Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-692-2015.pdf
PDF · 112.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/692/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v rodinnoprávnej veci navrhovateľa D., zastúpeného splnomocnenkyňou S., proti povinnému Z., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 28. 4. 2011, č.k. 5P 302/2009-99 vo výroku o výživnom pre navrhovateľa D. tak, že z v y š u j e výživné zo strany povinného Z. zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne od 29. 10. 2015. Bežné výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
II. Dlh na zvýšenom výživnom za dobu od 29. 10. 2015 do 30. 11. 2016 vo výške 785,81 eur p o v o ľ u j e povinnému splácať v splátkach po 30,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc bežným výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľa.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29. 10. 2015 domáhal zmeny rozhodnutia, ktorým bolo naposledy rozhodované o výživnom pre navrhovateľa, a to zvýšenia výživného pre navrhovateľa zo strany povinného, jeho otca zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne od 28. 10. 2015. Zároveň žiadal povinného zaviazať k povinnosti uhradiť dlžné výživné za tri nezaplatené mesiace v roku 2015.
2. Svoj návrh odôvodňoval tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 1. 10. 2003 sp. zn. 4C 88/2003, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov navrhovateľa, bol spolu s bratmi zverený do osobnej starostlivosti matky a povinný bol zaviazaný prispievať mu na výživné sumou, ktorá aktuálne činí 60,- eur mesačne. Uviedol, že uvedená suma výživného je nepostačujúca, nakoľko toho času je študentom vysokej školy - Pedagogickej fakulty v K. a stúpajú náklady na jeho potreby. Poukázal na to, že študuje mimo svojho bydliska, preto býva na internáte, za ktorý mesačne platí sumu 55,- eur, 30,- eur ho mesačne stojí cestovné do školy autobusom, stravuje sa v internátnej jedálni kde platí za jeden obed sumu 1,53 eur a za jednu večeru sumu 1,53 eur, okrem toho si sám musí zabezpečovať raňajky a ďalšie stravovanie. Tvrdil, že na počítač a telefón mesačne potrebuje sumu 30,- eur a rovnakú sumu potrebuje na týždenné vreckové na ďalšie svoje potreby. So štúdiom sú podľa navrhovateľa spojené tiež náklady na zakúpenie odbornej literatúry, časopisov a ďalšie poplatky spojené so štúdiom, tiež má zvýšené náklady na uhrádzanie školských aktivít konaných počas školského roka. Poukazoval na to, že má tiež zvýšené náklady v súvislosti so svojim zdravotným stavom, keď pravidelne musí absolvovať prehliadky u očného lekára a kupovať okuliare s výmenou skiel každý polrok, taktiež nosí strojček na zuby, ktorého cena je vysoká a bude u neho potrebná implantácia chrupu na ktorú nemá peniaze. Podľa navrhovateľa od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2011 zvýšili sa náklady na jeho výchovu a výživu, oblečenie, obuv aj študijné pomôcky, vzrástli tiež ceny, preto žiada aby povinný, ktorý pracuje ako živnostník v N. bol zaviazaný platiť mu výživné vo výške 250,- eur mesačne.
3. Povinný sa k návrhu vyjadril písomne dňa 23. 2. 2016 tak, že rád by poskytol synovi väčšiu sumu peňazí, no jeho finančná situácia to nedovoľuje, preto návrh žiadal zamietnuť. Uviedol, že jeho príjem ako živnostníka bol v roku 2014 v čistom len 1.137,66 eur a iný príjem nemá. Poukazoval na to, že z uvedenej sumy hradí mesačné náklady na bývanie v sume 100,- eur, pričom stará sa o svojich rodičov vo veku 77 a 74 rokov, ktorí sú chorí a ktorí mu za uvedenú starostlivosť prispievajú sumou, ktorú platí navrhovateľovi ako výživné a tiež mu poskytujú stravu. Tvrdil, že zo svojho príjmu si nedokáže zabezpečiť ani oblečenie, preto nosí oblečenie, ktoré mu poskytuje brat.
