Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-743-2015.pdf
PDF · 118.25 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/743/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., A. č. XXX, zastúpený: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O., T. ulica č. XXX/XX, proti žalovanému: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z., O. N., B. č. XXXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Földes, Bratislava, Domašská 11, o zaplatenie 19.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C/238/2010-308 zo dňa 06.03.2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenie sumy 19.000,- Eur s príslušenstvom zamietol. Žalobca sa žalovanej sumy domáhal na základe toho, že žalovaný dňa 15.02.2010 podpísal so žalobcom vzájomnú dohodu, kde žalovaný ako dlžník uznal, že voči žalobcovi má dlžobu vo výške 25.000,- Eur. K tejto dohode medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo na základe späťvzatia návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol podaný na Okresný súd Dunajská Streda pod sp. zn. 9Ro/462/2009 (kde prostredníctvom Okresného súdu Dunajská Streda bolo vydané aj uznesenie o nariadení predbežného opatrenia pod sp. zn. 10C/205/2009 zo dňa 18.12.2009). Predmetné návrhy žalobcom boli vzaté späť. Žalovaný vo vzájomnej dohode sa zaviazal, že svoj dlh žalobcovi splatí formou mesačných splátok podľa splátkového kalendára. Žalovaný nedodržal splátky, svoj záväzok splnil iba čiastočne a to uhradením sumy 6.000,- Eur, ktorá čiastka bola uhradená v troch splátkach. Dňa 08.04.2010 žalovaný uhradil 3.000,- Eur, dňa 10.04.2010 ďalších 1.000,- Eur a dňa 12.04.2010 2.000,- Eur.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil § 657 a § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) s tým, že o trovách konania (správne o náhrade trov konania) rozhodne osobitným uznesením do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že účastníci konania - žalobca a žalovaný v minulosti zobrali spolu pôžičku od V. G. a to dňa 18.08.2008 s termínom vrátenia do 31.10.2008. Predmetom pôžičky bola finančná čiastka 48.131,18 Eur. Z tejto pôžičky žalovaný mal zaplatiť polovicu. V tomto smere žalovaný tvrdil, že on polovicu z tejto pôžičky aj zaplatil. V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 15.02.2010 vzájomná dohoda, na základe ktorej žalovaný ako dlžník mal vrátiť žalobcovi ako veriteľovi dlžobu vo výške 25.000,- Eur. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal sumu 25.000,- Eur uhradiť veriteľovi - teda žalobcovi v štyroch rovnomerných splátkach do rúk veriteľa do konca roka 2010 podľa dohodnutého splátkového kalendára. Podľa splátkového kalendára zo dňa 10.02.2010 žalovaný ako dlžník mal svoju povinnosť voči žalobcovi plniť v štyroch splátkach po 6.250,- Eur do
31.03.2010, 30.06.2010, 30.09.2010 a 31.12.2010. Žalovaný v konaní preukázal listinu s podpisom žalobcu potvrdzujúceho , že od od neho prevzal peniaze na splatenie predmetného dlhu. S poukazom na závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v závere ktorého znalecký ústav vo vzťahu k spornému podpisu žalobcu na potvrdení zo dňa 07.04.2010 (SM-4) uviedol, že v spornom podpise sa vyskytujú identifikačne hodnotné zhodné znaky, je možné konštatovať, že sporný podpis je s najvyššou mierou pravdepodobnosti pravým podpisom I. Y., teda žalobcu, súd vzhľadom na takýto záver znaleckého posudku a znaleckého skúmania návrh žalobcu, ktorým sa domáhal o zaplatenie 25.000,- Eur s príslušenstvom od žalovaného ako