Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-272-2016.pdf
PDF · 95.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/272/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO 357 92 752, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.o., IČO 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinným 1/ S. K., I. XXXX/ XXX, D., 2/ Z. K., I. XXXX/XXX, D. o vymoženie 12.210 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 10Er/784/2014-57 zo dňa 15. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. vyslovil, že exekúcia je s účinnosťou od 23.12.2015 odložená. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m), § 243f a § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2 a § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na návrh oprávneného zo dňa 22.9.2014 a vykonateľného exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/1142/2013-4 zo dňa 4.2.2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11.4.2014 sa začalo exekučné konanie proti povinnému 1/ a 2/ o vymoženie 12.210 Eur s príslušenstvom. Na základe žiadosti exekútora súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v zmysle ust. § 243f Exekučného poriadku podaním datovaným dňa 21.1.2016 súdu doručeným dňa 25.01.2016. Z obsahu spisu prvoinštančný súd zistil, že k podaniu nebola pripojená obálka a táto sa ani na súde nenachádza. Vychádzajúc zo skutočnosti, že podanie bolo súdu doručené dňa 25.1.2016, ktorým dňom bol pondelok, „doplnenie“ tak muselo byť zo strany oprávneného podané na pošte najneskôr 22.1.2015 (piatok), a teda v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému 1/ na základe úverovej zmluvy. Zaplatenie pohľadávky zabezpečil vlastnou zmenkou vystavenou povinným 1/ na rad oprávneného, pričom povinná 2/ vystupovala ako zmenečný ručiteľ. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, nakoľko povinný 1/ vystupoval ako podnikateľ. Žiadal, aby súd pokračoval v exekúcii.
2. Povinní 1/ a 2/ sa k doplneniu návrhu písomne vyjadrili. Uviedli, že o úver požiadali oprávneného po tom, čo povinnej 2/ dňa 21.12.2011 zomrel otec a potrebovali peniaze na jeho pohreb. Zmluvu uzatvárali s p. Bogárom, pracovníkom oprávneného, ktorého oboznámili s účelom, na ktorí žiadajú poskytnúť úver. Keďže povinný 1/ bol v tom čase živnostníkom, úver oprávnený „upravil“ na podnikateľský. Pracovník oprávneného prišiel domov k povinným s tým, že podpísali žiadosť o pôžičku. Následne im oprávnený poskytol finančné prostriedky vo výške 3.350 Eur na účet dňa 20.1.2012. Vrátiť však mali až 6.600 Eur o čom neboli upovedomení. O žiadnom revolvingu nebola reč. Následne nedodržali splátkový kalendár,
čoho sú si vedomí, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, keď povinná 2/ bola v tom čase na materskej dovolenke. Zmluvu podpisovali doma s tým, že manžel - povinný 1/ bol po 12 hod. nočnej zmene, povinná 2/ bola vo vysokom štádiu tehotenstva, jej matka mala v tom čase silný zápal pľúc, a teda pod vplyvom týchto okolností, zmluvu ani riadne nečítali. Neskôr telefonicky žiadali o odklad splátok a p. Bogár túto žiadosť podpísal za nich. Doklad im poslal až dodatočne. Nevedia však, koľko už uhradili z poskytnutého úveru, nakoľko od oprávneného nedostali žiadne vyúčtovanie. Dlžná suma sa im však zdá neprimerane vysoká. Sú si istí, že zostatok neuhradených splátok určite neprekročil 2.500 Eur. Iné finančné prostriedky okrem 3.350 Eur nečerpali od oprávneného. Keď žiadali o zrušenie zrážok zo mzdy, nikto im nevyšiel v ústrety. Pracovníčka exekútorského úradu sa s nimi odmietla baviť o úprave výšky splátok. Nebrala ohľad na skutočnosť, že sa starajú o 3 deti, 6 týždňov po synovom pôrode bola povinná 2/ na zákroku, nakoľko mala zhubné karcinómy na krčku maternice a manžel - povinný 1/ ju vozil denne do Trenčianskej nemocnice na ožarovanie. Dcéra Barbora navštevuje psychiatrickú ambulanciu v Nitre z dôvodu začínajúcej schizofrénie a dcéra Sabina má ťažké astmatické záchvaty. Syn Jozef - Ján má na srdci vrodený šelesť o priemere 1 cm, čo je vzhľadom na jeho vek 4 roky závažné ochorenie. Náklady na lieky neustále stúpajú. Naviac sa povinná 2/ stará aj o sestru, ktorá má Downov syndróm. Uviedli, že sú obyčajní ľudia, manžel - povinný 1/ je zámočník, povinná 2/ je ošetrovateľka geriatrických pacientov, nechápu, prečo majú platiť tak vysoké sumy. Nikdy také vysoké peniaze neobdržali, takže z toho je zrejmé, že p. Bogár dostal odmenu 3.000 Eur. Žiadali, aby súd exekúciu zastavil.
