Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-188-2015.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/188/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., dieťa rodičov : matky L. A. rod. U., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Y. D a otca Y. L., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom T. N. XX, t. č. v D. na výkon trestu odňatia slobody, H. U. XXX/XX, H. nad U., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletá W. L., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletú W. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej W. sumou vo výške 80,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2015, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletú W. za obdobie od XX.XX.XXXX do 30.11.2016 vo výške 862,14,- Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala zverenia maloletej W. do jej osobnej starostlivosti a úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej vo výške 80,-Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Matka uviedla, že maloletá pochádza z jej mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa, s ktorým nežijú spolu už od roku 2013, kedy ona s ním ukončila spolužitie a aj s dcérami sa presťahovala do sociálneho bytu. Matka uviedla, že otec na výživu maloletej prispieval nepravidelne podľa jeho možností, podľa toho či mal prácu. Potom bol otec na jeseň 2015 vzatý do väzby a odvtedy jej neprispieval na výživu maloletej a z D. jej od leta XXXX začali posielať nejaké výživné. Zatiaľ obdržala 4 platby výživného, z toho 3 platby boli v sumách po cca 19,35 až 19,58 Eur a posledné výživné za 11/2016 v sume 39,58 Eur.
2. Otec maloletej sa pojednávania nezúčastnil. Bol vypočutý v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Otec uviedol, že s podaným návrhom matky maloletej súhlasí v celom rozsahu. Uviedol, že do výkonu väzby nastúpil 30.9.2015, potom do výkonu trestu 7.6.2016 a odsúdený bol na 6 rokov trestu odňatia slobody. Otec ďalej uviedol, že v ÚVTOS je pracovne
zaradený od 06/2016, predtým pred nástupom do ÚVTOS bol bez práce, ale nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal žiadne štátne dávky a zarábal si príležitostne s príjmom vo výške cca 200,-Eur. Zhodne uviedol, že s matkou maloletej už spolu nežili pred jeho nástupom do ÚVTOS. S dcérou sa stretával, naposledy ju videl počas návštevy v ÚVV Ilava v 05/2016.
3. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletú W. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné v sume 80,-Eur mesačne, ktorú sumu navrhovala matka, a s ktorým návrhom súhlasil aj otec dieťa. Kolízny opatrovník poukázal na to, že prešetril pomery, vykonal pohovor s oboma rodičmi i s maloletou W.. Maloletá sa vyjadrila, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti matky, s ktorou má najlepší vzťah a s otcom je v kontakte cca 1 krát do mesiaca, kedy ho navštevuje v D. v sprievode starého otca.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, pracovnú zmluvu, RL, zápis o určení otcovstva, zápisnicu z výsluchu otca, lustrácie v SP, oznámenie ÚVTOS z čl. 35, rozúčtovanie pracovnej odmeny, skrátený výpis klienta, potvrdenie o PnD, potvrdenie o príjme matky, správu KO, potvrdenie o evidencii matky, výplatné pásky, doklady o nákladoch bývania a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
5. Maloletá W. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí nežijú spolu od mája 2013. Maloletá býva s matkou a s otcom sa stretáva. V sprievode starého otca chodí otca navštevovať do ÚVTOS a stretnutia s otcom hodnotí kladne. Maloletá má XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 20,-Eur mesačne. V škole navštevuje bezplatné záujmové krúžky : pohybové aktivity a počítačový krúžok. Vo voľnom čase rada navštevuje žrebčín, kde pracuje jej matka a rada sa venuje aj jazde na koni. Maloletá je vedená v očnej ambulancii a potrebuje nové okuliare. Je zdravá, v súvislosti so zdravotným stavom má bežné výdavky.
6. Matka maloletej býva v spoločnej domácnosti len s maloletou W.. Bývajú v 2-izbovom nájomnom byte, kde celkové náklady bývania predstavujú cca 300,-Eur mesačne. Okrem maloletej W. už matka nemá iné vyživovacie povinnosti; jej staršie deti sú už plnoleté a zárobkovo činné. Matka maloletej je zamestnaná ako ošetrovateľka koní s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 01/2016 do 09/2016 vo výške 384,98 Eur. Príležitostne si privyrobí opatrením iných konaní cca 10,- až 20,-Eur mesačne. Finančne jej vypomáha aj jej plnoletá dcéra sumou 50,-Eur mesačne. Matka poberá prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne.