neopodstatnený zamietol. Súd mal za to s poukazom na vykonané dôkazy, že žalovaný svoj dlh zaplatením sumy 25.000,- Eur dňa 07.04.2010 voči žalobcovi vyrovnal. Táto skutočnosť okrem predloženého listinného dôkazu - potvrdenia pod č. 4 bola preukázaná aj výpoveďou svedka V. A. ako i výpisom z podnikateľského účtu žalovaného, z ktorého vyplýva, že 07.04.2010 žalovaný disponoval s finančnou čiastkou vyššou ako 25.000,- Eur, teda mal reálnu možnosť žalobcovi vrátiť dlh vo výške 25.000,- Eur na základe vzájomnej dohody uzavretej medzi nimi dňa 15.02.2010. Z týchto dôvodov súd mal za to, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti svojho návrhu v tom smere, že žalovaný je mu naďalej dlžný čiastkou 25.000,- Eur. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 151 odsek 3 O.s.p. s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil s opätovným poukazom na to, že dňa 15.02.2010 bola podpísaná písomná vzájomná dohoda so žalovaným na sumu 25.000,- Eur, ktorá bola podpísaná oboma účastníkmi a táto dohoda bola podpísaná ako právny úkon. Ďalej bol podpísaný splátkový kalendár 10.02.2010, ktorý žalovaný v plnej miere uznal a nespochybňoval. V predmetných veciach bolo jednoznačne písomne stanovené, že akou formou bude žalovaný plniť svoje záväzky. Žalovaný si v súlade s touto dohodnutou formou povinnosti neplnil. Vyššie uvedená dohoda nebola žiadnym spôsobom zmenená a teda nebol dôvod, aby žalovaný svoj dlh splatil naraz. Plnenie zo strany žalovaného nebolo v súlade s písomnou formou vzájomnej dohody. Nikto o takéto plnenie nežiadal, až po nedodržaní splátkového kalendára. Žalovaný a jeho právny zástupca zatajovali súdu, že žalovaný má podpísanú zmenku so žalobcom na sumu 27.300,- Eur, teda nemusela byť podpísaná vzájomná dohoda. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca nepodpísal žiadnu zmenku na sumu 27.300,- Eur. Táto zmenka je falošná. Dňa 03.05.2013 bol žalovaný na podnet zástupcu žalobcu vypočutý pred súdom a sám uviedol, že celkovo zaplatil 39.085,30 Eur, pričom žalovaná suma je 19.000,- Eur, tzn. že v danom prípade išlo o naviac uhradených 20.085,30 Eur žalovaným, čo je jednoznačne potvrdené, pričom vysvetlenie k tomu uviesť nevedel. Čo sa týka znaleckého posudku z odboru písmoznalectva odvetvie ručné písmo, v danej veci bol prizvaný znalec ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorého úlohou bolo porovnanie podpisov žalobcu, nachádzajúcich sa na príjmových dokladoch č. 1, 2, 3 a 4 ako aj vyjadriť sa k pravosti podpisu na príjmovom doklade zo dňa 07.04.2010 vo vzťahu k žalobcovi. Zo záverov predmetného posudku (na strane 52 v samotnom znaleckom posudku) bolo konštatované zo strany znalca, že sporné podpisy označené SM-1 príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.02.2010 na sumu 200,- Eur, podpis na SM-2 príjmový pokladničný doklad zo dňa 11.03.2010 na sumu 300,- Eur sú pravými podpismi žalobcu, teda I. Y.. S týmto aj súhlasí a vzhľadom na to, že v spornom podpise SM-3 príjmový doklad č. 3 na sumu 300,- Eur zo dňa 18.03.2010 na pojednávaní potvrdil, že od žalovaného prevzal pôžičku vo výške 300,- Eur. Pokiaľ záver znaleckého posudku znie, že sporný podpis na predmetnom doklade nemožno uznať jednoznačne ako pravý podpisu I. Y., tu uviedol, že tento doklad podpísal osobne. S konštatovaním znalca nesúhlasí, pretože na pojednávaní do zápisnice uviedol, že si predmetnú sumu zobral ako pôžičku. Čo sa týka sporného podpisu SM-4 príjmový pokladničný doklad zo dňa 07.04.2010 na sumu 25.000,- Eur, tento nikdy