3. Súd prvej inštancie preto preskúmal, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd sa preto oboznámil so Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 19.1.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“ ), zmenkou, výpisom zo živnostenského registra povinného 1/, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm 1142/13 a ostatným obsahom spisu. Exekučným titulom je v tejto veci právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz, je teda nepochybné, že v konaní v ktorom sa vydal exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému 1/, 2/ ako dlžníkom pôžičku vo výške 6.660 Eur, ktorú sa povinní zaviazali splácať v 30 mesačných splátkach po 222 Eur. V zmluve je povinný 2/ označený svojim menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom a povinný 1/ ako podnikateľ. Dňa 19.1.2012 vystavil povinný 1/ ako vystaviteľ blankozmenku na rad oprávneného s miestom vystavenia zmenky Beluša. Oprávnený do tejto zmenky vpísal dátum splatnosti 2.11.2013 a sumu 12.654 Eur. Povinný 2/ vystupoval na zmenke ako zmenkový ručiteľ - avalista. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému 1/, 2/ pri podpise zmluvy „pôžičku“, ktorú sa povinní 1/ a 2/ zaviazali vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je nepochybné, že právny predchodca oprávneného pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný 1/ a 2/ nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o úvere bola povinnému predložená už vo vopred, dodávateľom pripravenom, predtlačenom formulári, teda bez možnosti povinného 1/, 2/, akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia úveru. Súd tak mal za to, že posudzovaná zmluva o úvere spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Povinný 1/ je síce v zmluve o úvere označený ako podnikateľský subjekt, pričom v čl. 1.1. Zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, avšak súd túto skutočnosť nemal za preukázanú. Povinní v konaní tvrdili, že si úver nebrali za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, ale na osobné výdavky (krytie pohrebu otca povinnej 2/). Úmyslom povinných teda nebolo použiť poskytnuté finančné prostriedky na podnikanie. Účel poskytnutia finančných prostriedkov bol predtlačený v zmluve, pričom tento nie je v súlade so skutočnou vôľou povinných. Prvoinštančný súd sa neuspokojil s formálnym označením účelu zmluvy a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzoval materiálne, podľa skutočnej vôle účastníkov a podľa skutočného (teda nie len deklarovaného) účelu uzavretia zmluvy. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon „podnikateľskej činnosti“ tak, ako je to uvedené v predtlači textu zmluvy o úvere, nebol v konaní preukázaný. Dôkazné bremeno pritom je na ťarchu toho, kto tvrdí takúto skutočnosť, teda veriteľa. Strohé konštatovanie, že úver je poskytnutý dlžníkovi na podnikateľské účely sa javilo súdu nepresvedčivé a účelové za situácie, keď spoludlžníčkou je manželka povinného 1/, ktorá preukázateľne neuzatvárala zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Zároveň predmetná zmluva má povahu jednoznačne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy jednoznačne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzavretie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári skôr potvrdzuje, že bola uzatváraná bez hlbšej
vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči podriadenému subjektu (spotrebiteľovi), čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že takto neurčité vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci „na výkon podnikania“ v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má za následok, že úverovú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú. Keď súd ustálil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ďalej skúmal, či v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Spotrebiteľské právo v čase vystavenia zmenky výslovne zakazovalo použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch s poukazom na § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. Zo zmluvy je zrejmé, že ustanovenia obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky (zmluvné pokuty, odplata za poskytnutie pôžičky) boli do zmluvy zakomponované neprehľadne, nezrozumiteľne, povinní ako priemerní spotrebitelia sa pod vplyvom ich tiesnivej osobnej, sociálnej a príjmovej situácie riadne neoboznámili s jednotlivými zmluvnými podmienkami, avšak aj keby si zmluvu boli riadne prečítali, jej ustanovenia boli nezrozumiteľne, zavádzajúco formulované, keď v čl. 1.1 Zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 6.660 Eur, avšak nie je zreteľne uvedené, že z uvedenej sumy bude reálne dlžníkom poskytnutá len suma 3.350 Eur, nakoľko zvyšok tvorí odmena veriteľa. Ustanovenie o odmene veriteľa a jej splatnosti ku dňu poskytnutia pôžičky boli uvedené až na druhej strane Zmluvy v čl. 4.1. Zmluvy. Aj z vyjadrení povinných v tomto konaní vyplynulo, že im nie je zrejmé, prečo na účet reálne obdržali len čiastku 3.350 Eur, namiesto dojednaných 6.660 Eur. V prípade, ak by povinní boli riadne so zmluvou oboznámení, je vysoká pravdepodobnosť, že túto by za daných „úžerníckych“ podmienok neboli uzavreli. Zmenkový súd v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze zo zákona síce nebol povinný skúmať obsah dohody o vyplnení zmenky a teda preto neprihliadal ani na ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Ak bolo teda zrejmé, že popri návrhu sú splnené všetky ostatné procesné podmienky a že predloženie zmenky nevzbudzuje nijakú pochybnosť o dôvodnosti nároku, zmenkový súd vydal zmenkový platobný rozkaz. Prvoinštančný súd však vyhodnotil zmenkové dojednanie (kauzu zmenky) ako dojednanú v rozpore so zákonom, a je preto neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka) a keďže na túto skutočnosť nebolo prihliadnuté v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, preto exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. m) Ex.por. zastavil. Súd prvej inštancie navyše považoval za nutné zdôrazniť, že táto exekúcia je v zmysle § 243f Exekučného poriadku odložená ex lege od 23.12.2015, a teda exekútor môže vykonávať len činnosť smerujúcu k zabezpečeniu majetku povinného, teda úkony, ktoré zabránia k zmenšeniu majetku povinného. Súd tiež považoval za potrebné z dôvodu právnej istoty deklarovať odloženie tejto exekúcie aj vo výroku napadnutého rozhodnutia.