Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-49-2022.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Subarea
5S/49/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: POHOTOVOSŤ, spol. s r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: WERNER & Co., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Žltá 2/ F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. NBS1-000-060-216, č. z.: 100-000-323-149 zo dňa 20.12.2021, v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.02.2022 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 27.02.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. NBS1-000-060-216, č. z.: 100-000-323-149 zo dňa 20.12.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zmenil uvádzaciu vetu rozhodnutia Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom č. NBS1-000-025-623, č. z. 100-000-270-736 zo dňa 26. 2. 2021 o uložení pokuty takto: „Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom (ďalej aj „Národná banka Slovenska" alebo „orgán dohľadu") ako útvar príslušný na konanie a rozhodovanie v prvom stupni podľa ustanovenia § 1 ods. 2, § 1 ods. 3 písm. a) a c) v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1 a 2 a § 29 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z. z.") ukladá sankcie účastníkovi konania, ktorým je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 23636/B (ďalej aj „účastník konania") zastúpená advokátskou spoločnosťou WERNER & Co. s.r.o. [IČO: 36869643; sídlo: Žltá 2/F, 851 07 Bratislava 5; ďalej tiež len „právny zástupca účastníčky“]..." a rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným trhom č. NBS1-000-025-623, č. z. 100-000-270-736 zo dňa 26. 2. 2021 potvrdil a rozklad v ostatnej časti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. smerujúci voči potvrdzujúcej časti prvostupňového rozhodnutia zamietol.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že pokuta predstavuje historicky najvyššiu pokutu uloženú žalovaným nebankovému poskytovateľovi spotrebiteľských úverov a súčasne predstavuje dokonca násobok pokút uložených iným nebankovým poskytovateľom spotrebiteľských úverov v obdobných prípadoch. Podľa názoru žalobcu už len samotná táto skutočnosť je natoľko závažná, že by mohla byť dôvodom pre to, aby správny súd priznal tejto žalobe odkladný účinok.
Nerozhoduje pritom to, či pokuta má alebo môže mať na žalobcu likvidačný účinok, pretože to rozhoduje ako jedno kritérium pri určovaní výšky pokuty, ale to, či je výška pokuty natoľko podstatná, že by mala byť dôvodom „oddialenia“ konečného rozhodnutia vo veci zo strany správneho súdu. Zaplatením sumy vo výške XXX.XXX,- EUR teda nepochybne vzniká žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Poukázal aj na hospodárske výsledky podnikania žalobcu. Žalobca uviedol, že rozhodne nie je natoľko solventnou spoločnosťou, aby si mohol dovoliť „len tak“ zaplatiť takto vysokú pokutu. Podnikanie žalobcu v poslednom období zasahujú reštrikčné legislatívne opatrenia ako napr. v podobe zastavenia starých exekúcií, ktorých prípadné obnovenie predstavuje pre žalobcu dodatočný finančný náklad v podobe poplatkovej povinnosti. Ďalej uviedol, že od roku 2014 je zrejmé kontinuálne znižovanie tržieb zo XX,XX miliónov EUR na XXX.XXX EUR (v roku 2020). V roku 2020 došlo k zníženiu tržieb až o 46%. Podľa predbežných výsledkov hospodárenia za rok 2021 došlo k ďalšiemu poklesu tržieb z predaja služieb dokonca na XX.XXX,- EUR. Podľa predbežných výsledkov hospodárenia za rok 2021 došlo u žalobcu k ďalšiemu prepadu hospodárskeho výsledku, a to zo sumy XXX.XXX,- EUR (rok 2020) na sumu XX.XXX,- EUR, t. j. o viac ako 50%. Dal správnemu súdu do pozornosti skutočnosť, že hospodársky výsledok za rok 2020 je nižší ako uložená pokuta a hospodársky výsledok za rok 2021 je dokonca nižší ako 50% uloženej pokuty, čo len zvýrazňuje negatívny dopad jej výšky na podnikanie žalobcu. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca má záväzky voči štátnemu rozpočtu (nedoplatky na dani vo výške cca. XXX.XXX,- EUR a odvodoch voči Sociálnej poisťovni vo výške cca. XX.XXX.