4. Navrhovateľ v reakcii na vyjadrenie povinného k návrhu uviedol, že trvá na požadovanom zvýšení výživného. Poukázal na to, že od septembra 2016 je študentom tretieho ročníka vysokej školy, čím sa mu zvýšili náklady na štúdium a ukončenie 1. stupňa vysokoškolského štúdia. V súvislosti s tvrdením povinného o výške jeho príjmu z podnikania za rok 2014 navrhovateľ poukázal na to, že v daňovom priznaní za rok 2014 má povinný uvedené nízke príjmy a vysoké výdavky, preto by bol vhodný ich podrobný rozpis. Poukázal tiež na to, že má ešte dvoch bratov na ktorých povinný už neprispieva. Navrhovateľ poukazoval na to, že aj s platením teraz určeného výživného vo výške 60,- eur mesačne povinný mešká, keď dlží mu výživné za 7 mesiacov, preto žiadal aby súd popri zvýšení výživného zaviazal povinného tiež k úhrade dlhu na terajšom výživnom.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na ktorom navrhovateľ zastúpený splnomocnenkyňou
- matkou na návrhu trval poukazujúc na podstatnú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného v roku 2011 keď v čase poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ študentom strednej školy v Levoči a býval doma, toho času študuje na vysokej škole, musí bývať na internáte a cestovať s čím sú spojené vyššie výdavky, vyššie výdavky má aj z dôvodu vyššieho veku a zdravotných problémov s chrupom a zrakom, keď len oprava jedného zuba ho nedávno stála 150,- eur.
6. Povinný na pojednávaní zotrval na svojom nesúhlasnom stanovisku k návrhu. Uviedol, že nie je schopný platiť vyššie výživné keďže sa stará o mamu, ktorá má zdravotné problémy a aj o otca, ktorý je po dvoch mozgových príhodách a trpí demenciou a depresiami. Tvrdil, že po rozvode ďalšie manželstvo neuzavrel, okrem navrhovateľa a jeho dvoch bratov iné deti nemá, nepribudla mu od poslednej úpravy výživného žiadna vyživovacia povinnosť. Uviedol, že býva v N.í sám v prenajatom 3 izbovom byte za ktorý mesačne platí 124,- eur, i keď v súčasnosti sa zdržiava prevažne u svojich rodičov o ktorých sa vzhľadom na ich vek a zdravotný stav stará, nakoľko ani jeden z jeho dvoch bratov to robiť nemôže. Rodičia mu prispievajú v rámci možností, keďže ich príjmy to dovoľujú, prispievajú mu aj na výživné pre syna vo výške 60,- eur mesačne a tiež na bývanie sumou asi 40,- eur mesačne. Tvrdil, že nemá žiadne úspory, auto, ani pozemky, či cenné papiere a jeho jediným príjmom je príjem zo živnostenského podnikanie v pohostinstve. Čo sa týka príjmov z podnikania a námietok navrhovateľa o vykazovaní vysokých výdavkov v daňovom priznaní, k tomu povinný uviedol, že je to spôsobené jednak nízkou kúpyschopnosťou obyvateľstva v N. K. a tým, že sa tam otvorilo viacero nových prevádzok a pizzerií, do ktorých ich majitelia investujú, čo sa prejavilo na návštevnosti a tiež tým, že jeho prevádzka nie je otvorená celý deň, ale len od šiestej večer do polnoci. Po poklese príjmov sa situácia v príjmoch z podnikania za rok 2015 zlepšila podľa povinného preto, lebo začali robiť v prevádzke rôzne akcie, v čom ale aktuálne nepokračujú lebo s tým boli spojené rôzne problémy a vzhľadom na situáciu je možné, že budovu v ktorej jeho prevádzka sídli budú musieť majitelia, medzi ktorými je aj otec povinného predať, lebo vyžaduje veľké investície. Uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného v roku 2011 prispieval na výživu dvoch synov, a to na navrhovateľa sumou 60,- eur mesačne a na jeho dvojča Z. sumou 40,-eur mesačne, v roku 2013 bolo výživné na syna Z. zvýšené na sumu 60,- eur mesačne. Uviedol, že na syna Z. už od roku 2015 výživným neprispieva, nebolo o tom rozhodnuté súdom ale platiť prestal, lebo syn Z. neštuduje, zamestnal sa, preto mu už na výživu neprispieva.
7. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu a písomných vyjadrení účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom povinného, oboznámením sa s obsahom účastníkmi predložených listinných dôkazov a spisov Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4C/88/2003, sp. zn. 5P/302/2009, sp. zn. 2C/22/2013 a sp. zn. 8C/15/2013. Súd pre úplnosť uvádza, že všetkým dôkazným návrhom účastníkov vyhovel a všetky nimi navrhnuté dôkazy vykonal. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
8. Navrhovateľ sa narodil v manželstve rodičom O. (tu povinný). V manželstve jeho rodičov okrem neho sa narodil aj jeho brat I. a tiež brat - dvojča navrhovateľa Z.. Uvedené súd zistil z rodného listu navrhovateľa a rozvodového spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4C/88/2003. Z neho súd tiež zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 4C/88/2003-38 zo dňa 1. 10. 2003, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 19. 11. 2013 bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené. Bola schválená dohoda rodičov o úprave práv a povinností rodičov, v tom čase k dvom maloletým deťom, a to Z. (navrhovateľ), keďže najstarší brat navrhovateľa I. bol v tom čase už plnoletý. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu, v tom čase mal. Z. sumou 700,- Sk mesačne a mal. D. sumou 700,-Sk mesačne na čas po rozvode.
9. Zo spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 5P/302/2009 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, č.k. 5P/302/2012-99 zo dňa 28. 4. 2011 bolo výživné otcovi pre maloletého syna Z. zvýšené zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 40,- eur mesačne a výživné pre maloletého syna D., teda navrhovateľa, zvýšené zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 60,- eur mesačne od 1. 9. 2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1. 6. 2011. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku súd dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých, ktorí nastúpili dňa 1. 9. 2010 do prvého ročníka strednej školy. Súd konštatoval, že zásadne sa u nich zmenili pomery najmä súvisiace s nástupom na strednú školu a pomery súvisiace s prirodzeným rastom. Maloletý Z. bol od 1. 9. 2010 žiakom 1. ročníka Strednej odbornej školy, odbor počítačový, maloletý D. bol od 1. 9. 2010 žiakom Strednej pedagogickej školy v X., čím sa mu zvýšili náklady spojené s cestovným z miesta bydliska do miesta návštevy školy, čo mesačne predstavovalo cca 32,- eur. Mal tam náklady na stravné v škole kde jeden stravný lístok stál 1,- euro, súd tiež u maloletého D. mal zistené problémy so zrakom s potrebou nosiť dioptrické okuliare a pravidelne každý polrok navštevovať odborného lekára a tiež problémy a výdavky so zubami a pravidelnými návštevami stomatológa. Súd konštatoval tiež preukázanie nákladov na mobilné telefóny u maloletých detí vo výške 10,- eur mesačne na každé dieťa. Súd uznal, že v dôsledku fyzického rastu maloletých a nástupu na strednú školu zvýšili sa matke náklady na ich výživu. Matka pracovala na Základnej škole v Y.. Jej príjem predstavoval mesačne sumu 540,- eur, okrem toho poberala prídavky na dve maloleté deti a na deti platené bolo otcom pravidelne výživné vo výške 1.400,- Sk mesačne s tým, že spolu s výživným aj na plnoletého I. posielal jej otec detí od marca 2010 sumu 89,62 eur mesačne. Otec (tu povinný) v čase posledného rozhodovania o výživnom žil sám, vyživovaciu povinnosť mal k dvom maloletým synom Z. a D.. Od augusta 2009 podnikal ako živnostník v oblasti reštauračných služieb, mal v prenájme Biliard Club v N. K. kde predtým, od júla 2006 pracoval ako čašník s priemernou mzdou cca 7.000,- Sk mesačne. Súd zistil u otca maloletých detí ako príjem z podnikateľskej činnosti za rok 2010 sumu vo výške 277,- eur mesačne, zistené tiež mal, že otec nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľných vecí ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec maloletých detí býval v byte ktorý mal v podnájme a za ktorý uhrádzal nájomné vo výške 100,- eur a inkaso vo výške 27,14 eur. Otec uviedol, že mesačne uhrádza výživné vo výške 89,62 eur a to na troch synov, Z., D. a aj na najstaršieho I..
