Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8C/104/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu : N. I., T. XX.XX.XXXX, U. H. U. X, K., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému : Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.011,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 011,90 Eur od 22.09.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia a v celom rozsahu vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.08.2015 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.601,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.601,62 Eur, a to odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, až do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v zmluvných dojednaniach k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.06.2004 v článku VI bod 35 a v článku VI bod 36 v zneniach citovaných v žalobnom návrhu sú neprijateľné. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 23.06.2004 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty QUATRO PREMIUM, na základe ktorej mu bol schválený úverový rámec vo výške 995,81 Eur (30.000,- Sk) s mesačnou schválenou splátkou vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk). Na základe jeho novej žiadosti mu bol od mesiaca august 2012 upravený úverový rámec na 5.100,- Eur. Z tohto úverového rámca čerpal sumu 13.763,20 Eur a zaplatil sumu 18.364,82 Eur, pričom, ako žalobca uviedol, žalovaný započítal prevažnú časť platieb na úroky, poplatky a sankcie. Napriek tomu od neho žalovaný požaduje zaplatenie ďalších 7.818,15 Eur. Ako žalobca ďalej uviedol, jeho platby neboli priraďované na splácanie úveru, ale predovšetkým na úroky, poplatky a iné mimoistinné zložky úveru. Istina sa tak podľa neho znižovala iba minimálne. Práve v tom podľa žalobcu spočíva veľmi sofistikovaný mechanizmus neprimeraného úverovania, ktorý priemerný spotrebiteľ nemá takmer šancu reálne splniť a zbaviť sa tak úveru. Ako zdôraznil, v zmluve sa úroky a poplatky priamo nenachádzajú. Preto v súlade s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv nachádzajúcou sa v Občianskom zákonníku sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a tiež určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok tak, ako sú uvedené v žalobnom návrhu.

2. Žalovaný o svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 08.10.2015 navrhol, aby súd žalobu zamietol. Ako uviedol, žalobca napadol ako neplatné zmluvné dojednania, ktoré nielenže nespôsobujú v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nerovnováhu, ale najmä je ich prípadná zmena podmienená objektívnymi okolnosťami a situáciou na relevantnom trhu. Ako ďalej uviedol, zmena obchodných podmienok a cenníka je predpokladaná aj kogentnou úpravou zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca tak podľa neho aplikuje na zmluvný vzťah s ním nesprávnu právnu normu, čím sa snaží zavádzajúco dosiahnuť bezpoplatkovosť a bezodplatnosť úveru. Žalovaný zdôraznil, že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, naopak, žalobca sa podanou žalobou snaží vyhnúť povinnosti plniť svoj záväzok voči nemu. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobca dňa 04.02.2013 nepochybne uznal svoj dlh vo výške 5.658,01 Eur s príslušenstvom, čo podľa žalovaného spochybňuje dôvodnosť žalovaného nároku.

3. Žalovaný na základe výzvy súdu písomným podaním doručeným súdu dňa 14.03.2016 predložil farebnú kópiu Zmluvy o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“, na zadnej strane ktorej sa nachádzajú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. a tiež predložil cenník platný v čase uzavretia zmluvy. Ako žalovaný v tomto svojom písomnom vyjadrení zdôraznil, zmluva a obchodné podmienky sa nachádzajú na jednej listine, čím preukazoval tvrdenie o pevnom fyzickom spojení zmluvy s obchodnými podmienkami. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že listina označená ako Zmluva o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ sama o sebe nie je považovaná za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona a tento zákonný pojem napĺňa až v spojení s obchodnými podmienkami a cenníkom, teda zmluvu tvorí trojica listín, t.j. zmluva, obchodné podmienky a cenník.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.05.2016 reagujúc na predchádzajúce písomné vyjadrenia žalovaného uviedol, že mu obsah cenníka nebol známy a nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že cenník bol v čase podpisu zmluvy pevne fyzicky spojený s listinou, ktorej predná strana obsahovala predmetnú spotrebiteľskú úverovú zmluvu a zadná strana obchodné podmienky. Na podpis mu bola predložená iba zmluva, ktorú na jej konci podpísal, pričom podľa jeho názoru sú obchodné podmienky napísané drobným písmom a bez optickej pomôcky nečitateľné.

5. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 22.06.2016 v rámci prostriedkov procesnej obrany vzniesol námietku premlčania. Ako v neskoršom priebehu sporu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2016 uviedol, predložil žalobcovi ponuku na uzavretie mimosúdnej dohody s návrhom, že sa zaviaže na zaplatenie žalovanej sumy vo výške, ktorá nie je premlčaná a k náhrade trov konania. Žalobca písomným podaním zo dňa 12.10.2015 súdu oznámil, že ponuka žalovaného je pre neho nevýhodná a preto ju neakceptoval. Žalobca vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach zotrval na právnych a skutkových dôvodoch žaloby.