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, nakoľko sa nemal príležitosť vyjadriť k tvrdeniu povinných skôr, ako v tomto odvolaní. Ďalej poukázal na to, že predmetný zmluvný vzťah založený Zmluvou o revolvingovej pôžičke zo dňa 19.01.2012 nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Vzhľadom na skutočnosť, že súd mu neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu povinných 1/ a 2/, nemal možnosť predložiť dokumenty na preukázanie podnikateľského účelu čerpania pôžičky ešte pred zastavením exekúcie. Oprávnený má zato, že bez svojej viny nemohol teda uplatniť dôkazy preukazujúce účelovosť a popretie pravdivosti tvrdení povinných. Vo svojom odvolaní ďalej vytýkal súdu, že sa vôbec nezaoberal podmienkami dohodnutými v zmluve o revolvingovej pôžičke, keďže exekučný súd po predložení doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o revolvingovej pôžičke, z ktorej vyplýva, že je uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, keďže tvrdí, že oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy. Pričom poukázal na skutočnosť, že aj napriek 1. explicitnému vyjadreniu v bode 1.1 zmluvy o účele poskytnutia pôžičky, 2. označeniu dlžníka v zmluve ako podnikateľa ako aj ďalších ustanovení zmluvy, ktoré jednoznačne preukazujú, že je uzatvorená medzi podnikateľmi, súd napokon v rozpore so zákonom č. 129/2010 z. z. vyslovil záver, že tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským, pričom vychádzal výlučne z vyjadrenia povinných. Oprávnený namietal tak postup súdu, že pokiaľ mal pochybnosti o charaktere zmluvného vzťahu, mal oprávneného vyzvať na predloženie ďalších možných doplňujúcich dôkazov a vyjadrení na odstránenie možných pochybností. Zároveň má oprávnený za to, že nie je možné postup uzatvárania zmluvy o pôžičke a predloženie formalizovaného typu návrhu zmluvy považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne resp. že je zmluvou spotrebiteľskou, aj to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľa. Oprávnený vzhľadom na uvedené má za to, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preto nemožno zastaviť exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zároveň zdôraznil, že vzhľadom
na túto skutočnosť, nemožno na predmetný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach, maximálnej výške odplaty a sankcií za omeškanie ako je to v prípade spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený vo svojom odvolaní ďalej tiež poukázal na skutočnosť, že povinný 2/ pristúpil na základe § 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku povinného 1/, a teda vzhľadom k tomu, nemožno ani na povinného 2/ prihliadať ako na spotrebiteľa, keď pristúpil k obchodnoprávnemu záväzku, a preto tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje odvolaciemu súdu aby napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby odvolací súd rozhodol o pokračovaní exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.
5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP. 7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 9. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 10. Súd prvej inštancie správne v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej zmenky, ktorú vystavil povinný 1/ v prospech oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe Zmluvy č. 14326048038 zo dňa 19.01.2012. Povinný 2/ pristúpil podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku z predmetnej zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa zmenky. V doplnení návrhu oprávnený zároveň namietal, že zmluvný vzťah zabezpečovaný zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená s povinným v prvom rade ako s podnikateľom a na tento zmluvný vzťah sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. 11. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Vyžiadal si spis Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 3Zm/1142/2013, a na základe dôkazov predložených oprávneným i povinnými v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul- zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Čo sa týka námietky oprávneného uvádzanej v odvolaní, že predmetný zmluvný vzťah založený Zmluvou o
revolvingovej pôžičke zo dňa 19.01.2012 nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko odvolací súd v prejednávanej veci dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v tejto časti odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. 12. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd rovnako nezistil porušenie práva oprávneného na spravodlivý proces, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený túto možnosť aj využil. 13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdené, pričom vo zvyšku v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd ako bolo už uvedené vyššie poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).