Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoKR-29-2016.pdf
PDF · 131.91 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: REBLOK Bratislava, a.s., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 848 278, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, so sídlom O. XX, XXX XX W., proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, sídlo kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: SSIM - OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, v konaní o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/41/2013-84 zo dňa 06.04.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/41/2013-84 zo dňa 06.04.2016 v napadnutom výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je veriteľom pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina, spisová značka 3K/35/2012 prihláškou pohľadávky voči dlžníkovi SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, zapísanej správcom pod poradovým číslom 45 vo výške 98,42 Eur titulom nákladov z uplatnenia na základe vzniknutých trov konania, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina, spisová značka 3K/35/2012 prihláškou pohľadávky voči dlžníkovi SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, zapísanej správcom pod poradovým číslom 45 vo výške 98,42 Eur titulom nákladov z uplatnenia na základe vzniknutých trov konania. Samostatným výrokom vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na pojednávanie vytýčené na deň 16.03.2016 sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavili. Prítomný bol iba žalovaný. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil a zároveň súhlasil, aby súd vec prejednával, ako aj rozhodol v jeho neprítomnosti. Z uvedeného okresný súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
2. Okresný súd poukázal na to, že predmetom konania v prejednávanej veci bola incidenčná žaloba o určenie popretých pohľadávok podľa ust. § 32 ods. 9 a 15 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca si prihláškou pod poradovým číslom 1 zo dňa 27.03.2013 prihlásil pohľadávku v celkovej výške 886,42 Eur.
3. Predmetom sporu však ostala len pohľadávka v časti nákladov z uplatnenia vo výške 98,42 Eur, nakoľko vo zvyšnej časti bola pohľadávka dodatočne uznaná správcom a konanie bolo v časti určenia pohľadávky vo výške 788 Eur zastavené.
4. Žalobca si prihlásenou prihláškou prihlásil do konkurzu náklady z uplatnenia svojej pohľadávky, a to konkrétne za úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava právneho zastupovania a vypracovanie a podanie prihlášky do konkurzného konania - v celkovej sume 98,42 Eur, pričom podľa žalobcu išlo o náklady z uplatnenia, ktoré vznikli predtým, ako sa žalobca ako veriteľ stal účastníkom konkurzného konania (č.l. 36 spisu). Okresný súd konštatoval, že v prejednávanej veci boli naplnené hmotno-právne podmienky podania incidenčnej žaloby, nakoľko žaloba bola podaná v zákonnej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, doručené žalobcovi dňa 04.06.2013 a žaloba bola podaná na okresnom súde dňa 03.07.2013. Žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom popretej pohľadávky a smerovala proti pasívne legitimovanému subjektu - žalovanému ako správcovi úpadcu. Okresný súd konštatoval, že bola naplnená dikcia ust. § 32 ods. 15 ZKR, druhá veta.
5. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že veriteľ si prihlásil podanou prihláškou pohľadávku vo výške 98,42 Eur, ktorá prihlásená pohľadávka predstavuje odmenu za poskytnutie právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu právneho zastupovania, ako aj vypracovanie a podanie prihlášky do konkurzného konania. Žalobca v žalobe, ako aj písomných vyjadreniach uviedol, že ide o náklady z uplatnenia, ktoré vznikli predtým, ako sa žalobca ako veriteľ stal účastníkom konkurzného konania, a preto je žalovaným nesprávne aplikované ust. § 100 ods. 2 ZKR a nejedná sa o trovy konania, ktoré by boli v zmysle tohto zákonného ustanovenia z uspokojenia v konkurze vylúčené. Okresný súd poukázal na to, že konkurzné konanie je špecifické súdne konanie, pre ktoré je typický veľký počet účastníkov, ktorí si uplatňujú svoje pohľadávky voči dlžníkovi. V konkurznom konaní si veriteľ musí uplatniť svoje právo, ak chce, aby jeho pohľadávka bola uspokojená. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje špecifický spôsob uplatňovania práva, ktorý sa odlišuje od iných civilných konaní, kde veriteľ podáva žalobu, protinávrh, námietku započítania a iné. Ak podal návrh na vyhlásenie konkurzu veriteľ, tento sa stáva účastníkom konania doručením návrhu na súd. Ak veriteľ podal prihlášku, tak doručením prihlášky sa veriteľ stáva účastníkom konania. Prihláška je procesná forma uplatnenia hmotného práva na súde. Doručenie prihlášky má na plynutie premlčacej doby a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Veriteľ, ktorý si uplatní svoje právo prihláškou riadne a včas, sa stáva účastníkom konania.