6. Súd vyhovel návrhom strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu predložili v priebehu konania, a to: zmluvou o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ zo dňa 28.06.2004, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., potvrdením zmeny výšky úverového rámca zo dňa 27.07.2012, výpisom z Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM ku dňu 02.07.2015, výzvou žalovaného adresovanej žalobcovi k bezodkladnej úhrade zo dňa 17.07.2015, rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. XC XX/XXXX - 127 zo dňa 02.12.2014, dohodou o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 16.01.2013, cenníkom žalovaného ku kreditnej platobnej karte platného od 21.06.2004 a žiadosti žalobcu o navýšenie kreditu. Súd tiež vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, ako sporu s ochranou slabšej strany, aj bez návrhu vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Žalobca, ako dlžník uzavrel so žalovaným, ako bankou zastúpenou spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. dňa 28.06.2004 Zmluvu o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca stal držiteľom pôžičkovej karty Quatro, ktorá má povahu elektronickej karty. Touto Zmluvou bol žalobcovi schválený úverový rámec vo výške 995,81 Eur (30.000,- Sk) s mesačnou schválenou splátkou vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk). Žalovaný súdu predložil totožný text Zmluvy, aký predložil súdu spolu so žalobou žalobca, avšak na jej rubovej strane sa nachádzajú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydávaných Všeobecnou

úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ďalej len „Obchodné podmienky“). Spoločnosť Slovenské kreditné karty, a.s. vydala dňa 27.07.2012 potvrdenie o zmene výšky úverového rámca, na základe ktorej v zmysle žiadosti žalobcu zvýšila žalobcovi úverový rámec na 5.100,- Eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 170,- Eur.

8. Z výpisu z Pôžičkovej karty QUATRO PREMIUM vystaveného žalovaným ku dňu 02.07.2015, ktorý predložil žalobca spolu so žalobou vyplýva, že za obdobie od 28.04.2004 do 31.12.2008 a za obdobie od 01.01.2009 do 02.07.2015 vznikla žalovanému povinnosť uhradiť sumu 7.097,01 Eur ku dňu splatnosti 15.07.2015. Tento výpis obsahuje súhrn debetných a kreditných transakcií na pôžičkovej karte realizovaných za uvedené obdobia, pričom v zmysle tohto výpisu boli na ťarchu účtu realizované debetné transakcie spolu vo výške 16.931,01 Eur a v prospech tohto účtu kreditné transakcie žalobcom spolu vo výške 12.577,59 Eur.

9. Spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. výzvou zo dňa 17.07.2015 vyzvala žalobcu k bezodkladnej úhrade dlhu vyplývajúceho z úveru poskytnutého zo Zmluvy vo výške 7.818,15 Eur s upozornením, že v prípade neuhradenia dlhu môže byť u žalobcu vykonaná osobná návšteva inkasným kontrolórom.

10. Žalovaný zastúpený spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zaslal žalobcovi Dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní, ktorú žalobca podpísal dňa 04.02.2013. V tejto dohode žalobca uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalovanému vyplývajúci zo Zmluvy vo výške 5.658,01 Eur a denný úrok z omeškania vo výške 18,93 Eur k 16.01.2013, ktorý do úplného vyplatenia istiny narastá. Žalobca sa ako dlžník zaviazal tento dlh uhradiť v 36. mesačných splátkach po 157,69 Eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. Neuhradenie akejkoľvek splatnej splátky v dohodnutom termíne a výške má v zmysle tejto dohody za následok, že sa stáva splatou celá pohľadávka žalovaného.

