Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku, v právnej veci žalobcu: MAKYTA a.s., so sídlom ul. 1. mája 882/46, Púchov, IČO: 31 599 168, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická č. 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 134031/2016 zo dňa 9. februára 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou na Krajský súd v Trenčíne domáhal preskúmania a zrušenia platobného výmeru Mesta Púchov č. 070124/2/2013P/5 zo dňa 9.9.2014 a rozhodnutia žalovaného č. 134031/2016 zo dňa 9.2.2016, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Púchov (ďalej len správca dane), ktorým podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľnosti na rok 2013 v sume 172.997,31 € na základe dodatočného daňového priznania z 30.6.2014.

2. Žalobca v správnej žalobe vytýkal rozpor preskúmavaných rozhodnutí so zákonom o miestnych daniach a poukázal na špekulatívne prijatie uznesenia Mestského zastupiteľstva Púchov č. 106/2012 zo dňa 6.12.2012 s účinnosťou od 1.1.2013. V čase jeho prijatia už bola maximálna hranica sadzby dane znížená zo 40-násobku najnižšej ročnej sadzby dane na 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane určenej VZN č. 9/2012. Mal za to, že s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o miestnych daniach ročná sadzba dane zo stavieb nemôže presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb. Správcom dane nastavená výška ročnej sadzby dane ale prekračuje zákonom povolený rozsah. Z tohto dôvodu je VZN č. 9/2012 v bodoch 6.2.5., 6.2.6. a 6.2.7. v rozpore so zákonom a preto neaplikovateľné. Taktiež v postupe správcu dane videl porušenie ustanovenia § 73 ods. 3 daňového poriadku, keď tento postúpil vec žalovanému po viac ako jednom roku. V prvostupňovom rozhodnutí ďalej absentujú úvahy odôvodňujúce vydanie rozhodnutia správcom dane, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Pri rozhodovaní o výške dane správne orgány protiprávne nezohľadnili už zaplatenú daň z nehnuteľností za rok 2013 vo výške 11.290,23 €. Tiež mal za to, že v čase rozhodovania žalovaného VZN č. 9/2012 stratilo platnosť a účinnosť, nakoľko ho nahradilo nové VZN. Napadnuté rozhodnutia sú tak nezákonne z dôvodov neprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti.

3. Žalovaný vo svojom stanovisku k podanej žalobe uviedol, že správca dane je oprávnený s účinnosťou od 1.1. každého roka zmeniť sadzby dane zo stavieb. V súvislosti takto vykonanou ďalšou zmenou má ale podľa § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach povinnosť súčasne rozhodnúť o znížení sadzby. Poukázal na to, že VZN-ím č. 9/2012 správca dane znížil rozdiel medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane na násobok 39,75. Pre vyrubenie dane je rozhodujúci právny stav v čase vzniku daňovej povinnosti, v prejednávanom prípade k 1.1.2013. Pretože správca dane určil daň podľa dodatočného daňového priznania žalobcu, neexistovali rozdiely, ktoré by vyžadovali odôvodnenie.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

6. Uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Púchov č. 106/2012 bolo prijaté všeobecne záväzné nariadenie č. 9/2012 o miestnych daniach pre mesto Púchov (ďalej len VZN č. 9/2012), ktoré nahradilo VZN č. 4/2011 o dani z nehnuteľností pre mesto Púchov. Podľa bodu 6.2.5. VZN č. 9/2012 ročná sadzba dane u stavieb sa určuje: - za priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie, vrátane stavieb na vlastnú administratívu na 6,40 € / m2. Upravená ročná sadzba dane sa zvyšuje pri viacpodlažných stavbách o príplatok 0,33 € za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia. V bode 6.2.6. bola určená ročná sadzba u stavieb na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a zárobkovou činnosťou na 5,20 € / m2. Upravená ročná sadzba dane sa zvyšuje pri viacpodlažných stavbách o príplatok 0,33 € za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia. Pri ostatných stavbách bola podľa bodu 6.2.7. ročná sadzba určená vo výške 4,60 € / m2. Najnižšia sadzba dane zo stavieb bola stanovená na 0,161 € / m2 pri stavbách na bývanie a najvyššia sadzba 6,40 €/m2 pri už uvedených priemyselných stavbách, stavbách slúžiacich energetike, stavebníctvu, stavbách využívaných na skladovanie vlastnej produkcie, vrátene stavieb na vlastnú administratívu.