6. Okresný súd poukázal na to, že majetok dlžníka, ktorý je v úpadku, nestačí na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu. Z týchto dôvodov sú z uspokojenia vo väčšine prípadov vylúčené pohľadávky určitého druhu, ktoré veriteľom vznikli po vyhlásení konkurzu. Pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, nie je možné v konkurznom konaní uspokojiť. V konkurze nemožno uspokojiť pohľadávky: a) príslušenstvo pohľadávok, ktoré vzniklo po vyhlásení konkurzu, b) trovy účastníkov vzniknuté v konkurznom konaní a súvisiacich konaniach, c) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, d) sankcie, e) tresty, f) nároky zo zodpovednosti za škodu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. V konkurze nie je možné uspokojiť trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach s ním súvisiacich. Za takéto spory možno predovšetkým považovať spory o určenie pohľadávok, spory o vylúčenie majetku zo súpisu majetku, spory o odporovateľnosť právnych úkonov a pod.. Okresný súd uviedol, že v zmysle príslušného ust. § 100 ZKR sa teda veriteľ stáva účastníkom konkurzného konania podaním prihlášky do konkurzu, z čoho vyplýva, že nárok na zaplatenie odmeny advokáta za jeho právne úkony, a to prevzatie a prípravu právneho zastupovania a vypracovanie a podanie prihlášky do konkurzu je nárokom, ktorý vznikol predtým, ako sa veriteľ stal účastníkom konkurzného konania. Z uvedeného okresný súd konštatoval, že náklady z uplatnenia pohľadávky, ktoré si uplatnil žalobca, sú nákladmi, ktoré vznikli predtým, ako sa žalobca ako veriteľ stal účastníkom konkurzného konania (účastníkom sa stáva až vyhlásením konkurzu), t.j. pred konkurzným konaním, a preto nemožno na daný prípad aplikovať ust. § 100 ods. 2 ZKR a uvedené náklady z uplatnenia nemôžu byť vylúčené ako pohľadávka z uspokojenia.
7. Okresný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne nákladov z uplatnenia, ktoré predstavujú trovy konkurzného konania pozostávajúce z dvoch úkonov právnej pomoci, a to prípravy a prevzatia právneho zastupovania a vypracovania a podania prihlášky do konkurzu, pričom hodnota jedného úkonu je 33,20 Eur + 20% DPH + režijný paušál 7,81 Eur, čo predstavuje jeden úkon vo výške 49,21
Eur a nakoľko sa jednalo o dva úkony právnej pomoci, tak celkové náklady predstavujú výšku 98,42 Eur. Uvedené trovy predstavujúce právnu pomoc boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z., pričom listina, z ktorej vyplýva vyúčtovanie, tvorí prílohu podanej prihlášky a je súčasťou spisu. Z týchto záverov okresný súd žalobe vyhovel. Okresný súd ďalej vyslovil, že si vyhradil právo rozhodnúť o náhrade trov konania samostatným uznesením podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Podľa žalovaného určenie (zistenie) predmetnej pohľadávky titulom nákladov z uplatnenia popiera základné princípy civilného procesu a je v priamom rozpore s ust. § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že náklady z uplatnenia pohľadávky, uplatnené žalobcom sú nákladmi, ktoré vznikli predtým, ako sa žalobca ako veriteľ stal účastníkom konkurzného konania, t.j. pred konkurzným konaním. Preto sa v danom prípade nemá jednať o trovy konania, ktoré by boli v zmysle § 100 ods. 2 ZKR z uspokojenia vylúčené. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na konštatovanie prvostupňového súdu, v odôvodnení rozhodnutia, podľa ktorého ...