10. Súd zohľadňujúc príjem otca a potreby maloletých detí dospel v konaní 5P/302/2009 k záveru, že schopnostiam a možnostiam otca a potrebám maloletých detí zodpovedá výživné v sume 40,- eur mesačne na maloletého Z. a 60,- eur mesačne na maloletého D..
11. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/22/2013 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 2C/22/2013-47 zo dňa 24. 10. 2013 bolo otcovi, teda povinnému zvýšené výživné pre syna Z. zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne od 1. 2. 2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 11. 2013.
12. Navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal zmeny rozhodnutia, ktorým bolo naposledy rozhodované o výživnom pre navrhovateľa, a to zvýšenia výživného zo strany povinného ako jeho otca.
13. Podľa 157 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“ rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom je potrebné porovnať okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri určení výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom a okolnosti, aké sú v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného, čo je rozhodujúce pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo od posledného rozhodovania o výživnom ku podstatnej zmene pomerov, tak na strane rodičov ako aj dieťaťa. Je preto vždy potrebné porovnať okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom a v období, kedy sa koná o návrhu na zmenu výživného. Nie je rozhodujúce to, či výživné, ktoré bolo naposledy určené bolo primerané, rozhodujúce je iba či došlo alebo nedošlo od doby posledného rozhodovania o výživnom k zmene pomerov. Za podstatnú zmenu pomerov ustálená súdna prax považuje prechod na vyšší stupeň školskej dochádzky, prípravu na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, či vysokej škole, zhoršenie zdravotného stavu. U rodičov je to zhoršenie alebo zlepšenie majetkových pomerov, zvýšenie, prípadne zníženie príjmu, zmena v počte vyživovaných osôb a podobne. Je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia posledného rozsudku. Teda nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné bolo primerané, resp. že doterajšie výživné je neprimerané.
19. Pokiaľ ide o aktuálne pomery, resp. pomery v čase podania návrhu na zvýšenie výživného a doposiaľ, na strane navrhovateľa a povinného ako rodiča navrhovateľa súd z predložených listinných dôkazov zistil, že v čase podania návrhu navrhovateľ bol študentom druhého ročníka dennej formy 3 ročného bakalárskeho štúdia na Pedagogickej fakulte K. univerzity v K. a od 1. 9. 2016 je študentom 3 ročníka dennej formy 3-ročného bakalárskeho štúdia na tejto vysokej škole. Podľa vyjadrenia splnomocnenkyne navrhovateľa na pojednávaní ide o 5 ročné štúdium keďže po skončení 3 ročného bakalárskeho študijného programu navrhovateľ chce pokračovať v magisterskom študijnom programe na čo má predpoklady, keďže patrí medzi 10 najlepších študentov Pedagogickej fakulty. Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že v súvislosti s ukončením bakalárskeho štúdia ho čakajú zvýšené výdavky spojené s vypracovaním bakalárskej práce. Súd po oboznámení sa s obsahom navrhovateľom predložených potvrdení na čl. 14 až 27 spisu mal za preukázané že za ubytovanie na internáte v Študentskom domove na J. navrhovateľ v roku 2014 platil sumu 40,- eur mesačne plus poplatok za povolené elektrické spotrebiče 15,- eur, v roku 2015 platil za ubytovanie 50,- eur mesačne plus poplatok za povolené elektrické spotrebiče 15,- eur. Ďalšie výdavky navrhovateľa sú na cestovné z miesta bydliska do miesta sídla školy - K. vo výške 30,- eur mesačne pri dochádzaní navrhovateľa z domu do školy na týždeň. Súd mal z predložených potvrdení za preukázané tiež náklady navrhovateľa súvisiace s jeho zhoršeným zrakom, keď z dokladov očnej optiky Stanoptik vyplýva, že navrhovateľ pravidelne hradí tam poplatky za výmenu skiel v okuliaroch plus dňa 1. 2. 2016 za rám okuliarov a sklá zaplatil tam sumu 170,- eur (potvrdenie na čl. 16 spisu). Z predložených príjmových pokladničných dokladov bolo zistené, že navrhovateľ pravidelne navštevuje čeľustného ortopéda s úhradami v rokoch 2015 a 2016 vo výške od 11,- eur do 22,- eur za jednu návštevu. Za zakúpenie tabletu navrhovateľ v januári 2016 uhradil sumu 230,- eur. Ďalšie náklady sú na stravovanie na internáte, telefón a vreckové. Výdavky na stravu na internáte vyčíslil navrhovateľ sumou 1,53 eur za každý obed a 1,53 eur za každú večeru, výdavky na telefón a počítač uviedol vo výške 30,- eur mesačne. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenkyne poukazoval na pojednávaní tiež na to, že dvojča navrhovateľa - Jaroslav, ktorému bol povinný zaviazaný prispievať na výživu sumou 60,- eur mesačne už nie je odkázaný na jeho výživu, nakoľko po skončení strednej školy pred tromi rokmi nepokračoval ďalej v štúdiu, striedavo bol zamestnaný a nezamestnaný, pričom od septembra 2015 už povinný na jeho výživu ani neprispieva, odvtedy platí už len výživné 60,- eur mesačne na navrhovateľa.
20. Povinný vo svojej výpovedi tvrdil, že od posledného rozhodovania o výživnom mu žiadna vyživovacia povinnosť nepribudla, okrem troch synov ktorých má s matkou navrhovateľa iné deti nemá ani neuzavrel po rozvode ďalšie manželstvo. Povinný podniká na základe živnostenského oprávnenia v hlavnej prevažnej činnosti Služby pohostinstva kde podľa daňového priznania za rok 2014 jeho čistý príjem za rok 2014 bol 1.137,86 eur pri príjmoch 4.130,50 eur a výdavkoch 2.992,64 eur. Podľa predloženého daňového priznania za rok 2015 bol príjem povinného z podnikania za rok 2015 vo výške 4.908,29 eur pri príjmoch 7.024,16 eur a výdavkoch 2.115,87 eur. Povinný tvrdil a preukázal náklady na bývanie v prenajatom byte vo výške 124,- eur mesačne, podľa tvrdenia povinného jedná sa o trojizbový byt v ktorom býva sám. Povinný uviedol, že príjmy z podnikania klesajú, čo pripisuje nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva v regióne a rastúcej konkurencii s tým, že s podnikaním doposiaľ neskončil preto, lebo budova v ktorej podniká je v podielovom spoluvlastníctve kde podiel má aj jeho otec ktorý hneď vedľa má aj dom a on ho vždy presvedčil aj presviedča aby ešte v podnikaní vytrval, že mu pomôže a situácia sa možno zlepší aby tá prevádzka tam bola, nakoľko má obavu o osud budovy ak by v nej skončil s podnikaním. Povinný potvrdil, že na syna Z. už od roku 2015 výživné neplatí, platiť prestal po tom, čo sa dozvedel že syn Z. už neštuduje a bol zamestnaný.