7. Pre rok 2014 boli sadzby miestnych daní určené VZN č. 4/2013, ktoré nadobudlo účinnosť 1.1.2014, a ktorým výška sadzieb daní zo stavieb zostala zachovaná ako pre rok 2013.

8. Na základe daňového priznania zo dňa 29.1.2013 k dani z nehnuteľností za rok 2013 správca dane rozhodnutím č. 070124/2013P/5 zo dňa 25.2.2013 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2013 vo sume 172.998,93 €.

9. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100306/206139/2014/5051 zo dňa 29.4.2014 prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Po výzve správcu dane žalobca dňa 30.6.2014 podal dodatočné daňové priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2013.

11. Správca dane nanovo vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľnosti na rok 2013 v sume 172.997,31 € rozhodnutím č. 070124/2/2013P/5 zo dňa 9.9.2014, ktoré z dôvodu odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100306/1/553545/2014/15922 zo dňa 16.12.2014 potvrdil.

12. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.12.2014 žalobca napadol správnou žalobou. Tunajší správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil rozsudkom sp. zn. 13S 38/2015 zo dňa 18.11.2015 pre jeho nepreskúmateľnosť, keď bol správnemu súdu predložený neúplný administratívny spis.

13. Novým rozhodnutím žalovaného č.134031/2016 zo dňa 9.2.2016 bolo prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 9.9.2014 o určení dane z nehnuteľností na rok 2013 v sume 172.997,31 € opätovne potvrdené. Preskúmavané rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 15.2.2016.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len zákon o miestnych daniach) miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú daň z nehnuteľností.

15. Podľa § 3 zákona o miestnych daniach zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h), ods. 3 a poplatku uvedeného v § 2 ods. 2 je kalendárny rok, ak § 90 ods. 3 až 6 neustanovujú inak.

16. Podľa § 4 zákona o miestnych daniach daň z nehnuteľností zahŕňa daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej len "daň z bytov").

17. Podľa § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení:

a) stavby na bývanie 11a) a drobné stavby, 11b) ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu,

b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu,

d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových domov, e) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,

f) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,

g) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f).

18. Podľa § 12 ods. 1 zákona o miestnych daniach ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.

19. Podľa § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) pre stavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104f ods. 3 neustanovuje inak.

20. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá a druhá zákona o miestnych daniach na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v § 12 ods. 1.

22. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy, vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu,

sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu v riadne vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.

23. Zo znenia správnej žaloby vyplynul spor ohľadom zákonnosti výšky sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roka 2013, ktoré boli správcom dane upravené vo VZN č. 9/2012. Je preto zrejmé, že podstata sporu netkvie v náležitom zistení skutkového stavu, ale v jeho právnom posúdení, presnejšie vo výklade ustanovenia § 12 ods. 2 v spojení s § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach, ktoré vstúpili do účinnosti od 1.12.2012.

24. S poukazom na vykonané dôkazy bolo správnym súdom zistené, že Mesto Púchov ako správca dane v súlade so svojim zákonným oprávnením upravilo výšky sadzieb dane zo stavieb (vrátane ostatných nehnuteľností) na rok 2013 vo VZN č. 9/2012, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2013. Tie sa pohybovali v rozpätí od najnižšej sadzby 0,161 € / m2 po najvyššiu sadzbu 6,40 € / m2. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb tak predstavuje násobok 39,75.