11. Z cenníka žalovaného platného od 21.06.2004 vyplývajú úrokové sadzby, rôzne druhy poplatkov a indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 22.06.2016 uviedol, že dostal domov ponuku žalovaného na uzavretie zmluvy aj s kartou, ktorú využil, pretože chceli spolu s manželkou rekonštruovať byt. Túto zmluvu tak podpísal a zaslal ju žalovanému späť, pretože sa im to v tom čase zdalo výhodnejšie, ako klasické úvery z banky. Túto kartu používal tak, že vyberal peňažné prostriedky z bankomatu. Splátky riadne splácal, ale občas sa stalo, že bol v omeškania s ich zaplatením, a to z dôvodu meškajúcej výplaty. V poslednom období už žalovaný zdvihol poplatky, a preto už ďalšie splátky nestíhal splácať, čím mu však nabehli rôzne úroky z omeškania. V súčasnosti už kartu nepoužíva a nazdáva sa, že ju už vrátil. Ako ďalej uviedol, zo strany žalovaného, resp. ním poverených spoločností mu chodili výhražné sms správy 3 alebo 4 krát do týždňa a tiež mu bola zaslaná výzva k bezodkladnej úhrade dlhu. Žalobca tiež uviedol, že bol u nich osobne jeden pán zo spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, pričom v tom čase bol doma iba ich 12 ročný syn, na ktorého tento pán na chodbe pred susedmi kričal a domáhal sa zaplatenia dlhu. Syn po ich príchode domov veľmi plakal, čo bol pre neho impulz na podanie tejto žaloby. Žalobca potvrdil, že zmluvu a obchodné podmienky čítal, ale nie všetkému rozumel. Uviedol, že sa pokúšal s pracovníkmi žalovaného skontaktovať, tí mu však povedali, že s tým nič nemajú.

13. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 22.06.2016 súdu predložil žiadosť žalobcu o navýšenie kreditu na 90.000,- Sk pri mesačných splátkach 3.000,- Sk. Žalobca vo svojej výpovedi k tejto listine uviedol, že žiadosť napísal len na základe nejakej ponuky žalovaného, pretože nikdy by sám od seba žiadosť o navýšenie kreditu nepodal.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:

15. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

16. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

17. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (28.06.2004) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (28.06.2004) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (28.06.2004) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

22. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (28.06.2004) pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (28.06.2004) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (28.06.2004) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

25. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (28.06.2004) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

34. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

37. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

38. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

39. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré

vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

40. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

41. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

42. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

43. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Banka je tiež povinná o zámere a o následkoch zámeru ukončiť činnosť alebo časť činnosti banky postupom podľa § 28 ods. 1 písm. b), c) alebo písm. d) bezodkladne, preukázateľne a zrozumiteľne informovať klientov, pričom informáciu o príslušnom zámere je banka povinná bezodkladne zverejniť aj na svojom webovom sídle a vo svojich prevádzkových priestoroch so zabezpečením jej nepretržitého zverejnenia až do ukončenia činnosti alebo príslušnej časti činnosti banky. Informačnými povinnosťami podľa tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia § 265 a § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a osobitných predpisov.

44. Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že akceptáciou žiadosti žalobcu o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro PREMIUM došlo v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka s účinnosťou ku dňu 28.06.2004 (deň akceptácie návrhu žalobcom) k uzavretiu zmluvy, ktorá má vzhľadom na postavenie jej účastníkov občiansko - právnych charakter zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Táto bola uzavretá medzi žalobcom, ako dlžníkom a žalovaným, ako bankou vystupujúcou v pozícii veriteľa. Na základe tejto Zmluvy žalovaný prenechal žalobcovi do užívania elektronickú platobnú kartu a umožnil žalobcovi, aby prostredníctvom nej čerpal revolvingový úver, t.j. automaticky obnovovaný úver.

45. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (28.06.2004). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.

46. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 258/2001 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

47. Z tohto dôvodu súd preskúmal obsah Zmluvy a jeho súladnosť s ustanovením § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a musí nutne konštatovať, že táto Zmluva okrem iných nedostatkov neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. Skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje žalovaného, ako tvorcu textu tejto Zmluvy povinnosti uviesť RPMN v Zmluve, a to najmä z toho dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Súd zdôrazňuje, že aj v prípade, ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ informovaný o skutočnostiach uvedených v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., čo v danom prípade splnené nebolo, resp. žalovaný nepreukázal splnenie tejto zákonnej podmienky. Preto, ak žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedené obligatórne náležitosti musia byť v Zmluve uvedené a bolo povinnosťou žalovaného ako dodávateľa a profesionála podnikajúceho ako banka nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby bolo možné určiť RPMN a priemernú RPMN, alebo splniť podmienky v zmysle § 3 ods. 6 tohto zákona, ak mal za to, že RPMN nebolo možné určiť. Súd zdôrazňuje, že aplikuje právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola Zmluva uzavretá.