nepodpísal, neprevzal žiadne finančné sumy okrem tých, ktoré uznal. Samotné jeho tvrdenie je aj konštatovaním znalca vyplývajúce zo znaleckého posudku, pretože je možné konštatovať, že sporný podpis je s najvyššou pravdepodobnosťou pravým podpisom I. Y.. Výskyt rozdielneho znaku vylučuje možnosť stanoviť jednoznačný záver skúmania. Znalec teda jednoznačne nepotvrdil pravosť podpisu tak, ako sa to stalo na materiáloch označených SM-1 a SM-2. Na základe vypracovaného znaleckého posudku teda nebolo potvrdené, že podpisom na doklade č. 4 zo dňa 07.04.2010 je jeho podpis a s takýmto záverom sa stotožňuje, pretože nepotvrdil prevzatie sumy 25.000,- Eur, preto navrhol odvolaciemu súdu, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný uhradil mu žalovanú sumu a súd túto skutočnosť opiera iba na základe výpovede A. V., ktorý mal svedčiť, že žalobca prevzal finančnú hotovosť od žalovaného, žiada, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť žalovanej sumy a na zaplatenie náhrady trov konania. Zdôraznil, že žalovaný označil ako svedka A. V., voči ktorému on podal trestné oznámenie o čom prikladá aj uznesenie vyšetrovateľa PZ SR Dunajská
Streda, ktorý pokračuje v trestnom konaní, nakoľko pominuli dôvody na prerušenie. K odvolaniu pripojil kópiu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality ČVS: ORP-465/OEK-DS-2012 zo dňa 27.05.2015.
4. K doručenému odvolaniu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, odvolanie žalobcu zamietol, lebo je neopodstatnené. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, ktoré vyčíslil za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie sa k odvolaniu vo výške 344,37 Eur + 8,39 Eur, tzn. spolu 352,76 Eur. Poukázal na to, že žalobca počas celého súdneho konania nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vedel preukázať svoje tvrdenie, že neprevzal od žalovaného peňažnú sumu 25.000,- Eur oproti ním podpísanému potvrdeniu. Naproti tomu ako súd prvého stupňa v rozsudku uviedol on predložil dôkazy, ktorým svoje tvrdenie, že odovzdal 25.000,- Eur žalobcovi podložil dôkazmi a to potvrdením zo dňa 07.04.2010, ktoré je podpísané žalobcom vlastnoručne menom a priezviskom paličkovým písmom a parafou, tzn. bežným kurzivným písmom. Na základe uvedeného bol vypracovaný znalecký posudok, ďalej svedok V. A. bol prítomný pri odovzdávaní peňazí, takisto preukázal výpis z bankového účtu podnikateľského, z ktorého vyplýva, že žalovaný disponoval s finančnou čiastkou vo výške 25.000,- Eur dňa 07.04.2010. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil. Jeho záver, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti svojho návrhu v tomto smere, že mu je žalovaný naďalej dlžný čiastku 25.000,- Eur je správny. Okrem toho žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by neuviedol v konaní, ani v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevyrovnal a ktoré by boli spôsobilé zvrátiť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa. V odvolaní okrem iného uvádza napríklad aj to, čo uviedol aj pred súdom prvého stupňa, že žalovaný má podpísanú zmenku žalobcom na sumu 27.300,- Eur. Vzápätí tvrdí, že nepodpísal žiadnu zmenku a že táto zmenka s podpisom žalobcu je falošná. K tomuto uviedol, že ohľadne žalobcom podpísanej zmenky bolo iné súdne konanie na Okresnom súde Trnava. Vec bola právoplatne ukončená a na základe exekučného titulu zmenkového platobného rozkazu č. 38Zm/6/2010-19 zo dňa 05.10.2010 vydaného Okresným súdom Trnava mu súd priznal zo strany žalobcu pohľadávku vo výške 