„veriteľ sa stáva účastníkom konkurzného konania podaním prihlášky do konkurzu, z čoho vyplýva, že nárok na zaplatenie odmeny advokáta za jeho právne úkony, a to prevzatie a príprava právneho zastupovania a vypracovanie a podanie prihlášky do konkurzu je nárokom, ktorý vznikol predtým, ako sa veriteľ stal účastníkom konkurzného konania. Z uvedeného vyplýva, že náklady z uplatnenia pohľadávky, ktoré si uplatnil žalobca, sú nákladmi, ktoré vznikli predtým, ako sa žalobca ako veriteľ stal účastníkom konkurzného konania (účastníkom sa stáva až vyhlásením konkurzu), t.j. pred konkurzným konaním, a preto nemožno na daný prípad aplikovať ust. § 100 ods. 2 ZKR a uvedené náklady z uplatnenia nemôžu byť vylúčené ako pohľadávka z uspokojenia“. Z uvedenej citácie odôvodnenia rozhodnutia je podľa žalovaného zrejmé, že obsah odôvodnenia rozhodnutia je nekonzistentný a vnútorne rozporný, keď okresný súd v dvoch po sebe nasledujúcich vetách, ktoré možno považovať za rozhodné pre posúdenie veci, spája so vznikom účastníctva v konkurznom konaní dve rôzne právne skutočnosti, a to podanie prihlášky do konkurzu a vyhlásenie konkurzu, na základe čoho dochádza k nezrozumiteľnému záveru o tom, že náklady mali žalobcovi vzniknúť ešte pred konkurzným konaním. Žalovaný mal za nepochybné, že tieto náklady vznikli až po začatí konkurzného konania, ostatne bez začatia konkurzného konania a následného vyhlásenia konkurzu by tieto náklady ani nikdy nevznikli, keďže by neexistovalo konanie, do ktorého by si mal žalobca svoje nároky uplatniť. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalovaný sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu z dôvodu, že ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR zrozumiteľne a jednoznačne určuje, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní. Poukázal na to, že jediným aspektom, ktorý súd prvej inštancie pri určení pohľadávky skúmal, bol aspekt časový, na základe čoho prijal záver, že ak pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu, nejedná sa o pohľadávku, ktorá vznikla žalobcovi ako trovy účastníka konania vzniknuté účasťou v konkurznom konaní podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Žalovaný mal za preukázané, že pre posúdenie pohľadávky nie je vôbec rozhodný časový aspekt jej vzniku, a preto je nevyhnutné konštatovať nesprávnu úvahu súdu prvej inštancie. Podľa žalovaného predmetný nárok titulom nákladov z uplatnenia žalobcovi nevznikol voči úpadcovi nikdy a žalovanému nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že tento nárok žalobcovi vznikol, a už vôbec nie, ktorým okamihom sa tak malo stať. Z civilného procesu je zrejmé, že účastníci konania hradia vlastné trovy konania, ako aj trovy zástupcu, pričom povinnosť náhrady trov konania môže byť uložená len výrokom súdu v súlade s ust. § 142 a nasl. O.s.p., ktorý sa stane právoplatným a vykonateľným vo vzťahu k účastníkovi, ktorý je z tohto výroku povinným. Až týmto okamihom by nárok žalobcovi mohol vzniknúť. Keďže v danom prípade takýto výrok súdu o náhrade trov konania vo vzťahu k súdom určenej pohľadávke titulom nákladov z uplatnenia neexistuje, je nepochybné, že takýto nárok žalobcovi voči úpadcovi nikdy nevznikol, ostatne takýto výrok o náhrade trov konania nemal byť ani kedy vydaný, keďže sa jedná o nárok, ktorý bol prvýkrát uplatnený žalobcom voči úpadcovi práve prihláškou pohľadávky do konkurzu. Je absolútne vylúčené, aby súd prvej inštancie konštatoval, že trovy boli riadne vyčíslené, bolo predložené vyúčtovanie, ktoré tvorí prílohu podanej prihlášky a práve z tohto dôvodu určil v tomto rozsahu pohľadávku žalobcu titulom nákladov z uplatnenia. Podľa žalovaného predložené vyúčtovanie dokumentuje výlučne len pohľadávku právneho zástupcu žalobcu voči žalobcovi, avšak absentuje akýkoľvek titul, na základe ktorého by vznikla úpadcovi povinnosť takýto nárok žalobcovi nahradiť. Podľa žalovaného súd prvej inštancie v konaní o určenie pohľadávky vo veci samej nevydal rozhodnutie deklaratórne, ale rozhodnutie konštitutívne, pričom priznal žalobcovi právo a úpadcu zaviazal k povinnosti nahradiť trovy „konkurzného konania“, ktoré však žalobcovi nemali
