Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-708-2015.pdf
PDF · 106.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/708/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej P. zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 707,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16. 11. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 707,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 27. 12. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 14. 9. 2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 1.134,- eur s tým, že pôžičku mala splácať v pravidelných 42 mesačných splátkach v sume 27,- eur. Tvrdil, že z uvedenej sumy žalovaná uhradila do dňa podania žaloby iba sumu 378,- eur a keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 7. 12. 2012 ju žalobca vyzval listom - predžalobná upomienka k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, pričom žalovaná dlžné splátky neuhradila a jej dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 707,66 eur.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad a predžalobnú upomienku s doručenkou.
3. Písomným podaním zo dňa 30. 6. 2016 žalobca tvrdenia v žalobe doplnil tak, že ku dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť mu sumu 994,76 eur a tiež mu mala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia povinností v čl. 11 bod 11.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ktorú žalobca požaduje vo výške 90,90 eur s tým, že uplatnená je len zmluvná pokuta ku dňu 30. 9. 2015 a nie aj tá, ktorá bola pripočítaná po tomto dni. Tvrdiac, že žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila mu len sumu 378,- eur žalobca uviedol, že celkový dlh žalovanej je 707,66 eur a ten predstavuje rozdiel medzi súčtom istiny a zmluvnej pokuty (994,76 eur + 90,90 eur) a výškou žalovanou uskutočnených úhrad (378,- eur). Žalobca tiež uviedol, že podmienky splácania, konkrétne dátum splatnosti jednotlivých splátok bol uvedený v čl.6 bod 6.2 Všeobecných obchodných podmienok v zmysle ktorého sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalobca súhlasil s rozhodnutím sporu bez nariadenia pojednávania, iba na základe predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25. 5. 2016 poukazujúc na ust. § 40 ods. 1 a § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky číslo XXXXXXX zo dňa 14. 9. 2011 je absolútne neplatná z dôvodu, že ona dňa 12. 9. 2011 vo formulári poskytnutom jej žalobcom označila základné atribúty požadovaného úveru tak, že žiada sumu 3.000,- eur so splatnosťou 42 mesiacov, pričom o dva dni neskôr t.j. 14. 9. 2011 žalobca vyplnil bod VII zmluvy tak, že jej poskytol úver vo výške 700,- eur a keďže tento zmenený návrh ona písomne neprijala, zmluva je absolútne neplatná. Žalovaná citujúc § 457 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniesla námietku premlčania, ktorú odôvodnila tým, že žaloba bola na súd podaná dňa 16. 11. 2015 a keďže sa tak stalo po štyroch rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov bez právneho dôvodu, celý nárok žalobcu je premlčaný a preto žalobu navrhla v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
5. Rovnopis vyjadrenia žalovanej k žalobe súd doručil dňa 17. 6. 2016 žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu na zaujatie písomného stanoviska k vyjadreniu žalovanej v lehote 15 dní, na čo žalobca nijako nereagoval.
6. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP.
7. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže námietky žalovanej proti uplatnenému nároku neboli skutkové, ale právne, žalovaná nenamietala samotný skutkový stav ale jeho právne posúdenie a vzniesla námietku premlčania), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd mal pritom na pamäti tiež požiadavku hospodárnosti konania tak na strane strán sporu ako aj súdu (čl. 17 základných princípov CSP) a prihliadal aj na skutočnosť, že so všetkými argumentmi pre a proti nároku boli strany vzájomne oboznámené prostredníctvom im doručených (všetkých) vzájomných vyjadrení s možnosťou zaujať k nim pred rozhodnutím stanovisko. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. 11. 2016, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 15. 11. 2016 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 12. 9. 2011 žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie bezúčelovej pôžičky vo výške 3.000,- eur s tým, že dĺžku splácania žiadala po dobu 42 mesiacov. O poskytnutie pôžičky požiadala prostredníctvom predtlačeného formulára označeného ako „Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky“, kde vyplnila svoje osobné údaje, údaje o zamestnaní a finančnej situácii, údaje k požadovanej pôžičke a v článku VI. formulára zmluvy vyznačila, že odmieta poistenie schopnosti splácať pôžičku. Zároveň žalovaná uviedla číslo svojho účtu a označenie peňažného ústavu. Následne žalobca dňa 14. 9. 2011 podpísal zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, v ktorej vyplnil článok VII. nazvaný „Schválená výška pôžičky“, kde sa nachádzajú údaje o schválenej výške pôžičky. Z obsahu tohto článku zmluvy vyplýva, že žalovanej bola schválená výška pôžičky 700,- eur. Ďalej je tam uvedená ročná úroková sadzba 34,12 %, RPMN 34,12%, priemerná hodnota RPMN 45,11%. Žalovaná mala splácať pôžičku v 42 mesačných splátkach po 27,- eur s tým, že termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený údajom „4/2015“. Celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve uvedené sumou 434,- eur, ako spôsob splácania splátok je tam uvedené ich platenie z bežného účtu.
10. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo žalobcom predloženého formulára „Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky“ (čl. 3 spisu), z ktorého obsahu a štruktúry je zrejmé, že v danom prípade k uzavretiu zmluvy nedošlo stretnutím prejavov vôle strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaná dňa 12. 9. 2011 požiadala o pôžičku vyplnením článkov I. až VI. tlačiva a jeho podpisom (aj samotné tlačivo v úvode uvádza, že časť jeho kolóniek je žiadosťou o poskytnutie pôžičky) a následne dňa 14. 9. 2011 došlo k vyplneniu údajov o schválenej pôžičke žalobcom v článku č. VII. formulára.
11. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad (čl. 9 spisu) vyplýva, že žalovaná splátky nepoukazovala pravidelne riadne a včas, ale so splácaním sa dostala do omeškania, keď zaplatila len 14 splátok po 27,- eur, poslednú dňa 18. 1. 2013, ďalej so splácaním prestala pričom spolu zaplatila sumu 378,- eur. Žalobca listom zo dňa 7. 12. 2012 označeným ako „predžalobná upomienka“ (čl. 6 spisu) vyzval žalovanú k okamžitému zaplateniu všetkých splátok jednorazovo, list sa mu vrátil ako žalovanou neprevzatý na pošte v odbernej lehote (čl. 7 a 8 spisu). Z prehľadu splátok a úhrad tiež vyplýva, že žalovanej žalobca k zaplateniu vyúčtoval aj zmluvnú pokutu v sume ku dňu 30. 9. 2015 celkom 90,90 eur.
12. Žalobca si teda voči žalovanej uplatnil prostredníctvom súdu nárok na zaplatenie sumy 707,66 eur s príslušenstvom, ktorá podľa jeho písomného vyjadrenia zo dňa 30. 3. 2016 predstavovala rozdiel medzi predpísanými splátkami v celkovej výške 994,76 eur vrátane účtovaných zmluvných pokút vo výške 90,90 eur a celkovými úhradami zo strany žalovanej vo výške 378,- eur (z prehľadu splátok a úhrad pritom vyplýva, že účtované boli zmluvné pokuty vo výške spolu 91,35 eur).
13. Žalovaná sa uplatnenému nároku bránila tvrdením, že zmluva je absolútne neplatná, lebo žalobcu žiadala písomne o poskytnutie sumy 3.000,- eur, čo žalobca sám zmenil na sumu 700,- eur, pričom tento zmenený návrh ona písomne neprijala. Žalovaná v nadväznosti na to vzniesla námietku premlčania práva žalobcu.
14. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
15. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
16. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
17. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
18. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
23. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu 12. 9. 2011 a 14. 9. 2011) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
29. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý odvíja od formuláru - zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky (ďalej len ako zmluva), ktorej účelom ako vyplýva zo zmluvy, z označenia žalovanej v nej, ako aj z jej koncepcie i použitej terminológie typickej pre spotrebiteľské úvery (sú tam napr. uvedené celkové náklady spotrebiteľa) je zrejmé, že sa jednalo o dojednávanie spotrebiteľského úveru podľa v tom čase účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nič iné strany ani netvrdili. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanej bez určenia účelu ich použitia. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktoré sa táto zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach.
30. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín mal súd za nesporné a preukázané, že strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej vo forme úveru s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
31. Po preskúmaní obsahu formulára „zmluvy“ súd má za to, že k platnému uzavretiu zmluvy v danom prípade nedošlo. Žalovaná dňa 12. 9. 2011 podpísala formulárové tlačivo ktorého časť vyplnila, tak ako to vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok (čl. 5 spisu), v ktorých čl. 4 bod 4.1 je uvedené, že klient (tu žalovaná) je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy a návrh na uzatvorenie zmluvy doručuje spoločnosti na predpísanom tlačive. Uvedenú žiadosť obsiahnutú v článkoch I. až VI. formulára zmluvy súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Zo žiadosti o poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru, čo bola jedna časť formulára návrhu zmluvy jednoznačne vyplýva, že dlžník (žalovaná) mala vyplniť jednotlivé body žiadosti. V žiadosti sa uvádza (drobným, takmer nečitateľným písmom) aj to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaná oboznámila. V tých, ako už bolo uvedené sa v bode 4.1. uvádza, že klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy a návrh na uzatvorenie zmluvy klient (tu žalovaná) doručuje spoločnosti (tu žalobcovi) na predpísanom tlačive.