27.300,- Eur. Tieto skutočnosti boli uvedené z jeho strany, aj zo strany jeho právneho zástupcu v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Aj k zaplateným finančným čiastkam sa vyjadril pred súdom prvého stupňa a čo sa týka znaleckého posudku z odboru grafológie - písmoznalectva ručného písma sa tiež vyjadril. Poukazuje však na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa na strane 4 posledné tri vety, v ktorom súd cituje záver znaleckého posudku ohľadne sporného podpisu SM-4. Osobitne zdôraznil záver, že paličkové písmo - textové zápisy rodného mena a priezviska I. Y., ktoré sa nachádzajú na origináloch sporných písomností SM-1, SM-2, SM-3 a aj SM-4 sú pravým písmom I. Y.. Túto vetu však žalobca účelovo vynecháva zo svojho vyjadrenia k znaleckému posudku aj z textu odvolania. Pričom táto skutočnosť, práve toto konštatovanie znalcom preukazuje aj v rámci znaleckého skúmania, že aj sporný podpis SM-4 je pravým písmom žalobcu. Súd prvého stupňa však z tohto hľadiska závery znaleckého posudku vyhodnotil správne.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie vo veci ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
7. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na stručné ,ale správne a dostatočné odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
8. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vo veci samej a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
9. Vzťah účastníkov, súd prvej inštancie správne podriadil pod príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, tzn. že medzi účastníkmi bola dohodnutá zmluva o pôžičke dňa 15.02.2009 a dohodnutý splátkový kalendár na splatenie dlhu žalovaným zo dňa 10.02.2010. K písomnému návrhu žalobca pripojil dohodu, uzavretú dňa 15.02.2010, splátkový kalendár zo dňa 10.02.2010, pričom dôvod rozdielu v dátumoch, že dohoda o splátkach predchádzala písomnej dohode o pôžičke bol účastníkmi riadne vysvetlený potrebou opravy pôvodnej listiny, ktorá bola vyhotovená so splátkovým kalendárom, ale nebola účastníkmi podpísaná, bola nahradená opravenou a opatrená dátumom 15.02.2010. Súd vo veci vydal dňa 08.06.2010 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.000,- Eur a trovy konania vo výške 1.140,- Eur do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.
10. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že svoj dlh voči žalobcovi zo vzájomnej dohody zo dňa 15.02.2010 splnil tak, že dňa 25.02.2010 zaplatil žalobcovi do ruky v hotovosti 200,- Eur. O prevzatí peňažnej sumy bolo vystavené potvrdenie príjmový doklad č. 1, ktorý potvrdil žalobca svojim podpisom. Dňa 11.03.2010 zaplatil žalobcovi do ruky v hotovosti 300,- Eur, o prevzatí ktorej sumy bolo vystavené potvrdenie príjmový doklad č. 2 zo dňa 11.03.2010, ktorý potvrdil žalobca svojim podpisom. Dňa 18.03.2010 zaplatil žalobcovi do ruky v hotovosti 300,- Eur, o prevzatí tejto sumy bolo tiež vystavené potvrdenie, príjmový doklad č. 3 zo dňa 18.03.2010, ktorý potvrdil žalobca svojim podpisom. Dňa 07.04.2010 žalovaný zaplatil žalobcovi do ruky v hotovosti 25.000,- Eur, o prevzatí peňažnej sumy bolo vystavené potvrdenie príjmový doklad č. 4 zo dňa 07.04.2010, ktorý potvrdil žalobca svojim podpisom. Pri odovzdaní peňažných hotovostí žalobcovi bol prítomný ich spoločný známy V. A., ktorý žalobcovi viackrát v minulosti poskytol pôžičku. O odovzdaní poslednej splátky vo výške 25.000,- Eur existuje aj zvuková nahrávka, to znamená, že žalobca nemôže poprieť prevzatie týchto finančných prostriedkov.
