzavretiu zmluvy na základe tohto ustanovenia dôjde, ak vtedy, ak ten, komu je návrh zmluvy určený, namiesto podpisu zmluvy a jej zaslania navrhovateľovi vykoná určitý úkon, napr. odošle tovar alebo zaplatí kúpnu zmluvu. Pri posúdení vzniku zmluvy sa prihliada na jej obsah, alebo prax zmluvných, vo vzájomnom styku, alebo na obchodné zvyklosti. Žalovaný tým, že prevzal tovar v cene, ktorá je uvedená vo vyúčtovaných faktúrach bezprostredne po dodaní tovaru dodacími listami súhlasil s uzatvorením kúpnej zmluvy.
15. Ďalšou podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy a previesť na neho vlastnícke právo. Splnenie záväzku realizoval predávajúci, t.j. žalobca faktickým odovzdaním tovar. V tomto prípade splnenie záväzku realizovaného predávajúcim odovzdaním tovaru bolo potvrdené dodacími listami, ktoré potvrdil pracovník žalovaného, že tento tovar prijal. Skutočnosť, kedy presne žalovaný tovar u žalobcu objednal, nie je právne relevantná, nepatrí medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, keď podstatné je, že došlo k dodaniu tovaru a prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Prevzatie tovaru žalovaným vyplýva jednak z listinných dôkazov, a to faktúr č. 2012021, 2012025, 2012031 a 2012045 a k nim vystavených dodacích listov. O prevzatí tovaru žalovaným svedčia aj samotné faktúry, ktorými bol dodaný tovar vyfakturovaný, keďže žalovaný po prevzatí faktúry dodanie tovaru nerozporoval a úhradami dňa 2.5.2012, dňa 16.7.2012, dňa 28.9.2012 zaplatil finančné sumy, pričom bez označenia variabilného symbolu faktúry, čo možno považovať za úhrady čiastočne aj faktúry 2012021 a ktoré peňažné plnenia žalobca priradil s jeho pohľadávkou účtovanou faktúrami v predchádzajúcich obdobiach. 16. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru, alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny (§ 450 ods. 1 Obchodného zákonníka). 17. Záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu sa prejavuje spôsobom jej určenia v zmluve. V zásade Obchodný zákonník vyžaduje ako podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy určenie kúpnej ceny, a to buď priamym určením, výškou peňažnej sumy alebo určenie spôsobu jej dodatočného určenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy a pri výklade prejavu vôle súd prihliadal na doterajšiu prax strán sporu, ako aj ich následné správanie. Práve vzhľadom na správanie účastníkov konania v predchádzajúcom období a následné správanie žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom dodanie tovaru ani cenu do súdneho konania nerozporoval, je možné ustáliť, že bola uzavretá kúpna zmluva s obsahom ako tvrdí žalobca. Aj zo samotného vyjadrenia strán sporu vyplynulo, že bolo zaužívanou praxou, že sa objednávky realizovali osobne priamo u žalobcu a objednávaný tovar svedok preberal pre žalovaného v priestoroch žalobcu, resp. na stavbe, ktorú realizoval žalovaný a faktúry spolu s dodacími listami s rozpisom jednotlivého množstva tovaru vo fakturovanom období a cenou uvedenou vo faktúrach žalovaný prevzal. Súd poukazuje na zoznam faktúr predložených žalobcom, z ktorého vyplýva, že žalobca žalovanému dodal tovar v celkovej hodnote 63.856,92 eur, pričom zostala neuhradená len suma 14.556,92 eur. Ak teda svedok potvrdil osobné objednávanie tovaru a v roku 2012 bola účtovaná sumu 58.541,40 eur a žalovaný z dodávok tovaru za rok 2012 následne uhradil 76% dodávok od žalobcu, potom je v rozpore s pravidlami formálnej logiky, ak žalobca dodal konkrétne označený tovar, ktorý žalovaný aj prevzal bez toho, že by k objednaniu takého tovaru nedošlo. Naviac, keď žalovaný v zastúpení nim povereným pracovníkom tento tovar prevzal, pretože ho potreboval. Žalobca dodával tovar na základe platne uzavretej zmluvy, pretože konanie, a to telefonická resp. osobne objednávka nim povereného pracovníka (p. Paľuch), žalovaného zaväzovalo rovnako ako ho zaviazalo aj následné prevzatie tovaru.