vzniknúť účasťou v konkurznom konaní, keďže tieto mali vzniknúť ešte predtým, ako žalobca podal prihlášku pohľadávky, t.j. predtým ako sa stal účastníkom konania, a teda nemajú byť z uspokojenia vylúčené podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Je nepochybné, že konštitutívne rozhodnutie v tomto konaní súd nemôže vydať vo veci samej, ale výlučne len vo vzťahu k priznaniu náhrady trov tohto incidenčného konania. K nesprávnemu posudzovaniu časového aspektu zo strany súdu prvej inštancie považoval za nutné konštatovať, že v prejednávanom prípade ide bezpochyby o úkony (trovy konania), bez uskutočnenia ktorých by účasť žalobcu v konkurznom konaní ani nenastala. Už samotné označenie úkonov právnych služieb nespochybniteľne preukazuje, že ide v zmysle ust. § 100 ods. 2 ZKR o úkon právnej služby a im zodpovedajúce trovy, ktoré žalobcovi vznikli výlučne v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní. Ak by aj žalovaný vychádzal zo správnosti argumentácie súdu prvej inštancie o tom, že trovy účastníka konania, ktoré vznikli predtým, ako sa žalobca stal účastníkom konania, nie sú trovami účastníka konania, ktoré mu vznikli účasťou v konaní, v praxi by nastala absurdná situácia, že by v žiadnom súdnom konaní nemohla byť priznaná náhrada trov konania za úkony, ktoré boli vykonané do začatia súdneho konania. Takáto argumentácia je v rozpore s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.. Podľa žalovaného tvrdenia prvostupňového súdu vyvracia práve znenie a koncipovanie ust. § 13a ods. 1 tejto vyhlášky. Priamo ust. § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky predpokladajú ako úkony právnej služby v súdnom konaní, za ktoré patrí advokátovi odmena aj prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej. Vyhláška takéto úkony predpokladá a priznáva za tieto úkony nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, keďže je zrejmé, že by bez realizácie týchto úkonov súdne konanie nebolo a nemohlo by vzniknúť ani účastníctvo v konaní. Ak by mal účastníkom konania vzniknúť nárok na náhradu trov právneho zastúpenia až za úkony od času, kedy sa tento stane účastníkom konania, vzniká otázka, prečo zákonodarca do vymenovania jednotlivých úkonov, za ktoré advokátovi patrí odmena v súdnom konaní podľa vyhlášky, zaradil aj vyššie uvedené úkony. Už samotná vyhláška počíta s postupom, že úkon potrebný k začatiu súdneho konania má patriť medzi úkon právnej služby v súdnom konaní, za vykonanie ktorého patrí advokátovi odmena, bezpochyby aj z dôvodu, že bez uskutočnenia tohto úkonu by nebolo začaté súdne konanie a status účastníka konania by žalobca ani nenadobudol. Ak na jednej strane súd prvej inštancie rozhodnutím v incidenčnom konaní „priznáva náhradu trov konkurzného konania“ podľa vyhlášky, no na druhej strane konštatuje, že sa nejedná o trovy účastníka konania, ktoré účastníkovi vznikli účasťou v konkurznom konaní, nie je žalovanému zrejmé, z akého titulu žalobcovi súd prvého stupňa priznal náhradu trov konkurzného konania ani to, v akom inom konaní, ako v konkurznom konaní a čím iným účasťou žalobcu v tomto konaní mali tieto trovy vzniknúť. Podľa žalovaného trovy právneho zastúpenia v konkurznom konaní, ktoré si žalobca prihlásil prihláškou do konkurzného konania, možno bezpochyby považovať za trovy právneho zastúpenia (vzniknuté v súvislosti s úkonmi, ktoré boli vykonané a za vykonanie ktorých vznikol voči žalobcovi jeho právnemu zástupcovi nárok na odmenu), ktoré teda vznikli účasťou žalobcu priamo v konkurznom konaní. Práve realizáciou týchto úkonov právnej služby žalobca nadobudol postavenie účastníka konkurzného konania, a preto je nevyhnutné na daný skutkový a právny stav aplikovať ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, a teda tieto trovy žalobcu ako účastníka konania, ktoré mu vznikli účasťou v konkurznom konaní, sú z uspokojenia vylúčené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
9. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. S argumentáciou žalovaného sa nestotožnil. Poukázal na ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že samotné vyčíslenie nákladov bez existencie právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní náhrady trov konania nie je právnym dôvodom vzniku tejto pohľadávky, považoval v danom prípade za absolútne nedôvodnú, v rozpore so zákonom a najmä v rozpore s jedným zo základných princípov podľa Ústavy Slovenskej republiky, a to s právom na súdnu a inú právnu ochranu. Žalobca zdôraznil, že v prihláške do konkurzu si zákonným spôsobom uplatnil náklady z uplatnenia pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky. Žalobca s poukazom na ust. § 24 ods. 1, § 100 ods. 1, 2 ZKR, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané, že veriteľ sa stáva účastníkom konkurzného konania až okamihom podania riadnej prihlášky do konkurzu správcovi a príslušnému konajúcemu súdu. V prípade nákladov z uplatnenia, ktoré vznikli žalobcovi v čase pred doručením prihlášky pohľadávky správcovi, sa nejedná o trovy účastníka konania spojené s účasťou v konkurznom konaní ako sa domnieva žalovaný - správca konkurznej podstaty, kedy nárok na zaplatenie odmeny advokáta za úkony - príprava a prevzatie právneho zastupovania a vypracovanie a podanie prihlášky do konkurzu,
predstavuje nárok, ktorý vznikol predtým, ako sa žalobca stal účastníkom konkurzného konania. Predmetné trovy ako náklady z uplatnenia nevznikli žalobcovi účasťou v konkurznom konaní ani v konaní súvisiacom s konkurzným konaním. Za konania vyvolané konkurzom sa považujú konania o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ust. § 53 a nasl. ZKR. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKR, prípadne rovnako z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, ako napríklad konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu. V uvedenom prípade bolo žalovaným nepochybne nesprávne aplikované ust. § 100 ods. 2 ZKR. Žalobca poukázal predovšetkým na skutočnosť, že sa stal účastníkom konkurzného konania až dňa 08.04.2013, a to doručením prihlášky, a teda predmetné trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli dňa 02.04.2013 (vypracovanie prihlášky) a dňa 18.03.2014 (prevzatie právneho zastupovania), nemôžu byť trovami spojenými s účasťou v konkurznom konaní a nemôžu byť vylúčené z uspokojenia. Náklady za právne zastúpenie súvisiace s právnym poradenstvom pri vyplnení prihlášky do konkurzu sú v zmysle všeobecných právnych predpisov považované za náklady z uplatnenia predstavujúce z hľadiska teórie práva príslušenstvo prihlásenej pohľadávky, ale v danom prípade ide o príslušenstvo spočívajúce v trovách, ktoré boli vynaložené pred účasťou v konkurznom konaní. Podľa žalobcu pri posúdení danej veci nie je absolútne možné aplikovať ust. § 100 ods. 1 ZKR, kedy je nesporné, že prihlásená pohľadávka žalobcu bola správcom vo výške 98,42 Eur s poukazom na ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR popretá nedôvodne. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
10. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo prípisom Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.09.2016 doručené žalovanému s tým, že má možnosť sa k nemu v lehote 10 dní od jeho doručenia písomne vyjadriť.
11. K doručeniu písomného vyjadrenia žalovaného v zákonom stanovenej lehote 10 dní nedošlo (výzva krajského súdu podľa ust. § 374 ods. 2 CSP doručená podľa doručenky na č.l. 130 spisu dňa 13.9.2016).