7. Otec maloletej sa od 30.9.2015 nachádza v ÚVTOS, najprv bol vo väzbe, v súčasnosti je už vo výkone trestu odňatia slobody. Predpokladaný koniec trestu má 30.9.2022. V ÚVTOS je pracovne zaradený od 14.6.2016 s čistou mesačnou mzdou vo výške 33,- až 65,- Eur mesačne. Zo mzdy sú mu vykonávané viaceré zrážky. Z jeho mzdy bolo matke dieťaťa poslané výživné na maloletú W. podľa potvrdenia ÚVTOS za 08/2016 v sume 19,58 Eur, za 09/2016 v sume 19,35 Eur a podľa udania matky za 10/2016 v sume 19,35 Eur a za 11/2016 v sume 39,58 Eur. Teda celkovo v posudzovanom období bolo na výživu maloletej z otcovej mzdy poslaná suma 97,86 Eur. Pred nástupom do ÚVV a ÚVTOS bol otec maloletej bez stáleho zamestnania, nebol evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Je vyučený murár. Brigádnicky si príležitostne zarábal cca 200,-Eur. Vtedy býval s jeho otcom v rodinnom dome jeho otca a na domácnosť mu prispieval cca 20,-Eur mesačne. Podľa jeho udania sú voči nemu vedené nejaké exekučné konanie, ku ktorý sa otec nevedel bližšie vyjadriť. Okrem maloletej W. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
8. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
11. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu už od roku 2013, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletej W. je dôvodná. Matka navrhovala zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti. Otec súhlasil s návrhom matky, teda so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Maloletá sa tiež vyjadrila, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti matky, s ktorou má najlepší vzťah. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. S poukazom na uvedené súd rozhodol o zverení maloletej W. do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ vykonávala osobnú starostlivosť o maloletú a voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne výhrady. Uvedené rozhodnutie súčasne rešpektuje vôľu dieťaťa, ktoré prejavilo vôľu byť zverené do osobnej starostlivosti matky.
16. S poukazom na ustanovenie § 28 Zákona o rodine súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností.
17. Súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletej W.. Matka navrhovala určiť otcovi výživné v sume 80,-Eur mesačne a otec maloletej súhlasil v celom rozsahu s návrhom matky, teda aj s navrhovanou sumou výživného. Možno teda konštatovať, že rodičia sa v podstate dohodli na
uvedenej sume výživného. Túto sumu odporučil určiť aj kolízny opatrovník. Uvedená suma zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletej, ktorá má XX rokov a je žiačkou druhého stupňa ZŠ. Je pravdou, že otec dieťaťa má v súčasnosti obmedzené možnosti a obmedzené príjmové pomery, pretože je v súčasnosti od 30.9.2016 v ÚVTOS, kedy do 13.6.2016 bol celkom bez príjmu a od 14.6.2016 je pracovne zaradený s minimálnymi zárobkami, ale treba zdôrazniť, že otec dieťaťa bol vzatý do väzby a následne uznaný vinným z úmyselného trestného činu. Teda svoju nepriaznivú situáciu si zapríčinil sám. Preto pri určovaní výživného súd neprihliadal na jeho súčasné obmedzené príjmové pomery.
18. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu súd určil s účinnosťou od 1.12.2015, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie.
19. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
20. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletej W. v zmysle rozsudku, s prihliadnutím na uhradené výživné v posudzovanom období od začatia súdneho konania v celkovej výške 97,86 Eur, vznikol otcovi dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 1.12.2015 do 30.11.2016 vo výške 862,14 Eur ( 12 mesiacov á 80,-Eur - uhradené výživné 97,86 Eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným tak, aby dlh mohol byť vyrovnaný do 1,5 roka, pod následkom straty výhody splátok.
22. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).