Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/50/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. F., narodený XX.XX.XXXX, C. 8, XXXXX Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 82102 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101967716/2021 zo dňa 18.10.2021, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.12.2021 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 16.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 16.12.2021, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len ako „správny súd“) dňa 28.02.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101967716/2021 zo dňa 18.10.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní (ďalej len „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101097055/2021 zo dňa 24.6.2021, ktorým podľa § 155 ods.1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku

- uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Svoj návrh odôvodnil hrozbou závažnej ujmy. Argumentoval tým, že žalobca má príjem XXX,- eur, nemá žiadny majetok ani finančné prostriedky, ktorými by mohol uloženú pokutu uhradiť a je voči nemu vedených viacero konaní o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za rôzne zdaňovacie obdobia. Predmetná suma, ktorú má žalobca spolu uhradiť predstavuje sumu X.XXX,XX eura. Uviedol, že úhrada tejto sumy by bola preňho likvidačná.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 01.07.2022. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že každý podnikateľský subjekt si je plne sám zodpovedný za svoje hospodárenie a svoju finančnú situáciu. Finančná situácia žalobcu nemôže byť riešená na úkor štátneho rozpočtu a ostatných daňových poplatníkov a nemôže byť ani podkladom pre poskytnutie úľav spočívajúcich v obmedzení ich povinnosti riadne a včas odvádzať dane do štátneho rozpočtu. Správny orgán je povinný dôsledne vyžadovať plnenie zákonom stanovených povinností od všetkých daňových subjektov bez výnimky. V danom prípade vykonanou daňovou kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2017 bolo zistené, že žalobca priznal a odviedol DPH v nižšej sume ako mal, a preto mu bol právoplatným rozhodnutím č.101416846/2020 zo dňa 09.09.2020 vyrubený rozdiel dane v sume X.XXX,XX eura, ktorý mal byť príjmom štátneho rozpočtu už v roku 2017, ktorý neslúži na to, aby bezúročne úveroval daňové

subjekty, ktoré si neplnili svoje daňové povinnosti. K tvrdeniu žalobcu, že v konečnom dôsledku, ak by súd nevyhovel žalobe žalobcu, bude žalobca povinný pokutu uhradiť, a tak na strane žalovaného nehrozí žiadna ujma, žalovaný uviedol, že žalobca podaním návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žiadal na úkor štátneho rozpočtu o ďalšie bezúročné odloženie jej úhrady o dlhé obdobie. Žalovaný vyjadril názor, že právnu ochranu môže požívať len poctivé podnikanie a dodržiavanie zákonných ustanovení, v posudzovanom prípade ustanovení zákona o DPH a preto žalovaný navrhol správnemu súdu, aby žalobcom podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a uznesením ho zamietol.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom

rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

10. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy s likvidačnými následkami, ktorú však bližšie neodôvodnil. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil správnemu súdu ani žiadne doklady, okrem výplatnej pásky za mesiac november 2021. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však žalobca súdu nepreukázal. Samotná výška vyrubenej pokuty žalovaným sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia vyrubenej pokuty a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

11. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku len stroho odôvodnil a teda ju neosvedčil.

12. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .