Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-85-2016.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154 právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovaným: 1/ Q. T., naposledy bytom C. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, 2/ I. H., bytom A. XXXX/XX, U. P., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 42362962, právne zastúpeným JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie 20.879,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2. decembra 2015, č.k. 7C/60/2014-136, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroky (II., III. a IV.) p o t v r d z u j e .
Žalovaný 2/ a združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava-Staré Mesto m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie voči žalovanému 1/ zastavil; výrokom II. návrh voči žalovanému 2/ zamietol, výrokom III. žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal a výrokom IV. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania 1.904,65 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného advokáta JUDr. Patrika Podhorského, Zámocká 8, Bratislava.
2. V odôvodnení uviedol, že z oznámenia o úmrtí žalovaného 1/ vyplýva, že žalovaný 1/ zomrel dňa 07.11.2014. Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4D/194/2014-76 zo dňa 24.06.2015 bolo zistené, že dedičské konanie po žalovanom 1/ bolo zastavené pre nemajetnosť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2015. Súd v konaní proti žalovanému 1/ nemohol pokračovať, pretože smrťou žalovaného 1/ zanikla jeho hmotnoprávna ako aj procesnoprávna spôsobilosť na práva a povinnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd konanie proti žalovanému 1/ zastavil.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/, 2/ vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou sa právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovaným 1/, 2/ ako fyzickým osobám - nepodnikateľom peňažné prostriedky a žalovaní 1/, 2/ sa tieto zaviazali splácať v pravidelných splátkach. Z uvedeného dôvodu je zmluva zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v spojení s § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
nakoľko na zmluvu používa právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, ktorého obsah a predovšetkým obsah obchodných podmienok žalovaní 1/, 2/ pred podpisom podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť. Pritom je irelevantné, podľa akého právneho predpisu bola zmluva uzavretá, resp. či si účastníci zvolili režim Obchodného zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na daný právny vzťah použije prednostne to ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie oproti úprave v inom právnom predpise a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnými sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktoré obchádzajú ustanovenia zákona o spotrebiteľských zmluvách výhodnejšie pre spotrebiteľa. Skutočnosť, že navrhovateľ následne nadobudol pohľadávku nemení spotrebiteľský charakter zmluvy.
4. V predmetnom konaní sa súd prioritne zaoberal otázkou legitimácie účastníkov konania. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V predmetnom konaní podala návrh na začatie konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktorá svoju aktívnu legitimáciu vyvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.03.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa, a.s. je peňažný ústav
- banka, je potrebné pri postúpení pohľadávky na tretiu osobu aplikovať ustanovenia špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách.
5. Žalobca na výzvu súdu predložil výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách zo dňa 23.06.2011 adresovanú obom žalovaným, avšak nepredložil doklad preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovaným 1/, 2/. Ako je uvedené vyššie, podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať aj do dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. Tvrdenie žalobcu, že výzvy boli zasielané žalovaným 1/, 2/ obyčajnou poštou podľa čl. 10 bod 10.3 Všeobecných podmienok a z uvedeného dôvodu dôkaz o doručení výziev žalovaným neexistuje, neobstojí, nakoľko týmto postupom nebolo dodržané ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalobca nepreukázal, že čl. 10 bod 10.3 Všeobecných podmienok sa vzťahuje práve na predmetnú výzvu, keď ako vyplýva z vykonaného dokazovania ostatné písomnosti boli zo strany banky - právneho predchodcu žalobcu zasielané doporučene. Skutočnosť, že výzva nebola doručená žalovaným, potvrdil aj žalovaný 2/ na pojednávaní. Žalobca tak nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočnosti, ktorú tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na o predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Žalobca v konaní nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky - ako postupcu na žalobcu ako postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 zákona o bankách a v § 565 Obč. zák. Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom - bankou je z dôvodu nedodržania postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zák., na neplatnosť ktorého súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. V dôsledku toho bez platného postúpenia splatného záväzku žalobca nie je aktívne legitimovaný uplatňovať v konaní bankovú pohľadávku, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Súd zdôraznil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je potrebné prihliadnuť z úradnej povinnosti, preto súd konštatuje, že žalobca nemá na podanie návrhu aktívnu legitimáciu, teda žalobca sa tak nestal v dôsledku neplatného postúpenia práv zo zmluvy o úvere nositeľom oprávnenia podať ako aktívne legitimovaný účastník voči žalovaným predmetný návrh na súd.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a žalovanému 2/ ako účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalobcovi ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodu, že žalovanému 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Vzhľadom na neúspech žalobcu,