21. Porovnaním okolností rozhodujúcich pre určenie výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom, a v čase od podania návrhu na zvýšenie výživného súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného pre navrhovateľa. Ako už bolo uvedené, nástup na vyšší stupeň štúdia, teda aj nástup na vysokú školu je aj podľa ustálenej súdnej praxe považovaný za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ nastúpil na vysokú školu v K. a pokračuje riadne v dennom štúdiu so štandardnou dĺžkou. Do školy dochádza na týždeň vyučovania a býva tam na internáte. Už len tým sa u neho podstatne zvýšili výdavky na krytie jeho potrieb od času posledného rozhodnutia o výživnom, keď študoval strednú školu kam denne dochádzal a býval doma. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov o jeho nevyhnutných výdavkoch na jeho odôvodnené potreby aj v súvislosti so štúdiom, bývaním na internáte a zdravotným stavom vyplýva, že výživné 60,- eur mesačne určené poslednou úpravou výživného ešte v roku 2011 je absolútne nepostačujúce.
22. U povinného otca navrhovateľa nebolo preukázané, aby sa mu zhoršili pomery tak, aby to neumožňovalo zvýšenie výživného na navrhovateľa. Jeho čistý príjem z podnikania v roku 2010, z ktorého sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného bol podľa daňového priznania za rok 2010 nachádzajúceho sa v spise 5P/302/2009 vo výške 1.134,85 eur. Podľa povinným predloženého daňového priznania za rok 2014 bol jeho čistý príjem z podnikania 1.137,86 eur, teda takmer rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného k navrhovateľovi. Z predloženého daňového priznania za rok 2015 dokonca vyplýva podstatné, viac než trojnásobné zvýšenie príjmu z podnikania za rok 2015 (na sumu 4.908,29 eur) v porovnaní s príjmom v čase poslednej úpravy výživného, či v roku 2014. Povinnému nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť, naopak, prestal platiť výživné na syna Z. vo výške 60,- eur mesačne, ktorý podľa zhodného tvrdenia matky navrhovateľa a povinného už v roku 2015 bol schopný sám sa živiť. I keď o zrušení výživného na syna Z. nebolo súdom rozhodnuté, absencia tohto deklaratórneho rozhodnutia súdu o zániku vyživovacej povinnosti povinného k synovi Z. neznamená, že by súd mohol opomenúť túto skutočnosť a neprihliadnuť na zánik vyživovacej povinnosti povinného k synovi Z.. V situácii, keď nikým nebol podaný návrh na rozhodnutie, ktoré by deklarovalo dávno existujúci faktický a právny stav schopnosti syna Z. sám sa živiť súd si mohol a musel otázku trvania vyživovacej povinnosti k nemu posúdiť ako predbežnú otázku, keďže zrušenie výživného je možné aj spätne. Tak matka navrhovateľa ako aj povinný potvrdili, že od septembra 2015, teda ešte od času predchádzajúceho navrhovanému zvýšeniu výživného na navrhovateľa už povinný na syna Z. výživné vo výške 60,- eur mesačne neplatil a neplatí. Ak by súd uvedenú skutočnosť nezohľadnil, jeho rozhodnutie by nezohľadňovalo skutočný stav veci a mohlo by viesť k zákonom nepredpokladanému zvýhodneniu osoby povinnej platiť výživné.