12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je veriteľom pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3K/35/2012 prihláškou pohľadávky voči dlžníkovi SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, zapísanej správcom pod poradovým číslom 45 vo výške 98,42 Eur titulom nákladov z uplatnenia na základe vzniknutých trov konania zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žalobu zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/29/2016-133 zo dňa 02.11.2016, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.11.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
14. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 26.04.2016 (č.l. 101 - 106 spisu, obálka č.l. 107 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. V ďalšom krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní mohol posudzovať rozsudok okresného súdu len v napadnutom výroku, a to v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 22.04.2016. V tomto odvolaní žalovaný podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu a len v ich medziach bolo možné krajským súdom hodnotiť závery okresného súdu. Tieto sa viazali k výrokovej časti rozsudku, ktorým okresný súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/35/2012 prihláškou pohľadávky voči dlžníkovi SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, zapísanej správcom pod poradovým číslom 45, vo výške 98,42 Eur titulom nákladov z uplatnenia na základe vzniknutých trov konania. K tejto výrokovej časti sa viazali odvolacie dôvody žalovaného.
16. V prvom rade krajský súd k svojmu procesnému postupu, t.j. prejednaniu odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania uvádza, že vec mohol prejednať bez ústneho pojednávania i napriek tomu, že došlo k zmene výroku napadnutého rozsudku okresného súdu. Uvedený záver - postup krajského súdu vyplýva z ust. § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V danej veci, vo vzťahu k zmene výrokovej časti rozsudku okresného súdu krajský súd uvádza, že nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nešlo ani o situáciu vyplývajúcu z ust. § 384 ods. 1 CSP. Pri zmene výrokovej časti rozsudku okresného súdu nešlo o nesprávne skutkové zistenia, len pre ktoré by bolo potrebné v určitom rozsahu zopakovať dokazovanie pred odvolacím súdom, keďže išlo len o odlišné právne posúdenie, zhodnotenie krajským súdom. Za situácie len odlišného právneho posúdenia riadne vykonaného dokazovania a skutkových zistení, tak nebol dôvod na nariadenie ústneho odvolacieho pojednávania krajským súdom práve z dôvodu, že pre odlišné právne zhodnotenie sa nevyžadovalo zopakovanie dokazovania. V podstate, vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke prihláškou pod poradovým číslom 45 žalovaný v podanom odvolaní nenamietal skutkové zistenia, len tvrdil, že určenie predmetnej pohľadávky titulom nákladov z uplatnenia je v rozpore s ust. § 100 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z., ďalej že predmetný nárok žalobcovi nevznikol, pretože nebol žalobcovi priznaný právoplatným súdnym rozhodnutím, pričom prihlásenú pohľadávku ako náklady spojené s pohľadávkou, ktoré žalobca prihlásil prihláškou do konkurzného konania, možno bezpochyby považovať za trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli účasťou žalobcu priamo v konkurznom konaní.
17. Z napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že okresný súd určil, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 3K/35/2012 prihláškou voči dlžníkovi pod poradovým číslom 45 titulom nákladov z uplatnenia na základe vzniknutých trov konania.
18. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že pohľadávka titulom nákladov z uplatnenia je podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z konkurzného konania vylúčená, pretože ide o trovy žalobcu ako účastníka konania, ktoré mu vznikli účasťou v konkurznom konaní. Žalobca ďalej namietal, že predmetné náklady vznikli výlučne v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní.
19. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.
20. Podľa ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 3K/35/2012 zo dňa 01.03.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 48/2013 dňa 08.03.2013 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - spoločnosti SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921 a žalovaného ustanovil za správcu konkurznej podstaty. Žalobca dňa 08.04.2013 žalovanému a dňa 02.04.2013 okresnému súdu doručil prihlášku svojej pohľadávky. Dňa 04.06.2013 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu o popretí prihlásenej pohľadávky veriteľa vo výške istiny 474,01 Eur, vo výške úrokov z omeškania 313,99 Eur, vo výške
nákladov z uplatnenia 98,42 Eur, t.j. v celkovej sume 886,42 Eur čo do právneho dôvodu, výšky istiny, výšky úrokov z omeškania, výšky nákladov z uplatnenia a výšky celkovej sumy pohľadávky poprel.
22. Nakoľko dodatočne bola v časti 788 Eur pohľadávka uznaná správcom, konanie bolo v tejto časti zastavené.
23. Predmetom konania zostal nárok žalobcu vo výške 98,42 Eur. Uvedená pohľadávka predstavuje sumu týkajúcu sa trov právneho zastúpenia, súvisiacich s prihlásením pohľadávky do konkurzného konania.
24. Podľa ust. § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
25. Podľa ust. § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
26. Podľa ust. § 32 ods. 5 ZRK, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
27. Podľa ust. § 23 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
28. Podľa ust. § 24 ods. 1 ZKR účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
29. Podľa ust. § 28 ods. 1, 2 ZKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.
30. Podľa ust. § 29 ods. 4, 6 ZKR celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
31. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
32. Podľa ust. § 137 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
33. Podľa ust. § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Odvolací súd pohľadávku vo výške 98,42 Eur, ktorú si prihlásil žalobca do konkurzného konania ako náklady z uplatnenia, vo vzťahu ku ktorým v prílohe (č.l. 22 spisu) špecifikoval túto sumu ako uplatnenie trov právneho zastúpenia za úkony, a to za jeden úkon právnej pomoci á 33,20 Eur, režijný paušál 7,81 Eur, DPH 8,20 Eur, spolu 49,21 Eur, 2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava právneho zastúpenia 18.03.2013, prihlásenie pohľadávky do konkurzu 02.04.2013, celkom v sume 98,42 Eur. Z Oznámenia o popretí pohľadávok veriteľovi zo dňa 28.05.2013 (č.l. 8 spisu) vo vzťahu k tejto pohľadávke bolo zistené, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu vo výške 98,42 Eur z dôvodu, že veriteľom uplatnené náklady z uplatnenia ako trovy konania, ktoré mu mali vzniknúť účasťou v konkurznom konaní, sú z uspokojenia v konkurze vylúčené (§ 100 ods. 2 písm. a) ZKR).
35. Krajský súd uvádza, že veriteľ si prihláškou pohľadávok uplatnil predmetný nárok a pohľadávku vo výške 98,42 Eur, ktorú špecifikoval ako náklady z uplatnenia, pričom prílohou bola špecifikácia uvedenej výšky pohľadávky, z ktorej vyplývalo, že sa malo jednať o trovy konania veriteľa pred podaním prihlášky pohľadávok do konkurzného konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. S poukazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady z uplatnenia. Veriteľ si teda uvedenú pohľadávku prihlásil ako náklady z uplatnenia, čo vyplýva zo samotnej špecifikácie uvedenej v prihláške a v tomto konaní sa preto mohol domáhať iba právneho dôvodu uvedeného v prihláške, a to s poukazom na ust. § 32 ods. 15 ZKR. Na základe uvedeného bolo preto nutné konštatovať, že takáto pohľadávka veriteľa je v zmysle ust. § 100 ods. 1 ZRK z uspokojenia v konkurze vylúčená, nakoľko sa jedná o príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.
36. Dodáva krajský súd, že účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii je, aby si veritelia prihláškami prihlásili pohľadávky, ktoré im vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. Veriteľ si môže uplatniť príslušenstvo pohľadávky, na ktoré mu vzniklo právo, avšak iba do vyhlásenia konkurzu. Veriteľ si danou prihláškou uplatnil trovy právneho zastúpenia špecifikované v prílohe. Krajský súd uvádza, že je pravdou, že veriteľ sa stáva účastníkom konkurzného konania až prihlásením pohľadávky do konkurzného konania, to však neznamená, že sa v danom prípade nejedná o trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní, pretože jedine podaním prihlášky pohľadávky do konkurzného konania sa veriteľ stáva účastníkom konkurzného konania, a teda tieto trovy mu vznikli jedine a práve účasťou v konkurznom konaní. Z uvedeného má preto za to, že takéto trovy konania sú z uspokojenia vylúčené aj s poukazom na ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.
37. Vzhľadom k uvedenému právnemu posúdeniu krajský súd dospel k odlišnému záveru, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou pod poradovým číslom 45 z titulu nákladov na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní vo výške 98,42 Eur je z uspokojenia vylúčená, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je veriteľom pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/35/2012 prihláškou pohľadávky voči dlžníkovi SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, zapísanej správcom pod poradovým číslom 45 vo výške 98,42 Eur titulom nákladov z uplatnenia na základe vzniknutých trov konania zmenený podľa ust. § 388 CSP tak, že žaloba žalobcu bola v tejto časti zamietnutá.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
39. Vzhľadom k tomu, že okresný súd si samostatným výrokom rozsudku vyhradil rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania na samostatné uznesenie postupom podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, rozhodne o ich náhrade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.