32. V konaní bolo preukázané, že žalovaná mala záujem o poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom vo forme spotrebiteľského úveru a predložila žalobcovi formulárovú žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru - t. j. v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka dala návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jej návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalovanou).
33. Žalobca v zmluve v článku VII. (ktorý nemohol a podľa tlačiva ani nesmel vyplniť dlžník pri podávaní žiadosti) uviedol iné údaje oproti návrhu žalovanej v článku V. zmluvy, keď je tu uvedená ako schválená výška úveru 700,- eur, pričom žalovaná v návrhu na uzavretie zmluvy jasne žiadala sumu 3.000,- eur. Okrem toho v článku VII. zmluvy sú uvedené ďalšie údaje, ktoré v žiadosti žalovaná neuvádzala. Ide o výšku mesačných splátok, výšku úrokovej sadzby, RPMN, sumu celkových nákladov spotrebiteľa a celkovej výšky pôžičky. K týmto údajom sa tu žalovaná vôbec nemohla vyjadriť, neboli jej predložené na odsúhlasenie a teda boli iba jednostranne určené žalobcom.
34. Zmluva o poskytnutí pôžičky (úveru), ktorú odsúhlasil žalobca je teda celkom odlišným dokumentom ako je žiadosť žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru v článku V. zmluvy.
35. Súd teda považoval konanie veriteľa - žalobcu dňa 14. 9. 2011 nie za prijatie návrhu predloženého žalovanou, ale za nový návrh. Keďže žalovaná tento nový návrh žalobcu neodsúhlasila a svojím podpisom nepotvrdila (opak žalobca nepreukázal), nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so zákonom) uzavretí zmluvy. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy tak, ako to vyžaduje zákon, plnenie, ktoré žalobca žalovanej poskytol bolo plnením bez právneho dôvodu. Na vrátenie tohto plnenia rovnajúceho sa len výške žalovanej skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov (teda bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov či zmluvných pokút pre ktoré chýba zmluvný základ) žalobca mal právo, avšak nie titulom zmluvy, lebo tá nebola platne uzavretá, ale titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej.
36. Keďže žalovaná obdržala sumu 700,- eur a žalobcovi zaplatila len sumu 378,- eur (ako to vyplýva zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad), ako nezaplatená suma bezdôvodného obohatenia žalovanej ostala suma 322,- eur. Ani túto však žalobcovi priznať nebolo možné, lebo žalobca právo na jej zaplatenie uplatnil po uplynutí premlčacej doby a žalovaná vzniesla námietku premlčania práva žalobcu na vydanie tohto plnenia z bezdôvodného obohatenia.
37. Ako už súd uviedol, žalobcovi v tomto prípade vznikol len právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Toto právo sa podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, najneskôr v trojročnej objektívnej premlčacej dobe a to odo dňa, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanej. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky dňa 14. 9. 2011, k uvedenému dňu je v predloženom prehľade prvý záznam. Práve čerpanie peňažných prostriedkov žalovanou zakladajúce právo žalobcu žiadať ich vydanie titulom bezdôvodného obohatenia súd považuje za moment rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka, a to aj subjektívnej, keďže vzhľadom na žalobcom dovolené čerpanie peňažných prostriedkov konkrétnou jemu známou osobou už tento úkon je preukázateľne momentom, kedy žalobca sa objektívne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil i keď sám mal nesprávne a nedôvodne za to, že vzniká mu tým právo na vrátenie úveru, ktoré mu nevzniklo. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia by teda bolo nepremlčané len v prípade, ak by žalobca žalobu podal do dvoch rokov od tohto momentu, čo sa nestalo. Žaloba bola doručená súdu až dňa 16. 11. 2015, teda po uplynutí tak dvojročnej, ako aj trojročnej premlčacej doby v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka.
38. Vzhľadom na premlčanie práva žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a žalovanou vznesenú námietku premlčania nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu bez ďalšieho zamietol. Zamietol ju v celom rozsahu, teda aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vzhľadom na premlčanie práva na zaplatenie sumy 707,66 eur. V tejto súvislosti súd podporne odkazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/157/2009 v zmysle ktorých povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením dlhu; týmto dňom začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
39. S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby žalobcu (premlčanie jeho práva), opodstatnenosťou a oprávnenosťou uplatneného nároku vo veci samej nad rozsah potrebný pre ustálenie povahy uplatneného práva sa súd nezaoberal (viď tiež R 29/1983).
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu plný úspech v spore mala žalovaná, preto podľa § 255 ods. 1 CSP jej patrí plná náhrada trov konania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.