18. Pri otázke určenia kúpnej ceny súd poukazuje na zaužívanú prax medzi žalobcom a žalovaným, kedy žalovaný a v danom prípade aj nim povereným pracovníkom objednávku realizoval na základe jeho vlastného rozhodnutia, pričom v čase objednávky ak by mu nebola cena za jednotlivé dodané kusy známa, napriek tejto skutočnosti tovar objednal, teda išlo o uzatvorenie kúpnej zmluvy zo strany žalovaného prejavením vôle bez vopred určenej kúpnej ceny. Následne zo zaužívanej praxe medzi stranami sporu vyplýva, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v 76% predchádzajúcich prípadov takto žalovaný postupoval, vystavené faktúry žalobcom boli uhradené aj napriek tomu, že cena nebola dojednaná, jednalo sa o ceny, ktoré žalovaný akceptoval. Z preložených faktúr je zrejmé aký tovar a v akej cene bol dodaný, aj cena tovaru určená žalobcom. Súd poukazuje na skutočnosť, že už pri prevzatí faktúry bolo žalovanému známe, akú cenu za objednaný a dodaný tovar musí zaplatiť, v inom prípade by pri neakceptácii ceny muselo dôjsť zo strany žalovaného k vráteniu tovaru, čo sa však ani v jednom prípade nestalo. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že k dodaniu tovaru zo strany žalobcu došlo a rovnako došlo aj k prevzatiu dodaného tovaru žalovaným a to v súlade s ustanovením § 16 Obchodného zákonníka. Ak vo faktúre uvedená cena nezodpovedala dohode účastníkov konania, potom nebol dôvod, aby takúto faktúru vôbec prijal, prípadne, výhrady voči cene mohol uviesť priamo po doručení faktúr. V konaní žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že u žalobcu namietal nesprávne vyúčtovanú cenu, ani následne po tom, ako ho vyzýval žalobca na zaplatenie zostatku kúpnej ceny. Žalobca ako predávajúci žiadal zaplatiť kúpnu cenu v lehote uvedenej vo faktúre a aj z obsahu e-mailovej komunikácie je zrejmé, že žalovaný mal záujem kúpnu cenu zaplatiť, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov tak neurobil. Žalovaný tvrdil, že na základe realizačnej projektovej dokumentácie vyhotovil cenovú ponuku samotný žalobca a bola tam uvedená suma 44 tisíc eur ako suma pevná, konečná a nemenná, čo žalobca v priebehu celého konania namietal. Z tohto bremena tvrdenia tak pre žalovaného vyplývalo dôkazné bremeno, ktoré bremeno dôkazu o dohodnutej cene v konaní neuniesol. Žalovaný na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o dohodnutej kúpnej cene ako súboru dodaného tovaru v celkovej výške 44 000 eur iný dôkaz ako výsluch svedka, ktorý tovar pre neho preberal neoznačil a nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať opak nepreukázaného tvrdenia, keďže v tomto prípade neplatí zásada prenesenia dôkazného bremena na žalobcu. Vyhodnotiac výpoveď svedka (p. Paľuch) súd dospel k záveru, že touto výpoveďou nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobca a žalovaný podľa projektovej dokumentácie mali stanovenú pevnú sumu, keď svedok udával konečnú sumu rozdielne so žalovaným (44.500 resp. 45.000 eur) a jednoznačne nevedel uviesť kde sa tento návrh spolu s vypísaným materiálom podľa projektovej dokumentácie nachádza a pre vzájomný vzťah k žalovanému, za ktorého preberal nim objednávaný tovar túto svedeckú výpoveď v časti dohody o kúpnej cene vyhodnotil ako neobjektívnu. Žalovaný si nesplnil riadne a včas svoju zmluvnú povinnosť keď nezaplatil žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 14.566,92 eur na základe faktúr. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého uhradená suma v celkovej výške 42.300 eur, ktorú poskytol žalobcovi bola zároveň plnou kúpnou cenou za dohodnutý tovar, pričom rozdiely medzi kúpnymi cenami v cenníku, na ktoré poukazoval žalovaný boli minimálne a na tieto argumenty v priebehu konania reagoval žalobca, ktorý udával, že v niektorých dodávkach tovaru išlo o atypické a neštandardné výrobky.
19. Žalobca nárok na zaplatenie zostatku kúpnej ceny z platne uzavretej kúpnej zmluvy uplatnil voči žalovanému včas podanou žalobou a keďže žalovaný nepreukázal, že zaplatil kúpnu cenu za dodaný tovar súd zaviazal žalovaného zaplatiť kúpnu cenu, ktorá predstavuje čiastku 14.566,92 eur ako súčet neuhradených faktúr.
20. Podľa § 369 ods. 1/ a 2/ Obchodného zákonníka, v znení platnom v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 21. Ak dlžník nesplní záväzok riadne a včas je v omeškaní so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami podľa ustanovenia § 365 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak je dlžník v omeškaní zo splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti - v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny - vzniká veriteľovi predávajúcemu nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 Obchodeného zákonníka. Povinnosť platiť úroky z omeškania je založená na objektívnom princípe. Úprava úrokov z omeškania má v obchodnom zákonníku dispozitívnu povahu. Strany si môžu dojednať inú výšku úrokov z omeškania a ak si strany nedohodnú výšku úrokov z omeškaní platí zákonná úprava. 22. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania a vychádzal z toho, že medzi stranami sporu nebol dohodnutý úrok z omeškania, je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.). Podľa § 3 ods. 1 citovaného nariadenia pred novelou, výška úroku z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže k 10.4.2012 až do 10.7.2012 bola základná úroková sadzba ECB 1% a teda v rozhodnom období výška úrokov z omeškania je 9 % ročne. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal právo na peňažné plnenie a keďže bol žalovaný v omeškaní s povinnosťou zaplatiť peňažný dlh, súd mu priznal aj právo na uplatnený úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých neuhradených faktúr tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade žalobca podľa procesného výsledku sporu v konaní bol úspešný v celom rozsahu a preto súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, že proti žalovanému mu priznal právo na náhradu v celom rozsahu trov konania.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).