- EUR). Záverom návrhu žalobca uviedol, že žaloba nie je zjavne neopodstatnená a že žalobca nevidí v priznaní odkladného účinku tejto žalobe prekážku v rozpore s verejným záujmom, pretože priznanie odkladného účinku žalobe neznamená, že v prípade zamietnutia žaloby by žalobca nebol povinný pokutu žalovanému zaplatiť. Na druhej strane, ak by bol žalobca so žalobou úspešný, znamenalo by to, že nikdy neexistoval zákonný podklad pre zaplatenie pokuty.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 15.06.2022 a predložil správnemu súdu administratívne spisy. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný uviedol, že v prvom rade je pre neho dôležitá identifikácia obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok používaných žalobcom pre ochranu a presadzovanie kolektívnych práv spotrebiteľov. Ich ochrana predstavuje dôležitý verejný záujem v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Ďalej uviedol, že existuje aj verejný záujem na potrestaní deliktného správania žalobcu uložením peňažnej pokuty. V porovnaní s ochranou kolektívnych práv je ale slabší, keďže k ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov prispieva sprostredkovane. Preto sa domnieva, že právnym mechanizmom, ktorý by súčasne ponechal ochranu kolektívnych práv spotrebiteľov, ale aj zmiernil dopady peňažnej pokuty na hospodárenie žalobcu, sú inštitúty dohody o splátkach a dohody o odklade platenia podľa § 7 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu. Navrhol preto by správny súd žalobe odkladný účinok nepriznal.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Na preukázanie týchto tvrdení predložil správnemu súdu účtovnú závierku žalobcu zostavenú ku dňu 31.12.2021 a dohodu č. 20/01/54E/4881 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 3B zo dňa 25.06.2020 spolu s dodatkom č. 1 k dohode č. 20/01/54E/4881 zo dňa 21.12.2020. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy, závažnej hospodárskej alebo finančnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca v predmetnom návrhu poukázal len na svoje hospodárske výsledky za roky 2021 a 2020 a kontinuálne znižovanie tržieb od roku 2014, výšku uloženej pokuty, ktorá je podľa neho sama o sebe dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca však bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom ho úhrada uloženej pokuty zasiahne a prečo by jej úhrada znamenala pre neho vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody a v čom tieto závažné následky spočívajú. Sám žalobca uvádza, že v danom prípade mu nehrozí likvidačný účinok pokuty. Neuviedol a nevysvetlil však, v čom okrem samotnej výšky má žalobcom tvrdený závažný následok okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia spočívať. Súd nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že ho v poslednom období zasahujú reštrikčné legislatívne opatrenia ako napr. v podobe zastavenia starých exekúcií, ktorých prípadné obnovenie predstavuje pre žalobcu dodatočný finančný náklad v podobe poplatkovej povinnosti, keďže žalobca toto tvrdenie bližšie nekonkretizoval a ani len približne nevyčíslil predpokladané náklady vzniknuté v
súvislosti s týmito opatreniami. Ide tak o ničím nepodložené tvrdenie, z ktorého správny súd nemôže pri rozhodovaní vychádzať. Z účtovnej závierky predloženej žalobcom mal súd za preukázaný pokles tržieb žalobcu za posledné roky, avšak celková majetková situácia žalobcu, ktorú súd z účtovej závierky zistil, neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe len na základe výšky uloženej pokuty. Majetok žalobcu mnohonásobne prevyšuje výšku uloženej pokuty. Keďže žalobca nijako nevysvetlil, aké závažné následky v podobe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku mu hrozia, hodnoverne neosvedčil splnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 SSP. Výška uloženej pokuty sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok hodnoverne neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).