23. V súvislosti s tvrdeniami povinného, že nemôže platiť vyššie výživné z dôvodu zlého zdravotného stavu svojich rodičov a nutnosti starať sa o nich a tiež pre nízke príjmy z podnikania, s ktorým nechce skončiť kvôli svojmu otcovi súd uvádza, že koncepcia zákona o rodine v otázke úpravy vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu premietnutá do takých jeho konkrétnych ustanovení ako je napríklad § 62 ods. 5 (Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť) alebo do ustanovenia § 75 ods. 2 (na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie) vychádza z myšlienky, že každý rodič privádza dieťa na svet dobrovoľne a pri plnom vedomí si všetkých dôsledkov, vrátane povinnosti starať sa oň, resp. prispievať na jeho výživu, pričom tieto povinnosti favorizuje pred uhrádzaním výdavkov rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné a istým spôsobom očakáva od rodiča snahu svoje pomery si upraviť tak, aby zákonnú vyživovaciu povinnosť si mohol plniť (uvedené potvrdzuje aj to, že od každého rodiča bez ohľadu na to či vôbec má nejaký príjem zákon očakáva platenie aspoň minimálneho zákonného výživného - § 62 ods. 3 Zákona o rodine). Preto ak povinný tvrdí, že jeho príjmy z podnikania sú nedostatočné na platenie vyššieho výživného synovi, nemožno ako dôvod jeho neuchádzania sa o vyšší príjem v inej oblasti akceptovať ten dôvod, že v takomto podľa neho nevýhodnom podnikaní ostáva kvôli svojmu otcovi a jeho vzťahu k budove, v ktorej povinný podniká. Rovnako ak povinný poukazuje na to, že musí aktuálne veľa času tráviť u rodičov, ktorí majú zdravotné problémy, potom sa núka otázka odôvodnenosti platenia si samostatného nájomného bývania zo strany povinného. Súd nijako nespochybňuje tvrdenia povinného o zlom zdravotnom stave svojich rodičov a nutnosti starať sa o nich, avšak z hľadiska predmetu konania a právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na to, že je dôvodné zvýšenie výživného zo strany povinného pre navrhovateľa.
24. Vzhľadom na všetko uvedené má súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania za to, že preukázaným odôvodneným potrebám navrhovateľa a preukázaným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného, pri zohľadnení vyživovacej povinnosti matky navrhovateľa k navrhovateľovi zodpovedá a primerané pomerom na strane povinného je výživné vo výške 120,- eur mesačne. Koniec koncov, ide presne o tú sumu, ktorú povinný ešte donedávna platil v čase, keď prispieval na výživu ešte aj synovi Z., teda tá nesporne v jeho schopnostiach a možnostiach je. Keďže nebolo preukázané, žeby pomery povinného umožňovali určiť vyššie výživné, v prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh navrhovateľa zamietol. Vzhľadom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré umožňuje u plnoletých osôb priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania súd zamietol návrh aj v časti požadovaného zvýšenia výživného za čas pred 29. 10. 2015, keďže až v tento deň začalo súdne konanie doručením návrhu súdu. Rovnako súd zamietol návrh v časti navrhovateľom žiadaného uloženia povinnosti povinnému zaplatiť dlžné výživné z už určeného výživného vo výške 60,- eur mesačne, keďže prípadný dlh povinného na už doteraz určenom výživnom nemožno vysporiadavať v konaní o jeho zvýšení ale to môže byť len vecou a predmetom prípadného exekučného konania.
25. Keďže povinný na výživu navrhovateľa v čase po 29. 10. 2015, od ktorého súd zvýšil výživné nad sumu už určeného výživného 60,- eur mesačne finančne ani nijako inak navrhovateľovi neprispieval, čo sám potvrdil, vznikol mu na zvýšenom výživnom dlh, ktorý zodpovedá rozdielu medzi doteraz určeným výživným a zvýšeným výživným. Tento dlh za dobu od 29. 10. 2015 do 30. 11. 2016 je vo výške 785,81 eur (t.j. 13 mesiacov x 60,- eur = 780,- eur + 5,81 eur ako alikvotná časť výživného za 3 dni októbra 2015). Preto v druhom výroku tohto rozsudku súd uložil povinnému povinnosť tento dlh na zvýšenom výživnom uhradiť, a to vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, počnúc bežným výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku tak, ako je to uvedené v jeho druhom výroku.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak, keďže na iné rozhodnutie o trovách konania nebol návrh ani zákonný dôvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.