11. Podľa tvrdenia žalovaného z Daňového úradu Dunajská Streda koncom marca 2010 nabehli na jeho účet peniaze vo výške 29.000,- Eur, z ktorých peňazí žalobcovi dňa 07.04.2010 vyrovnal celý dlh. Potvrdenia o zaplatení jednotlivých peňažných súm žalobcovi vystavil on doma. Čiastku 25.000,- Eur žalobcovi zaplatil na parkovisku Tesco Dunajská Streda, kde sa stretli so žalobcom ráno okolo 09.00 hod. Peniaze boli odovzdané žalobcovi v motorovom vozidle žalovaného. Žalobca peniaze prepočítal a potom ho požiadal, aby podpísal potvrdenie, ktoré potvrdenie žalobca pred ním aj podpísal. Svedok V. A. stál vonku pri aute, videl, keď žalobca prepočítal peniaze a určite videl aj to, keď žalobca peniaze schoval.
12. Na potvrdenie svojich tvrdení právny zástupca žalovaného založil do spisu výpis z podnikateľského účtu žalovaného MB Service s.r.o. so sídlom Gombotášska 10, Malé Blahovo, z ktorého vyplýva, že 05.03.2010 zo Štátnej pokladnice SR Daňový úrad Dunajská Streda žalovanému vyplatil a previedol na jeho podnikateľský účet 29.507,34 Eur.
13. Podľa výpovede svedka V. A. vyplynulo, že svedok účastníkov konania pozná osobne a je s nimi v priateľskom vzťahu. Svedok potvrdil, že na polícii účastníci konania uzavreli nejakú dohodu. Žalovaný ho pred Veľkonočnými sviatkami v roku 2010 požiadal, aby išiel s ním ako svedok, keďže chce žalobcovi splatiť celý dlh. Cestou na parkovisko Tesco v Dunajskej Strede žalovaný mu ukázal balík peňazí a ukázal mu aj potvrdenie, ktoré mal žalobca podpísať pri prevzatí peňazí. Keď oni dvaja prišli na parkovisko žalobca už ich čakal, bol tam sám. On potom vystúpil z auta, aby žalobca mohol nastúpiť do vozidla a prepočítať si peniaze. On cez okno videl ako účastníci konania prepočítali peniaze a taktiež videl, keď žalobca podpísal žalovanému papier. Žalobca držal v ruke peniaze a potom ich dal do bankovej obálky.
14. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorého ustanovil za znalca, predložil súdu 11.02.2013 znalecký posudok pod č. 19/2013. Na čl. 18 znaleckého posudku znalecký ústav konštatoval, že na základe zistených podobných zhodných znakov pisateľom sporných podpisov SM-1, SM-2 je totožná osoba. Na základe zistených rozdielnych znakov nie je možné v tejto časti skúmania jednoznačne potvrdiť, že pisateľom sporných podpisov SM-3, SM-4 je totožná osoba, ktorá je pisateľom sporných podpisov SM-1, SM-2. Analýzou, vzájomným porovnaním ukážok podpisov osoby I. Y. znalecký ústav zistil, že porovnávacie podpisy sú druhovo zhodné. Sú vyhotovené v tvare paráf, v ktorých nie je možné identifikovať jednotlivé písmená, ani určiť ich polohu v podpise. V parafách nie je možné identifikovať poradie vyhotovenia mena I., priezviska Y.. Charakter podpisov z obdobia vzniku sporných podpisov dokumentuje, že porovnávacie podpisy osoby I. Y. vykazujú relatívne stále znaky s prirodzenou mierou variability podpisovania sa totožného pisateľa. Porovnávacie podpisy osoby I. Y. s cieľom overenia pravosti sporných podpisov skúmaniu vyhovujú. Pri analýze sporných písomností a ich mikroskopickým skúmaním neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu písma. V závere znaleckého posudku znalecký ústav konštatoval, že pri analýze sporných podpisov pomocou technických prostriedkov neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisov. V okolí sporných podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní, napr. gumovaní. To znamená, že sporné podpisy, písmo sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Sporné podpisy SM-1, SM-2 sú pravými podpismi osoby I. Y.. Vzhľadom na to, že v spornom podpise SM-3 sa vyskytujú znaky, ktoré sa v žiadnom z predložených porovnávacích podpisov I. Y. nevyskytujú, nie je možné sporný podpis SM-3 uznať za jednoznačne pravý podpis I. Y.. I. Y. pravdepodobne vyhotovil sporný podpis SM-3 iným spôsobom ako je pre neho obvyklé. Vzhľadom na to, že v spornom podpise SM-4 sa vyskytujú identifikačne hodnotné zhodné znaky, je možné konštatovať, že sporný podpis je s najvyššou mierou pravdepodobnosti pravým podpisom I. Y.. Výskyt rozdielneho znaku vylučuje možnosť stanoviť jednoznačný záver skúmania. Paličkové písmo - textové zápisy rodného mena a priezviska I. Y., ktoré sa nachádzajú na origináloch sporných písomností sú pravým písmom I. Y..