súd rozhodol aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/, pričom náhrada trov predstavuje trovy právneho zastúpenia spolu: odmena vo výške 1480,56 eur + režijný paušál vo výške 33,56 eur + cestovné vo výške 166,85 eur + náhrada za stratu času vo výške 223,68 eur = 1904,65 eur. 7. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd nesprávne právne posúdil. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením listinného dôkazu, Oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým si postupca, spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. splnil povinnosť podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb.. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003. Účelom § 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia, ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Účel ustanovení je vyjadrený aj v dôvodovej správe k § 92 vládneho návrhu zákona o bankách. Správnym právnym posúdením veci by súd prvej inštancie, vyhovel v celom rozsahu. 8. Vedľajší účastník na strane žalovaného 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že právne posúdenie súdu prvej inštancie o aplikácii § 524 a násl. Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ohľadom podmienok postúpenia pohľadávky z banky na tretiu osobu, je plne v súlade s právnym poriadkom, pričom žalobca v tomto konaní nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Súd správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. Z už uvedeného potom vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle §120 ods.1 O.s.p tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Nepredložením dôkazu o odoslaní Výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Tento záver, teda povinnosť preukázať zaslanie výzvy bankou podľa § 92 odsek 8 zákona o bankách, vyvodili viaceré okresné súdy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka jednoznačne vyplýva, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď vyhodnotil postúpenie pohľadávky za neplatné z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania. 9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ( výroky II., III. a IV.) ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd konanie voči žalovanému 1/ zastavil, napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
11. Právne posúdenie, ako aj postup súdu prvej inštancie, po preskúmaní odvolací súd považoval za správny. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu voči žalovanému 2/ zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tejto žaloby.
12. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že v danej veci žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá ( ako je všeobecne známe ) je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Túto pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ mal získať žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013.
13. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka.
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie však správne konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovaným 1/ a 2/ na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Jedná sa o prípad prelomenia bankového tajomstva, ktoré je klientovi banky garantované § 91 spomínaného zákona č. 483/2001 Z. z., preto aj podľa odvolacieho súdu je pre platnosť postúpenia pohľadávky banky potrebné splniť prísnejšie kritériá, keďže k postúpeniu pohľadávky ako takému môže dôjsť aj bez súhlasu dlžníka. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky je, aby bol klient s plnením tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ.
15. V danom prípade žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia (v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona o bankách ), čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je názoru, že len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, resp. zmluva o postúpení pohľadávky nestačí. Žalobca síce predložil súdu prvej inštancie „Výzvu“ zo dňa 12.12.2011 adresovanú žalovaným 1/ a 2/, v ktorej im Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, oznamuje, že so splácaním pohľadávky - úver č. 0364843930 sú v omeškaní ku dňu 30.11.2011 vo výške 1.195,17 eur a z uvedeného dôvodu ich vyzvala na úhradu do 10 dní od doručenia výzvy, následne však žalobca nepreukázal, že uvedená výzva bola žalovaným 1/ a 2/ aj skutočne zaslaná ( keďže zákon č. 483/2001 Z. z. predpokladá aby výzva bola písomná, musí sa banka aspoň pokúsiť o jej zaslanie žalovaným na ich poslednú známu adresu ), a to napr. poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že pohľadávku banky bolo možné postúpiť na žalobcu, mal aj odvolací súd za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ od Slovenskej sporiteľne, a.s., treba považovať v zmysle § 39 OZ za neplatný právny úkon, nakoľko tento právny úkon je v rozpore so zákonom.
16. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovaným 1/ a 2/, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd prvej inštancie správne žalobu voči žalovanému 2/ zamietol v celom rozsahu, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tejto žaloby.
17. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie tak ako to predpokladá ust. § 387 ods. 2 CSP.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému 2/ a združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).