48. Napokon, význam uvedenej náležitosti Zmluvy potvrdzuje aj samotný zákonodarca, ktorý s absenciou tejto náležitosti spojil bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Okrem toho súd v súvislosti s absenciou zmluvného dojednania upravujúceho ročnú úrokovú sadzbu a poplatky zdôrazňuje, že v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nemôže žalovaný od žalobcu požadovať úrok a ani poplatky, pretože tieto nie sú uvedené v Zmluve. Pokiaľ sa jedná o prostriedok procesnej obrany žalovaného spočívajúci v argumentácii o jednotnosti Zmluvy a Obchodných podmienok, súd zdôrazňuje, že podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. uvedené vo vlastnom texte tejto zmluvy, pretože iba tento text je na znak súhlasu s jeho obsahom opatrený podpisom žalobcu. Súd nepopiera, že Zmluva môže odkazovať na Obchodné podmienky alebo že Obchodné podmienky môžu upravovať určité vedľajšie dojednania medzi stranami zmluvného vzťahu. Obchodné podmienky však nemôžu vo svojom texte obsahovať podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto praktika dodávateľa vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to najmä vzhľadom na komplikovanosť a neprehľadnosť týchto vedľajších dojednaní pre bežného spotrebiteľa. Navyše údaj o RPMN ani nebol uvedený v Obchodných podmienkach, ale bol uvedený iba v cenníku žalovaného, ktorý nebol súčasťou Zmluvy, pretože so Zmluvou netvorí integrálnu súčasť a na znak súhlasu nebol podpísaný žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu nemôže byť cenník právne relevantným nástrojom na odstránenie súdom vytýkaného obsahového nedostatku Zmluvy z hľadiska jej podstatných náležitostí.

49. Tento právny záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v kontexte námietky z premlčania vznesenej žalovaným našiel svoj odraz aj vo výške súdom priznaného bezdôvodného obohatenia. Súd pritom vychádzal z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM, v ktorej je uvedený podrobný výpis transakcií žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľskému úveru poskytnutého touto Zmluvou. Súd zdôrazňuje, že strany sporu tento výpis z hľadiska jeho obsahu v priebehu konania nespochybnili, a preto vzhľadom na sporový charakter tohto konania súd považuje tento výpis za správny. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že impulzom na podanie tejto žaloby bolo výzva žalovaného na bezodkladnú úhradu dlhu zo dňa 17.07.2015 a následné kroky žalovaným poverenej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. smerujúce k vymáhaniu pohľadávky formou osobnej návštevy v domácnosti žalobcu. Uvedená výzva k bezodkladnej úhrade indikuje, že práve prostredníctvom tejto výzvy sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil

žalovaný. Preto súd pri aplikácii dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzal do úvahy všetky debetné a kreditné transakcie v uvedenom výpise, ktoré boli v prospech alebo na ťarchu úverového účtu realizované po 17.07.2013 (dva roky pred uvedenou výzvou). Súd musí nutne konštatovať, že všetky debetné transakcie od 17.07.2013 do 30.06.2015, kedy bol tento výpis uzavretý, majú charakter iba poplatkov za rôzne úkony a rôznych druhov úrokov a úrokov z omeškania. Za dané obdobie nebolo zo strany žalobcu realizované žiadne čerpanie peňažných prostriedkov z tohto účtu. Na strane druhej, žalobca za uvedené obdobie zaplatil v prospech žalovaného sumu 2011,90 Eur, ktorá pozostáva zo súhrnu všetkých kreditných transakcií na tomto úverovom účte za obdobie od 17.07.2013 do 30.06.2015. Preto súd pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal plnenie bez právneho dôvodu a to tým, že neposkytol žalobcovi žiadne peňažné plnenie, ktoré by bol žalobca povinný splácať, a to závere súdu pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru. Preto žalovanému v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vo výške 2011,90 Eur žalobcovi vydať. Vo zvyšnej časti je nárok premlčaný, a preto tento nárok nie je možné v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcovi priznať.

50. Vo vzťahu k prostriedku procesnej obrany žalovaného spočívajúcej v predložení dohody o uznaní dlhu súd poukazuje na formulárový charakter tejto dohody. Už z jej obsahu vyplýva, že túto dohodu koncipoval žalovaný a žalobca nemal možnosť obsah tejto dohody meniť. Neprijateľnosť tejto dohody a teda jej neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako celku spočíva okrem nedostatku individuálneho dojednania aj v tom, že žalobca nebol v tejto dohode upozornený na následok spojený s jej uzavretím, ktorým je v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka predĺženie premlčacej doby na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo. Pre žalobcu, ako priemerného spotrebiteľa sa mohla zdať táto dohoda výhodná, pretože jeho úmyslom bolo rozložiť zaplatenie dlhu v splátkach. Skutočným cieľom žalovaného však bolo práve spomínané predlženie premlčacej doby, čím žalobcu vystavil do oveľa nevýhodnejšieho postavenia, ako keby žalobca túto dohodu neuzavrel. O „výhodnosti“ dohody svedčí aj nemožnosť zistenia, ako žalovaný dospel k dlžnej sume 5658,01 Eur, ako aj zo žiadnej zmluvy nevyplývajúci nárok na denné úroky z omeškania, ktoré sú opäť z pohľadu ich výšky nepreskúmateľné.