15. Súd prvej inštancie postupoval a rozhodol za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je od 01.07.2016 nahradený Civilným procesným poriadkom.
16. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti. Podľa ods. 3 cit. ust. ak nejde o veci podľa ods. 2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Pred skončením dokazovania je predseda senátu povinný okrem vecí vymenovaných v ods. 2 cit. ust. poučiť účastníkov prítomných na pojednávaní, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr sa neprihliada (ods. 3 cit. ust.).
17. Procesné dokazovanie ako procesný postup slúži k získavaniu správ o tvrdených dôležitých skutočnostiach, ktoré zostali v konaní pochybné, tieto tvrdenia sú teda predmetom procesného dokazovania. Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čoho účelom je označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení účastníkov v občianskom súdnom konaní. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, pričom dôkaznú povinnosť môže účastník plniť hneď na začiatku konania, napr. v žalobe, alebo vo vyjadrení k nej, ale tiež mimo týchto procesných úkonov, najmä v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod. Povinnosť označiť dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie - v takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
18. V danej veci účastníci navrhli vykonanie dôkazov, súd ich návrhy akceptoval, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a jeho záver, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti svojho návrhu v tom smere, že žalovaný je mu naďalej dlžný čiastkou 25.000,- Eur, je podľa názoru odvolacieho súdu správny. Žalobca preukázal existenciu pôžičky žalovanému, ale žalovaný dostupnými dôkazmi preukázal, že dlh voči žalobcovi zanikol, jeho splnením.
19. Čo sa týka záveru znaleckého posudku, súdom ustanovený ústav podpis na spornom doklade podriadil podrobnému skúmaniu a to nielen podpis žalobcu jeho ručným písmom (SM -4) vyhodnotil tak, že tento je s najvyššou mierou pravdepodobnosti pravým podpisom I. Y. (žalobcu), čo podľa názoru odvolacieho súdu, je podporené ďalším záverom, že podpis napísaný pri tomto podpise paličkovým písmom na originále písomnosti je pravým podpisom I. Y.. Okrem tohto súd vyhodnotil i svedeckú výpoveď V. A., ktorý potvrdil, že videl, že žalobca od žalovaného prevzal vrátené peniaze do ruky a písomne potvrdil ich prevzatie. Takisto žalovaný preukázal, že v rozhodnom čase disponoval vrátenou sumou peňazí o čom svedčí i jeho výpis z podnikateľského účtu žalovaného.
20. Tvrdenia žalobcu o existencii zmenky sú pre daný spor irelevantné, obdobne aj skutočnosť, že proti svedkovi sa pokračuje v trestnom stíhaní, nakoľko pominuli dôvody, pre ktoré bolo trestné konanie prerušené.
21. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, potvrdil.
22. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).