25. Pri výklade ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o miestnych daniach, ktoré s účinnosťou od 1.12.2012 limituje najvyššiu sadzbu dane zo stavieb na 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, treba vychádzať z prechodnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 104f ods. 3 zákona o miestnych daniach. Predmetné zákonné ustanovenie v prípade rozdielov sadzieb prevyšujúcich spomenutý 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb s účinnosťou od 1.12.2012 ustanovuje jedine povinnosť správcu dane pri každej ďalšej zmene sadzieb postupne znížiť tento násobok rozdielu sadzieb. Pritom nejde o jednorazovú záležitosť, ale o časovo nevymedzenú úpravu násobku sadzieb smerom dole pre nasledujúce zdaňovacie obdobia. V tomto smere priniesla zásadnejšiu zmenu až novela vykonaná zákonom č. 347/2013 Z.z., ktorá s účinnosťou od 1.12.2013 v § 104g ods. 3 ustanovila povinnosť dosiahnuť požadovaný maximálny 10-násobný rozdiel najneskôr pre zdaňovacie obdobie 2024. Z uvedeného vyplýva, že správca dane pri úprave sadzieb dane zo stavieb na rok 2013 postupoval v súlade so zákonom, pretože zistený rozdiel medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb predstavuje násobok 39,75.

26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu čo do nemožnosti spätného použitia VZN č. 9/2012 pri rozhodovaní o dani z nehnuteľnosti na rok 2013 v čase vydania napadnutého rozhodnutia o odvolaní z dôvodu jeho nahradenia nasledujúcim VZN č. 4/2013, ktoré s účinnosťou od 1.1.2014 upravovalo sadzby dane na rok 2014, k tomu súd dodáva, že VZN č. 3/2014 bolo účinné až od 1.1.2014 a preto nemá spätné účinky do minulosti. V poradí ďalšie VZN tak nemôže nahradiť žalobcom spochybňované VZN č. 9/2012, ktoré upravovalo sadzby dane na rok 2013, lebo VZN č. 4/2013 upravovalo sadzby dane na rok 2014, teda do budúcnosti a nehlo mať dopad na účinnosť VZN č. 9/2012. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, ktorý vyslovil názor, že pre použitie tej ktorej právnej úpravy je rozhodujúci moment vzniku daňovej povinnosti. Žalovaný preto správne aplikoval pri rozhodovaní právne predpisy účinné k dátumu 1.1.2013, ktorý bol v zmysle § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach rozhodujúci pre vyrubenie dane z nehnuteľností na rok 2013.

27. Oneskorené predloženie (postúpenie) veci žalovanému ako odvolaciemu administratívnemu orgánu podľa názoru správneho súdu nemohlo mať a ani nemalo vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, nakoľko s uplynutím zákonnej 30-dňovej lehoty zákon nespája žiadne právne účinky, resp. následky.

28. Pri posudzovaní, či preskúmavané rozhodnutia majú všetky zákonné náležitosti treba zobrať v úvahu princíp jednoty oboch administratívnych rozhodnutí. To znamená, že prvostupňové rozhodnutie nemožno posudzovať oddelenie od druhostupňového rozhodnutia. Obe rozhodnutia treba vždy brať tzv. ako jeden celok, nakoľko rozhodnutie odvolacieho orgánu skutkovo a právne nadväzuje na rozhodnutie prvostupňového administratívneho orgánu. Napadnuté rozhodnutia sú tak vzájomne poprepájané. Z tohto pohľadu, keď správny súd posudzuje preskúmavané rozhodnutia ako jeden celok, má správny súd za to, že tieto obsahujú všetky zákonné náležitosti a vo svojej jednote dávajú odpovede na všetky zásadné tak skutkové ako aj právne otázky. V prejednávanom prípade preto nemožno hovoriť o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného.

29. Požiadavku žalobcu, aby žalovaný pri rozhodovaní o výške dane zobral do úvahy výšku už sčasti zaplatenej dane, podľa správneho súdu nemá zákonný ani logický podklad. Uvedený fakt podľa

správneho súdu môže mať vplyv len na prípadnú exekúciu dane, resp. jej zaplatenie, ale nie na proces jej vyrubenia, pre ktorý sú rozhodujúce okolnosti v čase vzniku daňovej povinnosti.

30. S poukazom na uvedené preto správny súd vyhodnotil námietky žalobcu za nedôvodné a žalobu zamietol.

31. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

32. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu žalovanému správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

33 Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.