51. Tento postup žalovaného súd zároveň hodnotí ako nekalú a klamlivú obchodnú praktiku v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 7 a § 8), ktorá je navyše v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8). Tieto praktiky spôsobili, že priemerný spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, ak by na strane dodávateľa neabsentovala odborná starostlivosť svedčiaca poctivému prístupu k podnikaniu. Súd zdôrazňuje, že ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd musí odmietnuť poskytnúť ochranu nároku, ktorý si žalobca po použití tejto nekalej praktiky uplatnil v tomto spore. Preto súd vyslovuje záver o účelovosti tejto dohody a zneužitiu tohto právneho nástroja voči spotrebiteľovi, čo má za následok, že táto dohoda je absolútne neplatná a to pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

52. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

54. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Nakoľko zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nebol doposiaľ ukončený a vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca domáhal prostredníctvom tejto žaloby bez predchádzajúcej výzvy na plnenie, súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k omeškaniu so splnením povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému, teda odo

dňa 22.09.2015 (žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 21.09.2015). Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne (nie v požadovanej výške 5,15 % ročne, ktorá je v rozpore s § 3 nariadenia vlády) zo sumy 2011,90 Eur od 22.09.2015, až do poskytnutia riadneho plnenia.

56. Z tohto dôvodu súd na základe takto zisteného skutkového stavu a za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov žalobe žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia čiastočne vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy nad 2011,90 Eur žalobu zamietol, a to z dôvodu premlčania zvyšku nároku. Súd tiež zamietol žalobu o zaplatenie úroku z omeškania nad 5,05 % ročne, a to z dôvodu nezákonnosti požadovanej výšky úroku z omeškania (5,15 % ročne). Preto rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

57. Z článku VI bod 35 a 36 Obchodných podmienok vyplýva možnosť žalovaného meniť jednostranne cenník, ktorý obsahuje výšku poplatkov, úrokov a sankčných úrokov. Súd sa v tomto prípade stotožnil s prostriedkami procesnej obrany žalovaného a poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré banke umožňuje jednostrannú zmenu cenníka za podmienky informovania o tejto zmene na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne písomnou formou v slovenskom jazyku. Žalobca v priebehu konania nespochybnil skutočnosť, že by žalovaný túto svoju povinnosť uverejniť zmeny cenníka spôsobom stanoveným v zákone nedodržal. Žalobca nepreukázal, že by sa s obsahom cenníka nemohol oboznámiť v priestoroch žalovaného alebo na jeho internetovej stránke v čase, kedy podpisoval Zmluvu (§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka).Vo vzťahu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal žalobca, súd zdôrazňuje, že toto ustanovenie zakotvuje nemožnosť jednostrannej zmeny zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Teda táto nemožnosť zmeny zmluvných podmienok nie je bezpodmienečná ale viaže sa na dohodu zmluvných strán o spôsobe tejto zmeny. V tomto prípade má súd za to, že ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o bankách túto dohodu nahrádza, a to kogentne formulovaným ustanovením zákona umožňujúcim jednostrannú zmenu zmluvných podmienok bez súhlasu spotrebiteľa. Preto súd nemôže považovať za neprijateľnú takú zmluvnú podmienku, ktorej znenie vychádza zo zákonnej úpravy, pretože v takom prípade by bol žalovaný sankcionovaný neplatnosťou zmluvných dojednaní len z dôvodu, že dodržal zákonnú povinnosť. Preto súd žalobu v časti o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

58. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Žalobca si prostredníctvom tejto žaloby uplatnil dva samostatné nároky - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý má peňažný charakter a nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorý má nepeňažný charakter. Z prvého a druhého výroku tohto rozsudku vyplýva, že žalobca bol vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný len čiastočne a vo vzťahu k nároku na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bol neúspešný v celom rozsahu. Za situácie rozdielneho charakteru nárokov a čiastočného úspechu, resp. neúspechu strán sporu a z toho vyplývajúcej nemožnosti určenia pomeru úspechu, súdu v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 , pretože obe strany sporu mali čiastočný úspech aj neúspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho ods. doručenia na Okresný súd Kežmarok.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.